Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/28/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava 811 09, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava 811 09, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: V. L., nar. X.X.XXXX, s miestom podnikania O. XXX XX, L. A. č. XXXX/XX, IČO: 37750224, bytom O. XXX XX, A. č. XX, pre vymoženie 595,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. -10 zo dňa 31.12.2010, zhodou hlasov členov senátu, takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým uznesením zastavil exekučné konanie proti povinnej v časti o vymoženie úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 585,54 eur odo dňa 15.5.2009 do zaplatenia.

Ako dôvod uviedol, že dohodnutý úrok z omeškania 91,25 % ročne predstavuje hrubý nepomer a teda rozpor s dobrými mravmi. Zo samotnej výšky úverovej istiny 464,71 eur a v prípade kapitalizovania takéhoto úroku ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným, by výška úroku dosahovala sumu 519,31 eur, t. j. už teraz dosahuje 112 % poskytnutého úveru a každým dňom by sa táto suma zvyšovala o 1,16 eur. Z toho vyplýva neproporcionálnosť úrokov z omeškania. Ide o tak neprimeranú výšku úrokov z omeškania, ktorú nemožno akceptovať ani pri tzv. drobných úveroch.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Vytýka súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Má za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril v znení neskorších predpisov (Exekučný o rozhodcovskom konaní. Ustanovenie a zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za to, že citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon rozhodcovskom konaní alebo , a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Súd neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej danej normy (in concreto ust. §

52 ). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa v konaní vôbec nezaoberal splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t. j. existenciou spotrebiteľa a dodávateľa. Súd nezohľadňoval a v tom zmysle ani nevykonával dokazovanie (v exekučnom konaní na to ani nemá priestor) o skutočnostiach svedčiacich o závere, k akému dospel. Rozhodnutie súdu je takto založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Odvolateľ je toho názoru, že keď exekučný súd posudzoval exekučný titul z jeho vecnej aj právnej stránky, vykonával dokazovanie ohľadne nesúladu exekučného titulu so zákonom. Konajúci súd však mohol a mal posudzovať aj to, do akej miery a akej časti je exekučný titul podľa jeho názoru súladný so zákonom a v tomto zmysle aj vykonávať dokazovanie. Navyše súd pri svojej rozhodovacej činnosti má postupovať prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne (sp. zn. Ústavný súd Českej republiky). V prípade, ak súd zjednodušene konštatoval neplatnosť právneho úkonu a z tohto dôvodu zastavil celé exekučné konanie, vlastne tak pozbavil oprávneného domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zákonom, nakoľko oprávnený už nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci (res iudicata). Na základe vyššie popísaného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. -32 zo dňa 27.9.2011 bola vec vrátená súdu prvého stupňa na doplnenie dokazovania vyžiadaním písomného stanoviska účastníkov za účelom zisťovania, na aký účel si povinná požičala úver, z akého dôvodu bolo v zmluve uvedené obchodné meno, IČO, miesto podnikania a číslo jej zápisu v živnostenskom registri a za účelom vyžiadania písomného stanoviska oprávneného k nálezu Ústavného súdu SR -37 zo dňa 13.4.2011.

Po čiastočnom splnení pokynov nariadených odvolacím súdom prvostupňový súd opätovne predložil dňa 11.3.2013 predmetnú vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní oprávneného proti uzneseniu tamojšieho súdu sp. zn. -10 zo dňa 31.12.2010.

Odvolací súd preskúmal vec opätovne bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, , a ). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimku však tvoria vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, ). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je možné ani potvrdiť ani zmeniť z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie trpí procesnou vadou, ktorú nemôže odvolací súd napraviť.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zastavil exekučné konanie v časti o vymoženie úroku z omeškania podľa zákona číslo o rozhodcovskom konaní z dôvodu, že dojednanie o výške úrokov z omeškania v zmluve o úvere považoval za neprijateľné, v rozpore s dobrými mravmi i poctivým obchodným stykom. Rozhodol tak bez toho, aby rozhodol o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa z. č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - ďalej len Exekučný poriadok.

Súdnu prax v tejto súvislosti zásadným spôsobom ovplyvnil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 27.2.2012. Podľa tohto rozhodnutia ustanovenie zákona číslo (týkajúce sa prípadov o zastavení exekučného konania iba na návrh), dopadá na procesnú situáciu, ktorej predchádzalo nariadenie výkonu rozhodcovského rozsudku, t. j. v ktorej už bol výkon rozhodnutia nariadený uznesením súdu (viď „proti ktorému bol nariadený výkon“). Z logiky veci a z toho, že predmetné ustanovenie inak nerobí rozdiely medzi konaním o výkon rozhodnutia a exekúciou vykonávanou podľa Exekučného poriadku, možno dospieť k záveru, že aj s dopadom na exekučné konanie sa ustanovenie zákona číslo vzťahuje na procesnú situáciu, v ktorej exekučné konanie po podaní návrhu na vykonanie exekúcie pokročilo ďalej do štádia, v ktorom už bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Z ustanovenia zákona číslo možno vyvodiť, že toto sa týka rovnakej procesnej situácie. Odlišnosťou je, že súd príslušný na exekúciu zastavuje exekučné konanie aj bez návrhu. Zastavenie exekučného konania podľa zákona číslo neprichádza do

úvahy pred rozhodnutím exekučného súdu o poverení súdneho exekútora vykonaním exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Vychádzajúc z tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, muselo byť preskúmavané uznesenie prvostupňového súdu bez ďalšieho zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie o návrhu súdneho exekútora podľa Exekučného poriadku. Na tomto závere nič nemení odôvodnenie skoršieho uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.9.2011, podľa ktorého „Ak exekučný súd zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v z. č. , je povinný exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to, v akom štádiu (fáze) sa exekučné konanie nachádza; vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi ... sú z tohto pohľadu irelevantné“.

Uznesenie č. k. zo dňa 27.2.2012 vyriešilo právny problém, ktorý nebol osobitným dôvodom preskúmavania v uznesení č. k. zo dňa 26.9.2011. Citované rozhodnutie Najvyššieho súdu je v tejto časti čiastočným nesúladom so skôr citovaným uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 27.2.2012. V záujme preddídenia spochybňovania zákonností rozhodnutia exekučného súdu, odvolací súd posúdil túto problematiku podľa neskoršie vydaného uznesenia zo dňa 27.2.2012.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.6.2011, ale aj uznesenia sp. zn. zo dňa 13.10.2011. Podľa týchto rozhodnutí doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmavať podľa zákona číslo o rozhodcovskom konaní - ďalej len ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu ( ZoRK). Tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných predpisov ( ZoRK). Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky, ako rozsudok všeobecného súdu. Účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako, ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup. Rozsudkom rozhodcovského súdu je teda exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Vyplýva to z , v zmysle ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. To isté teda platí aj v prípade, ak ide o rozsudok rozhodcovského orgánu.

Už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania však nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania sa účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti to platí bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd, alebo rozhodcovský súd.

V ďalšom priebehu exekučného konania je žiaduce prihliadať aj k tomu, že podľa spisových údajov zmluva o úvere zo dňa 11.12.2007 bola uzatváraná s povinnou ako podnikateľom, ktorý nevyužil možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy postupom podľa § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK.. V dôsledku toho môže byť rozsudok rozhodcovského súdu preskúmavaný v exekučnom konaní vo veci samej za podmienok stanovených v § 45 ZoRK a len po vydaní povolenia na vykonanie exekúcie.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s zrušil napadnuté uznesenie a vec mu vracia na nové rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.