Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/208/2012

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, zast. advokátkou a konateľkou JUDr. Andreou Cvikovou, proti povinnému: K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. D., H. J. XXX/X, o vymoženie 1 528,- Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku, so sídlom Exekútorského úradu vo Vrábľoch, 1. mája 1053, pod sp. zn. EX 2770/11,o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -13 zo dňa 28.06.2011, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa čiastočne zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku, so sídlom Exekútorského úradu vo Vrábľoch, 1. mája 1053, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti zmluvných pokút vo výške 576,24 Eur a v časti úroku vo výške 9 % ročne zo sumy 576,24 Eur od 01.07.2010 do zaplatenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia , Exekučného poriadku, , , o rozhodcovskom konaní, , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, , , o spotrebiteľských úveroch, , , , , , , , , , , , prvá veta v znení účinnom od 01.01.2008 a čl. 6 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor na základe návrhu oprávneného požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie sumy 1.528 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok č.k. RK-1736/10- MK, vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom dňa 04.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.03.2011 a vykonateľnosť dňa 14.03.2011. Oboznámením sa s obsahom predmetnej zmluvy a VOP zistil, že na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200016489 zo dňa 12.12.2008 bol povinnému ako dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 995,82 Eur (poskytnutá čiastka revolvingu 1.024,74 Eur), ktorý bol splatný v 12. mesačných splátkach vo výške 96,49 Eur, pričom zmluvná odmena predstavuje sumu 164,12 Eur. Súd prvého stupňa predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú s poukazom na znenie a nasl. účinného od 01.01.2008 ako aj na znenie zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho na právny vzťah medzi účastníkmi bolo nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP), na ktoré sa odôvodnenie rozhodcovského rozsudku odvoláva aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. V tejto súvislosti súd zistil, že uvedená zmluva obsahuje neprimerané podmienky ( ) a to dojednania o sankciách - zmluvných pokutách vo vyššie uvedenom článku 14 VOP, ktoré neboli individuálne dojednané a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Teda takéto neprimerané podmienky sú absolútne neplatné ( ) a z tohto dôvodu v tejto časti exekučný titul

- rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré je právom nedovolené a je v rozpore s , a aj v rozpore s dobrými mravmi podľa a ako aj v rozpore so smernicou Rady EÚ č.93/13/1984 EHS. Súd prvého stupňa považoval výšku zmluvných pokút v sume 576,24 Eur priznanú rozhodcovským rozsudkom vzhľadom k výške istiny reálne poskytnutého úveru za absolútne neprimeranú, priečiacu sa dobrým mravom a zákonu. Zároveň súd podotkol, že v prípade zmluvných pokút ide o duplicitné sankcionovanie dlžníka (povinného) za nesplnenie si povinnosti vyplývajúcej so zmluvy o revolvingovom úvere, keď si oprávnený spolu so zmluvnou pokutou uplatňuje ako sankciu aj 9 % ročný úrok z omeškania. Poukázal na to, že v danom prípade výška zmluvných pokút nie je dohodnutá priamo v uzatvorenej zmluve, ale tieto dohody a podmienky sú obsiahnuté v súčasti zmluvy a to vo VOP, ktoré sú na predtlačenom tlačive a sú všeobecne koncipované pre veľký počet dlžníkov - spotrebiteľov, teda nie individuálne dojednané a je nepochybné, že dlžník nemal možnosť ich zmeniť, pričom sú v jeho neprospech a spôsobujú nerovnováhu. V tejto súvislosti uviedol, že na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod a to hlavne a , . Preto nepovažoval za právne významnú ani skutočnosť, že Zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod podľa , alebo to či došlo k tzv. voľbe práva medzi účastníkmi. Takýto výklad je aj v súlade so smernicou Rady Európskej únie č.93/13//EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to hlavne článkom 3 ods. 1, podľa ktorého zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. V článku 3 ods. 2 smernice je uvedená negatívna definícia individuálne dojednanej podmienky a v prílohe smernice, bod 1, písm. e/ je stanovené, že nekalá podmienka uvedená v článku 3 smernice je okrem iných aj požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu. Záverom skonštatoval, že uvedená smernica bola prevzatá do nášho právneho poriadku , ktorý novelizoval a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre SR a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej spravodlivosti, požiadavkou tzv. ekvity v spojení s princípom proporcionality - primeranosti a rovnováhy práv a povinností zmluvných strán.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom je vymedzený rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu. Ďalej uviedol, že ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. publikovaného pod číslom R 58/1997, formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom. Hypotéza § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní obmedzuje rozsah preskúmavacích oprávnení exekučného súdu výlučne na plnenie vyplývajúce z exekučného titulu a jeho skúmanie ako objektívne nemožné, nedovolené či v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto ustanovenia ani v širšom zmysle nevyplýva, že exekučný súd má právo preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Účinky prekážky právoplatne rozhodnutej veci pri zohľadnení uvedeného ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní (§ 45) znamenajú, že súd sa môže zaoberať len plnením priznaným rozhodcovským rozsudkom ako takým a len toto podrobovať svojmu preskúmavaniu. Zásadným faktom pre exekučné konanie, ktorý z uvedenej právnej úpravy § 40 ods. 1 vyplýva je, že zaoberať sa právnym dôvodom judikovaného plnenia by súd mohol, hoci len obmedzene, výlučne na základe procesného úkonu - žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podanej účastníkom konania, v rámci právom osobitne upraveného typu konania. Oprávnenie súdu zaoberať sa uvedeným právnym titulom pre plnenie (v tomto prípade zmluvou) je teda mysliteľná len za predpokladu realizácie príslušného procesného oprávnenia účastníkom a naopak, bez jeho využitia je posudzovanie zmluvy prekročením oprávnenia exekučného súdu. Zmyslom exekučného konania nie je opätovne preskúmavať rozhodnutie, ktoré sa má vykonať. Preskúmavanie exekučného rozhodnutia v kontexte len znamená, či plnenie, na ktoré zaväzuje rozsudok je možné, dovolené a v súlade s dobrými mravmi, nie

či zmluva je možná, dovolená alebo v súlade s dobrými mravmi. Konštatoval, že súd môže posudzovať len plnenie, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok a nie plnenie, na ktoré zaväzuje zmluva. Tvrdenia súdu o neprijateľnosti ustanovení zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200016489 zo dňa 12.12.2008 o sankciách - zmluvných pokutách sú právne neopodstatnené. Ako vyplýva z článku 14 zmluvy, výlučným dôvodom pre vznik a uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu je omeškanie dlžníka (povinného) so splácaním. Zmluvná pokuta teda vznikla ako sankcia za porušenie základnej povinnosti tvoriacej podstatu celého zmluvného vzťahu - splatenie dlhu v splátkach. Ďalej uviedol, že súd opomenul pri posudzovaní zmluvných pokút skutočnosť, že povinný porušil zmluvu tým najzávažnejším spôsobom, čo je práve neplatenie úveru ako hlavného predmetu plnenia. Nezaoberal sa ani ďalšími skutočnosťami, ktoré sa týkajú zmluvného vzťahu, napr. menej náročné podmienky pre získanie úveru v porovnaní s bankami a pod. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, prečo je napríklad neprimeranou aj sankcia podľa čl. 14 ods. 14.1 zmluvy, ktorá predstavuje sankciu 0,19 Eur za každý deň omeškania, teda jedna päťstotina zo zabezpečenej sumy. Táto výška zmluvnej pokuty v porovnaní s výškou splátky ako zabezpečenou povinnosťou, významom tejto povinnosti (kde predstavuje základný zmysel zmluvy

- splatenie úveru) a predpokladmi vzniku nároku na ňu v rozpore s dobrými mravmi rozhodne nie je. Pri posudzovaní primeranosti zmluvných pokút mal súd prvého stupňa vychádzať z porovnania výšky sankcie a zabezpečenej povinnosti a z významu zabezpečenej povinnosti. V tejto súvislosti oprávnený poukázal i na rozsudok Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. zo dňa 03. 02. 2010. Uviedol, že v otázke neprimeranosti zmluvnej pokuty okrem toho právna úprava obsiahnutá v (rovnako i v ) upravuje tzv. moderačné právo súdu. V závere odvolania uviedol, že tvrdenia súdu o neprijateľnosti podmienok zmluvy a o ich neplatnosti považuje za nedôvodné a záver súdu, kedy porovnáva len výšku sankcií (na ktoré vznikol nárok v dôsledku správania povinného) bez zreteľa na vyššie uvedené, vedie nielen k záveru o obsoléntnosti zmluvných pokút, ale rovnako k tomu, že dlhodobé porušovanie povinností zo strany dlžníka (povinného) je akceptovateľné. Ohľadne zmluvných pokút tiež poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -51 zo dňa 19.01.2005 a sp. zn. -90 zo dňa 07.02.2006, ktoré nárok na zmluvné pokuty podľa rovnakých ustanovení ako je tomu v tomto prípade boli právoplatne priznané. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 63,60 Eur vrátane DPH pozostávajúce z dvoch úkonov právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie odvolania vo výške á 22,91 Eur s DPH (19,09 Eur + 20 % DPH) + 2 x paušálna náhrada nákladov vo výške á 8,89 eura vrátane DPH (7,41 eura + 20% DPH).

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca sa vyjadril, že nemieni odvolaniu oprávneného vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo podľa , a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa .

Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu, podľa článku 46 ods. 1 a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením a týmto svojím postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, keď jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre absenciu dostatku dôvodov.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 16.06.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi, so sídlom Exekútorského úradu vo Vrábľoch, 1. mája

1053, doručený návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku č.k. vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom, so sídlom Žilina, Vojtecha Tvrdého 793/21, dňa 04.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.03.2011 a vykonateľnosť dňa 14.03.2011. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu prvého stupňa aj zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200016489 zo dňa 12.12.2008, vrátane zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI KREDIT Slovakia, s.r.o. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku upravuje zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Materiálnym predpokladom každej civilnej exekúcie je existencia exekučného titulu. Exekučným titulom je také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť, pričom musí spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálna vykonateľnosť je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu sú, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu, či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a či ide o plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá. Vydanie poverenia v prípade nedostatkov exekučného titulu by znamenalo iba to, že exekúcia sa síce začala, avšak musí byť v každom štádiu konania aj tak zastavená. Uvedené má za následok, že exekučný súd je povinný už v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a v prípade ich zistenia súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť.

Podľa o rozhodcovskom konaní ( ďalej len ZRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

V danej právnej veci sa oprávnený domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie voči povinnému na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku č.k. vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom, so sídlom Žilina, Vojtecha Tvrdého 793/21, dňa 04.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.03.2011 a vykonateľnosť dňa 14.03.2011, ktorého skutkový a právny základ tvorí zmluva o revolvingovom úvere č. 8200016489 uzatvorená medzi účastníkmi dňa 12.12.2008. Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že nepochybne ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a nasl. . Predmetná štandardná formulárová zmluva obsahuje aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy, v ktorých sú upravené podmienky zmluvy. Obsahom Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy okrem iných dojednaní mala byť aj rozhodcovská doložka. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa mal prioritne posúdiť rozhodcovskú doložku z hľadiska jej platnosti, resp. neplatnosti z dôvodu jej neprijateľnosti ako zmluvnej podmienky, t.j. či nie sú dané okolnosti odôvodňujúce záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky, ktorá je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

Teda v danom prípade súd prvého stupňa na základe doposiaľ vykonaného dokazovania dospel k predčasnému právnemu záveru, pretože neskúmal platnosť dojednania rozhodcovskej doložky z hľadiska ustanovenia , , . Súd prvého stupňa teda neposudzoval vec v prvom rade z hľadiska toho, či vykonať sa majúce rozhodnutie spĺňa všetky zákonné podmienky, aby mohlo byť riadnym exekučným titulom. Túto otázku nie je možné riešiť bez podrobnej analýzy základného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, t. j. zmluvy o úvere a jej súčastí, Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.. Až po posúdení zmluvného vzťahu účastníkov a následnom vyhodnotení rozhodcovskej doložky, bude si môcť súd prvého stupňa ujasniť, či rozhodcovský rozsudok, ktorý tvorí v danom prípade exekučný titul, môže byť spôsobilým exekučným titulom v zmysle , Exekučného poriadku.

Ak súdny exekútor podá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúma súlad exekučného titulu (v tomto prípade rozhodcovského rozsudku), žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a aj návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu musí skúmať aj to, či zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Teda exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej doložky (zmluvy) (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2012 sp. zn. ). Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súd prvého stupňa v exekučnom konaní nepreskúma vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizuje svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 sp. zn. ). Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -18 zo dňa 13.09.2011 súvisiace s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: "všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať". Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že "súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej". V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 40/80, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira zo dňa 6. októbra 2009. Z výroku uvedeného rozsudku vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi

podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Taktiež § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekúciu zastaviť. Zmysel a podstata vyššie uvedenej sprísnenej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa je naplnená aj tým, že poverenie na vykonanie exekúcie súd nevydá, nakoľko v ďalšom štádiu konania by aj tak bol daný dôvod na zastavenie exekúcie aj bez návrhu.

Pokiaľ by súd prvého stupňa dospel k záveru, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej doložke, potom rozhodcovský rozsudok by bol vydaný v rozpore so zákonom a nemohol by byť ani spôsobilým exekučným titulom, a to ani sčasti.

S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.