Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/30/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa

Milučkého v právnej veci ţalobcu: R. B., nar. X., bytom S., zastúpeného advokátkou

JUDr. Jankou Vasiľovou, AK so sídlom v Humennom, Kudlovská 1, proti ţalovaným:

1) Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Kutuzovova 8,

2) Personálny úrad štábu pre podporu operácií generálneho štábu, so sídlom

v Ruţomberku, o preskúmanie zákonnosti postupu a personálneho rozkazu riaditeľa

personálneho úradu č. 3702 zo dňa 10. júna 2010, konajúc o odvolaní ţalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. – 35 zo dňa 8. apríla 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. - 35 zo dňa 8. apríla 2011 p o t v r d z u j e .

Ţalovaný v druhom rade je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho

konania vo výške 130,99 € na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Janky Vasiľovej vedený

v S., a.s., pobočka H., č. účtu X. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. - 35 zo dňa

8. apríla 2011 podľa ustanovenia zrušil

personálny rozkaz č. 3702 zo dňa 10. júna 2010 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie;

ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi trovy konania v sume 582,39 € v lehote troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Personálny rozkazom č. 3702 zo dňa 10. júna 2010 bol ţalobca

- odvolaný dňom 10. júna 2010 z funkcie výkonný poddôstojník (G10)/Stráţna jednotka

(TK)/Jednotka ISAF/Generálny štáb/Ozbrojené sily SR (podľa § 58 ods. 1 písm. a/

o štátnej sluţbe profesionálnych vojakov ozbrojených síl

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov – ďalej len „zákon

č. “),

- dňom 10. júna 2010 bolo ţalobcovi ukončené vyslanie na plnenie úloh mimo územia

Slovenskej republiky vo vojenskej operácii ISAF v Afganistane (podľa § 66 ods. 8

),

- dňom 11. júna 2010 bolo zmenené miesto výkonu štátnej sluţby ţalobcu

z doterajšieho miesta výkonu štátnej sluţby vo vojenskej operácii ISAF v Afganistane

do miesta výkonu štátnej sluţby Michalovce (podľa

Z. z.), a

- ţalobca bol dňom 11.júna 2010 ustanovený do funkcie veliaci poddôstojník

/vodič/(G20)/Palebná čata/Palebná batéria 155 SHKH/Samohybný delostrelecký

oddiel/2. Mechanizovaná brigáda/Pozemné sily/Ozbrojené sily SR (podľa § 53 ods. 1

písm. b/ ).

Krajský súd sa zaoberal pasívnou legitimáciou Ministerstva obrany Slovenskej

republiky a Personálneho úradu štábu pre podporu operácií generálneho štábu, ktorí boli

v ţalobe ţalobcu označení ako ţalovaní. Krajský súd uviedol, ţe podľa § 2 ods. 6 zákona

č. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) štát v konaní pred súdmi vo veciach ozbrojených síl

zastupuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, preto ho akceptoval ako ţalovaného.

V prípade Personálneho štábu pre podporu operácií generálneho štábu, Ruţomberok, ide len

o organizačnú zloţku Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorá v jeho mene koná

3

v určitých veciach a krajský súd jeho označenie vnímal ako spresnenie ţalovaného. Námietky

ţalovaného ohľadom jeho pasívnej legitimácie sa vyskytujú pomerne často a boli predmetom

mnoţstva rozhodnutí prvostupňového alebo odvolacieho súdu, z ktorých vyplýva, ţe procesne

spôsobilým subjektom je v danom prípade Ministerstvo obrany Slovenskej republiky

a krajský súd je oprávnený preskúmať napadnuté rozhodnutia v súlade s § 82 ods. 4 zákona

č.

Krajský súd poukázal na , Personálny rozkaz vydal

Personálny úrad, ktorého riaditeľom je plk. gtš. Ing. P. D. V personálnom rozkaze však nie je

uvedené, o personálny úrad ktorého rezortu ide, tak aby nebol zameniteľný s iným

personálnym úradom iného rezortu. Ustanovenie zákona upravujúce náleţitosti personálneho

rozkazu podľa nemoţno vykladať tak, ţe

postačuje označiť menom a hodnosťou fyzickú osobu bez špecifikácie personálneho úradu,

ktorého je vedúcim. Označenie uvedené v napadnutom rozhodnutí je z tohto dôvodu neurčité

a nejasné. Krajský súd poukázal aj na to, ţe náleţitosťou personálneho rozkazu je aj

odôvodnenie, ktoré musí spĺňať všeobecné kritériá vzťahujúce sa na všetky správne konania.

Okrem iného sa do odôvodnenia uvádza aj právne posúdenie veci, teda, ţe správny orgán

subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, medzi

právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie musí

obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán

vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie.

Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je ţiaduce, aby sa vyloţil aj obsah právnej

normy. Ţalovaný podľa ukončil vyslanie ţalobcu

na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky vo vojenskej operácii v Afganistane

bez náleţitého odôvodnenia, ktoré bolo potrebné vykonať v súlade so zásadami upravenými

v o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Správny poriadok“) v spojení s Rozbor, z ktorého

by bolo zrejmé, v čom spočíval záujem sluţobného úradu o ukončenie misie ţalobcu

v Afganistane, mal byť súčasťou odôvodnenia personálneho rozkazu, nestačil len odkaz

na príslušné zákonné ustanovenie. Podľa názoru krajského súdu odôvodnenie personálneho

rozkazu nie je dostatočné a ani preskúmateľné v rozsahu splnenia kvalifikačného predpokladu

ţalobcu na ustanovenie do funkcie: veliaci poddôstojník/vodič/(G20)/Palebná čata/Palebná

batéria 155 SHKH/Samohybný delostrelecký oddiel/2.Mechanizovaná brigáda/Pozemné

4

sily/Ozbrojené sily SR. Ţalovaný neuviedol ani sluţobný predpis, podľa ktorého ţalobcu

povaţoval za kvalifikovaného na danú funkciu.

Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol

rozsudok krajského súdu zmeniť a ţalobu ţalobcu zamietnuť. Ţalovaný namietal svoju

pasívnu legitimáciu. Uviedol, ţe predmetom sporu je personálny rozkaz č. 3702, ktorý vydal

riaditeľ Personálneho úradu ako fyzická osoba a nie Ministerstvo obrany Slovenskej

republiky a ani Personálny úrad. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky z hľadiska

hmotného práva zastupuje štát v konaní pred súdmi vo veciach ozbrojených síl (§ 2 ods. 6

), nie je však v ţiadnom právnom vzťahu k ţalobcovi ani

k Personálneho úradu. Podľa ide o vzťah profesionálneho

vojaka pri vykonávaní štátnej sluţby k Slovenskej republike a nie k Ministerstvu obrany

Slovenskej republiky, čím je podľa ţalovaného zaloţená vecná legitimácia (aktívna aj

pasívna) okruhu účastníkov podľa . Ak je účastníkom

konania štát, návrh musí obsahovať označenie štátu (§ 79 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku) – teda správne mal byť ţalovaný označený ako Slovenská republika – zastúpená

Ministerstvom obrany Slovenskej republiky. Nakoľko Ministerstvo obrany Slovenskej

republiky nevydalo napadnutý personálny rozkaz č. 3702 z 10. júna 2010, nemôţe byť

ţalovaným ( ), a preto namieta nedostatok

pasívnej legitimácie Ministerstva obrany Slovenskej republiky a z toho dôvodu ţiada ţalobu

zamietnuť. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. .

Ţalovaný namietal pasívnu legitimáciu aj Personálneho úradu štábu pre podporu

operácií generálneho štábu, ktorý nie je orgánom verejnej správy, orgánom štátnej správy, ani

orgánom územnej samosprávy, záujmovej samosprávy ani právnickou alebo fyzickou osobou.

Nie je teda orgánom, rozhodnutia ktorého môţu súdy preskúmavať. Personálny úrad nie je

organizačnou zloţkou Ministerstva obrany Slovenskej republiky, a preto nemôţe

(bez osobitného splnomocnenia) konať v jeho mene, a teda nemôţe ísť o spresnenie

ţalovaného. Samostatné pôsobenie Personálneho úradu vyplýva aj z § 5 ods. 1 písm. b/

Minister vydal sluţobný predpis Hlavného sluţobného úradu

pre štátnu sluţbu profesionálnych vojakov č. 55/2007 o určení sluţobných úradov, o určení

rozsahu rozhodovania vedúcich sluţobných úradov a o určení rozsahu pôsobnosti veliteľov

5

pri vykonávaní štátnej sluţby profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Sluţobný predpisov č. 55/2007“). Právomoc

rozhodovať vo veciach sluţobného pomeru profesionálneho vojaka sluţobný predpis zveril

vedúcemu sluţobného úradu, nie sluţobnému úradu, preto ţalovaným môţe byť len fyzická

osoba – vedúci sluţobného úradu. Personálny rozkaz č. 3702 z 10. júna 2010 vydaný

riaditeľom Personálneho úradu je konečný a nemoţno sa proti nemu odvolať. Preto

ţalovaným nemôţe byť Personálny úrad štábu pre podporu operácií generálneho štábu, ale len

riaditeľ Personálneho úradu. Na základe toho ţalovaný ţiada zamietnuť ţalobu ţalobcu aj

proti Personálnemu úradu pre nedostatok jeho pasívnej legitimácie.

Ţalovaný zároveň tvrdí, ţe personálny rozkaz nie je rozhodnutím v oblasti verejnej

správy, ale rozhodnutím v rámci pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom

a zamestnávateľom.

Ţalovaný nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, ţe personálny rozkaz má obsahovať

odôvodnenie. Ţalovaný poukázal na , , z ktorých

podľa jeho názoru vyplýva, ţe Správny poriadok sa nevzťahuje na právne vzťahy

profesionálneho vojaka v prípadoch uvedených v odseku 3 písm. b/, teda aj v prípade

personálneho rozkazu ţalobcu. Z odôvodnenia personálneho rozkazu vyplýva, prečo bolo

ţalobcovi skončené vyslanie na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky v operácii

ISAF v Afganistane – k skončeniu vyslania ţalobcu došlo v záujme sluţobného úradu, ktorý

spočíva v ustanovení ţalobcu na Samohybnom delostreleckom oddiele v Michalovciach,

na ktorú ţalobca spĺňa kvalifikačné predpoklady.

Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalovaného navrhol rozsudok krajského

súdu ako vecne správny potvrdiť; uplatnil si náhradu trov konania vo výške 130,91 €

(písomné vyhotovenie odvolania v sume 123,50 + reţijný paušál 7,41 €). Ţalobca poukázal

na to, ţe v predmetnej veci ide o konanie vo veci právneho vzťahu profesionálneho vojaka

k Slovenskej republike, a teda o konanie vo veci ozbrojených síl, v ktorom zákon zveruje

zastupovanie Slovenskej republiky Ministerstvu obrany Slovenskej republiky. Pasívna

legitimácia Ministerstva obrany Slovenskej republiky vyplýva priamo z ustanovenia § 2

ods. 6

6

Ţalobca poukázal na ustanovenie ,

z ktorého vyplýva právomoc súdu preskúmať personálny rozkaz. Riaditeľovi personálneho

úradu je zverená funkčná príslušnosť na rozhodovanie vo veciach právnych vzťahov

profesionálnych vojakov na základe príslušných ustanovení zákona v spojení s interným

predpisom č. 55/2007. Tvrdenie ţalovaného, ţe odôvodnenie personálneho rozkazu nemusí

spĺňať všeobecné kritériá, nie je pravdivé. Riadne odôvodnenie rozhodnutia je základným

ústavným právom kaţdého účastníka konania na presvedčivé rozhodnutie podľa § 46 ods. 1

. Aj keď podľa sa na právne

vzťahy profesionálneho vojaka v prípadoch uvedených v odseku 3 písm. b/ nevzťahujú

ustanovenia Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť vţdy riadne odôvodnené.

Z rozhodnutia nie je zrejmé, v čom mal spočívať záujem sluţobného úradu na ukončení misie

ţalobcu v Afganistane a jeho ustanovením do novej funkcie. Ţalobca spĺňal podmienky účasti

na plnení Cieľov síl v roku 2010 uţ v mesiaci apríl a máj 2010, teda pred ukončením jeho

misie vo vojenskej operácii ISAF v Afganistane. Takisto ţalovaný v odôvodnení

nekonkretizoval osobitné kvalifikačné predpoklady, ktoré mal ţalobca ako profesionálny

vojak spĺňať na výkon funkcie, do ktorej bol ustanovený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá

veta ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie

je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2

rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil ( Občianskeho

súdneho poriadku), s tým, ţe termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne

päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk (§ 156 ods. 3

v spojení s prvá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa primárne zaoberal otázkou pasívnej legitimácie

ţalovaných v prvom a druhom rade, ktorú namietal ţalovaný v prvom rade.

Pasívne legitimovaným subjektom (ţalovaným) v správnom súdnictve je správny

orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 250

ods. 4 . Pasívna legitimácia ţalovaného sa musí zakladať

predovšetkým na právnej subjektivite subjektu. V predmetnej veci v prvom a poslednom

7

stupni rozhodoval riaditeľ personálneho úradu (ktorý nebol v personálnom rozkaze bliţšie

špecifikovaný); ţalobca označil za ţalovaného v druhom rade Personálny úrad štábu

pre podporu operácií generálneho štábu. Táto situácia (teda vzťah: riaditeľ personálneho

úradu a personálny úrad) je obdobná ako napríklad pri ústredných orgánoch štátnej správy,

kedy je ţalovaným napríklad ministerstvo, aj keď rozhodnutie vydal minister, ktorý stojí

na čele ministerstva. Právnu subjektivitu má ministerstvo, ktoré je definované ako právnická

osoba ( o organizácii činnosti vlády a organizácii

ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov). Minister nie je sám osebe správnym

orgánom, ale osobou stojacou v čele tohto správneho orgánu. Svedčí o tom napríklad aj

judikatúra Najvyššieho správneho súdu Československej republiky – nález z 23. októbra 1947

č. 302/46-7 publikovaný v Bohuslavovej zbierke nálezov Najvyššieho správneho súdu

vo veciach administratívnych pod č. Boh. A 1729/47 30296 – podľa ktorého ministerstvo

je úradom predstavujúcim súhrn osobných a vecných prostriedkov zorganizovaných

do jedného celku za účelom výkonu určitého vymedzeného úseku verejnej správy.

Ministerstvo je organizované monokraticky; vedené je členom vlády menovaným

prezidentom na návrh predsedu vlády. Na základe týchto skutočností pojmy minister

a ministerstvo je moţné povaţovať za pojmy identické; nejde preto o prekáţku brániacu

rozhodnutiu vo veci. Aj v predmetnej právnej veci v správnom konaní rozhodol riaditeľ

personálneho úradu a za ţalovaného bol označený Personálny úrad, čo nepredstavuje

prekáţku brániacu súdu konať a rozhodnúť vo veci, pretoţe subjektivitu má personálny úrad.

Argument ţalovaného v prvom rade v tejto časti je preto bezpredmetný. Navyše, krajský súd

správne poukázal na to, ţe Personálny úrad štábu pre podporu operácií generálneho štábu

je moţné povaţovať za organizačnú zloţku, pretoţe v personálnom rozkaze je pri právomoci

riaditeľa personálneho úradu priamy odkaz na ustanovenie § 6 ods. 2 písm. b/ zákona

č. , v ktorom je upravené postavenie vedúceho sluţobného úradu, ktorým

je organizačná zložka ozbrojených síl určená podľa § 5 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona

(podľa ktorého „služobným úradom na účely tohto zákona je organizačná zložka ozbrojených

síl určená ministrom pre profesionálnych vojakov ozbrojených síl, pre profesionálnych

vojakov, ktorí majú byť dočasne vyčlenení podľa § 60 ods. 1, a pre profesionálnych vojakov,

ktorým sa skončilo dočasné vyčlenenie podľa § 60 ods. 2; to neplatí, ak ide o profesionálnych

vojakov organizačných zložiek Vojenského spravodajstva a Vojenskej polície“). Zároveň sa tu

nachádza odkaz na Sluţobný predpis č. 55/2007, ktorý v čl. 1 ods. 1 ustanovuje kompetenciu

vedúceho sluţobného úradu podľa , teda aj vedúceho

8

sluţobného úradu, ktorým je organizačná zloţka ozbrojených síl. Z čl. 3 písm. b), čl. 6 ods. 1

vyplýva, ţe riaditeľ Personálneho úradu štábu personálneho manaţmentu generálneho štábu

je vedúcim sluţobného úradu, ktorým je organizačná zloţka. Právomoc riaditeľa

Personálneho úradu je ďalej stanovená v čl. 6 a v Prílohách č. 5, č. 6 k sluţobnému predpisu

č. 55/2007. Právomoc riaditeľa Personálneho úradu vydať personálny rozkaz vo veciach

podľa , , a

Z. z. vyplýva z bodov 28, 35, 36 a 50 Prílohy č. 5 a je preto kompetentný vydať personálny

rozkaz aj v predmetnej právnej veci. Na základe uvedeného Personálny úrad štábu

pre podporu operácií generálneho štábu je pasívne legitimovaným subjektom v zmysle § 250

ods. 4 , , , ,

písm. b/ a Sluţobného predpisu č. 55/2007.

K pasívnej legitimácii ţalovaného v prvom rade odvolací súd uvádza, ţe v zmysle § 2

ods. 6 štát v konaní pred súdmi vo veciach ozbrojených síl zastupuje

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. V dôvodovej správe k citovanému ustanoveniu

je uvedené, ţe sa ním vytvára zákonná úprava procesného zastupovania Slovenskej republiky

(ktorá v konaní pred súdom vystupuje ako účastník konania) Ministerstvom obrany

Slovenskej republiky, ak predmetom konania sú veci týkajúce sa ozbrojených síl.

Predmetným ustanovením sa teda rieši otázka zastúpenia a nie otázka účastníctva

Ministerstva obrany Slovenskej republiky v súdnom konaní. V predmetnej veci síce ide

o záleţitosti týkajúce sa ozbrojených síl, ale predpokladom pre zastupovanie účastníka

konania Ministerstvom obrany Slovenskej republiky je, aby účastníkom konania bola

Slovenská republika ako napríklad v občianskoprávnych sporoch, v sporoch o náhradu škody

a podobne, ktorá by bola zastúpená v konaní Ministerstvom obrany Slovenskej republiky.

V správnom súdnictve je okruh účastníkov konania upravený osobitne a odlišne

od všeobecného postavenia účastníka konania v občianskom súdnom konaní. V správnom

súdnictve je presne definovaný okruh účastníkov konania v ustanovení § 250 Občianskeho

súdneho poriadku – ţalobca (§ 250 ods. 2 ods. 3), ţalovaný (§ 250 ods. 4), prokurátor

v konaní o ţalobe prokurátora (§ 250 ods. 6), ďalší účastník (§ 250 ods. 1 druhá veta).

Ţalovaným je správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Teda ak je správne konanie

dvojstupňové, ţalovaným je druhostupňový správny orgán, a ak je správne konanie

jednostupňové, ţalovaným je správny orgán, ktorý rozhodol v prvom a zároveň v poslednom

stupni. V predmetnej veci je ţalovaným len Personálny úrad (prípadne jeho riaditeľ – bliţšie

9

pozri výklad vyššie), ktorý rozhodol v prvom a zároveň v poslednom stupni v personálnej

veci ţalobcu. Ministerstvo obrany v predmetnej veci môţe vystupovať len ako zástupca

Personálneho úradu, ktorý moţno v širšom slova zmysle povaţovať za subjekt – sluţobný

úrad – zastupujúci štát v oblasti štátnej sluţby profesionálnych vojakov.

Štruktúra sluţobných úradov v oblasti štátnej sluţby profesionálnych vojakov

je špecifická, nakoľko tu existuje jeden nadriadený sluţobný úrad, t.j. hlavný sluţobný úrad

pre štátnu sluţbu profesionálnych vojakov, ktorým je Ministerstvo obrany Slovenskej

republiky ( ), a potom ďalšie, jemu podriadené, sluţobné úrady,

ktoré sú uvedené v § 6 citovaného zákona, teda ministerstvo, organizačné zloţky ozbrojených

síl, Vojenská kancelária prezidenta Slovenskej republiky, organizačná zloţka Vojenského

spravodajstva, Vojenská polícia a vojenská vysoká škola. Hlavný sluţobný úrad je sluţobným

úradom pre náčelníka generálneho štábu, riaditeľov organizačných zloţiek Vojenského

spravodajstva, riaditeľa Vojenskej polície a rektora vojenskej vysokej školy. Sluţobným

úradom ostatných profesionálnych vojakov je sluţobný úrad uvedený v § 6 citovaného

zákona. V predmetnej veci nebola daná rozhodovacia právomoc hlavnému sluţobnému úradu,

ale sluţobnému úradu uvedenému v § 6 ods. 2 písm. b/, preto ţalovaným môţe byť len ten

správny orgán, ktorý vo veci konal a rozhodoval v poslednom stupni (§ 250 ods. 4

) a jeho právoplatné rozhodnutie, resp. personálny rozkaz,

vydaný v právnych vzťahoch profesionálnych vojakov uvedených v odseku 3

je preskúmateľný súdom, pričom v konaní pred súdom nemoţno odloţiť vykonateľnosť

personálneho rozkazu ( ). V prípade, ţe krajský súd

označil za ţalovaného ministerstvo obrany a ţalovaného v druhom rade chápal ako

organizačnú zloţku ţalovaného v prvom rade, ide síce o nesprávne označenie ţalovaného, ale

nespôsobuje v tomto prípade nemoţnosť preskúmania rozhodnutia ţalovaného v druhom rade,

nakoľko krajský súd so ţalovaným v druhom rade konal, doručoval mu ţalobu a vyzýval ho

na vyjadrenie k nej. Ţalovaný v druhom rade krajskému súdu oznámil, ţe výzvu na vyjadrenie

k ţalobe postúpil ţalovanému v prvom rade, ktorý zastupuje záujmy Ministerstva obrany

Slovenskej republiky, Ozbrojených síl Slovenskej republiky a Generálneho štábu Slovenskej

republiky pred súdmi. Preto ako ţalovaný mal byť označený Personálny úrad, zastúpený

Ministerstvom obrany Slovenskej republiky.

Odvolací súd sa nestotoţnil s námietkou ţalovaného v prvom rade, ţe personálny

10

rozkaz nie je rozhodnutím v oblasti verejnej správy, ale rozhodnutím v rámci

pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Personálny rozkaz

je rozhodnutím v oblasti verejnej správy, pretoţe sa ním upravuje právny vzťah medzi

profesionálnym vojakom a jeho sluţobným úradom, resp. štátom v rámci výkonu štátnej

sluţby profesionálneho vojaka, ktorá je vykonávaná vo verejnom záujme, teda v záujme celej

spoločnosti a štátu a je zameraná na obranu a ochranu spoločnosti a štátu. Personálny rozkaz

je preto vydaný v oblasti verejnej správy a je preskúmateľný súdom v správnom súdnictve,

tak ako to expressis verbis ustanovuje

V ţalobcovom prípade bolo v personálnom rozkaze č. 3702 z 10. júna 2010

rozhodnuté podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 66 ods. 8, § 57 ods. 1 a § 53 ods. 1 písm. a/ zákona

č. (teda v právnych vzťahoch uvedených v citovaného

zákona).

Na konanie vo veciach sluţobného pomeru profesionálneho vojaka sa vzťahujú

všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 81 zákona

č. ). Inak je ustanovené v tohto zákona, podľa ktorého na právne

vzťahy profesionálneho vojaka sa v prípadoch uvedených v odseku 3 písm. b/ nevzťahujú

všeobecné predpisy o správnom konaní, okrem § 14 aţ § 17, § 47 ods. 6 a § 62 až § 69.

Personálny rozkaz minimálne v časti rozhodnutia podľa § 66 ods. 8 (rozhodnutie o skončení

vyslania profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky) musel

spĺňať kritériá a náleţitosti rozhodnutia podľa § 47 a nasl. Správneho poriadku. Navyše, aj

v ustanovení vyţaduje, aby personálny rozkaz

obsahoval odôvodnenie (pozri napríklad aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 2. júna 2011). Teda aj keď sa v ostatných troch častiach

personálneho rozkazu, v ktorých sa rozhodlo podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 57 ods. 1 a § 53

ods. 1 písm. a/, neaplikoval Správny poriadok, bolo potrebné personálny rozkaz odôvodniť

v zmysle a argumentačne podoprieť tak, aby

bolo zrejmé, prečo došlo k rozhodnutiu, teda k vydaniu personálneho rozkazu. V opačnom

prípade ide o svojvoľné (arbitrárne) rozhodnutie, v ktorom absentujú základné argumentačné

prvky odôvodňujúce vydanie rozhodnutia vo veci samej. Odôvodnenie personálneho rozkazu

o premiestnení ţalobcu tým, ţe skončenie vyslania profesionálneho vojaka je v záujme

sluţobného úradu podľa § 66 ods. 8, je nedostatočné, pretoţe ide len o citáciu právneho

11

predpisu; rovnako tak poukaz na vnútorný predpis, ktorý nie je súčasťou rozhodnutia, a preto

kvalifikačné predpoklady, ktoré mal ţalobca splniť, nie je moţné verifikovať. Zaloţenie

vnútorného predpisu ţalovaného do administratívneho spisu síce predstavuje moţnosť pre súd

preskúmať takýto personálny rozkaz, ale nezbavuje to sluţobný úrad povinnosti uviesť

konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k vydaniu personálneho rozkazu, do odôvodnenia

personálneho rozkazu. Uvedené platí najmä s prihliadnutím na skutočnosť, ţe vnútorné

predpisy správnych orgánov podliehajú zmenám, zrušeniu a podobne, a preto sa kvalifikačné

predpoklady môţu v priebehu konania zmeniť. Krajský súd teda správne poukázal na potrebu

odôvodnenia personálneho rozkazu.

Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil

rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. - 35 zo dňa 8. apríla 2011, pretoţe

je vo výroku vecne správny ( ). Nesprávnosť

v označení ţalovaného v rozsudku krajského súdu nie je prekáţkou takej intenzity, ktorá by

bránila vecnému prejednaniu veci, najmä s ohľadom na skutočnosť, ţe krajský súd

so ţalovaným v druhom rade konal a sám ţalovaný v druhom rade krajskému súdu oznámil,

ţe vec postúpil ţalovanému v prvom rade na ďalší postup.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224

ods. 1 a úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania

vo výške 130,99 €. Celková výška náhrady trov konania bola určená podľa § 11 ods. 4, § 14

aţ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) a pozostáva z nasledovných úkonov právnej sluţby:

- vyjadrenie k odvolaniu ţalovaného v prvom rade z 27. júla 2011 – 123,58 € (§ 14

ods. 1 písm. b/ vyhlášky),

- reţijný paušál – 7,41 € (§ 15 písm. a/ vyhlášky).

12

Odvolací súd zaviazal na zaplatenie náhrady trov konania ţalovaného v druhom rade, pretoţe

tento správny orgán je jediným pasívne legitimovaným subjektom v predmetnej právnej veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 30. mája 2012

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth