Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f7d/375479.295220.pdf
PDF · 117.28 KB
No categories available
1Sžo/77/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžo/77/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka
a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci
žalobcu: Ing. J., bytom J., právne zastúpeného JUDr. Ľ., advokátom v B., proti žalovanému:
Personálny úrad, Krížna č. 42, Bratislava, v zastúpení Ministerstvom obrany Slovenskej
republiky, Úradom právnych služieb, Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 37450 zo dňa 28.7.2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/138/2008-27 zo dňa 19.11.2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 23S/138/2008-27 zo dňa 19.11.2008 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol žalobu žalobcu
o preskúmanie zákonnosti personálneho rozkazu č. 3745 zo dňa 28.7.2008, ktorým riaditeľ
žalovaného odvolal žalobcu podľa § 58 ods. 1 písm. a/ zákona č. 346/2005 zákona
č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) dňom 31.7.2008
z funkcie vojenský poradca pre strategické plánovanie – Oddelenie pre spoluprácu s EÚ/ Úrad
vojenského predstaviteľa pri Vojenskom výbore NATO/ Vojenské zastúpenie v rámci stálej
delegácie SR pri NATO/ Vojenské zastúpenie SR pri orgánoch NATO/EÚ a národných
podporných prvkov pri veliteľstvách NATO/Generálny štáb/Ozbrojené sily Slovenskej
republiky, zmenil mu podľa § 57 ods. 1 zákona miesto výkonu štátnej služby a ustanovil
ho podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona dňom 1.8.2008 do funkcie náčelník oddelenia –
Oddelenie dlhodobého plánovania/ Odbor požiadaviek a dlhodobého plánovania/ Štáb
požiadaviek a dlhodobého plánovania/ Generálny štáb/ Ozbrojené sily Slovenskej republiky.
Súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho
orgánu boli z hľadiska žalobných dôvodov v súlade so zákonom. Z odôvodnenia jeho
rozsudku vyplýva, že žalobca nesúhlasil len s treťou časťou personálneho rozkazu
a to z dôvodu, že týmto rozhodnutím bol obsadený do funkcie s inou vojenskou odbornosťou,
než do akej bol zaradený v rámci zaradenia do programu udržiavania. Krajský súd poukázal
na ustanovenie § 22 ods. 1, 2 zákona a § 53 ods. 1 písm. b/ zákona, z ktorých nevyplýva,
že profesionálneho vojaka možno ustanoviť do inej funkcie za splnenia ďalšej podmienky
a to že musí ísť o funkciu v rovnakej vojenskej odbornosti, na základe čoho konštatoval,
že žalovaný pri ustanovení žalobcu do funkcie postupoval v súlade so zákonom.
K tvrdeniu žalovaného, že nie je orgánom verejnej správny v zmysle § 244 a nasl.
OSP, súd uviedol, že hoci nemá právnu subjektivitu, žalovaný je orgánom verejnej správy,
ktorý je na základe § 82 zákona poverený rozhodovať o právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach fyzických alebo právnických osôb, teda ide o orgán, ktorý bol
poverený štátom na základe zákona autoritatívne rozhodovať o právnych vzťahoch, ktoré boli
aj predmetom tohto správneho konania.
Proti rozsudku súdu podal žalobca včas odvolanie a žiadal jeho zrušenie, alebo
alternatívne zmenu a zrušenie tretej časti žalobou napadnutého personálneho rozkazu.
Žalovanému vytýkal nezákonnosť postupu, ktorú videl v tom, že žalovaný nerešpektoval § 22
ods. 1, 2 zákona, keď nerešpektoval program udržiavania, do ktorého bol vzhľadom na svoju
odbornosť ustanovený, ale ustanovil ho na funkciu nezodpovedajúcu vojenskej odbornosti,
na výkon ktorej bol žalobca ponechaný v aktívnej službe ozbrojených síl. Uviedol, že § 53
ods. 1 zákona definuje podmienky, za ktorých možno vojaka ustanoviť do inej funkcie, avšak
toto ustanovenie je podľa žalobcu potrebné aplikovať v súlade s § 22 zákona. Nesúhlasil tak
s názorom krajského súdu, podľa výkladu ktorého by ktorýkoľvek vojak, ktorý bol
rozhodnutím personálneho úradu a v záujme potrieb ozbrojených síl ponechaný s jeho
súhlasom v programe udržiavania ako odborník pre danú oblasť, túto svoju odbornosť stratil
a to aj napriek tomu, že naďalej by pretrvával jeho štatút odborníka v zmysle rozhodnutia
personálneho úradu. Podľa názoru žalobcu predmetné ustanovenie takto stráca akúkoľvek
funkčnosť v zákone, pokiaľ ho príslušný služobný úrad nerešpektuje. Uviedol, že v záujme
vykonávať odbornú činnosť dal písomný súhlas na predĺženie svojho záväzku s podmienkou
vymedzenou v § 22 zákona – že bude zaradený do programu udržiavania ako odborník
pre nedostatkovú vojenskú odbornosť. Z pohľadu služobného úradu bol podľa žalobcu
rovnaký záujem ponechať ho v aktívnej službe ako profesionálneho vojaka s nedostatkovou
odbornosťou a doba, po ktorú je v režime programu udržiavania, je výlučne v kompetencii
žalovaného a možno ju podľa žalobcu predĺžiť. Podľa jeho názoru ide o vzájomný záväzok
žalobcu a žalovaného nielen v dĺžke záväzku ale aj v jeho obsahu, t. j. vo vymedzení
a rešpektovaní jeho odbornosti. Konanie žalovaného, ktorým nerešpektoval svoje
predchádzajúce rozhodnutie o jeho určení do programu udržiavania označil za porušenie
zákona.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že aby žalobca nemusel byť zo služobného pomeru
prepustený podľa § 70 ods. 1 písm. j/ zákona pre uplynutie doby výsluhy v hodnosti, bola mu
personálnym rozkazom č. 4130 zo dňa 24.5.2006 podľa § 21 ods. 9 písm. a/ zákona zmenená
doba trvania dočasnej štátnej služby do 31.7.2010 a súčasne bol podľa § 21 ods. 1 (správne
má byť 22 ods. 1) s použitím § 196 ods. 13 zákona zaradený v dobe od 1.6.2006 do 31.7.2010
do programu udržiavania. Zdôraznil, že žalobca bol do programu udržiavania zaradený podľa
§ 22 ods. 1 a § 196 ods. 13 zákona a nie podľa § 21 ods. 1 a 2 písm. a/ (správne má byť 22
ods. 1 a 2 písm. a/) zákona, ako to tvrdil žalobca. Skutočnosť, že žalobca bol zaradený
do programu udržiavania, mala podľa žalovaného význam len pre možnosť ďalšieho trvania
jeho služobného pomeru, ale nemala žiaden význam vo vzťahu k vykonávaniu prípadných
personálnych opatrení.
Žalovaný zdôraznil, že pre ustanovenie profesionálneho vojaka do funkcie vedúcim
služobného úradu musia byť podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona splnené tri podmienky
a to trvanie dočasnej štátnej služby, splnenie kvalifikačných predpokladov a dosiahnutie
hodnosti plánovanej na funkciu, pričom žalobca všetky tieto podmienky preukázateľne spĺňal.
Námietku žalobcu, že podľa tohto ustanovenia môže byť ustanovený do funkcie len v prípade
nedostatkovej odbornosti, nepovažoval za dôvodnú, lebo nemá oporu v žiadnej zákonnej
úprave.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v intenciách dôvodov
uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c OSP), bez nariadenia pojednávania
(§ 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne
vyhlásil dňa 18.5.2010, po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najmenej päť dní
vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
Odvolací súd zo spisu prvostupňového súdu ako aj z podkladov predložených
žalovaným zistil, že žalobcovi bolo personálnym rozkazom č. 4130 zo dňa 24.5.2006 podľa
§ 21 ods. 9 písm. a/ zákona zmenené trvanie dočasnej štátnej služby do 31.7.2010 a žalobca
bol zároveň zaradený podľa § 22 ods. 1 zákona s použitím § 196 ods. 13 zákona v dobe
od 1.6.2006 do 31.7.2010 do programu udržiavania. So zaradením do programu
udržiavania žalobca súhlasil dňa 6.4.2006.
Personálnym rozkazom č. 3745 zo dňa 28.7.2008:
1/ bol žalobca podľa § 58 ods. 1 písm. a/ zákona dňom 31.7.2008 odvolaný z funkcie
vojenský poradca pre strategické plánovanie – Oddelenie pre spoluprácu s EÚ/ Úrad
vojenského predstaviteľa pri Vojenskom výbore NATO/ Vojenské zastúpenie v rámci stálej
delegácie SR pri NATO/ Vojenské zastúpenie SR pri orgánoch NATO/EÚ a národných
podporných prvkov pri veliteľstvách NATO/ Generálny štáb/ Ozbrojené sily Slovenskej
republiky,
2/ bolo mu podľa § 57 ods. 1 zákona zmenené miesto výkonu štátnej služby od 1.8.2008 a
3/ podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona bol ustanovený dňom 1.8.2008 do funkcie náčelník
oddelenia – Oddelenie dlhodobého plánovania/ Odbor požiadaviek a dlhodobého plánovania/
Štáb požiadaviek a dlhodobého plánovania/ Generálny štáb/ Ozbrojené sily Slovenskej
republiky, a to s odôvodnením, že odvolanie z doterajšej funkcie a následné umiestnenie
do inej funkcie sa vykonáva na základe skončenia vyslania žalobcu na plnenie úloh mimo
územia Slovenskej republiky PR MO SR č. 158 zo dňa 4.6.2008 a splnenia podmienok
pre ustanovenie do funkcie a dosiahnutie hodnosti, ktorá bola na funkciu plánovaná; zmena
miesta výkonu štátnej služby sa vykonáva v záujme služobného úradu.
Podľa § 22 ods. 1 zákona za program udržiavania sa na účely tohto zákona považuje
ponechanie profesionálneho vojaka s jeho písomným súhlasom v dočasnej štátnej službe
nad dobu výsluhy v dosiahnutej hodnosti s možnosťou opakovaného zaradenia
do programu udržiavania, najdlhšie však do uplynutia maximálnej doby služby.
Podľa § 196 ods. 13 zákona profesionálneho vojaka, na ktorého sa vzťahuje odsek 2
písm. b), možno zaradiť do programu udržiavania, aj keď nespĺňa podmienky uvedené v § 22
ods. 2.
Podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona profesionálneho vojaka počas trvania dočasnej
štátnej služby vedúci služobného úradu môže ustanoviť do inej funkcie, ak spĺňa
kvalifikačné predpoklady na výkon štátnej služby a dosiahol hodnosť, ktorá je
na funkcii plánovaná.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý
tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné
na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho
orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 a 3 OSP).
V predmetnej právnej veci bol predmetom prieskumu súdom žalobcom namietaný
personálny rozkaz č. 3745 zo dňa 28.7.2008. Žalobca tvrdil, že žalovaný tretím výrokom
tohto rozkazu porušil jeho práva, keď ho ustanovil do novej funkcie, pretože súhlas
s predĺžením svojho záväzku dal s podmienkou vymedzenou v § 22 zákona, že bude v prípade
potrieb ozbrojených síl ponechaný v programe udržiavania ako odborník pre nedostatkovú
vojenskú odbornosť. V podstate namietal nezákonnosť postupu žalovaného nerešpektujúceho
ustanovenie § 22 ods. 1 a 2 zákona.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý správne ustálil,
že napadnuté rozhodnutie – personálny rozkaz bol vydaný orgánom zo zákona povereným
rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach individuálne
určených fyzických alebo právnických osôb a je teda preskúmateľný súdom podľa druhej
hlavy piatej časti OSP (§ 244 ods. 1, 2, 3 OSP). Žalobca vychádzajúc z pripojeného poučenia
a dostupných údajov v ňom uvedených ho v žalobe dostatočným spôsobom identifikoval
a označil aj orgán, ktorý ho vydal, čo zodpovedá obsahu ustanovenia § 250 ods. 4 OSP,
v zmysle ktorého je žalovaným pri rozhodnutiach vydaných v správnom konaní (bez ohľadu
na to, či upravené Správnym poriadkom alebo nie) správny orgán, ktorý rozhodol
v poslednom stupni (t. j. ak proti nemu nie je prípustný opravný prostriedok a nadobudlo
právoplatnosť § 247 ods. 3 OSP), ako nositeľ konkrétnych právomocí, preto nemohlo byť
prekážkou súdneho prieskumu a tak na ujmu žalobcu skutočnosť oznámená Úradom právnych
služieb Ministerstva obrany Slovenskej republiky, že uvedený orgán ako organizačná zložka
Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky nie je právnickou osobou a nemá
právnu subjektivitu.
Bez ohľadu na skutočnosť, že spôsobilosť byť účastníkom konania nie je viazaná
na výslovné priznanie statusu právnickej osoby, ale na existenciu hmotnoprávnej spôsobilosti
mať práva a povinnosti a ak teda tento orgán nepochybne disponuje právami a povinnosťami
(rozhodovanie o právach a povinnostiach profesionálnych vojakov v štátnozamestnaneckých
vzťahoch a v niektorých veciach v zmysle Správneho poriadku) možno dôvodne dospieť
k záveru aj o existencii jeho spôsobilosti byť účastníkom konania v zmysle § 19 OSP,
v súdnom preskúmavacom konaní, v zastúpení žalovaného fakticky konal a vyjadroval sa
ústredný orgán štátnej správy na úseku obrany Slovenskej obrany (§ 12 zákona č. 575/2001
Z.z. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky prostredníctvom svojej organizačnej zložky –
Úradu právnych služieb (zastupujúceho záujmy Ministerstva obrany Slovenskej republiky,
Ozbrojených síl Slovenskej republiky a Generálneho štábu Slovenskej republiky pred súdmi),
čo však bolo potrebné aj formálne vyjadriť v záhlaví rozsudku.
Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, ktorý
konštatoval, že pre ustanovenie do funkcie podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona žalobca spĺňal
kritériá, pretože bol v dočasnej štátnej službe a spĺňal kvalifikačné predpoklady aj podmienku
hodnosti, pričom ustanovenie § 53 ods. 1 písm. b/ zákona nestanovuje žiadne ďalšie
predpoklady, ako je napr. skutočnosť, že by malo ísť o funkciu rovnakej vojenskej odbornosti.
Z predložených podkladov je totiž zrejmé, že žalobcovi bolo zmenené trvanie dočasnej
štátnej služby podľa § 21 ods. 9 písm. a/ zákona a bol zaradený do programu udržiavania
od 1.6.2006 do 31.7.2010 a to podľa § 22 ods. 1 zákona a § 196 ods. 13 zákona. Súhlas
dotknutého vojaka sa v zmysle § 22 ods. 1 zákona týkal jeho ponechania v dočasnej štátnej
službe nad dobu výsluhy v dosiahnutej hodnosti, s tým, že môže byť opakovane zaradený
do programu udržiavania. Nemá oporu v zákone tvrdenie, že žalobca by mohol byť zaradený
len do funkcie v takej oblasti, v ktorej je odborníkom. Naopak výkladom ustanovenia § 53
ods. 1 písm. b/ zákona dospel aj odvolací súd k jednoznačnému záveru, že pre ustanovenie
vojaka do funkcie musia byť splnené kumulatívne len tri podmienky vymedzené v tomto
ustanovení a je zrejmé, že podmienka zachovania odbornosti profesionálneho vojaka medzi
nimi uvedená nie je. Podľa názoru odvolacieho súdu preto neobstojí záver, že napadnutý
personálny rozkaz je v rozpore so zákonom.
Rovnako nemožno nič vyčítať súdu prvého stupňa, ktorý sa podrobne zaoberal
všetkými žalobnými námietkami, ktoré sú v podstate totožné s odvolacími námietkami
a dospel k správnemu názoru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo
k porušeniu zákona, práv a chránených záujmov žalobcu, pričom svoj právny záver, s ktorým
sa odvolací súd stotožnil, aj náležitým spôsobom odôvodnil.
Pretože žalobca neuviedol v odvolaní žiadne iné relevantné skutočnosti, ktoré by záver
o zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného a krajského súdu vyvrátili, jeho odvolacie
námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preto
s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského
súdu podľa § 219 OSP ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c a § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech
v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 18. mája 2010
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová