Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Er-1061-2008.pdf
PDF · 99.06 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/1061/2008
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného ZH Kredit, s.r.o. so sídlom Karadžičova 10, 821 08 Bratislava, IČO: 36 049 581, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom AK Felix Neupauer & Partners, Karadžičova 10, 821 08 Bratislava, proti povinnému X. L., S.. XX. XX. XXXX, M. V. XXX, XXX XX V., t. č. na neznámom mieste, štátny občan V., zast. opatrovníkom W. Z., pracovníčkou Okresného súdu Banská Bystrica, na vymoženie pohľadávky vo výške 242,25 eura (7.298,- Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Václavom Kunom so sídlom exekútorského úradu Piaristická 2, 949 01 Nitra, pod spis. zn. EX 830/2008, na základ podnetu súdneho exekútora, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora z a m i e t a .
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 79,91 eura, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 242,25 eura (7.298,- Sk) s príslušenstvom, a to na základe platobného výmeru Perspektíva Družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze, Mliekarenská 10, 821 09 Bratislava vydaného JUDr. Tomášom Kozovským, správcom konkurznej podstaty úpadcu pod číslom 730/2005 zo dňa 25. 05. 2005.
Okresný súd Banská Bystrica poverením číslo: 5601 026339 * zo dňa 04. 08. 2008 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu so sídlom exekútorského úradu Piaristická 2, 949 01 Nitra, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 830/2008.
Tunajší súd uznesením č.k. 4Er/1061/2008-15 zo dňa 15. 12. 2008 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16CoE/46/2009-38 zo dňa 30. 04. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 05. 2009, rozhodol aj bez návrhu o povolení odkladu exekúcie až do právoplatného skončenia konaní vo veci samej vedených na Krajskom súde v Bratislave pod č.k. 6 Cbi 111/2005 a 9Cbi 15/2006.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
Všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa exekučného titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania zastavená. Rozhodnutiu o zastavení tak nebráni ani nariadenie odkladu vykonávania exekúcie.
Súd sa pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie zaoberal otázkou, či na nútený výkon rozhodnutia bolo vydané rozhodnutie, ktoré môže byť podľa Exekučného poriadku exekučným titulom pre vykonanie exekúcie. Vychádzal pritom z nižšie uvedeného stavu:
V dôsledku zrušenia povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne (ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. júla 1999) sa Perspektíva Družstevná zdravotná poisťovňa zo zákona dostala do likvidácie (§ 34 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov). Následne rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2001 č. k. 7 K 70/2001-30 bol podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov na majetok poisťovne vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty úpadcu v priebehu konkurzného konania vydal platobný výmer, toto rozhodnutie je exekučným titulom pre exekúciu prebiehajúcu v tomto konaní, a to vo väzbe na postúpenie pohľadávky na oprávneného z tohto konania. Pre ďalší postup považoval súd za určujúcu otázku, či exekučný titul, ktorým v danej veci má byť platobný výmer vydaný JUDr. Tomášom Kozovským, správcom konkurznej podstaty úpadcu Perspektíva Družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze, ktorých právnym dôvodom je predpis poistného v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z., je exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku.
Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku). Exekučný titul v predmetnej exekúcii bol vydaný podľa zákona č. 273/1994 Z. z., pričom pôsobnosť orgánu verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne. Preto boli v zmysle ustanovení § 19 ods. 2 a 3 uvedeného zákona oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise poistného. Na uvedené konanie sa v zmysle ustanovení § 58 zákona č. 273/1994 Z. z. vzťahovali predpisy o správnom konaní, pričom právoplatné rozhodnutie bolo preskúmateľné súdom (§ 58 ods. 5). Ako vyplýva z vyššie uvedeného stavu, platobný výmer, ktorý je exekučným titulom, nebol vydaný zdravotnou poisťovňou ale správcom konkurznej podstaty úpadcu, ktorým bol majetok zdravotnej poisťovne. Preto je rozhodujúce vyriešiť otázku, či platobné výmery vydané správcom konkurznej podstaty sú exekučnými titulmi, pričom túto otázku je potrebné posudzovať v závislosti od postavenia správcu konkurznej podstaty.
Pod majetkom úpadcu vo všeobecnosti je potrebné rozumieť aj pohľadávky úpadcu, ktoré existovali v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Z toho vyplýva, že správca konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty (§ 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Z ustanovení uvedeného zákona však nevyplýva oprávnenie vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci (správy). Pod správou majetku úpadcu vo vyššie
uvedenom zmysle preto nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovne). Správca konkurznej podstaty má iba právo (a povinnosť) vykonať všetky procesné úkony (podať žalobu, podnet orgánu, ktorý je oprávnený vo veci rozhodnúť) v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takéto oprávnenie správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovení § 41 Exekučného poriadku.
Ako už bolo uvedené, predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako aj po materiálne stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval. Vzhľadom na vyššie uvedené, treba aj na vydanie platobného výmeru správcom konkurznej podstaty v danej veci hľadieť ako na nulitný akt. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3 M Cdo 20/2008 z 22. apríla 2009, č.k. 7 Cdo 23/2011 z 31. marca 2011 a z Uznesenia Ústavného súdu č.k. III. ÚS 86/2010-19 zo 18. februára 2010.
Vzhľadom na vyššie uvedené, treba na vydanie platobného výmeru správcom konkurznej podstaty v danej veci hľadieť ako na nulitný akt, keďže tento bol vydaný správcom konkurznej podstaty ako nepríslušným orgánom na jeho vydanie. Výkon rozhodnutia môže byť vedený len vtedy, keď je určený vykonateľným exekučným titulom. Existencia takéhoto titulu je materiálnym predpokladom každého výkonu. Ak neexistuje potrebný titul, je výkon neprípustný. Takto je potrebné vykladať slová zákona „rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným“. Nezáleží na tom, či tu je rozhodnutie, ktoré dosiaľ nie je vykonateľné, alebo tu také rozhodnutie vôbec nie je.
Na základe uvedeného súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil z dôvodu, že v preskúmavanej veci absentuje vykonateľný exekučný titul pre vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Písomným podaním, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 11. 12. 2009, oprávnený podal návrh na zmenu povereného súdneho exekútora.
Nakoľko v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie (konanie ďalej nebeží), nie je dôvod, aby súd žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vec postúpil na ďalšie konanie inému súdnemu exekútorovi. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške spolu 106,08 eura.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Na základe vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov súd rozhodol o tom, že trovy exekúcie je povinný súdnemu exekútorovi uhradiť oprávnený, nakoľko podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý už v čase začatia exekučného konania nebol vykonateľným. Z týchto dôvodov súd potom uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy, avšak nie v takej výške, v akej si ich uplatnil súdny exekútor.
Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 eura podľa § 14 ods. 1 vyhlášky.
Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania. Súd neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 7,90 eura ako náhradu za použitý administratívny materiál (kancelársky papier, obálky, spisový obal, archivovacie krabice, lepidlo atď.). Exekútor nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku, pričom súd zároveň poukazuje na to, že v praxi je nemysliteľné, aby súd pri každom jednom rozhodovaní o trovách exekúcie pracne preskúmaval takéto drobné, z pohľadu celkových trov exekúcie iba nepatrné položky, ktoré sú vo väčšine prípadov v konečnom dôsledku aj tak objektívne nepreskúmateľné. Pokiaľ exekútorovi z titulu takéhoto typu položiek nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 15 vyhlášky v spojení s § 25 vyhlášky. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané.
Súd posudzoval aj účelnosť trov exekúcie, a preto nepriznal súdnemu exekútorovi už vyčíslené budúce náklady ako hotové výdavky - archivovanie spisu po dobu 5 rokov v zmysle vyhl. č. 628/02 Z. z. o archivácii 5 x 2,821 eura spolu vo výške 14,11 eura. Súd má za to, že tieto trovy by mali byť už zahrnuté v režijných nákladoch v náhrade za jednotlivé úkony podľa ust. § 15 vyhl. č. 288/1995 Z. z., preto priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré do času zastavenia exekúcie už reálne vznikli.
Súd súdnemu exekútorovi uznal náhradu hotových výdavkov vo výške spolu 33,40 eura, z toho 32,50 eura za poštovné (žiadosť o poverenie, upovedomenie oprávnený, upovedomenie povinný, 4 x žiadosť o súčinnosť, 14 x príkaz na začatie exekúcie, 12 x exekučný príkaz, 3 x žiadosť o právoplatnosť, vyčíslenie trov exekúcie) a 0,90 eura za telekomunikačné náhrady (0,20 eura elektronické odblokovanie vozidla, 0,70 eura elektronické zisťovanie účtov povinného).
Po vykonaných úpravách súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou sumu 79,91 eura. Z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 33,19 eura, hotové výdavky predstavujú 33,40 eura a uplatnená 20% DPH (základ dane 66,59 eura) predstavuje 13,32 eura.
Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy exekúcie. Oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia povinným až v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré malo byť podkladom na vykonanie exekúcie, sa dosiaľ nestalo vykonateľným, v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznáva.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01.01.2009 peňažné sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 O. s. p.).
Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.