Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Tos-73-2020.pdf
PDF · 68.54 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/73/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci odsúdeného P. B., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona, v konaní o osvedčení, resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 1.7.2020 č.k. 16T/127/2016-183, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 8.10.2020 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného P. B., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Piešťany uznesením zo dňa 1.7.2020, č. k. 16T/127/2016-183 rozhodol tak, že podľa § 50 odsek 4 Trestného zákona súd vyslovuje, že odsúdený P. B., nar. XX.X.XXXX v Q., trvale bytom V., V. XXX/XX, sa v skúšobnej dobe neosvedčil a preto trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 16T/127/2016 zo dňa 14.12.2016, právoplatným dňa 17.2.2017 v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky vykoná. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odsúdený sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že súd vychádzal zo skutočnosti, kde sumu 266 eur uhradil po vymožení exekúciou, čo sa nezakladá na pravde. Mesačné výživné vo výške 70 eur mu bolo pravidelne uhrádzané na jeho žiadosť z výplaty, čo vie aj zdokladovať prostredníctvom výplatných pások. Taktiež pri mesačnej úhrade vo výške 70 eur nemohla údajne ním celkovo uhradená suma dosiahnuť výšku súdom deklarovaných 266 eur. S ohľadom na vyššie uvedené odsúdený žiada Okresný súd Piešťany o vytýčenie pojednávania a teda aj oboznámenia sa s ním prezentovanými argumentmi, že čo dovolí poďakovať. 3. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť. 4. Na podklade podanej sťažnosti sťažnostný súd v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i správnosť postupu konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia, pričom zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. 5. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. 6. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. 7. Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia bolo v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie. Prvostupňový súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti odsúdeného, ktorému bolo upovedomenie na verejné zasadnutie doručené v zmysle § 66 odsek 3 Trestného poriadku,
tento si zásielku do troch pracovných dní od uloženia nevyzdvihol a preto súd považoval posledný deň tejto lehoty za deň doručenia a podľa § 293 odsek 5 Trestného poriadku a verejné zasadnutie vykonal v neprítomnosti odsúdeného. Tento postup považuje sťažnostný súd za zákonný, pričom je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že odsúdený bol už pred týmto termínom oboznámený s tým, že je vedené konanie o jeho neosvedčení sa v skúšobnej lehote, keďže predchádzajúce predvolanie na verejného zasadnutia na deň 25.5.2020, si riadne prevzal a bez ospravedlnenia sa nedostavil. 8. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na svoje rozhodnutie a skutočnosti, ktoré zistil z vykonaného dokazovania správne vyhodnotil. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia riadny život neviedol. K tomuto záveru prišiel na základe skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. 9. Odsúdený sa v priebehu plynutia skúšobnej doby dopustil štyroch priestupkov a to proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, proti verejnému poriadku a iného priestupku proti poriadku v správe. 10. Odsúdený ďalej počas skúšobnej doby so súdom nekomunikoval a súdom uloženú povinnosť zaplatiť dlžné výživné dobrovoľne nesplnil, čo vyplýva zo správy probačného a mediačného úradníka. Matke dieťaťa bolo počas skúšobnej doby vyplácané náhradné výživné až do doby, kým nezačal exekútor so zrážkami zo mzdy odsúdeného, kde v priebehu roku 2018 a 2019 bolo vymožených 266 eur. 11. Z takto zistených skutočností potom prvostupňový súd uzavrel, že odsúdený v skúšobnej dobe neviedol riadny život. S týmto záverom sa stotožňuje aj sťažnostný súd. 12. Možno len zopakovať správnu argumentáciu prvostupňového súdu, že odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody neosvedčil, nakoľko si v skúšobnej dobe nesplnil povinnosť uloženú súdom uhradiť v skúšobnej dobe zameškané výživné a dopustil sa štyroch priestupkov najmä na úseku dopravy, pričom za jeden z priestupkom mu bola uložená pokuta 600 eur a zákaz činnosti na 4 roky. Okolnosť, že časť dlžného výživného v skúšobnej vo výške 266 eur bola vymožená exekučne, nesvedčí o vedení riadneho života odsúdeným, keďže jeho povinnosťou bolo zameškané výživné uhradiť dobrovoľne a v celom rozsahu. 13. Odsúdený teda nielen že nesplnil súdom uloženú povinnosť vo vzťahu k zaplateniu zameškaného výživného, ale dopustil sa aj viacerých protiprávnych konaní, za ktoré bol priestupkovo postihnutý. Takéto správanie nemožno vyhodnotiť tak, že by napĺňalo obsah pojmu vedenia riadneho života. Podľa ustálenej súdnej praxe páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, ak dodržiaval právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti (zamestnávateľovi, rodine), nezneužíval svoje práva proti spoluobčanom, nenarušoval občianske spolunažívanie v mieste bydliska ani v zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov. 14. Rovnako prvostupňový súd správne postupoval, keď zaradil odsúdeného na výkon trestu do ústavu so minimálnym stupňom stráženia, keďže odsúdený nebol vo výkone trestu odňatia slobody v posledných desiatich rokoch pre úmyselný trestný čin. 15. K sťažnostným námietkam odsúdeného treba uviesť, že tieto zostali iba v rovine tvrdení, ktoré neboli podložené žiadnymi dôkazmi. Ak chcel obžalovaný predložiť dôkazy o tom, že viedol riadny život, alebo dôkazy, ktoré spochybňujú správnosť skutkových zistení prvostupňového súdu ohľadne výšky zaplateného výživného, mal na to dostatok možností. Odsúdený takého dôkazy nepredložil ani v prvostupňovom, ani v sťažnostnom konaní. Na druhej strane prvostupňový súd vychádzal pri ustálení skutočností ohľadne platenia výživného zo správy probačného a mediačného úradníka, o ktorej správnosti nevznikli žiadne rozumné pochybnosti. 16. S poukazom na uvedené, sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola dôvodná.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.