Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/77/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci

žalobcu: Ing. J., bytom J., právne zastúpeného JUDr. Ľ., advokátom v B., proti žalovanému:

Personálny úrad, Krížna č. 42, Bratislava, v zastúpení Ministerstvom obrany Slovenskej

republiky, Úradom právnych služieb, Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 37450 zo dňa 28.7.2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -27 zo dňa 19.11.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. -27 zo dňa 19.11.2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol žalobu žalobcu

o preskúmanie zákonnosti personálneho rozkazu č. 3745 zo dňa 28.7.2008, ktorým riaditeľ

žalovaného odvolal žalobcu podľa zákona

č. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) dňom 31.7.2008

z funkcie vojenský poradca pre strategické plánovanie – Oddelenie pre spoluprácu s EÚ/ Úrad

vojenského predstaviteľa pri Vojenskom výbore NATO/ Vojenské zastúpenie v rámci stálej

delegácie SR pri NATO/ Vojenské zastúpenie SR pri orgánoch NATO/EÚ a národných

podporných prvkov pri veliteľstvách NATO/Generálny štáb/Ozbrojené sily Slovenskej

republiky, zmenil mu podľa § 57 ods. 1 zákona miesto výkonu štátnej služby a ustanovil

ho podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona dňom 1.8.2008 do funkcie náčelník oddelenia –

Oddelenie dlhodobého plánovania/ Odbor požiadaviek a dlhodobého plánovania/ Štáb

požiadaviek a dlhodobého plánovania/ Generálny štáb/ Ozbrojené sily Slovenskej republiky.

Súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho

orgánu boli z hľadiska žalobných dôvodov v súlade so zákonom. Z odôvodnenia jeho

rozsudku vyplýva, že žalobca nesúhlasil len s treťou časťou personálneho rozkazu

a to z dôvodu, že týmto rozhodnutím bol obsadený do funkcie s inou vojenskou odbornosťou,

než do akej bol zaradený v rámci zaradenia do programu udržiavania. Krajský súd poukázal

na ustanovenie § 22 ods. 1, 2 zákona a § 53 ods. 1 písm. b/ zákona, z ktorých nevyplýva,

že profesionálneho vojaka možno ustanoviť do inej funkcie za splnenia ďalšej podmienky

a to že musí ísť o funkciu v rovnakej vojenskej odbornosti, na základe čoho konštatoval,

že žalovaný pri ustanovení žalobcu do funkcie postupoval v súlade so zákonom.

K tvrdeniu žalovaného, že nie je orgánom verejnej správny v zmysle § 244 a nasl.

, súd uviedol, že hoci nemá právnu subjektivitu, žalovaný je orgánom verejnej správy,

ktorý je na základe § 82 zákona poverený rozhodovať o právach, právom chránených

záujmoch alebo povinnostiach fyzických alebo právnických osôb, teda ide o orgán, ktorý bol

poverený štátom na základe zákona autoritatívne rozhodovať o právnych vzťahoch, ktoré boli

aj predmetom tohto správneho konania.

Proti rozsudku súdu podal žalobca včas odvolanie a žiadal jeho zrušenie, alebo

alternatívne zmenu a zrušenie tretej časti žalobou napadnutého personálneho rozkazu.

Žalovanému vytýkal nezákonnosť postupu, ktorú videl v tom, že žalovaný nerešpektoval § 22

ods. 1, 2 zákona, keď nerešpektoval program udržiavania, do ktorého bol vzhľadom na svoju

odbornosť ustanovený, ale ustanovil ho na funkciu nezodpovedajúcu vojenskej odbornosti,

na výkon ktorej bol žalobca ponechaný v aktívnej službe ozbrojených síl. Uviedol, že § 53

ods. 1 zákona definuje podmienky, za ktorých možno vojaka ustanoviť do inej funkcie, avšak

toto ustanovenie je podľa žalobcu potrebné aplikovať v súlade s § 22 zákona. Nesúhlasil tak

s názorom krajského súdu, podľa výkladu ktorého by ktorýkoľvek vojak, ktorý bol

rozhodnutím personálneho úradu a v záujme potrieb ozbrojených síl ponechaný s jeho

súhlasom v programe udržiavania ako odborník pre danú oblasť, túto svoju odbornosť stratil

a to aj napriek tomu, že naďalej by pretrvával jeho štatút odborníka v zmysle rozhodnutia

personálneho úradu. Podľa názoru žalobcu predmetné ustanovenie takto stráca akúkoľvek

funkčnosť v zákone, pokiaľ ho príslušný služobný úrad nerešpektuje. Uviedol, že v záujme

vykonávať odbornú činnosť dal písomný súhlas na predĺženie svojho záväzku s podmienkou

vymedzenou v § 22 zákona – že bude zaradený do programu udržiavania ako odborník

pre nedostatkovú vojenskú odbornosť. Z pohľadu služobného úradu bol podľa žalobcu

rovnaký záujem ponechať ho v aktívnej službe ako profesionálneho vojaka s nedostatkovou

odbornosťou a doba, po ktorú je v režime programu udržiavania, je výlučne v kompetencii

žalovaného a možno ju podľa žalobcu predĺžiť. Podľa jeho názoru ide o vzájomný záväzok

žalobcu a žalovaného nielen v dĺžke záväzku ale aj v jeho obsahu, t. j. vo vymedzení

a rešpektovaní jeho odbornosti. Konanie žalovaného, ktorým nerešpektoval svoje

predchádzajúce rozhodnutie o jeho určení do programu udržiavania označil za porušenie

zákona.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že aby žalobca nemusel byť zo služobného pomeru

prepustený podľa § 70 ods. 1 písm. j/ zákona pre uplynutie doby výsluhy v hodnosti, bola mu

personálnym rozkazom č. 4130 zo dňa 24.5.2006 podľa § 21 ods. 9 písm. a/ zákona zmenená

doba trvania dočasnej štátnej služby do 31.7.2010 a súčasne bol podľa § 21 ods. 1 (správne

má byť 22 ods. 1) s použitím § 196 ods. 13 zákona zaradený v dobe od 1.6.2006 do 31.7.2010

do programu udržiavania. Zdôraznil, že žalobca bol do programu udržiavania zaradený podľa

§ 22 ods. 1 a § 196 ods. 13 zákona a nie podľa § 21 ods. 1 a 2 písm. a/ (správne má byť 22

ods. 1 a 2 písm. a/) zákona, ako to tvrdil žalobca. Skutočnosť, že žalobca bol zaradený

do programu udržiavania, mala podľa žalovaného význam len pre možnosť ďalšieho trvania

jeho služobného pomeru, ale nemala žiaden význam vo vzťahu k vykonávaniu prípadných

personálnych opatrení.

Žalovaný zdôraznil, že pre ustanovenie profesionálneho vojaka do funkcie vedúcim

služobného úradu musia byť podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona splnené tri podmienky

a to trvanie dočasnej štátnej služby, splnenie kvalifikačných predpokladov a dosiahnutie

hodnosti plánovanej na funkciu, pričom žalobca všetky tieto podmienky preukázateľne spĺňal.

Námietku žalobcu, že podľa tohto ustanovenia môže byť ustanovený do funkcie len v prípade

nedostatkovej odbornosti, nepovažoval za dôvodnú, lebo nemá oporu v žiadnej zákonnej

úprave.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v intenciách dôvodov

uvedených v odvolaní ( v spojení s ), bez nariadenia pojednávania

( ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne

vyhlásil dňa 18.5.2010, po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najmenej päť dní

vopred ( a ).

Odvolací súd zo spisu prvostupňového súdu ako aj z podkladov predložených

žalovaným zistil, že žalobcovi bolo personálnym rozkazom č. 4130 zo dňa 24.5.2006 podľa

§ 21 ods. 9 písm. a/ zákona zmenené trvanie dočasnej štátnej služby do 31.7.2010 a žalobca

bol zároveň zaradený podľa § 22 ods. 1 zákona s použitím § 196 ods. 13 zákona v dobe

od 1.6.2006 do 31.7.2010 do programu udržiavania. So zaradením do programu

udržiavania žalobca súhlasil dňa 6.4.2006.

Personálnym rozkazom č. 3745 zo dňa 28.7.2008:

1/ bol žalobca podľa § 58 ods. 1 písm. a/ zákona dňom 31.7.2008 odvolaný z funkcie

vojenský poradca pre strategické plánovanie – Oddelenie pre spoluprácu s EÚ/ Úrad

vojenského predstaviteľa pri Vojenskom výbore NATO/ Vojenské zastúpenie v rámci stálej

delegácie SR pri NATO/ Vojenské zastúpenie SR pri orgánoch NATO/EÚ a národných

podporných prvkov pri veliteľstvách NATO/ Generálny štáb/ Ozbrojené sily Slovenskej

republiky,

2/ bolo mu podľa § 57 ods. 1 zákona zmenené miesto výkonu štátnej služby od 1.8.2008 a

3/ podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona bol ustanovený dňom 1.8.2008 do funkcie náčelník

oddelenia – Oddelenie dlhodobého plánovania/ Odbor požiadaviek a dlhodobého plánovania/

Štáb požiadaviek a dlhodobého plánovania/ Generálny štáb/ Ozbrojené sily Slovenskej

republiky, a to s odôvodnením, že odvolanie z doterajšej funkcie a následné umiestnenie

do inej funkcie sa vykonáva na základe skončenia vyslania žalobcu na plnenie úloh mimo

územia Slovenskej republiky PR MO SR č. 158 zo dňa 4.6.2008 a splnenia podmienok

pre ustanovenie do funkcie a dosiahnutie hodnosti, ktorá bola na funkciu plánovaná; zmena

miesta výkonu štátnej služby sa vykonáva v záujme služobného úradu.

Podľa § 22 ods. 1 zákona za program udržiavania sa na účely tohto zákona považuje

ponechanie profesionálneho vojaka s jeho písomným súhlasom v dočasnej štátnej službe

nad dobu výsluhy v dosiahnutej hodnosti s možnosťou opakovaného zaradenia

do programu udržiavania, najdlhšie však do uplynutia maximálnej doby služby.

Podľa § 196 ods. 13 zákona profesionálneho vojaka, na ktorého sa vzťahuje odsek 2

písm. b), možno zaradiť do programu udržiavania, aj keď nespĺňa podmienky uvedené v § 22

ods. 2.

Podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona profesionálneho vojaka počas trvania dočasnej

štátnej služby vedúci služobného úradu môže ustanoviť do inej funkcie, ak spĺňa

kvalifikačné predpoklady na výkon štátnej služby a dosiahol hodnosť, ktorá je

na funkcii plánovaná.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý

tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné

na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho

orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať

vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( a ).

V predmetnej právnej veci bol predmetom prieskumu súdom žalobcom namietaný

personálny rozkaz č. 3745 zo dňa 28.7.2008. Žalobca tvrdil, že žalovaný tretím výrokom

tohto rozkazu porušil jeho práva, keď ho ustanovil do novej funkcie, pretože súhlas

s predĺžením svojho záväzku dal s podmienkou vymedzenou v § 22 zákona, že bude v prípade

potrieb ozbrojených síl ponechaný v programe udržiavania ako odborník pre nedostatkovú

vojenskú odbornosť. V podstate namietal nezákonnosť postupu žalovaného nerešpektujúceho

ustanovenie § 22 ods. 1 a 2 zákona.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý správne ustálil,

že napadnuté rozhodnutie – personálny rozkaz bol vydaný orgánom zo zákona povereným

rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach individuálne

určených fyzických alebo právnických osôb a je teda preskúmateľný súdom podľa druhej

hlavy piatej časti (, , ). Žalobca vychádzajúc z pripojeného poučenia

a dostupných údajov v ňom uvedených ho v žalobe dostatočným spôsobom identifikoval

a označil aj orgán, ktorý ho vydal, čo zodpovedá obsahu ustanovenia ,

v zmysle ktorého je žalovaným pri rozhodnutiach vydaných v správnom konaní (bez ohľadu

na to, či upravené Správnym poriadkom alebo nie) správny orgán, ktorý rozhodol

v poslednom stupni (t. j. ak proti nemu nie je prípustný opravný prostriedok a nadobudlo

právoplatnosť ), ako nositeľ konkrétnych právomocí, preto nemohlo byť

prekážkou súdneho prieskumu a tak na ujmu žalobcu skutočnosť oznámená Úradom právnych

služieb Ministerstva obrany Slovenskej republiky, že uvedený orgán ako organizačná zložka

Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky nie je právnickou osobou a nemá

právnu subjektivitu.

Bez ohľadu na skutočnosť, že spôsobilosť byť účastníkom konania nie je viazaná

na výslovné priznanie statusu právnickej osoby, ale na existenciu hmotnoprávnej spôsobilosti

mať práva a povinnosti a ak teda tento orgán nepochybne disponuje právami a povinnosťami

(rozhodovanie o právach a povinnostiach profesionálnych vojakov v štátnozamestnaneckých

vzťahoch a v niektorých veciach v zmysle Správneho poriadku) možno dôvodne dospieť

k záveru aj o existencii jeho spôsobilosti byť účastníkom konania v zmysle ,

v súdnom preskúmavacom konaní, v zastúpení žalovaného fakticky konal a vyjadroval sa

ústredný orgán štátnej správy na úseku obrany Slovenskej obrany (

Z.z. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky prostredníctvom svojej organizačnej zložky –

Úradu právnych služieb (zastupujúceho záujmy Ministerstva obrany Slovenskej republiky,

Ozbrojených síl Slovenskej republiky a Generálneho štábu Slovenskej republiky pred súdmi),

čo však bolo potrebné aj formálne vyjadriť v záhlaví rozsudku.

Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, ktorý

konštatoval, že pre ustanovenie do funkcie podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona žalobca spĺňal

kritériá, pretože bol v dočasnej štátnej službe a spĺňal kvalifikačné predpoklady aj podmienku

hodnosti, pričom ustanovenie § 53 ods. 1 písm. b/ zákona nestanovuje žiadne ďalšie

predpoklady, ako je napr. skutočnosť, že by malo ísť o funkciu rovnakej vojenskej odbornosti.

Z predložených podkladov je totiž zrejmé, že žalobcovi bolo zmenené trvanie dočasnej

štátnej služby podľa § 21 ods. 9 písm. a/ zákona a bol zaradený do programu udržiavania

od 1.6.2006 do 31.7.2010 a to podľa § 22 ods. 1 zákona a § 196 ods. 13 zákona. Súhlas

dotknutého vojaka sa v zmysle § 22 ods. 1 zákona týkal jeho ponechania v dočasnej štátnej

službe nad dobu výsluhy v dosiahnutej hodnosti, s tým, že môže byť opakovane zaradený

do programu udržiavania. Nemá oporu v zákone tvrdenie, že žalobca by mohol byť zaradený

len do funkcie v takej oblasti, v ktorej je odborníkom. Naopak výkladom ustanovenia § 53

ods. 1 písm. b/ zákona dospel aj odvolací súd k jednoznačnému záveru, že pre ustanovenie

vojaka do funkcie musia byť splnené kumulatívne len tri podmienky vymedzené v tomto

ustanovení a je zrejmé, že podmienka zachovania odbornosti profesionálneho vojaka medzi

nimi uvedená nie je. Podľa názoru odvolacieho súdu preto neobstojí záver, že napadnutý

personálny rozkaz je v rozpore so zákonom.

Rovnako nemožno nič vyčítať súdu prvého stupňa, ktorý sa podrobne zaoberal

všetkými žalobnými námietkami, ktoré sú v podstate totožné s odvolacími námietkami

a dospel k správnemu názoru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo

k porušeniu zákona, práv a chránených záujmov žalobcu, pričom svoj právny záver, s ktorým

sa odvolací súd stotožnil, aj náležitým spôsobom odôvodnil.

Pretože žalobca neuviedol v odvolaní žiadne iné relevantné skutočnosti, ktoré by záver

o zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného a krajského súdu vyvrátili, jeho odvolacie

námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto

s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského

súdu podľa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

v spojení s a tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech

v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 18. mája 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová