Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Csp/15/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnom spore žalobcu: Blackside, a.s., so sídlom Mlynské nivy 48, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 48 191 515, právne zastúpený: AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. F. G., právne zastúpený JUDr. Peter Vachan s.r.o., advokát, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 554 092, o zaplatenie 2 099,72 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica a postúpenou Okresnému súdu Žilina dňa 15.03.2022 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2 099,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 099,72 od 01.12.2020 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 15.01.2016 bola medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a. s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „Banka“) a žalovaným uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Úverová zmluva“), na základe ktorej poskytla Banka žalovanému jednorazovo spotrebný úver na Čokoľvek vo výške 6 730,00 EUR za účelom vyplatenia záväzkov v iných bankách, ktoré sú špecifikované v čl. II. bod 1. Úverovej zmluvy (ďalej len „úver“). V zmysle čl. I. bod 1. Úverovej zmluvy bol úver poskytnutý za fixnú úrokovú sadzbu do splatnosti vo výške 15,00 % p. a. v deň uzatvorenia Úverovej zmluvy, v ktorej je zohľadnená zľava z úrokovej sadzby vo výške a za podmienok uvedených vo Zverejnení. Výsledná výška úrokovej sadzby po zohľadnení zľavy bola vo výške 13,50 % p. a. v deň uzatvorenia Úverovej zmluvy. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver mesačnými splátkami vo výške 115,96 EUR k 20. dňu kalendárneho mesiaca, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.02.2016. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.01.2024. Splácanie bolo dohodnuté rovnomerným spôsobom odpísaním z účtu pre splácanie č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Žalovaný sa zaviazal za podmienok dohodnutých v Úverovej zmluve poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky, a to za podmienok dohodnutých v Úverovej zmluve. V zmysle čl. I. bod 1. Úverovej zmluvy všetky údaje uvedené v Úverovej zmluve sú platné ku dňu uzatvorenia Úverovej zmluvy, ich zmeny sa riadia Úverovou zmluvou, POP a VOP. V zmysle čl. III. bod 1. Úverovej zmluvy súčasťou Úverovej zmluvy sú a) Všeobecné obchodné podmienky H. H., I. s účinnosťou od 01.01.2015 (ďalej len „VOP“), b) Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, I. s účinnosťou od 01.01.2015, nahradené znením účinným od 01.01.2015 (ďalej len „POP“), c) Sadzobník a d) podmienky

určené Zverejnením, za ktorých sa Bankový produkt poskytuje. V zmysle čl. III. bod 3. Úverovej zmluvy Banka odovzdáva súčasti Úverovej zmluvy elektronicky prostredníctvom elektronickej služby Internetbanking alebo na elektronickú adresu žalovaného evidovanú Bankou. Banka na požiadanie poskytuje žalovanému súčasti Úverovej zmluvy v listinnej podobe. V zmysle čl. III. bod 4. Úverovej zmluvy sa všetky právne vzťahy výslovne neupravené v Úverovej zmluve budú riadiť POP, VOP a právnymi predpismi, a to v tomto poradí. V zmysle čl. II. bod 6. Úverovej zmluvy, ak Dlžník neuhradí splátku Úveru riadne a včas, Banka môže okrem zaplatenia úrokov z omeškania požadovať od Dlžníka aj zmluvnú pokutu za každý prípad omeškania vo výške 25,- EUR, a to najviac do výšky určenej podľa právnych predpisov. Dlžník sa zaväzuje zmluvnú pokutu Banke zaplatiť. Zmluvná pokuta je splatná okamžite po márnom uplynutí lehoty na plnenie určenej v písomnom bezplatnom upozornení zaslanom Dlžníkovi. Zaplatením zmluvnej pokuty nezaniká povinnosť zaplatiť omeškanú sumu. V zmysle čl. II. bod 7. Úverovej zmluvy, ak Dlžník Pohľadávku Banky nespláca riadne a včas, môže Banka požadovať najmä zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Pohľadávky Banky a poskytnúť informácie o tejto skutočnosti do spoločného registra bankových informácií. V zmysle bodu 12.8. VOP ak nie je báza úročenia, z ktorej Banka vychádza pri výpočte úrokov a úrokov z omeškania dohodnutá v Zmluve, určí ju Banka v podmienkach určených Zverejnením. Banka môže bázu úročenia zmeniť; pri Zmluvách uzatvorených na dobu určitú môže Banka zmeniť bázu úročenia len z Vážnych objektívnych dôvodov. V zmysle čl. 2 VOP pod Zverejnením sa rozumie sprístupnenie dokumentu Banky, ktoré umožní Klientovi oboznámiť sa s dokumentom, a to na Obchodnom mieste, na J. alebo zaslaním Oznámenia. Žalovaný Pohľadávku Banky spolu s príslušenstvom vyplývajúcu z predmetnej Úverovej zmluvy riadne a včas neuhrádzal. Banka niekoľkokrát vyzvala žalovaného na uhradenie dlžnej sumy, pričom listom zo dňa 30.10.2020 Banka zaslala poslednú výzvu na zaplatenie omeškaných splátok pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti. Nakoľko žalovaný naďalej riadne nesplácal pohľadávku Banky, čím porušil podmienku v zmysle bodu 8.1. písm. a) POP, t. j. omeškanie so splácaním Pohľadávky Banky o viac ako 3 mesiace, bolo mu listom zo dňa 02.12.2020 oznámené Vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti v zmysle bodu 8.1. písm. a) POP ku dňu 30.11.2020. V liste Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2 529,46 EUR. Listom zo dňa 17.12.2020 zaslala Banka žalovanému výzvu pred postúpením pohľadávky, kde žalovaného upozornila, že ak neuhradí dlžnú sumu, bude Banka oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Zmluvou č. 0223/2021/CE o postúpení pohľadávok zo dňa 23.03.2021 (ďalej len „Zmluva o postúpení“) Banka postúpila pohľadávku z Úverovej zmluvy voči žalovanému spoločnosti Blackside, a. s. ako novému veriteľovi. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom Slovenskej sporiteľne, a. s. zo dňa 30.03.2021. V zmysle čl. V. bod 5.5. Zmluvy o postúpení bola výška pohľadávky vyčíslená ku dňu 16.03.2021 a jej špecifikácia sa nachádza v Prílohe č. 1 Zmluvy o postúpení. Istina postúpenej pohľadávky bola vo výške 2 099,72 EUR. Žalobca si príslušenstvo pohľadávky zo Zmluvy o postúpení špecifikované v Prílohe č. 1 v tomto konaní neuplatňuje a úročí iba dlžnú čiastku istiny odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia pohľadávky (deň vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru), t. j. od 01.12.2020, zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne. Po postúpení pohľadávky bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy listom – Predžalobná výzva zo dňa 27.05.2021.

3. Na podporu svojich tvrdení predložil žalobca súdu Zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver), Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov, Všeobecné obchodné podmienky, Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery, Sadzobník Slovenskej sporiteľne, a.s. Výzva zo dňa 30.10.2020 s doručenkou, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti s doručenkou, výzva zo dňa 17.12.2020 s doručenkou, Zmluva o postúpení pohľadávok, s prílohou, Oznámenie o postúpení pohľadávky, Predžalobná výzva s doručenkou.

4. Okresný súd Banská Bystrica vydal v predmetnej veci dňa 02.08.2021 platobný rozkaz, č. k. , proti ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný odpor (č. l. 61 a násl. spisu).

5. Žalovaný neuznal žalobcom uplatnený návrh v celom rozsahu, pričom uviedol, že žalobca v podanom žalobnom návrhu neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta. V zmysle o spotrebiteľských úveroch: „Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.“ Následne v zmysle citovaného zákona: „Ak

veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje aj porušenie ustanovení až 42.“ Podľa názoru žalovaného zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle o spotrebiteľských úveroch a to: „podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,“ a tiež obligatórnu náležitosť v zmysle o spotrebiteľských úveroch a to: „všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov“ Krajský súd Prešov vo svojom rozsudku zo dňa 26.08.2019 sp. zn. , opätovne uviedol nasledovný právny názor: „Ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. S nesprávne uvedenou RPMN v neprospech spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ust. spája následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Zmluva obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru vo výške 11 131,06 Eur, keďže súčin mesačnej splátky a počtu splátok predstavuje sumu vo výške 11 132,16 Eur (96 x 115,96). Keďže pri výpočte RPMN bol použitý nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru, zmluva obsahuje aj nesprávny údaj o RPMN. Z uvedeného vyplýva, že zmluva o úvere je jednoznačne bezúročná a bez poplatkov. Podľa názoru žalovaného právny predchodca žalobcu nepostupoval pri skúmaní bonity s odbornou starostlivosťou, nebol oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a preto vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je potrebné považovať za neplatný právny úkon v zmysle a keďže došlo k postúpeniu tzv. živého úveru, postúpenie pohľadávky je neplatný právny úkon, keďže v rozpore s ustanovením Z. z o spotrebiteľských úveroch sa postúpila pohľadávka, ktorá nebola po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Vyhlásenie veriteľa o predčasnej splatnosti dlhu je jednostrannou zmenou zmluvných podmienok, ktorá, ako vyplýva z poslednej judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok vo veci C-92/11, RWE Vertrieb AG vs. Verbrauchen Zentrale Nordrhein - Westfalen a ďalšie) má byť nevyhnutne odôvodnená. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že poslednú výzvu pred zosplatnením ako aj vyhlásenie úveru za predčasne splatný treba považovať pre neurčitosť v zmysle za neplatné právne úkony, keďže v nich nie je jednoznačne uvedené pre omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. V takom prípade žalobca nepreukázal splnenie podmienok v zmysle zákona o bankách a zároveň, tiež došlo k postúpeniu tzv. živého úveru, keďže neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. V zmysle zákona o bankách: „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako najvyššia súdna autorita v oblasti interpretácie a aplikácie zákonov v rozsudku sp. zn. z 28.3.2018, aj v uznesení sp. zn. z 24.4.2018 zhodne konštatoval, že podmienky § 92 ods. 8 veta prvá Zákona o bankách sú zákonnými podmienkami platného postúpenia pohľadávky banky, nie úpravou, s nedodržaním ktorej je spojené porušenie bankového tajomstva. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky, a to kumulatívne. Krajský súd Prešov vo svojom rozhodnutí zo dňa 08.01.2019 sp. zn. uviedol, že výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nepredstavuje oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru: „ Zákonné ust. § 92 ods. 8 ZoB hneď v prvej časti prvej vety vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť musí rozhodne týkať splatných splátok úveru. Citované ust. § 92 ods. 8 ZoB umožňuje banke postúpiť pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a potom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Žalobca v konaní nepreukázal písomnú výzvu banky adresovanú žalovanému na splnenie dlhu, ktorá musí predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní a ktorá je základným predpokladom pre postúpenie bankovej pohľadávky. Žalobca totiž nepreukázal, že banka skutočne doručila takúto výzvu žalovanému. Výzvu na úhradu dlhu totiž nenapĺňa list zo dňa 02. 12. 2012 označený ako „vyhlásenie predčasnej splatnosti celého dlžného zostatku“ (č. l. 137 spisu). Žalobca teda v konaní nijako nepreukázal, že doručil písomnú výzvu klientovi banky podľa § 92 ods. 8 ZoB adresovanú žalovanej. Čo sa týka podmienky písomnej výzvy pre jej splnenie bolo nevyhnutné, aby sa písomná výzva dostala do dispozičnej sféry dlžníka, teda žalovanej. Nestačilo teda len písomnú výzvu vyhotoviť, ale ju aj odoslať a doručiť dlžníkovi. V súvislosti s písomnou výzvou klientovi banky je potrebné dodať, že vo vzťahu k tejto listine nebolo preukázané, žeby táto písomnosť existovala a žeby bola žalovanej aj reálne doručená.“ Vzhľadom na to že, žalobca nepreukázal platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, došlo k postúpeniu tzv. živého úveru a preto neboli splnené podmienky v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu.

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu (č. l. 89a spisu a násl.) vo vzťahu k overeniu bonity dlžníka uviedol, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako právny predchodca žalobcu je subjekt, ktorý je pod dohľadom Národnej banky Slovenska. Preto má za to, že pred poskytnutím každého úveru skúma bonitu klienta, pričom ako Banka je povinná postupovať v súlade so všetkými predpismi na ochranu spotrebiteľa. K tvrdeniu žalovaného, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle o spotrebiteľských úveroch žalobca uviedol, že všetky podmienky týkajúce sa úrokovej sadzby ako aj výšky a spôsobu výpočtu RPMN sú uvedené v čl. I bod 1. Úverovej zmluvy (Základné podmienky) ako aj v časti Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorá je súčasťou Úverovej zmluvy. K tvrdeniu žalovaného, že Úverovú zmluvu považuje za bezúročnú a bez poplatkov žalobca uvádza, že žalobca si v rámci žalovanej sumy neuplatňuje zmluvné úroky ani poplatky. Uplatňuje si iba dlžnú čiastku istiny a zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia pohľadávky, t. j. od 01.12.2020. Žalovaný považuje vyhlásenie mimoriadnej splatnosti za neplatný právny úkon v zmysle , pričom podľa názoru žalovaného právny predchodca žalobcu nebol oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti považuje ďalej pre neurčitosť za neplatný právny úkon, keďže v ňom nie je jednoznačne uvedené pre omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. K tomuto tvrdeniu uvádza, že oprávnenie právneho predchodcu žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru vyplýva z čl. II. bod 7. Úverovej zmluvy, v zmysle ktorého ak dlžník pohľadávku Banky nespláca riadne a včas, môže Banka okrem iného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Z rozhodnutí viacerých súdov vyplýva, že pokiaľ z oznámenia o zosplatnení úveru nie je zrejmé, pre ktorú splátku došlo k zosplatneniu úveru, treba vychádzať z toho, že veriteľ mohol pristúpiť k zosplatneniu len za podmienok podľa v spojení s . K uvedenému súd zdôrazňuje, že úlohou súdu nie je vytvárať dedukcie o tom, kedy by mohlo dôjsť k splneniu podmienok stanovených zákonom, ale súd overuje podľa

jednoznačných skutkových tvrdení uvádzaných (a preukázaných) v konaní, či banka svojim postupom splnila zákonom upravený postup. Mimoriadna splatnosť bola vyhlásená ku dňu 30.11.2020, pričom Banka zaslala výzvu pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti dňa 30.10.2020. Nakoľko splatnosť splátok bola dojednaná k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, výzva pred zosplatnením je datovaná k 30.10.2020, je nepochybné, že Banka mohla pristúpiť k oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pre omeškanie so splácaním žalovaného so splátkou dňa 20.07.2020, v omeškaní so splatením ktorej bol žalovaný tri mesiace ku dňu 30.10.2020. Na základe uvedeného považujeme tvrdenie žalovaného, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti treba považovať za neplatný právny úkon za nepravdivé. IV. K námietke aktívnej vecnej legitimácie a platného postúpenia pohľadávky v zmysle zákona o bankách žalobca uviedol, že právny predchodca žalobcu splnil všetky tri podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle o bankách, a to: 1/ pohľadávka bola splatná (túto skutočnosť veriteľ preukázal Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.12.2020, 2/ písomná výzva (túto skutočnosť veriteľ preukázal doložením Listu zo dňa 17.12.2020 – Výzva pred postúpením pohľadávky) a 3/ omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (od zaslania písomnej výzvy do postúpenia pohľadávky Zmluvou č. 0223/2021/CE o postúpení pohľadávok zo dňa 23.03.2021 prešlo viac ako 90 kalendárnych dní). Žalobca taktiež preukázal zaslanie Výzvy pred zosplatnením zo dňa 30.10.2020, Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.12.2020 ako aj Výzvy pred postúpením pohľadávky zo dňa 17.12.2020.

7. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 21.07.2023, na ktorom vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a zároveň navrhli, aby súd rozhodol vo veci bez ich účasti. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na v konaní už uvádzaných skutočnostiach a po predbežnom právnom posúdení požiadal súd o odročenie pojednávania za účelom predloženia ďalších dokladov na preukázanie nároku žalobcu.

8. Súd vo veci vykonal v poradí druhé pojednávanie dňa 10.082023, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, žalovaný ako ani jeho právny zástupca sa nariadeného pojednávania nezúčastnili, nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto súd pojednával v ich neprítomnosti. Na predmetnom pojednávaní právny zástupca žalobcu konštatoval, že zotrváva na pôvodných skutkových tvrdeniach. Od posledného konaného pojednávania neboli súdu predložené nové dôkazné prostriedky.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, celým spisovým materiálom, pričom na vec aplikoval nasledovné právne ustanovenia.

10. Podľa (ďalej aj ako „“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

11. Podľa 39 ods. 1 , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

13. Podľa až 4 , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

15. Podľa , , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa a , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

17. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

18. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa písm. 2 z. č. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej aj ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu.

20. Podľa § 2 písm. a), b) c) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu,6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

21. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

22. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa o bankách účinného v čase postúpenia dlhu (ďalej aj ako „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky

svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu, ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania v právnych vzťahoch vzniknutých po 1.2.2013 je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného nároku sa súd prednostne zameral na skúmanie vecnej legitimácie strán sporu, predovšetkým na skúmanie, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému na základe uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ). Z uvedeného dôvodu súd zameral pozornosť na vysporiadanie sa s otázkou platného postúpenia pohľadávky, na základe ktorej by súd mohol konštatovať, že žalobca je skutočným nositeľom práva, ktorého sa v spore voči žalovaným domáha.

26. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 15.01.2016 Zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver), predmetom ktorého bolo poskytnutie spotrebného úveru na čokoľvek vo výške 6 730 eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 96 mesačných splátkach vo výške 115,96 Eur, pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 15 % v deň splatnosti, vo výške 13,50 % p.a. v deň uzatvorenia zmluvy po zohľadnení zľavy z úrokovej sadzby, RPMN 14,58 %, priemernej hodnote RPMN 10,08 %, s celkovou čiastkou 11 131,06 Eur, a odplatou 14,40 % p.a.. Prvá splátka bola splatná dňa 20.02.2016, ostatné splátky splatné k 20. dňu v mesiaci a posledná, čo je aj termín konečnej splatnosti, 20.01.2024.

27. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalobca si v konaní uplatňuje voči žalovanému nárok vzniknutý mu z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere súd prednostne aplikoval príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ( a nasl. ). Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (okrem iných) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky ( zákona o spotrebiteľských úveroch).

28. Je pritom nutné zmieniť, že spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, ktorý je predmetom sporu, žalobca v spore nespochybňoval.

29. Žalobca si v konaní uplatňuje nárok, ktorý na neho prešiel titulom právneho nástupníctva po tom, čo právny predchodca žalobcu vykonal predčasné zosplatnenie úveru. V predmetnom prípade súd skúmal,

či došlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru, ktorý mohol byť následne postúpený na tretí subjekt (v tomto prípade na žalobcu).

30. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v v spojení s . Tieto hmotnoprávne podmienky pre platné a zákonné postúpenie pohľadávky, v spojení s zákona o spotrebiteľských úveroch musia byť splnené kumulatívne. Súd poukazuje na to, že umožňuje uplatniť právo podľa až po trojmesačnom omeškaní. V tejto časti je toto ustanovenie tzv. lex specialis k druhá veta , podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. V prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom sa stali zročnými aj ďalšie splátky. Pre prípad, že sa jedná o pohľadávku banky, pristupujú ďalšie podmienky pre postúpenie pohľadávky definované v zákona o bankách.

31. Keďže žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy pre nesplnenie povinnosti žalovaného plniť svoj dlh vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho mal úver zosplatniť v súlade s čl. II. bod 7 Úverovej zmluvy a s bodom 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok a to listom zo dňa 02.12.2020, súd prioritne teda skúmal, či v danom prípade boli splnené podmienky pre zosplatnenie celého zvyšku dlhu, či bolo preukázané zosplatnenie úveru. Totiž k postúpeniu pohľadávky mohlo dôjsť iba v prípade splatnosti celého dlhu. Výzvou zo dňa 30.10.2020 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného, aby zaplatil nedoplatok na splátkach vo výške 682,56 eur s upozornením, že ak do 15 dní nedôjde k úhrade (nie je zrejmé o akú splátku sa jedná) bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Uvedenú výzvu žalobcu doručoval na ním známu adresu žalovaného uvedenú v zmluve (č. l. 35 spisu).

32. Súd sa teda v prvom rade zaoberal výzvou uskutočnenou v zmysle . Ustanovenie pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a preukázateľne doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a s výslovným upozornením na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Predmetná výzva potom pre jej platnosť musí byť dostatočne určitá, tzn. musí z nej byť zrejmé, pre nezaplatenie ktorej splátky má následne dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ktorým vyhlásením bude veriteľ požadovať zaplatenie celej pohľadávky. Podľa právo na jednorazové splatenie celej neuhradenej pohľadávky má veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky spotrebiteľa. Ustanovenie zase ustanovuje, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Nakoľko ustanovenie predstavuje v spotrebiteľských zmluvách lex specialis oproti všeobecnej norme , je potrebné ustáliť, že právo podľa môže veriteľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie s uvedenou splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace, trvá. Pred žiadosťou veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa je teda podmienená aj tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Veriteľ je potom časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie. Zo splatnosti tejto splátky, ktorá nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, inak jeho právo zaniká. Súd ďalej má za to, že pre platné zosplatnenie celého úveru sa vyžaduje doručenie výzvy na úhradu omeškaných splátok a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ako následok nezaplatenia pohľadávky aj napriek doručenej výzve. Pretože až doručením predmetného oznámenia sa žalovaný mohol dozvedieť, že pohľadávka je splatná v celom rozsahu a žalobca je oprávnený postupovať v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.

33. Zo systematického zaradenia ustanovení a v ako aj logického výkladu teda vyplýva, že zákonodarca vyžaduje jednoznačne 2 úkony, ktoré úkony musia byť pre možnosť mimoriadneho zosplatnenia dlhu uskutočnené, pričom tieto úkony musia byť adresné a určité. Prvým úkonom je výzva v zmysle a druhým úkonom je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, keď z predmetných úkonov musí byť jednoznačné, vo vzťahu ku

ktorej splátke výzva a zosplatnenie smeruje. Súd zároveň uvádza, že z výzvy zo dňa 30.10.2020 (č. l. 34 spisu) ako ani z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru (č. l. 37 spisu) nevyplýva, vo vzťahu ku ktorej nezaplatenej splátke malo dôjsť k zosplatneniu pohľadávky (keď uvedené skutočnosti žalobca v žalobe ani skutkovo netvrdil). V zmysle , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. V zmysle podmienky určitosti právneho úkonu je nutné konštatovať, že z predmetnej výzvy ako aj z oznámenia o zosplatnení pohľadávky nevyplýva, pre ktorú splátku, kedy a v akej výške sa žalovaný dostal do omeškania, keď sa jedná o podmienku pre následné zosplatnenie úveru. Spotrebiteľovi musí byť z výzvy a oznámenia jednoznačne určiteľné, pre nezaplatenie ktorej splátky veriteľ dlh chce zosplatniť, resp. zosplatňoval. Zo súdu predloženej výzvy a oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti zmienené skutočnosti nevyplývajú a súd teda ustálil, že takéto právnym predchodcom žalobcu uskutočnené právne úkony sú neurčité a nezrozumiteľné. Súd teda ustálil, že výzva a oznámenie o okamžitej splatnosti úveru neboli uskutočnené v súlade so zákonom (, ), nedošlo teda k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a právny predchodca žalobcu teda nemohol platne postúpiť pohľadávku vyplývajúcu z predmetnej úverovej zmluvy. Právny úkon, ktorý nie je dostatočne určitý je nutné posúdiť ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle . Postúpenie pohľadávky bez splnenia zákonných podmienok ( , , zákona o bankách pri bankách, zákona o spotrebiteľských úveroch) je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa , pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo. Vyhlásenie veriteľa o predčasnej splatnosti dlhu je jednostrannou zmenou zmluvných podmienok, ktorá, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok vo veci C-92/11, RWE Vertrieb AG vs. Verbrauchen Zentrale Nordrhein - Westfalen a ďalšie) má byť nevyhnutne odôvodnená. V tejto súvislosti súd uvádza, že predžalobná upomienka ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pre svoju určitosť musia jasne definovať omeškanie splátky ako dôvodu pre mimoriadnu splatnosť úveru, keď pokiaľ táto podstatná náležitosť chýba, jedná sa o neurčité právne úkony v zmysle za neplatné právne úkony, keďže v nich nie je jednoznačne uvedené pre omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. S takýmto záverom sa rovnako stotožnil Krajský súd v Prešove, ktorý v rozhodnutí zo dňa 28.06.2018 sp. zn. uviedol, že „Odvolací súd tiež poznamenáva, že taký právny úkon, akým je zosplatnenie celého dlhu by mal obsahovať dôležitý údaj a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Práve totiž od splatnosti tejto splátky sa začína počítať premlčacia doba podľa . Preto možno celkom opodstatnene konštatovať nad rámec potreby pre rozhodnutie v merite veci, že právny úkon, ktorým veriteľ zosplatnil celý dlh je na úkor určitosti, nejasný , vyvoláva otázniky a preto neplatný pre jeho neurčitosť ( )“.

34. Vo vzťahu k samotnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ktorú mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil právny predchodca žalobcu ku dňu 30.11.2020 súd uvádza, že keďže výzva ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru neuvádzajú, pre nezaplatenie ktorej splátky malo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, súd ani z dostupných údajov nie je schopný overiť, či došlo k splneniu podmienok definovaných v a , keď dlžník musí byť pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru v omeškaní najmenej 3 mesiace, keď v tejto lehote musí byť dlžníkovi zo strany veriteľa doručená notifikácia s lehotou 15 dní na zaplatenie tak, aby 15- dňová lehota na zaplatenie uplynula v rámci 3-mesačnej lehoty. Súd v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ nevie na základe žalobcom uskutočnených úkonov overiť, či žalobca bol v omeškaní 3 mesiacov, keď v tomto časovom úseku mala byť uskutočnená výzva v zmysle , o to viac nie je možné očakávať od žalovaného, spotrebiteľa bez právneho vzdelania, aby k takémuto overeniu dospel. Až po splnení týchto podmienok môže veriteľ pristúpiť k zosplatneniu úveru. Tým, že výzva ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru sú neurčité, súd nemohol overiť splnenie zákonnej podmienky stanovenej na postúpenie pohľadávky. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca v podanej žalobe ani len skutkovo netvrdil, pre nezaplatenie ktorej splátky malo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca si v konaní nesplnil svoju povinnosť skutkových tvrdení, keď rozhodné skutkové konania, ktoré majú vplyv na preukázanie uplatneného nároku tak, ako je uvedené vyššie v rozsudku, v žalobe (ako aj v ostatných vyjadreniach žalobcu) absentujú. Súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ súd nie je schopný z predložených dôkazných prostriedkov overiť, či došlo k splneniu zákonných podmienok pre okamžitú splatnosť úveru (uplynutie 3-mesačnej lehoty, uskutočnenie výzvy v rámci 3-mesačnej lehoty, uplynutie 15-dňovej výzvy na zaplatenie v rámci 3-

mesačnej lehoty), o to viac je možné očakávať nemožnosť overenia splnenia zákonných podmienok banky zo strany žalovaného.

35. Ďalej súd uvádza, že v prípade pohľadávky banky (ako to bolo aj v tomto prípade) je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná (dospelé splátky) a len za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo Zákon o bankách, a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom ochrany bankového tajomstva, ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a je preto podľa neplatný.

36. Žalovaný v konaní namietal, že zo strany právneho predchodcu žalobcu mu nebola doručená výzva v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, pričom žalobca súdu nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že žalovanému výzvu odoslal (či ju dokonca prevzal).

37. Súd ako už uviedol má za to, že na predmetnú vec je potrebné aplikovať § 92 ods. 8 zákona o bankách, z ktorého vyplýva, že ak sa jedná o bankový úver, ktorý bol žalovanému ako dlžníkovi poskytnutý bankou, ktorá podniká na základe povolenia, má banka právo postúpiť postupníkovi celú, teda aj nesplatnú časť pohľadávky z úveru za podmienky, že 1/ klient nesplní riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru a/alebo úrokov alebo ich časť, (splatnosť pohľadávky) 2/ jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, 3/ na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný. V konaní bolo od počiatku sporným vyhotovenie a zaslanie písomnej výzvy bankou žalovanému uskutočnenej v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, čo v konečnom dôsledku zo strany žalobcu nielen že nebolo preukázané, ale ani žalobcom skutkovo tvrdené. Žalobca v konaní nerozporoval nezaslanie samostatnej výzvy v súlade s zákona o bankách, keď uvádza, že výzva podľa ods.. 9 podľa jeho názoru spĺňa aj podmienky stanovené v zákona o bankách. V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ ustálil, že predmetná výzva je neurčitá a nespĺňa požiadavku a teda ju nemožno považovať za kvalifikovanú výzvu podľa , ďalšími tvrdeniami žalobcu v tomto smere sa nezaoberal, keď nemohli zvrátiť ustálenie neurčitosti právneho úkonu (výzvy podľa ). Žalobca potom v konaní netvrdil ani nepreukázal, že by žalovanému odoslal výzvu, ktorá spĺňa podmienku určitosti, tzn. z výzvy by bolo zrejmé, s akou splátkou a v akej výške je žalovaný v omeškaní.

38. Súd v súvislosti s uvedenými skutočnosťami poukazuje na , ktorý jednoznačne definuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť, pričom postúpenie určitých pohľadávok môže byť zakázané špeciálnymi predpismi ( zákona o bankách, zákona o spotrebiteľských úveroch), prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určitých podmienok. Najvyššieho súdu SR v konaní, sp. zn. , v ktorom posudzoval platnosť/neplatnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky podľa konštatoval (rozhodnutie zo dňa 24.04.2018), že osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné. Najvyšší súd v predmetnom konaní výslovne uviedol, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa prvá veta Zákona o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle . Najvyšší súd v predmetnom konaní zároveň konštatoval, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom ( ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť.

39. Rovnako súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR uvedené v rozsudku z 28. marca 2018, sp. zn. , podľa ktorého podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez

splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom ( O. z.). Z uvedeného teda vyplýva, že je povinnosťou žalobcu preukázať, že v konaní boli splnené všetky podmienky upravené , , zákona o bankách, zákona o spotrebiteľských úveroch) za splnenia ktorých môže byť postúpená banková pohľadávka. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

40. Zároveň je v tejto súvislosti nutné poukázať na rozsudok NS SR zo dňa 24.04.2018, sp. zn. (R 60/2016), kde Najvyšší súd konštatoval, že „je preto logické, že ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi“.

41. Súd v súvislosti s vyššie uvedeným dospel k záveru, že podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá nie je bankou (žalobca) podľa § , , v spojení s zákona o bankách, zákona o spotrebiteľských úveroch tak neboli splnené, keď právny predchodca žalobcu nebol oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a preto vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je potrebné považovať za neplatný právny úkon v zmysle a keďže došlo k postúpeniu tzv. živého úveru, postúpenie pohľadávky je neplatný právny úkon, keďže v rozpore s ustanovením Z. z o spotrebiteľských úveroch sa postúpila pohľadávka, ktorá nebola po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Uvedené malo za následok, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne jeho tvrdenej aktívnej legitimácie v tomto súdnom konaní.

42. Súd uzatvára, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie pohľadávky, vo veci nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.03.2021, ktorá je v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom podľa . a postupca (právny predchodca žalobcu) zostal veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy neprešla, na základe čoho je nutné konštatovať, že v konaní nebola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu.

43. Súd v konaní na nariadenom termíne pojednávania zamietol návrh žalobcu z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie v konaní a preto sa ďalej bližšie nezaoberal všetkými námietkami strán učinenými v konaní, keď žalovaný v konaní produkoval aj ďalšie námietky k oprávnenosti nároku. Ústavný súd opakovane uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania ().

44. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

45. Podľa nariadenia vlády SR č. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

46. Úroky z omeškania predstavujú sekundárny právny nárok, ktorý vzniká ex lege ako dôsledok porušenia primárnej právnej povinnosti plniť svoj peňažný záväzok včas a riadne. Možno ich vymedziť ako určitú majetkovú sankciu, ktorú zákon spája výlučne s omeškaním plnenia peňažného záväzku. Vzhľadom na skutočnosť, že súd zamietol žalobcu čo do zaplatenia istiny, nevznikol žalobcovi nárok

na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré sú sekundárnym nárokom závislým od povinnosti zaplatenia istiny. Súd preto nárok žalobcu aj vo vzťahu k zaplateniu úrokov z omeškania z dlžných súm zamietol.

47. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Podľa , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

50. O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s , keď súd žalovanému ako úspešnej strane v konaní priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle vyšší súdny úradník, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.