Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoE-26-2013.pdf
PDF · 86.98 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/26/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36864421, proti povinnému: N. G., nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom L. B. č. XXXX/X, X., zastúpenému opatrovníkom JUDr. T. T., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu L., o vymoženie 3.784,11 Eur s príslušenstvom, za účasti súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, Exekútorský úrad Košice, Moyzesova č. 34, Košice, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 1 Er 206/2005 - 32 zo dňa 19. apríla 2012 a Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká č.16, Prešov, proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 1 Er 206/2005 - 24 zo dňa 4. apríla 2012, jednomyseľne takto
rozhodol:
Odvolanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS o d m i e t a.
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo výroku, ktorým vyhlásil exekúciu v danej veci za neprípustnú a zastavil ju.
Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením č. k. 1 Er 206/2005 - 24 zo dňa 4. apríla 2012 nepripustil vstup vedľajšieho účastníka - Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká č. 16, Prešov, do konania na strane povinného, pričom vychádzal z ustanovení § 251 ods.4 a § 93 O.s.p. v spojení s § 37 ods.1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok s tým, že vedľajšie účastníctvo ako inštitút len základného konania, je v exekučnom konaní pojmovo vylúčené a z týchto dôvodov na toto exekučné konanie nie je aplikovateľné, čo vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.8.2011 sp.zn. 17 CoE 46/2011. Následne okresný súd uznesením č.k. 1 Er 206/2005 - 32 zo dňa 19. apríla 2012 vyhlásil exekúciu v danej veci za neprípustnú a súčasne ju zastavil podľa § 57 ods.1 písm. g/ v spojení s § 58 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Návrh oprávneného zo dňa 18.11.2010 (doručeného súdu 8.12.2010) na zmenu súdneho exekútora vo veci zamietol vzhľadom na stav konania v súlade s ustanoveniami § 44 ods.8,9 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Zároveň vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie samostatným uznesením. V dôvodoch rozhodnutia, poukazujúc na § 1 ods.2 písm. e/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, § 2 ods.1 písm. a/, § 23a ods.1 písm. a/, b/ zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, 558 Občianskeho zákonníka, § 323 ods.1 Obchodného zákonníka a napokon § 134 O.s.p. a vychádzajúc z exekučného titulu, ktorým je v danom prípade Notárska zápisnica N 428/2005, Nz 4032/2005, spísaná dňa 30.1.2005 notárom JUDr. Onfrejom Ďuriačom a zo Zmluvy o úvere č. 8051812 zo dňa 27.9.2004, uzavrel, že neexistuje spôsobilý exekučný titul, na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu proti povinnému - spotrebiteľovi. Advokát Mgr. Tomáš Kušnír, nebol splnomocnený na to, aby za povinného uznal dlh a to z dôvodu neplatnosti tohto splnomocnenia a rozporu záujmov povinného a zástupcu podľa § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka.
Predmetné splnomocnenie nespĺňa zákonné požiadavky v zmysle § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Bolo udelené v čase, keď žiaden dlh ešte neexistoval a dlžník sa ním vopred vzdal práva na uznanie, resp. neuznanie dlhu v dobe, keď ešte nemal a ani nemohol mať vedomosť o jeho prípadnom vzniku, ani výške. Splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy a ktoré prijal advokát za účelom uznania dlhu povinného voči oprávnenému je pre zrejmé obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom a tak aj uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia je preto absolútne neplatným právnym úkonom. Naviac samotnú úverovú zmluvu považuje okresný súd v mnohých jej ustanoveniach, napr. v dohodnutom úroku z omeškania v sadzbe 0,25 % denne, teda 91,25 % ročne, za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a pre ich nesúlad s ustanovením § 23a ods.2 v tom čase účinného zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Oprávneným vybraný splnomocnenec povinného tak v notárskej zápisnici uznával aj od počiatku neexistujúce záväzky povinného. Notárska zápisnica podľa § 134 O.s.p. v prípade, ak nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, nie je ani verejnou listinou, ani spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu. Ak bude súdna exekúcia podľa titulu, ktorý nespĺňa zákonné požiadavky, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.
Proti uzneseniu č. k. 1 Er 206/2005 - 24 zo dňa 4. apríla 2012, v súvislosti s nepripustením vedľajšieho účastníctva v konaní, podalo včas odvolanie Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, písomným podaním zo dňa 16.4.2012. Citujúc ustanovenie § 93 ods.3 druhá veta O.s.p., poukázalo na to, že z rozhodnutia nevyplýva, aby niektorý z účastníkov namietal neprípustnosť jeho vstupu do konania. Súd teda rozhodol arbitrárne, bez zákonného opodstatnenia pri absencii návrhu na takéto rozhodnutie, čo má črty súdnej svojvôle. Poukázal na to, že novelou č. 384/2008 Z.z., s účinnosťou od 15.10.2008, bola zavedená do zákona tzv. druhá skupina subjektov, ktoré môžu v konaní vystupovať ako vedľajší účastníci. Rozdiel medzi prvou skupinou vedľajšieho účastníctva, pri ktorej musí byť preukázaný hmotnoprávny záujem na výsledku konania, oproti druhej skupine je ten, že druhú skupinu účastníkov legitimizuje na vstup do konania samotný zákon a to zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Nastáva nová situácia, kedy pohnútka vedľajšieho účastníka k vstupu do konania nevyplýva zo subjektívneho záujmu na výsledku sporu, ale vstup a pôsobenie vedľajšieho účastníka v súdnom konaní je výsledkom objektivizovanej zákonnej spoločenskej objednávky so zámerom chrániť vyššie sociálne princípy. Ide o jednu z foriem napĺňania cieľov politiky EÚ pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov v zmysle článku 169 ods.1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 38 Charty základných práv EÚ. S poukazom na iné rozhodnutia považuje vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania za zákonný, odôvodnený a spoločensky žiadúci a to vzhľadom na neinformovanosť spotrebiteľa, ktorý nedokáže poukázať na neprijateľné podmienky, nedokáže náležite argumentovať a brániť sa proti nezákonne vedeným exekúciám, tiež vzhľadom na to, že súdy si nedôsledne plnia funkciu ex offo zabezpečiť zákonný, nestranný a spravodlivý exekučný proces. V prípade pochybností súdu napriek odvolacím argumentom, navrhol konanie prerušiť podľa § 109 ods.1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálnu otázku. Za dôkaz opodstatnenosti pôsobenia vedľajšieho účastníka v konaní predkladá odvolateľ aj svoj návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. g/ Exekučného poriadku a návrh na povolenie odkladu exekúcie až do meritórneho rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie podľa § 56 ods.2 Exekučného poriadku. Napokon poukázal na neprípustnosť aplikácie ustanovenia § 202 ods.2 O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie.
Proti uzneseniu č.k. 1 Er 206/2005 - 32 zo dňa 19. apríla 2012, v časti vo výroku, ktorým okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, ďalej podal včas odvolanie oprávnený písomným podaním zo dňa 14. mája 2012. V prvom rade sa odvolateľ domnieva, že súd v tomto prípade posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, pričom notárska zápisnica už bola predmetom skúmania súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, kedy súd uznal exekučný titul za súladný. Rovnako predmetné splnomocnenie skúmal notár a ani v jednom prípade nebol zistený rozpor so zákonom v takej miere, ktorá by spôsobila neplatnosť celého právneho úkonu. Nesúhlasí s vadnosťou splnomocnenia, vyslovenou súdom, nakoľko ide o hmotnoprávne zastúpenie povinného v zmysle § 22 v nadväznosti na § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom advokát sa môže dať zastúpiť v občianskom súdnom konaní iným advokátom, prípadne koncipientom a zo zastúpenia potom vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Poukázal na to, že povinný mohol ako dlžník kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2003 udelené plnomocenstvo odvolať podľa § 33b Občianskeho zákonníka, čo neurobil. Nejde pritom o vzdanie sa svojich práv na uznanie záväzku povinným, iba o rozšírenie možnosti uznania záväzku za jeho osobu na osobu splnomocniteľa. Ďalej odvolateľ namieta,
že žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice, čo vyplýva z ustanovenia § 41 ods.2 Exekučného poriadku. A hoci je notárska zápisnica procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. I pri prísnejšom posudzovaní vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice, čo uznáva, nemôže táto skutočnosť znamenať zásadnú zmenu v prístupe súdu v exekučnom konaní, pokiaľ ide o hodnotenie účinkov, ktoré majú ako platné exekučné tituly na právne vzťahy oprávnenej a povinnej osoby. Preskúmavanie v predmetnej veci exekučným súdom považuje za nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. V závere odvolateľ poukázal na to, že v zmysle § 392 ods.1 z.č. 513/1991 Zb., vzhľadom na premlčaciu lehotu, predmetným uznesením súdu, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania a to od okamihu udelenia poverenia až doteraz, k zmene skutkového ani právneho stavu, nastane v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti a následného zastavenia exekúcie situácia, kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Oprávnený ďalej, písomným podaním zo dňa 26.7., navrhol prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Považuje za správne, dôležité, aby vzhľadom na stav právnej istoty a väčší počet rovnakých rozhodnutí všeobecných súdov, odvolací exekučný súd, čo je v zásade ako odvolací súd aj povinný, konanie podľa § 109 ods.1 písm. c/ O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru EÚ na základe článku č.267 Zmluvy o fungovaní EÚ, predložil prejudiciálne otázky v znení: 1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy ? a 2/ Je v súlade s čl.17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenie, s odkazom na Smernicu Rady 93/13/EHS, zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ? V odôvodnení svojho návrhu oprávnený tvrdil, že súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami, uvedenými v Smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon. V danom prípade je nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor EÚ.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle § 212 a § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu odvolacích dôvodov s tým, že v prípade odvolania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS dospel k záveru, že toto odvolanie je potrebné odmietnuť. Odvolací súd sa stotožňuje so stanoviskom okresného súdu v súvislosti s vedľajším účastníctvom v exekučnom konaní a poukazuje pritom na uznesenie NS SR 6Cdo/207/2011 zo dňa 10.10.2012, podľa ktorého v exekučnom konaní je z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené, rešpektujúc tak i požiadavku ústavnej konformity výkladu príslušných právnych predpisov v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 23/2012
- 8 zo dňa 15. januára 2013. Z tohto pohľadu, doručením písomného oznámenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, že vstupuje do exekučného konania, nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Odvolací súd tak odmietol odvolanie podané Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ako podané neoprávnenou osobou (§ 218 ods.1 písm. b/ O.s.p.).
Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým bola predmetná exekúcia vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená, odvolací súd považuje toto rozhodnutie v celom rozsahu za vecne správne, pričom odvolacie dôvody odvolateľa v medziach, v ktorých sa domáhal preskúmania tohto rozhodnutia, považuje za nedôvodné. Súd prvého stupňa správne posúdil otázku platnosti, či neplatnosti splnomocnenia obsiahnutého pre Mgr. Tomáša Kušníra priamo v zmluve o úvere. K dôvodom, ktoré uviedol súd prvého stupňa, považuje odvolací súd za potrebné v súvislosti s odvolacími námietkami zdôrazniť predovšetkým tú skutočnosť, že exekučným titulom v danom prípade je notárska zápisnica, spísaná na základe plnomocenstva, ktoré povinný udelil zástupcovi. Je pravda, že plnomocenstvo je len preukazom existencie právneho vzťahu zastúpenia. Súd však musí skúmať, či tento právny vzťah vznikol platne na základe platného právneho úkonu. Odvolací súd má za to, že v danom prípade zo strany povinného skutočne nešlo o slobodný prejav vôle, ak vo formulárovej zmluve je už uvedený jeho zástupca bez toho, aby tohto poznal, pričom z textu splnomocnenia vyplýva, že zastupovanie smeruje k urýchlenému vyhotoveniu exekučného titulu bez toho, aby v prípade sporu
muselo prebehnúť súdne konanie a teda nesmerovalo k obhajovaniu záujmov dlžníka ako celku, pričom práve formulácia uvedená vo formulárovej zmluve k takémuto záveru jednoznačne vedie. V takomto prípade treba takúto dohodu o zastupovaní považovať za neplatnú pre rozpor so zákonom v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. Z tohto hľadiska potom Mgr. Tomáš Kušnír nemal oprávnenie urobiť vyhlásenie o uznaní právneho záväzku a o súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e/ O.s.p. a o tom, že súhlasí s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z., ako je uvedené v notárskej zápisnici, ktorá má byť exekučným titulom. K námietke právomoci exekučného súdu preskúmavať vec v namietanom rozsahu, odvolací súd už len ako mnohokrát v minulosti v súvislosti s exekučnými konaniami vo veciach oprávneného, dodáva, že zo v súčasnosti už stabilizovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako i uznesenia Ústavného súdu SR č.k. 425/2011-19 zo dňa 29. septembra 2011, jednoznačne vyplýva ex offo povinnosť všeobecného, resp. exekučného súdu skúmať, či sú splnené všetky zákonné predpoklady pre vedenie takéhoto konania, okrem iných i existencia relevantného exekučného titulu, bez ktorého nemožno exekúciu vykonať a to kedykoľvek v priebehu exekučného konania v zmysle § 103 O.s.p..
Z týchto dôvodov napokon má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa nerozhodol nad rámec zverenej právomoci, že svojim postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom, že súd dostatočne zistil skutkový stav a vychádzal aj zo správneho právneho posúdenia, preto v tejto časti, napadnutej oprávneným, potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.).
Odvolací súd o návrhu oprávneného na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods.1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, v štádiu odvolacieho konania o tomto návrhu rozhodol tak, že ho zamietol a to predovšetkým preto, lebo nie sú naplnené podmienky ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Toto ustanovenie totiž vyžaduje, aby v prípade, že súd konanie chce prerušiť, predtým rozhodol, že požiada Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Takéto rozhodnutie odvolací súd nevydal a preto ani nie je tu dôvod na aplikáciu ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Odvolací súd má však za to, že v danom konaní nie je potrebné riešiť navrhnuté predbežné otázky a to preto, lebo pri svojom rozhodovaní nevychádzal súd z toho, že neprijateľnou podmienkou je neplatné plnomocenstvo, ale z toho, že právny úkon, na základe ktorého vzniklo zastúpenie medzi povinnou a zástupcom uvedeným v úverovej zmluve je neplatný a to z dôvodov, ktoré boli uvedené v rozhodnutí o odvolaní oprávneného. Z toho istého dôvodu nie je aktuálne riešiť prejudiciálne aj druhú otázku vzhľadom na to, že odvolací súd aj súd prvého stupňa vychádzali z toho, že notárska zápisnica predložená ako exekučný titul, nespĺňa podmienky exekučného titulu, nie je exekučným titulom a z tohto dôvodu bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Z tohto dôvodu je len prirodzené, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu aplikujúce vnútroštátne procesné a hmotnoprávne predpisy môžu viesť k zastaveniu exekúcie v prípade, že označený exekučný titul nie je exekučným titulom, tak ako tomu bolo v tomto prípade.
V odvolacom konaní nebol podaný návrh zo strany ostatných účastníkov v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. a preto o tejto otázke rozhodované nebolo.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.