Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_21S-81-2012.pdf
PDF · 121.29 KB
Case nature
Subarea
21S/81/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, v konaní pred senátom zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX N., právne zastúpený: Ondrejka & Partners, s.r.o., Advokátska kancelária, IČO: 47 235 985, so sídlom J. Kozáčeka 5, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Personálny úrad Ozbrojených síl Slovenskej republiky, Demänová 393, 031 01 Liptovský Mikuláš, v zastúpení Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, Úradom legislatívy a práva, Kutuzovova č. 8, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 579 z 24.01.2012, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 579 zo dňa 24.01.2012 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) a d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 741,19 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, pozostávajúce v celom rozsahu z trov právneho zastúpenia, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného - Personálneho rozkazu č. 579 z 24.01.2012, ktorým bolo podľa § 159 ods. 10 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky uložené vo vzťahu k žalobcovi povinnosť vrátiť Slovenskej republike Ministerstvu obrany SR celý poskytnutý aktivačný príspevok v sume 1992 Eur v lehote do 15 dní odo dňa doručenia personálneho rozkazu. Žalobca v žalobe poukazoval na to, že žalovaný disponuje právami a povinnosťami a rozhoduje o právach a povinnostiach profesionálnych vojakov v štátnozamestnaneckých vzťahoch podľa § 82 zákona č. 346/2000 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR - poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžo/77/2009. S rozhodnutím nesúhlasil, považoval ho za nezákonné, žiadal, aby bola vec zrušená a vrátená na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) Občianskeho súdneho poriadku. V žalobe poukázal na ust. § 21 ods. 1 písm. b), § 159 ods. 1, 2, 3, 4 a ods. 9 a 10 zákona č. 346/2005 Z.z.. Uviedol, že personálnym rozkazom riaditeľa žalovaného č. 469 zo dňa 17.1.2008 bol žalobca od 1.2.2008 prijatý na základe zákona do dočasnej štátnej služby. Bola mu priznaná hodnosť vojak 2. stupňa a bol ustanovený do funkcie vodiča (Dopravné družstvo/Dopravná čata munície/Rota zásob a prepravy/Prápor logistickej podpory 1.mb/1. mechanizovaná brigáda/Pozemné sily/Ozbrojené sily SR) s miestom výkonu štátnej služby Topoľčany. Zároveň mu podľa § 159 ods. 1 zákona bol priznaný aktivačný príspevok vo výške 60.000,-Sk - 1992 Eur. Dočasná štátna služba mala trvať do 31.1.2014. Personálnym rozkazom riaditeľa žalovaného č. 494 zo dňa 23.1.2012 bol ku dňu 3.2.2012 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Následne mu dňa 3.2.2012 bolo doručené napadnuté rozhodnutie, ktorým mu bola uložená povinnosť vrátiť príspevok v sume 1992 Eur. Poukázal tiež na to, že podľa ust. § 82 ods. 1 písm. h) bod 2 zákona platí, že rozhodnutím sa na účely tohto zákona rozumie rozhodnutie o povinnosti profesionálneho vojaka vrátiť aktivačný príspevok alebo jeho pomernú časť. Podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona okrem iného platí, že vedúci služobného úradu podľa tohto zákona vydá personálny rozkaz v právnych vzťahoch profesionálneho vojaka v prípadoch uvedených v § 159 ods. 10. Personálny rozkaz podľa § 82 ods. 3 písm. b) je v zmysle § 82 ods. 4 a ods. 5 písm. h) konečný a nemožno sa proti nemu odvolať, je však preskúmateľný súdom. Napadnuté rozhodnutie podľa názoru žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Aktivačný príspevok poskytnutý podľa § 169 zákona slúži na získavanie a udržiavanie vojenského personálu a je určovaný a aktualizovaný podľa situácie ozbrojených síl. Splatnosť tohto príspevku je ustanovená postupne v tretinách počas prvých troch rokoch trvania štátnej služby. Aktivačný príspevok žalobcovi bol poskytnutý preto, aby zotrval v štátnej službe do 31.1.2014. V štátnej službe bol od 1.2.2008 do 3.2.2012, teda viac ako štyri roky. Aktivačný príspevok bol žalobcovi poskytnutý, aby v štátnej službe zotrval šesť rokov. Zákon v § 159 ods. 9 ustanovuje, že profesionálnemu vojakovi, ktorému bol poskytnutý aktivačný príspevok a jeho služobný pomer sa skončí pred uplynutím určenej doby, je povinný vrátiť služobnému úradu poskytnutý aktivačný príspevok alebo jeho pomernú časť. Zákon v § 159 ods. 2 ustanovuje, že aktivačný príspevok sa poskytuje v pomerných častiach pripadajúcich na jeden rok počas prvých troch rokov trvania dočasnej štátnej služby. Zákon v § 161 ods. 2 stanovuje, že pomerná časť aktivačného príspevku podľa § 159 ods. 2 sa profesionálnemu vojakovi neposkytne, ak bolo pred termínom splatnosti rozhodnuté o skončení jeho služobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. d) až g) alebo ods. 2 alebo o zániku služobného pomeru podľa § 74 alebo § 75. Zákon nehovorí, že ak dôjde ku skončeniu služobného pomeru skôr, musí sa vrátiť celý poskytnutý aktivačný príspevok, ale stanovuje, že sa má vrátiť pomerná časť. V služobnom pomere bol žalobca 4 zo 6 rokov, teda logicky mal vrátiť len 1/3 vyplateného aktivačného príspevku, ak samozrejme by sa neprijal výklad vyplývajúci z § 159 ods. 2, že aktivačný príspevok sa poskytuje počas prvých troch rokov trvania dočasnej služby a nakoľko jeho služobný pomer bol ukončený až na začiatku piateho roku, nemal by povinnosť vracať aktivačný príspevok. Tým, že riaditeľ personálneho úradu rozhodol o vrátení celého aktivačného príspevku, tak vec nesprávne právne posúdil. Riaditeľ žalovaného mal rozhodnúť, že je povinný vrátiť len 1/3 vyplateného aktivačného príspevku, t. j. sumu 664 Eur, resp. o vrátení nemal vôbec rozhodovať, pretože nebol daný dôvod zo zákona na jeho vrátenie. Ďalej tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Zákon neustanovuje, že vedúci služobného úradu môže o vrátení aktivačného príspevku alebo jeho pomernej časti rozhodnúť svojvoľne, resp. podľa vlastnej úvahy. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli vedúceho služobného úradu k rozhodnutiu o vrátení celého poskytnutého aktivačného príspevku. Nevyplýva tiež, prečo vedúci služobného úradu rozhodol o vrátení celého aktivačného príspevku a nielen jeho pomernej časti, nevyplýva z neho, akými logickými postupmi a úvahami sa spravoval a z čoho vychádzal, bližšie nešpecifikoval a nevyložil príslušné ustanovenie zákona, jednoducho len konštatoval, že bolo preukázané, že žalobcovi bol poskytnutý celý aktivačný príspevok, a preto ho má celý aj vrátiť. Nevysporiadal sa so skutočnosťou, či neprichádza do úvahy vrátenie len pomernej časti aktivačného príspevku, resp. či je vôbec nejaký aktivačný príspevok povinný vrátiť. Zdôraznil, že v danom prípade ide teda o arbitrážne rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému správnemu orgánu. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.
K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvo zástupcu. Namietal, že personálny úrad je súčasťou Ozbrojených síl Slovenskej republiky, pričom ani personálny úrad, ani Ozbrojené sily Slovenskej republiky nemajú právnu subjektivitu, teda nemôžu vystupovať samostatne ako účastník konania. Podľa zástupcu žalovaného personálny úrad nie je orgánom verejnej správy, nie je orgánom štátnej správy, nie je orgánom záujmovej samosprávy, nie je ani inou právnickou osobou, ani fyzickou osobou a nerozhoduje v oblasti verejnej správy, nemôže byť žalovanou stranou. V uvedenom prípade ide o pracovný vzťah zamestnávateľa so zamestnancom. Napriek tomu, že v záhlaví napadnutého personálneho rozkazu č. 579 z 24.1.2012 je uvedený personálny úrad, z obsahu vyplýva, že ide o personálny rozkaz vydaný riaditeľom personálneho úradu, teda riaditeľ personálneho úradu je fyzická osoba, ktorá podľa § 6 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb, v tomto prípade nie však v oblasti verejnej správy, ale v pracovných vzťahoch. Tiež tvrdil, že v danom prípade sa nejedná o rozhodnutie vydané v správnom konaní a personálny úrad teda nemôže byť žalovanou stranou. Taktiež poukázal aj na ust. § 159 ods. 9 zákona č. 346/2005 Z.z. profesionálny vojak, ktorému bol poskytnutý aktivačný príspevok podľa ods. 1, jeho služobný pomer sa skončí pred uplynutím doby určenej podľa § 21 ods. 1, je povinný vrátiť služobnému úradu poskytnutý aktivačný príspevok alebo jeho pomernú časť.
V § 159 ods. 1 až 8 je uvedená pomerná časť aktivačného príspevku výlučne len vo vzťahu k jeho vyplácaniu, zatiaľ čo v § 159 ods. 8 zákona č. 346/2005 Z.z. je uvedená pomerná časť aktivačného príspevku na účely vrátenia aktivačného príspevku. Je evidentné, že pomerná časť aktivačného príspevku podľa § 159 ods. 2, 3, 4 až 8 nemôže byť totožná s pomernou časťou aktivačného príspevku podľa § 159 ods. 9 zákona č. 346/2005 Z.z.. Z obsahu ust. § 159 ods. 9 vyplýva, že celá suma aktivačného príspevku patrí profesionálnemu vojakovi len v prípade, ak odslúži celú dobu uvedenú v § 21 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. Ak profesionálny vojak neodslúži celú dobu uvedenú v § 21 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z., mala by mu patriť len pomerná časť z celkovej sumy aktivačného príspevku vyplývajúca z pomeru medzi skutočne odslúženou dobou a dobou podľa § 21 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z.. Doba výsluhy v hodnosti podľa § 21 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. bola u žalobcu, ktorý mal hodnosť vojak 2. stupňa, 6 rokov. Za túto dobu bol žalobcovi poskytnutý aktivačný príspevok vo výške 1992 Eur. Žalobca však z celkovej doby výsluhy v hodnosti odslúžil len 4 roky, teda 2/3 svojho záväzku. Žalobca by teda mal vrátiť 1/3 z poskytnutého aktivačného príspevku, čo predstavuje sumu 664 Eur. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd rozhodol postupom podľa ust. § 250j ods. 5 O.s.p. tak, že rozsudkom nahradí rozhodnutie žalovaného a žalobcovi uloží povinnosť vrátiť žalovanému pomernú časť aktivačného príspevku vo výške 664 Eur.
Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 27.3.2013.
Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní sa pridržiaval žalobných dôvodov uvedených v žalobe.
Poverená zamestnankyňa zástupcu žalovaného sa tak isto pridržiavala písomného vyjadrenia k žalobe.
Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že rozhodnutie je potrebné zrušiť pri aplikácii ust. § 250j ods. 2 písm. a), d) O.s.p., a to z nasledovných dôvodov:
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 247 ods. 3 O.s.p. predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v ods. 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
Podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 346/2005 Z.z. služobný úrad na účely tohto zákona je organizačná zložka ozbrojených síl určená ministrom pre profesionálnych vojakov ozbrojených síl, pre profesionálnych vojakov, ktorí majú byť dočasne vyčlenení podľa § 60 ods. 1 a pre profesionálnych vojakov, ktorým sa skončilo dočasné vyčlenenie podľa § 60 ods. 2; to neplatí, ak ide o profesionálnych vojakov dočasne vyčlenených na plnenie úloh Vojenského spravodajstva a Vojenskej polície.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. v služobnom úrade rozhoduje vedúci služobného úradu v rozsahu, ktorý určí minister služobným predpisom v medziach tohto zákona.
Podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 346/2005 Z.z. vedúcim služobného úradu, ktorým je organizačná zložka ozbrojených síl určená podľa § 5 ods. 1 písm. b) je veliteľ organizačnej zložky.
Podľa ust. § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl do dočasnej štátnej služby sa prijíma občan bez vykonania prípravnej štátnej služby na čas chýbajúci do uplynutia doby výsluhy v hodnosti, ktorá mu bude priznaná.
Podľa § 82 ods. 1 písm. h) bod 2 zákona č. 346/2005 Z.z. h) rozhodnutím na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutie o povinnosti profesionálneho vojaka vrátiť aktivačný príspevok alebo jeho pomernú časť.
Podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona č. 346/2005 Z.z. vedúci služobného úradu podľa tohto zákona vydá personálny rozkaz v právnych vzťahoch profesionálneho vojaka v prípadoch uvedených v § 17 ods. 2, § 20 ods. 2 až 4, § 21 ods. 1, 2, 7, 9, 10 a 12, § 22 ods. 2 a 3, § 26 ods. 4, § 27a ods. 1 a 2, § 28 ods. 1, § 29 ods. 3, § 35 ods. 1 a 2, § 36 ods. 2 až 4, § 38 ods. 1 až 3, § 39 ods. 1 až 3, § 39a, § 52 a 53, § 54 ods. 1, § 55 ods. 1, § 56 ods. 1, § 57 ods. 1 a 2, § 58 ods. 1 a 3, § 59, § 60 ods. 2, § 61 ods. 1 a 4, § 65 ods. 1, 9 a 10, § 66 ods. 1 až 4, 8 a 9, § 78 ods. 2 a 3, § 80 ods. 2 a 3, § 103 ods. 1 a 2, § 159 ods. 10, § 161 ods. 1, § 199 ods. 3, § 201 ods. 1 a 2, § 211 ods. 1 a 3 a § 215d ods. 2.
Podľa § 82 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z.z. právoplatný personálny rozkaz vydaný v právnych vzťahoch profesionálnych vojakov v prípadoch uvedených v odseku 3 je preskúmateľný súdom; v konaní pred súdom vykonateľnosť personálneho rozkazu nemožno odložiť.
Podľa § 82 ods. 5 zákona č. 346/2005 Z.z. personálny rozkaz podľa odseku 3 písm. b) obsahuje a) označenie vedúceho služobného úradu, ktorý personálny rozkaz vydal, b) výrok vo veci s uvedením ustanovenia tohto zákona, podľa ktorého sa personálny rozkaz vydal, c) hodnosť, titul, meno a priezvisko profesionálneho vojaka, d) dátum a miesto narodenia profesionálneho vojaka, e) funkciu a miesto výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka, f) údaje potrebné na spracúvanie číselnej a menovitej evidencie, g) odôvodnenie, h) poučenie o tom, že personálny rozkaz je konečný a nemožno sa proti nemu odvolať (podať rozklad), i) poučenie o tom, že personálny rozkaz je preskúmateľný súdom na základe podanej žaloby, j) dátum vydania.
Podľa § 82 ods. 6 zákona č. 346/2005 Z.z. personálny rozkaz podľa odseku 3 musí byť podpísaný vedúcim služobného úradu s uvedením jeho mena, priezviska, vojenskej hodnosti a funkcie a musí sa profesionálnemu vojakovi doručiť, inak je neplatný.
Podľa § 82 ods. 7 zákona č. 346/2005 Z.z. na právne vzťahy profesionálneho vojaka sa v prípadoch uvedených v odseku 3 písm. b) nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 28) okrem § 14 až 17, § 47 ods. 6 a § 62 až 69.
Podľa § 82 ods. 8 zákona č. 346/2005 Z.z. s dôvodmi na vydanie personálneho rozkazu podľa odseku 3 písm. b) musí veliteľ profesionálneho vojaka vopred oboznámiť.
Podľa § 159 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. profesionálnemu vojakovi, ktorý získal vzdelanie požadované na výkon štátnej služby štúdiom na inej ako vojenskej škole alebo na inej ako policajnej škole alebo získal takéto vzdelanie štúdiom na vojenskej škole alebo policajnej škole bez poskytovania pracovných úľav a hmotného zabezpečenia zamestnávateľom, možno poskytnúť pri prvom prijatí alebo vymenovaní do dočasnej štátnej služby aktivačný príspevok až do výšky 9 959 eur.
Podľa § 159 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z. aktivačný príspevok sa poskytuje v pomerných častiach pripadajúcich na jeden rok počas prvých troch rokov trvania dočasnej štátnej služby.
Podľa § 159 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z.z. pomerná časť aktivačného príspevku je splatná spolu s platom za kalendárny mesiac, ktorý je posledným mesiacom prvého, druhého a tretieho roka trvania dočasnej štátnej služby.
Podľa § 159 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z.z. pomerná časť aktivačného príspevku sa zaokrúhľuje na celé euro nahor.
Podľa § 159 ods. 9 zákona č. 346/2005 Z.z. profesionálnemu vojakovi, ktorému bol poskytnutý aktivačný príspevok podľa odseku 1 a jeho služobný pomer sa skončí pred uplynutím doby určenej podľa § 21 ods. 1, je povinný vrátiť služobnému úradu poskytnutý aktivačný príspevok alebo jeho pomernú časť.
Podľa § 159 ods. 10 zákona č. 346/2005 Z.z. o povinnosti vrátiť aktivačný príspevok alebo jeho pomernú časť podľa odseku 9 rozhodne vedúci služobného úradu. Rozhodnutie musí obsahovať výšku poskytnutého aktivačného príspevku, ktorú je profesionálny vojak povinný vrátiť spolu s lehotou na jeho úhradu.
Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu č. 579 z 24.1.2012 podľa § 159 ods. 10 zákona č. 346/2005 Z. z. bola vo vzťahu k žalobcovi uložená povinnosť vrátiť aktivačný príspevok v sume 1992 Eur Slovenskej republike Ministerstvu obrany SR v lehote do 15 dní odo dňa doručenia. V odôvodnení rozhodnutia bolo vycitované ustanovenie predpis č. 159 ods. 9 zákona č. 346/2005 Z.z., a tiež tá skutočnosť, že personálnym rozkazom personálneho úradu č. 469 zo 17.1.2008 bol prvýkrát žalobca vymenovaný do dočasnej štátnej služby a bol mu podľa § 159 ods. 1 priznaný aktivačný príspevok vo výške 60 000,-Sk, pričom podľa § 21 ods. 1 písm. b) dočasná štátna služba menovaného mala trvať do 31.12.2014. V súlade s § 82 ods. 8 zákona bol s dôvodmi na vydanie tohto personálneho rozkazu menovaný oboznámený dňa 20.1.2012. Vzhľadom k tomu, že bolo preukázané, že žalobcovi bol poskytnutý celý aktivačný príspevok, jeho služobný pomer skončil pred uplynutím doby v § 21 ods. 1 bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti personálneho rozkazu.
Hlavným žalobným dôvodom žalobcu bola skutočnosť nedostatočného zdôvodnenia rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k ust. § 159 ods. 9 zákona č. 346/2005 Z.z., a teda nedostatok dôvodov prečo bolo rozhodnuté o vrátení celého aktivačného príspevku, keď žalobca zotrval v štátnej službe 4 zo 6 rokov, teda logicky podľa názoru žalobcu by mal vrátiť už len zostávajúcu 1/3 vyplateného aktivačného príspevku. Taktiež žalobca z uvedeného dôvodu namietal aj nesprávne právne posúdenie veci zo strany žalovaného.
Zástupca žalovaného v konaní namietal, že nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, a teda žalovaným nemôže byť Personálny úrad Ozbrojených síl Slovenskej republiky, tak ako ho žalobca označil v žalobe vzhľadom k tomu, že nie je považovaný za orgán verejnej správy, resp. ani iný orgán štátnej správy, ani orgán záujmovej samosprávy, ani nie je inou právnickou osobou ani fyzickou osobou, ktorá by rozhodovala v oblasti verejnej správy. Z tohto dôvodu nemá ísť ani o rozhodnutie, ktoré by bolo vydané v správnom konaní.
Súd k tejto námietke pasívnej legitimácie žalovaného udáva a poukazuje na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré danú problematiku už riešili, že v danom prípade je už z rozhodovacej praxe v týchto veciach ustálené, že personálny rozkaz bol vydaný orgánom zo zákona povereným rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach individuálne určených fyzických alebo právnických osôb a je teda preskúmateľný súdom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p.). Žalobca vychádzajúc z pripojeného poučenia a dostupných údajov v ňom uvedených ho v žalobe dostatočným spôsobom identifikoval a označil aj orgán, ktorý ho vydal, čo zodpovedá obsahu ust. § 250 ods. 4 O.s.p., v zmysle ktorého je žalovaným pri rozhodnutiach vydaných v správnom konaní (bez ohľadu na to, či je upravené Správnym poriadkom alebo nie) správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni (t. j. ak proti nemu nie je prípustný opravný prostriedok a nadobudlo právoplatnosť § 247 ods. 3 O.s.p.) ako nositeľ konkrétnych právomocí, preto nemohlo byť prekážkou súdneho prieskumu, a tak na ujmu žalobcu skutočnosť oznámená úradom legislatívy a práva Ministerstva obrany Slovenskej republiky (predtým Úradom právnych služieb Ministerstva obrany Slovenskej republiky), že uvedený orgán, ako organizačná zložka Ozbrojených síl Slovenskej republiky nie je právnickou osobou a nemá právnu subjektivitu. Bez ohľadu na skutočnosť, že spôsobilosť byť účastníkom konania nie je viazaná na výslovné priznanie statusu právnickej osoby, ale na existenciu hmotnoprávnej spôsobilosti mať práva a povinnosti, a ak teda tento orgán nepochybne disponuje právami a povinnosťami (rozhodovanie o právach a povinnostiach profesionálnych vojakov v štátnozamestnaneckých vzťahoch a v niektorých veciach v zmysle Správneho poriadku) možno dôvodne dospieť k záveru aj o existencii jeho spôsobilosti byť účastníkom konania v zmysle § 19 O.s.p., v súdnom preskúmavacom konaní, v zastúpení žalovaného fakticky konal a vyjadroval sa Ústredný orgán štátnej správy na úseku obrany Slovenskej republiky (§ 12 zákona č. 575/2001 Z.z.) Ministerstvo obrany Slovenskej republiky prostredníctvom svojej organizačnej zložky Úradu legislatívy a práva (zastupujúceho záujmy Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ozbrojených síl Slovenskej republiky a Generálneho štábu Slovenskej republiky pred súdmi) to však bolo potrebné aj formálne vyjadriť aj v záhlaví rozsudku. Uvedené závery vyplývajú aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č.k. 2Sžo 30/2011 zo dňa 30.5.2012, a tiež z rozhodnutia č.k. 1Sžo 77/2009 zo dňa 18.5.2010.
Na základe uvedeného sa ďalej potom zaoberal jednotlivými žalobnými námietkami žalobcu, ktoré súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia vrátane postupu žalovaného mal za to, že žalobné námietky žalobcu sú dôvodné. V danom prípade žalovaný nesprávne aplikoval ust. § 159 ods. 9 zákona č. 346/2005 Z.z., keď rozhodol vo vzťahu k žalobcovi o povinnosti vrátiť celý aktivačný príspevok vo výške 1.992,- Eur, keď žalobca odslúžil v dočasnej štátnej službe 4 zo 6 rokov. Je však predtým ešte potrebné zo strany súdu uviesť, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné aj pre nedostatok dôvodov ( § 250j ods. 2 pís. d) O.s.p. ). Aj na dané rozhodnutie sa s poukazom na špecifikované ustanovenia, najmä teda § 82 ods. 5 zákona č. 346/2005 Z.z., resp. z tohto vyplýva, že musí byť odôvodnené. V danom prípade ale nie je z rozhodnutie žalovaného jasné a zrozumiteľné, z akého dôvodu rozhodol vo vzťahu k žalobcovi o vrátení celého aktivačného príspevku, keď nie je sporné, že žalobca dostal aktivačný príspevok, aby zotrval v štátnej službe do 31.1.2014 ( personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu č. 469 zo dňa 17.1.2008 ). V dočasnej štátnej službe bol žalobca od 1.2.2008 vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa. Nebolo takisto sporné, že vyššie špecifikovaným personálnym rozkazom mu podľa § 159 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. bol priznaný aktivačný príspevok v sume 1.992,- Eur. Podľa § 21 ods. 1 pís. b) zákona č. 346/2005 Z.z. dočasná štátna služba žalobcu mala trvať do 31.1.2014. Doba výsluhy podľa § 21 ods. 1 zákona u žalobcu ako vojaka 2. stupňa bola 6 rokov. Personálnym rozkazom Personálneho úradu Liptovský Mikuláš č. 494 zo dňa 23.1.2012 bol žalobca podľa § 70 ods. 1 pís. o) zák. č. 346/2005 Z.z. prepustený so služobného pomeru profesionálneho vojaka so skončením služobného pomeru ku dňu do 3.2.2012. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného je uvedená len celá citácia ust. § 159 ods. 9 zákona č. 346/2005 Z.z. vo vzťahu k výroku, kde je rozhodnuté potom o vrátení celého poskytnutého aktivačného príspevku v sume 1.992,- Eur, pričom ust. § 159 ods. 9 zákona hovorí o vrátení buď celého aktivačného príspevku, alebo pomernej časti aktivačného príspevku. Podľa názoru súdu ak profesionálny vojak neodslúži celú dobu uvedenú v § 21 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z., mala by mu patriť len pomerná časť z celkovej sumy aktivačného príspevku vyplývajúca z pomeru medzi skutočne odslúženou dobou a dobou podľa § 21 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z..V danom prípade toto vyplýva z logického výkladu tohto ustanovenia a nakoniec to nespochybňuje ani samotný žalovaný, keď aj vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza, že žalobca mal vrátiť len 1/3 vyplateného aktivačného príspevku, a teda pomernú časť tohto vyplateného aktivačného príspevku, a to v sume 664 Eur, nakoľko z celkovej doby výsluhy 6 rokov žalobca odslúžil len 4 roky, teda 2/3 svojho záväzku. Preto bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť aj pre nesprávne právne posúdenie veci s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p..
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Žalobca bol v predmetnom konaní úspešným účastníkom konania, a preto má pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania predloženom súdu dňa 27.03.2013 na pojednávaní v celkovej výške 968,94 Eur, pozostávajúcich zo súdneho poplatku vo výške 66 Eur a z trov právneho zastúpenia za päť úkonov právnej služby, a to:
1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 13.02.2012 vo výške 127,16 Eur,
2/ písomné podanie na súd (žaloba) zo dňa 21.02.2012 vo výške 127,16 Eur,
3/ odvolanie (proti rozhodnutiu nie vo veci samej) vo výške 63,58 Eur,
4/ písomné podanie vo veci samej (vyjadrenie vo veci) vo výške 127,16 Eur,
6/ účasť na pojednávaní dňa 27.03.2013 vo výške 127,16 Eur, cestovné v súvislosti pojednávaním vo výške 63,78 Eur, náhrada za stratu času v súvislosti s pojednávaním vo výške 78,12 Eur; a ďalej z režijného paušálu k jednotlivým úkonom (4 x 7,63 Eur a 1 x 7,81 Eur) a 20 % DPH k všetkým odmenám a náhradám v celkovej výške 150,49 Eur.
Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu a priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby, hotové výdavky podľa špecifikácie a DPH.
A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vždy v znení ku dňu vykonania úkonu (ďalej len vyhláška) je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.
Výpočtový základ pre rok 2012 predstavuje sumu 763 Eur a pre rok 2013 sumu 781 Eur.
Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.
Jedna šestina výpočtového základu pre 2012 predstavuje sumu 127,17 Eur a pre rok 2013 predstavuje sumu 130,17 Eur.
Súd pri výpočte trov konania vychádzal z uplatnených súm tarifnej odmeny, nakoľko v zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky môže advokát základnú sadzbu tarifnej odmeny znížiť.
Súd priznal odmenu za štyri úkony právnej služby, a to za:
1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 13.02.2012, ako vyplýva z plnomocenstva doloženého k žalobe v súlade s § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 127,16 Eur,
2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 21.02.2012 v súlade s § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky vo výške 127,16 Eur,
3. odvolanie proti rozhodnutiu nie vo veci samej zo dňa 07.08.2012 v súlade s § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky vo výške 63,58 Eur,
4. účasť na pojednávaní dňa 27.03.2013 v súlade s § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 127,16 Eur; odmena za úkony právnej služby spolu vo výške 445,06 Eur.
Súd nepriznal odmenu za vyjadrenie zo dňa 28.11.2012, nakoľko žalobca ním reagoval na vyjadrenie žalovaného k jeho žalobe, ktoré mu bolo zaslané len na vedomie pred nariadením termínu pojednávania, na ktorom žalobca mohol uplatniť svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu a za účasť na ňom súd odmenu priznal.
B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako trovy konania aj režijný paušál za rok 2012 3 x 7,63 Eur, za rok 2013 1 x 7,81 Eur; režijný paušál spolu 30,70 Eur.
C/ Zároveň súd v súlade s § 1 ods. 3, § 15 písm. a), § 16 ods. 4 vyhlášky a v súlade so zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách priznal aj náhradu preukázaných cestovných výdavkov - cestovné za použitie osobného motorového vozidla Hyundai ix35, ev. č. ZV 048CJ v súvislosti s pojednávaním dňa 27.03.2013 na trase Zvolen - Žilina v sume 63,78 Eur (112 x 2 x 0,183) + (224 x 6,8/100 x 1,496) : počet kilometrov (112) x počet ciest (2) x náhrada za jeden kilometer jazdy podľa opatrenia MPSVR č. 632/2008 o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách účinného ku dňu 27.03.2013 (0,183 €) pri spotrebe paliva na 100 km (6,8 l) a cene paliva - Natural 95(1,496 €/l) uplatnenom v špecifikácii, nakoľko cena stanovená Štatistickým úradom SR za 13. týždeň roku 2013 bola vyššia (1,508 €/l).
D/ Súd priznal v súlade s § 1 ods. 3, § 15 písm. b), § 17 vyhlášky náhradu za stratu času za čas strávený na ceste Zvolen - Žilina a späť v súvislosti pojednávaním v trvaní 6 polhodín (13,02 Eur x 6) v sume 78,12 Eur.
E/ Súd priznal v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky DPH (20 %) vo výške 123,53 Eur, o ktorú sa zvýšila súdom priznaná odmena za úkony právnej služby a náhrady, nakoľko mal preukázané podľa osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty zo dňa 26.10.2011 a lustráciou v databáze IČ na stránke www.drsr.sk <http://www.drsr.sk> pre identifikačné číslo 2023357754, že právny zástupca žalobcu je platiteľom dane od 14.10.2011.
Súd nepriznal odmenu za zaplatený súdny poplatok, keďže žalobcovi nevznikla poplatková povinnosť z dôvodu oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. v znení ku dňu podania žaloby a v rámci poplatkového preverenia bude riešené vrátenie súdneho poplatku.
Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.