Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/75/2013

Uznesenie

P. súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: M. M., s.r.o., so sídlom Q. 675/2, 060 01 Kežmarok, IČO: 36 475 939, zast. JUDr. Petrom Frajtom, advokátom so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice, proti povinnému: O.. T. J., E. H. J. XX, XXX XX T. T., O.: XX XXX XXX (Q. o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške X XXX,XX eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom, Exekútorský úrad so sídlom Kupeckého 29, 040 01 Košice pod sp. zn. EX 967/09, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -24 zo dňa 10. októbra 2011, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -24 zo dňa 10. októbra 2011 p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“ alebo „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením zamietol návrh súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že k zastaveniu exekučného konania došlo ex lege vyhlásením konkurzu na majetok povinného. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , podľa ktorého v prípade zastavenia exekučného konania v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je povinnosťou súdu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie, prvostupňový súd skúmal existenciu nároku súdneho exekútora na náhradu trov. Exekučný súd uviedol, že v danom prípade neexistujú dôvody pre to, aby bol na zaplatenie trov exekúcie podľa Exekučného poriadku zaviazaný oprávnený. Súd konštatoval, že oprávnený nijakým spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie a súčasne v danom prípade nejde o nemajetnosť povinného, keďže nevyhnutnou podmienkou vyhlásenia konkurzu je existencia majetku dlžníka (úpadcu).

Proti uzneseniu exekučného súdu podal odvolanie súdny exekútor a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové rozhodnutie. Namietol, že právny záver súdu, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie nemá oporu v zistenom skutkovom stave, pričom dodal, že pojem „zavinenie oprávneného“ je pojmom relatívne širokým, do ktorého spadá aj podanie návrhu na začatie konania s vedomím možného naplnenia hmotnoprávnych podmienok úpadku dlžníka, teda s vedomím „hrozby konkurzu“. Súdny exekútor zdôraznil, že má priamy zákonný nárok na náhradu trov exekúcie. Ustanovenie § 200 ods. 2 Exekučného poriadku vytvára všeobecný právny rámec pre rozhodovanie príslušného súdu o povinnosti nahradiť trovy exekúcie, pokiaľ v konkrétnej situácii nemožno použiť špeciálnu právnu úpravu. Za špeciálnu právnu úpravu pritom možno považovať právne normy regulujúce rozhodovanie o náhrade trov exekúcie v osobitných prípadoch, a to napr. ust. § 203 ods. 1 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Názor, podľa ktorého v určitých situáciách nie je možné postupovať podľa úpravy všeobecnej, teda, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, nie je v súlade s požiadavkou spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania vyjadrenej v ust. a môže viesť k zásahom do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Argument, podľa ktorého musí byť pri rozhodovaní súdu o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie vždy naplnená podmienka procesného zavinenia oprávneného, inak nemožno súdnemu exekútorovi priznať nárok na náhradu trov exekúcie oprávneným, nemá, vzhľadom na vyššie uvedené, oporu v zákone. Súdny exekútor napokon poukázal na to, že samotný zákonodarca novelou Exekučného poriadku zakotvil do ust. § 203 Exekučného poriadku nový odsek, ktorú s účinnosťou od 1. januára 2012 rieši otázku povinnosti oprávneného znášať nevyhnutné trov exekúcie pri vyhlásení konkurzu na majetok povinného. Dodal, že napadnuté uznesenie bolo vydané v čase, keď účinky konkurzu už netrvali, teda rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi povinným taktiež spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa , vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa ust. § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku (v znení platnom a účinnom do 31. decembra 2011) ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Podľa ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 1. januára 2012) ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

Exekučné konanie v predmetnej veci začalo 12. D. XXXX (doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi). Poverenie na vykonanie exekúcie súd vydal 22. D. XXXX. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 2. D. 2010, č. k. XK XX/XXXX-XX, právoplatným 24. júna 2011, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka (povinného). Následne konkurzný súd uznesením zo dňa 25. júla 2011, č.k. XK/XX/XXXX-XXX, právoplatným dňa 16. augusta 2011, zrušil konkurz na majetok úpadcu (povinného) po splnení konečného rozvrhu výťažku. Podľa výpisu zo živnostenského registra na internete povinný ukončil svoju činnosť k 1. decembru XXXX.

Námietka odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci (rozhodnutí o trovách exekúcie) v čase, keď účinky konkurzu už netrvali, t.j. po zrušení konkurzu, neobstojí, nakoľko je nesporné, že v predmetnej veci k zastaveniu prebiehajúceho exekučného konania prišlo v dôsledku vyhlásenia konkurzu a o trovách exekúcie bolo rozhodované v priamej súvislosti so zastavení exekučného konania z dôvodu vyhlásenia konkurzu. Exekučný súd v takomto prípade o zastavení exekučného konania nevydáva rozhodnutie (k zastaveniu konania dochádza zo zákona), je však povinnosťou súdu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , na ktoré poukázal aj prvostupňový súd). Exekučný súd v tomto prípade zamietol návrh súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie, teda de facto súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal (nezaviazal ani povinného ani oprávneného zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím a dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení okresného súdu, na ktoré poukazuje, navyše poukazuje na ďalšie dôvody zdôrazňujúce správnosť napadnutého rozhodnutia, ktorými zároveň reaguje na relevantné argumenty odvolania.

Je možné uznať konštatovanie odvolateľa, že pojem „zavinenie oprávneného“ majúce za následok zastavenie exekúcie, môže zahŕňať aj situáciu, kedy možno zastavenie exekúcie pripísať oprávnenému napr. ak tento podá návrh na vykonanie exekúcie proti subjektu o ktorom vie, že je nemajetný. V prejednávanej veci však procesné zavinenie oprávneného majúce za následok zastavenie exekúcie preukázané nebolo.

Skutočnosť, že súd má v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v každom prípade rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie neznamená, že súd musí v každom prípade súdnemu exekútorovi trovy exekúcie priznať. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie (t.j. súd s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu neuloží oprávnenému nahradiť trovy exekúcie), nemusí viesť k protiústavným dôsledkom, čiže k porušeniu práv súdneho exekútora (pozri rozhodnutia Ústavného súd SR sp. zn. , ). Zákonná úprava účinná do 31. decembra 2011 neumožňovala exekučnému súdu zaviazať oprávneného na zaplatenie trov exekúcie automaticky po vyhlásení konkurzu na majetok povinného. Na doplnenie však odvolací súd uvádza, že týmto nie je dotknuté právo súdneho exekútora uplatniť si nárok na náhradu trov ako pohľadávku v konkurze. Ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré bolo do zákona včlenené s účinnosťou od 1. januára 2012 možno aplikovať len na prípady, v ktorých bol konkurz vyhlásený po tomto dátume, teda na prípady, kedy prišlo k zastaveniu exekučného konania po 1. januári 2012. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu podľa a ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.