Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)046/385321.c8d121.pdf
PDF · 190.37 KB
No categories available
2Sžo/30/2011
Najvyšší súd 2Sžo/30/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa
Milučkého v právnej veci ţalobcu: R. B., nar. X., bytom S., zastúpeného advokátkou
JUDr. Jankou Vasiľovou, AK so sídlom v Humennom, Kudlovská 1, proti ţalovaným:
1) Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Kutuzovova 8,
2) Personálny úrad štábu pre podporu operácií generálneho štábu, so sídlom
v Ruţomberku, o preskúmanie zákonnosti postupu a personálneho rozkazu riaditeľa
personálneho úradu č. 3702 zo dňa 10. júna 2010, konajúc o odvolaní ţalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 256/2010 – 35 zo dňa 8. apríla 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 4S 256/2010 - 35 zo dňa 8. apríla 2011 p o t v r d z u j e .
Ţalovaný v druhom rade je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 130,99 € na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Janky Vasiľovej vedený
v S., a.s., pobočka H., č. účtu X. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 4S 256/2010 - 35 zo dňa
8. apríla 2011 podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku zrušil
personálny rozkaz č. 3702 zo dňa 10. júna 2010 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie;
ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi trovy konania v sume 582,39 € v lehote troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Personálny rozkazom č. 3702 zo dňa 10. júna 2010 bol ţalobca
- odvolaný dňom 10. júna 2010 z funkcie výkonný poddôstojník (G10)/Stráţna jednotka
(TK)/Jednotka ISAF/Generálny štáb/Ozbrojené sily SR (podľa § 58 ods. 1 písm. a/
zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej sluţbe profesionálnych vojakov ozbrojených síl
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov – ďalej len „zákon
č. 346/2005 Z. z.“),
- dňom 10. júna 2010 bolo ţalobcovi ukončené vyslanie na plnenie úloh mimo územia
Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF v Afganistane (podľa § 66 ods. 8
- dňom 11. júna 2010 bolo zmenené miesto výkonu štátnej sluţby ţalobcu
z doterajšieho miesta výkonu štátnej sluţby vo vojenskej operácii ISAF v Afganistane
do miesta výkonu štátnej sluţby Michalovce (podľa § 57 ods. 1 zákona č. 346/2005
Z. z.), a
- ţalobca bol dňom 11.júna 2010 ustanovený do funkcie veliaci poddôstojník
/vodič/(G20)/Palebná čata/Palebná batéria 155 SHKH/Samohybný delostrelecký
oddiel/2. Mechanizovaná brigáda/Pozemné sily/Ozbrojené sily SR (podľa § 53 ods. 1
písm. b/ zákona č. 346/2005 Z. z.).
Krajský súd sa zaoberal pasívnou legitimáciou Ministerstva obrany Slovenskej
republiky a Personálneho úradu štábu pre podporu operácií generálneho štábu, ktorí boli
v ţalobe ţalobcu označení ako ţalovaní. Krajský súd uviedol, ţe podľa § 2 ods. 6 zákona
č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 321/2002 Z. z.“) štát v konaní pred súdmi vo veciach ozbrojených síl
zastupuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, preto ho akceptoval ako ţalovaného.
V prípade Personálneho štábu pre podporu operácií generálneho štábu, Ruţomberok, ide len
o organizačnú zloţku Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorá v jeho mene koná
3
v určitých veciach a krajský súd jeho označenie vnímal ako spresnenie ţalovaného. Námietky
ţalovaného ohľadom jeho pasívnej legitimácie sa vyskytujú pomerne často a boli predmetom
mnoţstva rozhodnutí prvostupňového alebo odvolacieho súdu, z ktorých vyplýva, ţe procesne
spôsobilým subjektom je v danom prípade Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
a krajský súd je oprávnený preskúmať napadnuté rozhodnutia v súlade s § 82 ods. 4 zákona
Krajský súd poukázal na § 81, § 82 zákona č. 346/2005 Z. z. Personálny rozkaz vydal
Personálny úrad, ktorého riaditeľom je plk. gtš. Ing. P. D. V personálnom rozkaze však nie je
uvedené, o personálny úrad ktorého rezortu ide, tak aby nebol zameniteľný s iným
personálnym úradom iného rezortu. Ustanovenie zákona upravujúce náleţitosti personálneho
rozkazu podľa § 82 ods. 5 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z. z. nemoţno vykladať tak, ţe
postačuje označiť menom a hodnosťou fyzickú osobu bez špecifikácie personálneho úradu,
ktorého je vedúcim. Označenie uvedené v napadnutom rozhodnutí je z tohto dôvodu neurčité
a nejasné. Krajský súd poukázal aj na to, ţe náleţitosťou personálneho rozkazu je aj
odôvodnenie, ktoré musí spĺňať všeobecné kritériá vzťahujúce sa na všetky správne konania.
Okrem iného sa do odôvodnenia uvádza aj právne posúdenie veci, teda, ţe správny orgán
subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, medzi
právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie musí
obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán
vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie.
Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je ţiaduce, aby sa vyloţil aj obsah právnej
normy. Ţalovaný podľa § 66 ods. 8 zákona č. 346/2005 Z. z. ukončil vyslanie ţalobcu
na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky vo vojenskej operácii v Afganistane
bez náleţitého odôvodnenia, ktoré bolo potrebné vykonať v súlade so zásadami upravenými
v § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Správny poriadok“) v spojení s § 82 ods. 7 zákona č. 346/2005 Z. z. Rozbor, z ktorého
by bolo zrejmé, v čom spočíval záujem sluţobného úradu o ukončenie misie ţalobcu
v Afganistane, mal byť súčasťou odôvodnenia personálneho rozkazu, nestačil len odkaz
na príslušné zákonné ustanovenie. Podľa názoru krajského súdu odôvodnenie personálneho
rozkazu nie je dostatočné a ani preskúmateľné v rozsahu splnenia kvalifikačného predpokladu
ţalobcu na ustanovenie do funkcie: veliaci poddôstojník/vodič/(G20)/Palebná čata/Palebná
batéria 155 SHKH/Samohybný delostrelecký oddiel/2.Mechanizovaná brigáda/Pozemné
4
sily/Ozbrojené sily SR. Ţalovaný neuviedol ani sluţobný predpis, podľa ktorého ţalobcu
povaţoval za kvalifikovaného na danú funkciu.
Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol
rozsudok krajského súdu zmeniť a ţalobu ţalobcu zamietnuť. Ţalovaný namietal svoju
pasívnu legitimáciu. Uviedol, ţe predmetom sporu je personálny rozkaz č. 3702, ktorý vydal
riaditeľ Personálneho úradu ako fyzická osoba a nie Ministerstvo obrany Slovenskej
republiky a ani Personálny úrad. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky z hľadiska
hmotného práva zastupuje štát v konaní pred súdmi vo veciach ozbrojených síl (§ 2 ods. 6
zákona č. 321/2002 Z. z.), nie je však v ţiadnom právnom vzťahu k ţalobcovi ani
k Personálneho úradu. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z. z. ide o vzťah profesionálneho
vojaka pri vykonávaní štátnej sluţby k Slovenskej republike a nie k Ministerstvu obrany
Slovenskej republiky, čím je podľa ţalovaného zaloţená vecná legitimácia (aktívna aj
pasívna) okruhu účastníkov podľa § 90 Občianskeho súdneho poriadku. Ak je účastníkom
konania štát, návrh musí obsahovať označenie štátu (§ 79 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku) – teda správne mal byť ţalovaný označený ako Slovenská republika – zastúpená
Ministerstvom obrany Slovenskej republiky. Nakoľko Ministerstvo obrany Slovenskej
republiky nevydalo napadnutý personálny rozkaz č. 3702 z 10. júna 2010, nemôţe byť
ţalovaným (§ 250 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku), a preto namieta nedostatok
pasívnej legitimácie Ministerstva obrany Slovenskej republiky a z toho dôvodu ţiada ţalobu
zamietnuť. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Sţo/400/2009.
Ţalovaný namietal pasívnu legitimáciu aj Personálneho úradu štábu pre podporu
operácií generálneho štábu, ktorý nie je orgánom verejnej správy, orgánom štátnej správy, ani
orgánom územnej samosprávy, záujmovej samosprávy ani právnickou alebo fyzickou osobou.
Nie je teda orgánom, rozhodnutia ktorého môţu súdy preskúmavať. Personálny úrad nie je
organizačnou zloţkou Ministerstva obrany Slovenskej republiky, a preto nemôţe
(bez osobitného splnomocnenia) konať v jeho mene, a teda nemôţe ísť o spresnenie
ţalovaného. Samostatné pôsobenie Personálneho úradu vyplýva aj z § 5 ods. 1 písm. b/
zákona č. 346/2005 Z. z. Minister vydal sluţobný predpis Hlavného sluţobného úradu
pre štátnu sluţbu profesionálnych vojakov č. 55/2007 o určení sluţobných úradov, o určení
rozsahu rozhodovania vedúcich sluţobných úradov a o určení rozsahu pôsobnosti veliteľov
5
pri vykonávaní štátnej sluţby profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Sluţobný predpisov č. 55/2007“). Právomoc
rozhodovať vo veciach sluţobného pomeru profesionálneho vojaka sluţobný predpis zveril
vedúcemu sluţobného úradu, nie sluţobnému úradu, preto ţalovaným môţe byť len fyzická
osoba – vedúci sluţobného úradu. Personálny rozkaz č. 3702 z 10. júna 2010 vydaný
riaditeľom Personálneho úradu je konečný a nemoţno sa proti nemu odvolať. Preto
ţalovaným nemôţe byť Personálny úrad štábu pre podporu operácií generálneho štábu, ale len
riaditeľ Personálneho úradu. Na základe toho ţalovaný ţiada zamietnuť ţalobu ţalobcu aj
proti Personálnemu úradu pre nedostatok jeho pasívnej legitimácie.
Ţalovaný zároveň tvrdí, ţe personálny rozkaz nie je rozhodnutím v oblasti verejnej
správy, ale rozhodnutím v rámci pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom
a zamestnávateľom.
Ţalovaný nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, ţe personálny rozkaz má obsahovať
odôvodnenie. Ţalovaný poukázal na § 81, § 82 ods. 7 zákona č. 346/2005 Z. z., z ktorých
podľa jeho názoru vyplýva, ţe Správny poriadok sa nevzťahuje na právne vzťahy
profesionálneho vojaka v prípadoch uvedených v odseku 3 písm. b/, teda aj v prípade
personálneho rozkazu ţalobcu. Z odôvodnenia personálneho rozkazu vyplýva, prečo bolo
ţalobcovi skončené vyslanie na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky v operácii
ISAF v Afganistane – k skončeniu vyslania ţalobcu došlo v záujme sluţobného úradu, ktorý
spočíva v ustanovení ţalobcu na Samohybnom delostreleckom oddiele v Michalovciach,
na ktorú ţalobca spĺňa kvalifikačné predpoklady.
Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalovaného navrhol rozsudok krajského
súdu ako vecne správny potvrdiť; uplatnil si náhradu trov konania vo výške 130,91 €
(písomné vyhotovenie odvolania v sume 123,50 + reţijný paušál 7,41 €). Ţalobca poukázal
na to, ţe v predmetnej veci ide o konanie vo veci právneho vzťahu profesionálneho vojaka
k Slovenskej republike, a teda o konanie vo veci ozbrojených síl, v ktorom zákon zveruje
zastupovanie Slovenskej republiky Ministerstvu obrany Slovenskej republiky. Pasívna
legitimácia Ministerstva obrany Slovenskej republiky vyplýva priamo z ustanovenia § 2
ods. 6 zákona č. 321/2002 Z. z.
6
Ţalobca poukázal na ustanovenie § 82 ods. 5 písm. i/ zákona č. 346/2005 Z. z.,
z ktorého vyplýva právomoc súdu preskúmať personálny rozkaz. Riaditeľovi personálneho
úradu je zverená funkčná príslušnosť na rozhodovanie vo veciach právnych vzťahov
profesionálnych vojakov na základe príslušných ustanovení zákona v spojení s interným
predpisom č. 55/2007. Tvrdenie ţalovaného, ţe odôvodnenie personálneho rozkazu nemusí
spĺňať všeobecné kritériá, nie je pravdivé. Riadne odôvodnenie rozhodnutia je základným
ústavným právom kaţdého účastníka konania na presvedčivé rozhodnutie podľa § 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky. Aj keď podľa § 82 ods. 7 zákona č. 346/2005 Z. z. sa na právne
vzťahy profesionálneho vojaka v prípadoch uvedených v odseku 3 písm. b/ nevzťahujú
ustanovenia Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť vţdy riadne odôvodnené.
Z rozhodnutia nie je zrejmé, v čom mal spočívať záujem sluţobného úradu na ukončení misie
ţalobcu v Afganistane a jeho ustanovením do novej funkcie. Ţalobca spĺňal podmienky účasti
na plnení Cieľov síl v roku 2010 uţ v mesiaci apríl a máj 2010, teda pred ukončením jeho
misie vo vojenskej operácii ISAF v Afganistane. Takisto ţalovaný v odôvodnení
nekonkretizoval osobitné kvalifikačné predpoklady, ktoré mal ţalobca ako profesionálny
vojak spĺňať na výkon funkcie, do ktorej bol ustanovený.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá
veta Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie
je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku), s tým, ţe termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne
päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk (§ 156 ods. 3
v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku).
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa primárne zaoberal otázkou pasívnej legitimácie
ţalovaných v prvom a druhom rade, ktorú namietal ţalovaný v prvom rade.
Pasívne legitimovaným subjektom (ţalovaným) v správnom súdnictve je správny
orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 250
ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Pasívna legitimácia ţalovaného sa musí zakladať
predovšetkým na právnej subjektivite subjektu. V predmetnej veci v prvom a poslednom
7
stupni rozhodoval riaditeľ personálneho úradu (ktorý nebol v personálnom rozkaze bliţšie
špecifikovaný); ţalobca označil za ţalovaného v druhom rade Personálny úrad štábu
pre podporu operácií generálneho štábu. Táto situácia (teda vzťah: riaditeľ personálneho
úradu a personálny úrad) je obdobná ako napríklad pri ústredných orgánoch štátnej správy,
kedy je ţalovaným napríklad ministerstvo, aj keď rozhodnutie vydal minister, ktorý stojí
na čele ministerstva. Právnu subjektivitu má ministerstvo, ktoré je definované ako právnická
osoba (§ 35 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii
ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov). Minister nie je sám osebe správnym
orgánom, ale osobou stojacou v čele tohto správneho orgánu. Svedčí o tom napríklad aj
judikatúra Najvyššieho správneho súdu Československej republiky – nález z 23. októbra 1947
č. 302/46-7 publikovaný v Bohuslavovej zbierke nálezov Najvyššieho správneho súdu
vo veciach administratívnych pod č. Boh. A 1729/47 30296 – podľa ktorého ministerstvo
je úradom predstavujúcim súhrn osobných a vecných prostriedkov zorganizovaných
do jedného celku za účelom výkonu určitého vymedzeného úseku verejnej správy.
Ministerstvo je organizované monokraticky; vedené je členom vlády menovaným
prezidentom na návrh predsedu vlády. Na základe týchto skutočností pojmy minister
a ministerstvo je moţné povaţovať za pojmy identické; nejde preto o prekáţku brániacu
rozhodnutiu vo veci. Aj v predmetnej právnej veci v správnom konaní rozhodol riaditeľ
personálneho úradu a za ţalovaného bol označený Personálny úrad, čo nepredstavuje
prekáţku brániacu súdu konať a rozhodnúť vo veci, pretoţe subjektivitu má personálny úrad.
Argument ţalovaného v prvom rade v tejto časti je preto bezpredmetný. Navyše, krajský súd
správne poukázal na to, ţe Personálny úrad štábu pre podporu operácií generálneho štábu
je moţné povaţovať za organizačnú zloţku, pretoţe v personálnom rozkaze je pri právomoci
riaditeľa personálneho úradu priamy odkaz na ustanovenie § 6 ods. 2 písm. b/ zákona
č. 346/2005 Z. z., v ktorom je upravené postavenie vedúceho sluţobného úradu, ktorým
je organizačná zložka ozbrojených síl určená podľa § 5 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona
(podľa ktorého „služobným úradom na účely tohto zákona je organizačná zložka ozbrojených
síl určená ministrom pre profesionálnych vojakov ozbrojených síl, pre profesionálnych
vojakov, ktorí majú byť dočasne vyčlenení podľa § 60 ods. 1, a pre profesionálnych vojakov,
ktorým sa skončilo dočasné vyčlenenie podľa § 60 ods. 2; to neplatí, ak ide o profesionálnych
vojakov organizačných zložiek Vojenského spravodajstva a Vojenskej polície“). Zároveň sa tu
nachádza odkaz na Sluţobný predpis č. 55/2007, ktorý v čl. 1 ods. 1 ustanovuje kompetenciu
vedúceho sluţobného úradu podľa § 6 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z., teda aj vedúceho
8
sluţobného úradu, ktorým je organizačná zloţka ozbrojených síl. Z čl. 3 písm. b), čl. 6 ods. 1
vyplýva, ţe riaditeľ Personálneho úradu štábu personálneho manaţmentu generálneho štábu
je vedúcim sluţobného úradu, ktorým je organizačná zloţka. Právomoc riaditeľa
Personálneho úradu je ďalej stanovená v čl. 6 a v Prílohách č. 5, č. 6 k sluţobnému predpisu
č. 55/2007. Právomoc riaditeľa Personálneho úradu vydať personálny rozkaz vo veciach
podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 66 ods. 8, § 57 ods. 1 a § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 346/2005
Z. z. vyplýva z bodov 28, 35, 36 a 50 Prílohy č. 5 a je preto kompetentný vydať personálny
rozkaz aj v predmetnej právnej veci. Na základe uvedeného Personálny úrad štábu
pre podporu operácií generálneho štábu je pasívne legitimovaným subjektom v zmysle § 250
ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, § 82 ods. 2, ods. 4, § 6 ods. 2 písm. b/, § 5 ods. 1
písm. b/ zákona č. 346/2005 Z. z. a čl. 6 Sluţobného predpisu č. 55/2007.
K pasívnej legitimácii ţalovaného v prvom rade odvolací súd uvádza, ţe v zmysle § 2
ods. 6 zákona č. 321/2002 Z. z. štát v konaní pred súdmi vo veciach ozbrojených síl zastupuje
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. V dôvodovej správe k citovanému ustanoveniu
je uvedené, ţe sa ním vytvára zákonná úprava procesného zastupovania Slovenskej republiky
(ktorá v konaní pred súdom vystupuje ako účastník konania) Ministerstvom obrany
Slovenskej republiky, ak predmetom konania sú veci týkajúce sa ozbrojených síl.
Predmetným ustanovením sa teda rieši otázka zastúpenia a nie otázka účastníctva
Ministerstva obrany Slovenskej republiky v súdnom konaní. V predmetnej veci síce ide
o záleţitosti týkajúce sa ozbrojených síl, ale predpokladom pre zastupovanie účastníka
konania Ministerstvom obrany Slovenskej republiky je, aby účastníkom konania bola
Slovenská republika ako napríklad v občianskoprávnych sporoch, v sporoch o náhradu škody
a podobne, ktorá by bola zastúpená v konaní Ministerstvom obrany Slovenskej republiky.
V správnom súdnictve je okruh účastníkov konania upravený osobitne a odlišne
od všeobecného postavenia účastníka konania v občianskom súdnom konaní. V správnom
súdnictve je presne definovaný okruh účastníkov konania v ustanovení § 250 Občianskeho
súdneho poriadku – ţalobca (§ 250 ods. 2 ods. 3), ţalovaný (§ 250 ods. 4), prokurátor
v konaní o ţalobe prokurátora (§ 250 ods. 6), ďalší účastník (§ 250 ods. 1 druhá veta).
Ţalovaným je správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Teda ak je správne konanie
dvojstupňové, ţalovaným je druhostupňový správny orgán, a ak je správne konanie
jednostupňové, ţalovaným je správny orgán, ktorý rozhodol v prvom a zároveň v poslednom
stupni. V predmetnej veci je ţalovaným len Personálny úrad (prípadne jeho riaditeľ – bliţšie
9
pozri výklad vyššie), ktorý rozhodol v prvom a zároveň v poslednom stupni v personálnej
veci ţalobcu. Ministerstvo obrany v predmetnej veci môţe vystupovať len ako zástupca
Personálneho úradu, ktorý moţno v širšom slova zmysle povaţovať za subjekt – sluţobný
úrad – zastupujúci štát v oblasti štátnej sluţby profesionálnych vojakov.
Štruktúra sluţobných úradov v oblasti štátnej sluţby profesionálnych vojakov
je špecifická, nakoľko tu existuje jeden nadriadený sluţobný úrad, t.j. hlavný sluţobný úrad
pre štátnu sluţbu profesionálnych vojakov, ktorým je Ministerstvo obrany Slovenskej
republiky (§ 4 zákona č. 346/2005 Z. z.), a potom ďalšie, jemu podriadené, sluţobné úrady,
ktoré sú uvedené v § 6 citovaného zákona, teda ministerstvo, organizačné zloţky ozbrojených
síl, Vojenská kancelária prezidenta Slovenskej republiky, organizačná zloţka Vojenského
spravodajstva, Vojenská polícia a vojenská vysoká škola. Hlavný sluţobný úrad je sluţobným
úradom pre náčelníka generálneho štábu, riaditeľov organizačných zloţiek Vojenského
spravodajstva, riaditeľa Vojenskej polície a rektora vojenskej vysokej školy. Sluţobným
úradom ostatných profesionálnych vojakov je sluţobný úrad uvedený v § 6 citovaného
zákona. V predmetnej veci nebola daná rozhodovacia právomoc hlavnému sluţobnému úradu,
ale sluţobnému úradu uvedenému v § 6 ods. 2 písm. b/, preto ţalovaným môţe byť len ten
správny orgán, ktorý vo veci konal a rozhodoval v poslednom stupni (§ 250 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku) a jeho právoplatné rozhodnutie, resp. personálny rozkaz,
vydaný v právnych vzťahoch profesionálnych vojakov uvedených v odseku 3
je preskúmateľný súdom, pričom v konaní pred súdom nemoţno odloţiť vykonateľnosť
personálneho rozkazu (§ 82 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z.). V prípade, ţe krajský súd
označil za ţalovaného ministerstvo obrany a ţalovaného v druhom rade chápal ako
organizačnú zloţku ţalovaného v prvom rade, ide síce o nesprávne označenie ţalovaného, ale
nespôsobuje v tomto prípade nemoţnosť preskúmania rozhodnutia ţalovaného v druhom rade,
nakoľko krajský súd so ţalovaným v druhom rade konal, doručoval mu ţalobu a vyzýval ho
na vyjadrenie k nej. Ţalovaný v druhom rade krajskému súdu oznámil, ţe výzvu na vyjadrenie
k ţalobe postúpil ţalovanému v prvom rade, ktorý zastupuje záujmy Ministerstva obrany
Slovenskej republiky, Ozbrojených síl Slovenskej republiky a Generálneho štábu Slovenskej
republiky pred súdmi. Preto ako ţalovaný mal byť označený Personálny úrad, zastúpený
Ministerstvom obrany Slovenskej republiky.
Odvolací súd sa nestotoţnil s námietkou ţalovaného v prvom rade, ţe personálny
10
rozkaz nie je rozhodnutím v oblasti verejnej správy, ale rozhodnutím v rámci
pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Personálny rozkaz
je rozhodnutím v oblasti verejnej správy, pretoţe sa ním upravuje právny vzťah medzi
profesionálnym vojakom a jeho sluţobným úradom, resp. štátom v rámci výkonu štátnej
sluţby profesionálneho vojaka, ktorá je vykonávaná vo verejnom záujme, teda v záujme celej
spoločnosti a štátu a je zameraná na obranu a ochranu spoločnosti a štátu. Personálny rozkaz
je preto vydaný v oblasti verejnej správy a je preskúmateľný súdom v správnom súdnictve,
tak ako to expressis verbis ustanovuje § 82 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z.
V ţalobcovom prípade bolo v personálnom rozkaze č. 3702 z 10. júna 2010
rozhodnuté podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 66 ods. 8, § 57 ods. 1 a § 53 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 346/2005 Z. z. (teda v právnych vzťahoch uvedených v § 82 ods. 3 písm. b/ citovaného
zákona).
Na konanie vo veciach sluţobného pomeru profesionálneho vojaka sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 81 zákona
č. 346/2005 Z. z.). Inak je ustanovené v § 82 ods. 7 tohto zákona, podľa ktorého na právne
vzťahy profesionálneho vojaka sa v prípadoch uvedených v odseku 3 písm. b/ nevzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní, okrem § 14 aţ § 17, § 47 ods. 6 a § 62 až § 69.
Personálny rozkaz minimálne v časti rozhodnutia podľa § 66 ods. 8 (rozhodnutie o skončení
vyslania profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky) musel
spĺňať kritériá a náleţitosti rozhodnutia podľa § 47 a nasl. Správneho poriadku. Navyše, aj
zákon č. 346/2005 Z. z. v ustanovení § 82 ods. 5 písm. g/ vyţaduje, aby personálny rozkaz
obsahoval odôvodnenie (pozri napríklad aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 Sţo 18-20/2011 z 2. júna 2011). Teda aj keď sa v ostatných troch častiach
personálneho rozkazu, v ktorých sa rozhodlo podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 57 ods. 1 a § 53
ods. 1 písm. a/, neaplikoval Správny poriadok, bolo potrebné personálny rozkaz odôvodniť
v zmysle § 82 ods. 5 písm. g/ zákona č. 346/2005 Z. z. a argumentačne podoprieť tak, aby
bolo zrejmé, prečo došlo k rozhodnutiu, teda k vydaniu personálneho rozkazu. V opačnom
prípade ide o svojvoľné (arbitrárne) rozhodnutie, v ktorom absentujú základné argumentačné
prvky odôvodňujúce vydanie rozhodnutia vo veci samej. Odôvodnenie personálneho rozkazu
o premiestnení ţalobcu tým, ţe skončenie vyslania profesionálneho vojaka je v záujme
sluţobného úradu podľa § 66 ods. 8, je nedostatočné, pretoţe ide len o citáciu právneho
11
predpisu; rovnako tak poukaz na vnútorný predpis, ktorý nie je súčasťou rozhodnutia, a preto
kvalifikačné predpoklady, ktoré mal ţalobca splniť, nie je moţné verifikovať. Zaloţenie
vnútorného predpisu ţalovaného do administratívneho spisu síce predstavuje moţnosť pre súd
preskúmať takýto personálny rozkaz, ale nezbavuje to sluţobný úrad povinnosti uviesť
konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k vydaniu personálneho rozkazu, do odôvodnenia
personálneho rozkazu. Uvedené platí najmä s prihliadnutím na skutočnosť, ţe vnútorné
predpisy správnych orgánov podliehajú zmenám, zrušeniu a podobne, a preto sa kvalifikačné
predpoklady môţu v priebehu konania zmeniť. Krajský súd teda správne poukázal na potrebu
odôvodnenia personálneho rozkazu.
Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil
rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 256/2010 - 35 zo dňa 8. apríla 2011, pretoţe
je vo výroku vecne správny (§ 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Nesprávnosť
v označení ţalovaného v rozsudku krajského súdu nie je prekáţkou takej intenzity, ktorá by
bránila vecnému prejednaniu veci, najmä s ohľadom na skutočnosť, ţe krajský súd
so ţalovaným v druhom rade konal a sám ţalovaný v druhom rade krajskému súdu oznámil,
ţe vec postúpil ţalovanému v prvom rade na ďalší postup.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania
vo výške 130,99 €. Celková výška náhrady trov konania bola určená podľa § 11 ods. 4, § 14
aţ § 16 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“) a pozostáva z nasledovných úkonov právnej sluţby:
- vyjadrenie k odvolaniu ţalovaného v prvom rade z 27. júla 2011 – 123,58 € (§ 14
ods. 1 písm. b/ vyhlášky),
- reţijný paušál – 7,41 € (§ 15 písm. a/ vyhlášky).
12
Odvolací súd zaviazal na zaplatenie náhrady trov konania ţalovaného v druhom rade, pretoţe
tento správny orgán je jediným pasívne legitimovaným subjektom v predmetnej právnej veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. mája 2012
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth