Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Tos-128-2023.pdf
PDF · 94.79 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/128/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní o žiadosti občianskeho združenia DUMISK, o.z. o podmienečné prepustenie odsúdeného A. B. z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného a zástupcu občianskeho združenia DUMISK, o.z. proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 25.05.2023, č. k. 5PP/28/2023-24, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10.08.2023 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosti odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, a občianskeho združenia DUMISK, o.z., Mlynárska 37/29, 926 01 Sereď, z a m i e t a j ú.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava napadnutým uznesením podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku a § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2, ods. 3 Trestného zákona rozhodol tak, že zamietol návrh občianskeho združenia DUMISK, o.z., Mlynárska 37/29, 926 01 Sereď, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 16T/127/2016 zo dňa 14.12.2016 v spojení s uznesením Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 16T/127/2016 zo dňa 01.07.2020 o neosvedčení v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5Tos/73/2020 zo dňa 08.10.2020 a rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 29T/10/2021 zo dňa 02.06.2022. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd svoje zamietavé stanovisko odôvodnil konštatovaním, že u odsúdeného neboli splnené všetky podmienky podmienečného prepustenia v zmysle citovaného ustanovenia § 66 ods. 1 Trestného zákona. U odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu. V prípade prvej materiálnej podmienky - preukázanie polepšenia vo výkone trestu plnením svojich povinností okresný súd konštatoval, že túto podmienku je možné vyhodnotiť ako splnenú. Súd pritom vychádzal z obsahu hodnotenia riaditeľa ÚVTOS, ktoré konštatovalo, že správanie odsúdeného v tunajšom ústave ako aj v predchádzajúcich ústavoch bolo na požadovanej úrovni, bezproblémové. Príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektoval. Odsúdený bol umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“, kde sa nachádza doposiaľ. Odsúdený bol doposiaľ trikrát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. Odsúdený bol spočiatku pracovne zaraďovaný na pracoviskách v ústave s dohľadom Terminals, kde nezvládol technológiu práce, neskôr Bagsey, kde nebola jeho pracovná morálka bližšie hodnotená, nakoľko už dňa 08.07.2022 bol pracovne zaradený na pracovisko v ústave s voľným pohybom, kde pracuje doposiaľ ako stolár. Resocializačná prognóza sa u odsúdeného z hľadiska hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti javí ako menej priaznivá. Stanovené ciele programu zaobchádzania plní a spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku, okresný súd konštatoval, že táto nie je splnená. Pri posudzovaní druhej materiálnej podmienky súd vychádzal z odpisu z registra trestov, v ktorom má odsúdený evidovaných 10 záznamov. Odsúdenému boli ukladané v prevažnej miere tresty odňatia
slobody s podmienečným odkladom, pričom v dvoch prípadoch sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčil. Z odpisu z registra trestov ďalej vyplýva, že odsúdený nie je vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát, v minulosti bol z výkonu nepodmienečného trestu dokonca jedenkrát podmienečne prepustený. Uvedené skutočnosti preukazujú, že odsúdenému bola zo strany súdu niekoľkokrát poskytnutá šanca na vedenie riadneho a usporiadaného života, avšak odsúdený tieto šance nevyužil a pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Súd poukazuje na odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 16T/127/2016 zo dňa 14.12.2016, ktorým bol odsúdenému uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou za súčasného uloženia povinnosti spočívajúcej v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné. Z uvedeného vyplýva, že súd opäť poskytol odsúdenému príležitosť preukázať vedenie riadneho života a splnenie si uloženej povinnosti, avšak odsúdený ani v tomto prípade nepreukázal schopnosť viesť život v súlade s ustanoveniami Trestného zákona, v dôsledku čoho ho Okresný súd Piešťany uznesením sp. zn. 16T/127/2016 zo dňa 1.7.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5Tos/73/2020 zo dňa 8.10.2020 neosvedčil a nariadil mu výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody. Pozitívne hodnotenie riaditeľa ústavu a schopnosť odsúdeného správať sa v podmienkach ústavu vzorne a na požadovanej úrovni, nie je pre súd dostatočnou zárukou, že odsúdený nebude pokračovať v páchaní trestnej činnosti po podmienečnom prepustení, a to aj s poukazom na menej priaznivú resocializačnú prognózu. Proti uzneseniu okresného súdu podal ihneď do zápisnice na verejnom zasadnutí sťažnosť odsúdený ako i zástupca občianskeho združenia DUMISK, o.z. (č. l. 23 spisu), ktorú odsúdený odôvodnil osobitným písomným podaním (č.l. 28-31 spisu) a zástupca občianskeho združenia DUMISK, o.z. zahlásenú sťažnosť do konania neverejného zasadnutia krajského súdu bližšie neodôvodnil. V odôvodnení podanej sťažnosti odsúdený poukázal (skrátene) na priebeh konania, pričom k tomu namietal, že hodnotenie súdu je nesprávne, pretože súd zúžil osobitné hodnotenie iba na správanie pred výkonom trestu odňatia slobody, chýba však celé obdobie výkonu trestu odňatia slobody. Takýto postup vykazuje znaky porušenia čl. 40 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd a čl. 50 ods. 5 Ústavy SR ,,ne bis in idem“. Poukazujúc na I. ÚS 36/2022 namietal, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva obmedzenie ani zákaz podmienečného prepustenia z výkonu trestu. Poznamenal, že súd svojím prístupom vytvoril pre jeho osobu špeciálnu, prísnejšiu právnu úpravu podmienečného prepustenia. Úvaha súdu o recidíve alebo o minulosti odsúdeného je na hranici s princípom prezumpcie neviny, a teda aj ústavnosti. V ďalšom odsúdený navrhol, že pokiaľ má súd pochybnosti o vedení riadneho života, môže vziať do úvahy § 68 ods. 1 Trestného zákona a uložiť primerané obmedzenia alebo povinnosti podľa § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona. V tomto smere namietal, že mal súd vychádzať z odporúčaní riaditeľa ÚVTOS a z návrhu občianskeho združenia. Poukázal tiež na nález ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 482/2018. Preto bol toho názoru, že napadnuté uznesenie je neakceptovateľné, neobjektívne a diskvalifikuje odsúdeného od možnosti byť podmienečne prepustený. Záverom navrhol, aby Krajský súd v Trnave zrušil napadnuté uznesenie a v zmysle § 68 ods. 1 Trestného zákona v nadväznosti na § 51 ods. 3 a ods. 4 Trestného zákona prepustil odsúdeného z VTOS. Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade včas a riadne podanej sťažnosti, podľa § 192 ods. 1 písmeno a), b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokovej časti napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že sťažnosti odsúdeného a občianskeho združenia DUMISK, o.z. nie sú dôvodné. Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal postup okresného súdu pri rozhodovaní o žiadosti občianskeho združenia DUMISK, o.z. o podmienečné prepustenie odsúdeného a dospel k záveru, že tento postupoval správne a v súlade so zákonom, keď zistil všetky rozhodné skutočnosti pre svoje rozhodnutie, tieto vyhodnotil individuálne i vo vzájomných súvislostiach podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu záveru, že žiadosti občianskeho združenia DUMISK, o.z. nie je možné vyhovieť. Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, je v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona nevyhnutné, aby okrem formálnej podmienky, spočívajúcej vo vykonaní zákonom určenej dĺžky trestu, súčasne splnil aj dve materiálne podmienky, ktoré spočívajú v tom, že svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a zároveň možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Okresný súd správne zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku ako aj prvú materiálnu podmienku na podmienečné prepustenie, a zároveň správne a v súlade so zákonom posúdil nesplnenie druhej materiálnej podmienky. Sťažnostný súd si závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V
tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018). K tomu krajský súd konštatuje, že okresný súd síce správne a v súlade so zákonom skonštatoval nesplnenie druhej materiálnej podmienky, avšak odôvodnenie napadnutého uznesenie vo vzťahu k nesplneniu druhej materiálnej podmienky je potrebné doplniť o nasledovné skutočnosti. Nad rámec uvedeného prvostupňovým súdom v odôvodnení napadnutého uznesenia je potrebné uviesť, že aj keď správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v súčasnosti nevykazuje nedostatky, nemožno opomenúť skutočnosť, že napriek skúsenostiam s opakovanými výkonmi trestu odňatia slobody, odsúdený opätovne porušil záujmy chránené Trestným zákonom. V neprospech odsúdeného v prvom rade svedčí desať záznamov v registri trestov, z ktorého tiež rezultuje, že odsúdenému boli doteraz ukladané tresty odňatia slobody nielen podmienečné, ale aj tresty nepodmienečné, pričom ani možnosť, ktorá bola odsúdenému podmienečným odsúdením na nápravu poskytnutá, nevyužil a dopustil sa opätovne protiprávnej trestnej činnosti, a to dokonca počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, preto súd rozhodol o neosvedčení sa odsúdeného a nariadil mu výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska účelu trestu pri recidíve odsúdeného, ktorý je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u neho došlo k opakovanému spáchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcim výkonom trestu odňatia slobody, ktoré ho v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona mali viesť k vedeniu riadneho života. Z uvedeného tak logicky vyplýva, že ani predchádzajúca najprísnejšia forma trestu (výkon odňatia slobody) odsúdeného neodradila od následného porušovania záujmov chránených Trestným zákonom úmyselnou formou, čo svedčí o zjavnej neúcte odsúdeného k týmto chráneným hodnotám aj napriek jeho osobnej skúsenosti s výkonom trestu odňatia slobody. V zmysle ustanovenia § 66 ods. 2 Trestného zákona krajský súd tiež prihliadol aj na povahu trestného činu, pre ktorý je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody a zistil, že odsúdený si aktuálne vykonáva dva tresty a to konkrétne v prvom prípade trest odňatia slobody za spáchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky, avšak odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil a bol mu nariadený výkon trestu a v druhom prípade trest odňatia slobody za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, pričom tohto skutku sa dopustil tým, že si dňa 15.04.2020 neprevzal výzvu súdu na nástup do výkonu trestu odňatia slobody, čím maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom. Predmetné odsúdenia predstavujú deviaty a desiaty záznam v registri trestov, pričom v ostatných prípadoch z minulosti bol odsúdený za rôznorodú trestnú činnosť (trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže (rok 2016), zanedbanie povinnej výživy (rok 2016), krádež (v rokoch 2011, 2009, 2002, 1994), výtržníctvo (rok 2004), lúpež (rok 1994)). Z predchádzajúceho života odsúdeného teda možno vyvodiť, že jeho sklony k porušovaniu zákona a k páchaniu trestnej činnosti, nateraz prevyšujú nad ochotou žiť riadny a slušný život, keď možno konštatovať, že ani doposiaľ uložené nepodmienečné tresty sa u neho evidentne minuli účinkom a nevzal si z nich žiadne ponaučenie, keďže s odstupom času doposiaľ vždy pokračoval v páchaní ďalšej rôznorodej trestnej činnosti. Nanajvýš krajský súd v tejto súvislosti u odsúdeného poukazuje na menej priaznivú resocializačnú prognózu na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti, ktorá taktiež nesvedčí v prospech možnej prognózy, že odsúdený povedie na slobode riadny život. K tomu je z pohľadu krajského súdu nutné pripomenúť, že u viacnásobných recidivistov, ktorí sa opakovane dopúšťajú závažnej alebo druhovo totožnej trestnej činnosti ich osobnostné narušenie poskytuje iba veľmi slabé záruky, že by sa v budúcnosti trestnej činnosti nedopustili. Rovnako je potrebné prihliadnuť aj na zaradenie odsúdeného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktoré zaradenie na výkon trestu svedčí o tom, že v prípade odsúdeného sa vyžadovala prísnejšia forma spôsobu výkonu trestu. A aj keď bol odsúdený premiestnený z ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, v súčasnosti si trest odňatia slobody vykonáva v diferenciačnej skupine „B“, čo rovnako svedčí o potrebe prísnejšieho režimu, ktorý je základom diferencovaného zaobchádzania. Pozornosti súdu neuniklo to, že odsúdený v ústave nie je zaraďovaný do skupinových foriem práce, je mu venovaný individuálny prístup, je vedený k zodpovednosti za svoje správanie, k hlbšej sebareflexii,
k uvedomovaniu si následkov svojho nevhodného počínania a ku kritickému postoju k spáchaným trestným činom, čo by dávalo zmysel skôr pri odsúdených počas prvého výkonu trestu odňatia slobody, ktorí nie sú oboznámení s podmienkami výkonu trestu odňatia slobody, pričom odsúdený je vo výkone trestu už opakovane, čo súd nepresvedčilo, že sa polepšil a prebehla u neho vnútorná zmena v jeho hodnotovej orientácii. Krajský súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že nepriaznivá resocializačná prognóza odsúdeného, vysoké riziko recidívy trestnej činnosti ako i povaha trestných činov, pre ktoré je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody, teda vyvoláva zreteľnú obavu z recidívy jeho protiprávneho správania sa v prípade jeho podmienečného prepustenia. V jeho prípade teda prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti. Osoba odsúdeného, ako recidivujúceho páchateľa, nevytvára predpoklady na úvahu, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život, a preto je aj podľa názoru krajského súdu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potrebné na odsúdeného aj naďalej pôsobiť špecifickými formami a metódami vlastnými podmienkam vo výkone trestu odňatia slobody, ktoré sú nevyhnutné pre dovŕšenie jeho nápravy. S poukazom na argumenty odsúdeného potom vyhodnotil krajský súd sťažnostné námietky odsúdeného ako nedôvodné. K týmto krajský súd v prvom rade uvádza, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bol odsúdený automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu. Na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje právny nárok, podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený sa vplyvom výkonu trestu odňatia slobody polepšil a na slobode povedie riadny život. Nemožno preto prisvedčiť tej sťažnostnej námietke, že súd svojím prístupom vytvoril pre jeho osobu špeciálnu, prísnejšiu právnu úpravu podmienečného prepustenia, pretože ku každej žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie súdy pristupujú individuálne, reflektujúc špecifiká toho ktorého prípadu a to takým spôsobom, ako to bolo aj v danom prípade. Vzhľadom na vyššie uvedené ani sťažnostná námietka odsúdeného, že súd zúžil osobitné hodnotenie iba na správanie pred výkonom trestu odňatia slobody, nie je dôvodná. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy, pričom takouto okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je podľa odbornej literatúry, ako aj bohatej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu (viď napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 Urtost 3/2015, sp. zn. 3 Urtost 1/2015, sp. zn. 6 Urtost 1/2015, 4 Urtos/9/2019) aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného, vrátane jeho trestnej činnosti. Trestná minulosť odsúdeného jasne indikuje jeho sklony k páchaniu rôznej trestnej činnosti. V danom smere krajský súd pripomína, že je pravdou, že každá osoba si v živote zaslúži dostať šancu na nápravu chýb, ktorých sa dopustila v minulosti a na preukázanie, že jej zlyhanie bolo ojedinelé a už sa nebude opakovať. Avšak odsúdený A. B. dostal zo strany spoločnosti, resp. súdu opakovane možnosť preukázať, a to podmienečným odsúdením, že „miernejší trest“ na jeho nápravu postačuje. Žiaľ, nestalo sa a k páchaniu trestnej činnosti sa odsúdený vrátil i v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, čo nasvedčuje len tomu, že podmienečné odsúdenie u neho nemalo z hľadiska resocializácie a teda i celkového polepšenia žiadny význam. Uvedené dôvody s poukazom na priemerné správanie sa vo výkone trestu, ale najmä však vzhľadom na charakter a povahu predmetnej trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený ako i na nepriaznivú resocializačnú prognózu, riziko recidívy u odsúdeného (ak by bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody) výrazne prevažuje nad ochotou krajského súdu uveriť, že sa rozhodol dodržiavať právne normy spoločnosti a teda že aj reálne bude viesť riadny život. Pokiaľ odsúdený v danom prípade navrhol uložiť primerané obmedzenia alebo povinnosti podľa § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona, tak tento návrh odsúdeného neprichádza do úvahy vzhľadom na to, že odsúdenému bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom ustanovenia § 51 a nasl. Trestného poriadku upravujú podmienky uloženia a určité aspekty výkonu podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. K sťažnostným námietkam odsúdeného, že súd mal vychádzať z odporúčaní riaditeľa ÚVTOS a z návrhu občianskeho združenia, k týmto krajský súd uvádza, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nie je v žiadnom prípade viazaný uvádzaným záverom a odporúčaním (návrhom) riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody v podávaných hodnoteniach, pričom len súd je kompetentný posudzovať splnenie zákonných podmienok
pre podmienečné prepustenie odsúdenej osoby z výkonu trestu odňatia slobody. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré majú v danom smere význam je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, čo však u menovaného odsúdeného, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nie je možné jednoznačne konštatovať. Navyše, v návrhu občianskeho združenia o podmienečné prepustenie odsúdeného absentovali akékoľvek konkrétne spôsoby, ktorými by združenie mohlo pozitívne pôsobiť na osobu odsúdeného. Tieto spôsoby síce boli v určitom smere doplnené počas výsluchu zástupcu združenia D. E. C. na verejnom zasadnutí, avšak tieto zostali len v rovine tvrdení, bez bližšej konkretizácie. Vzhľadom na uvedené možno vyhodnotiť, že ponúknutá záruka občianskeho združenia bola v podstate absolútne imaginárnou, keďže združenie reálne nespĺňalo predpoklady na to, aby svojim pôsobením na osobu odsúdeného prispelo k dovŕšeniu jeho nápravy. Záverom preto možno zhrnúť, že z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného, jeho doterajšieho života, povahy trestných činov, pre ktoré je odsúdený vo výkone trestu ako i priemerného správania sa odsúdeného vo výkone trestu, ani podľa názoru sťažnostného súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania, t.j. že bude žiť v súlade s právnymi, etickými a morálnymi normami spoločnosti. V prípade odsúdeného sa vzhľadom na jeho kriminálne narušenie a vyššie riziko sociálneho zlyhania nemožno rozumne domnievať, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody už splní svoj zákonom sledovaný účel. Je tak v záujme dovŕšenia nápravy odsúdeného a splnenia účelu uloženého trestu odňatia slobody, aby tento ďalej vykonával. Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná. Krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, preto sťažnosť odsúdeného zamietol ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písmeno c/ Trestného poriadku. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.