Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/98/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Evou Segečovou v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, právne zast. KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 648 892, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, konajúca konateľom JUDr. Andrejom Staroňom, advokátom, proti žalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, o zaplatenie 1.765,79,-EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

10

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

12

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným súdu dňa 2.12.2022, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.765,79,-EUR, spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.765,79,-EUR od 20.2.2021 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a to titulom neplnenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere dostupná pôžička č. 9095242512 uzatvorenej dňa 12.4.2012 (ďalej len „zmluva o úvere“), v zmysle a titulom uznania dlhu.

2. Žalobca uviedol, že dňa 12.4.2012 bola medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31340890 (ďalej ako „pôvodný veriteľ“) a poručiteľkou

D. B., trvale bytom C. XX, XXX XX, C., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX (ďalej len „poručiteľ“) ako dlžníčkou, uzavretá zmluva o úvere č. 9095242512, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver (ďalej spolu len ako „Zmluva“), na základe ktorej bol poručiteľke poskytnutý úver vo výške 2.000,-EUR. Poručiteľka sa podľa zmluvy zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v splátkach, s lehotami splatnosti dohodnutými v zmluve. Poručiteľka splatila svoj záväzok len čiastočne tak, ako je to uvedené v listine Aktuálny stav úveru, vrátane započítavania jednotlivých úhrad. Poručiteľka, dňa 24.1.2018, Dohodou o splátkach uznala v súlade s ustanovením svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy. Súčasťou uznania je vyhlásenie poručiteľky, že svoj záväzok v sume 3.157,30,-EUR v celom rozsahu uznáva, čo do jeho výšky aj právneho dôvodu a zaväzuje sa ho splatiť. Poručiteľka záväzok plynúci jej z uznania riadne neuhradila. Žalobca nadobudol pohľadávku s príslušenstvom od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Ďalej žalobca uviedol, s poukazom na , že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Poručiteľka zomrela dňa XX.X.XXXX a jej majetkové pomery boli usporiadané v dedičskom konaní, uznesením sp. zn.: , právoplatným dňa 22.11.2021. Dedičom sa stal žalovaný. Do pasív dedičstva bola zahrnutá aj pohľadávka žalobcu. Žalovaný pohľadávku žalobcu neuhradil. Podľa , dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Žalobca si žalobou uplatňoval voči žalovanému pohľadávku, ktorej právnym základom je zmluva uzatvorená s poručiteľom, v spojení s a a uznaním v súlade s a v spojení s . Okrem istiny vo výške 1.765,79,-EUR žiadal aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 765,79,-EUR uplatnený odo dňa úmrtia poručiteľa 20.2.2021.

3. K žalobe žalobca pripojil listinné dôkazy a to aktuálny stav úveru ku dňu 18.12.2018, doručenku s dátumom prevzatia 21.8.2018, doručenku s dátumom prevzatia 16.9.2016, zmluvu o postúpení pohľadávok č. II/2018 zo dňa 25.10.2018, dohodu o splátkach zo dňa 24.1.2018, všeobecné obchodné podmienky účinné od 15.8.2011, výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 13.9.2016, zmluvu o úvere dostupná pôžička zo dňa 12.4.2012 a uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. -43 zo dňa 22.11.2021.

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. V konaní bol nečinný.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

6. Súd vo veci konal a rozhodoval v zmysle v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil, odročenie pojednávania nežiadal.

7. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že uplatnený nárok považuje za dôvodný a preukázaný. Bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom, na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku uplatnenú v tomto konaní. Aktívna legitimácia je teda v konaní preukázaná. Mal za to, že došlo k platnému zosplatneniu pohľadávky zo zmluvy o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a právnou predchodkyňou žalovaného, keď bola doručená výzva na úhradu dlžnej sumy a následne bola pohľadávka platne zosplatnená. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby súd podanej žalobe vyhovel a aby priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Po predbežnom právnom posúdení veci súdom dodal, že podľa jeho názoru splátkovým kalendárom nedošlo k zmene termínu splatnosti záväzku, ale k umožneniu splatiť dlh právnou predchodkyňou žalovaného v splátkach. Keďže ani splátky uvedené v tomto splátkovom kalendári nedodržala, prišla o možnosť splatiť svoj dlh v splátkach a následne došlo k postúpeniu pohľadávky. Pokiaľ ide o zosplatnenie zmluvy o úvere, predložil súdu upozornenie zo dňa 18.8.2016, ktorým bola právna predchodkyňa žalovaného upozornená na možnosť mimoriadneho zosplatnenia, spolu s poštovým podacím hárkom zo dňa 18.8.2016, s tým, že daná listina bola doručovaná právnej predchodkyni žalovaného. Na základe uvedeného mal za to, že je vo veci bola daná jeho aktívna legitimácia.

9. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu poukázal na to, že pokiaľ na jednej strane listiny, ktoré súdu predložil na pojednávaní, súd z dôvodu sudcovskej koncentrácie ako dôkaz nevykonal, potom na strane druhej žalovaný nevzniesol žiadne námietky týkajúce sa existencie alebo doručovania týchto listín

a keďže súd ani žalobcu nevyzval na predloženie uvedených listín, žalobca považoval ich existenciu za nespornú skutočnosť. V rámci zákonnej koncentrácie konania, listiny predložil včas. Pokiaľ ide o nepredloženie listín týkajúcich sa zosplatnenia dohody o splátkach, mal za to, že právna predchodkyňa žalovaného prišla o možnosť úhrady svojho dlhu v splátkach automaticky tým, že neplnila dohodu o splátkach, tým že dohodu nedodržala. Aktívnu legitimáciu v konaní považoval za danú a žiadal podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

10. Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah, pokiaľ ide o právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a právnou predchodkyňou žalovaného, v súlade s právnou úpravou platnou v deň uzavretia zmluvy o úvere dostupná pôžička, t.j. dňa 12.4.2012, v deň uzatvorenia dohody o splátkach a uznania dlhu, t.j. dňa 24.1.2018 a pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky, v deň postúpenia pohľadávky, t.j. dňa 25.10.2018.

11. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa až 4 , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

15. Podľa , , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa , premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

17. Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

18. Podľa , , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

19. Podľa , , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

20. Podľa , ak niekto písomne uzná, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

21. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22. Podľa , , (1) ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. (2) Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.

23. Podľa o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

24. Podľa , práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa , banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

25. Podľa o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu, ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie vlády č.

“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Podľa (ďalej len „“), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

29. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

30. Podľa , , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

31. Podľa , , , (1) strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

32. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a to návrhom na vydanie platobného rozkazu (č.l. 3-5 a č.l. 37-38), aktuálnym stavom úveru ku dňu 18.12.2018 (č.l. 6 rub – 7 rub), doručenkou s dátumom prevzatia 21.8.2018 (č.l. 8), doručenkou s dátumom prevzatia 16.9.2016 (č.l. 8 rub), zmluvou o postúpení pohľadávok č. II/2018 zo dňa 25.10.2018 (č.l. 9-14), dohodou o splátkach zo dňa 24.1.2018 (č.l. 14 rub - 16), všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 15.8.2011 (č.l. 17 rub - 31), výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 13.9.2016 (č.l. 31 rub), zmluvou o úvere dostupná pôžička zo dňa 12.4.2012 (č.l. 32), uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. -43 zo dňa 22.11.2021 (č.l. 33-36 a č.l. 74-81), ako aj ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise.

35. Z uvedených listinných dôkazov, prednesov na pojednávaní ako aj z obsahu celého spisového materiálu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

36. V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu, Poštová banka, a.s, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31340890, ako veriteľ vystupujúci v postavení dodávateľa, uzavrel s právnou predchodkyňou žalovaného, p. D. B., zomr. XX.X.XXXX, dňa 12.4.2012, ako dlžníčkou vystupujúcou v postavení spotrebiteľa, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere dostupná pôžička č. 9095242512, titulom ktorej právny predchodca žalobcu poskytol právnej predchodkyni žalovaného spotrebiteľský úver vo výške 2.000,-EUR, s úrokovou sadzbou 24,50 %, pri RPMN banky 29,08 %, priemernej RPMN na trhu 18,77 %, s celkovou výškou nákladov 1.857,35,-EUR, ktorý sa právna predchodkyňa žalovaného zaviazala splatiť v 72. splátkach, vo výške po 54,-EUR, splatných vždy k 12. dňu v mesiaci, počnúc dňom 12.5.2021, s dátumom konečnej splatnosti 12.4.2018. Nesporné bolo, že išlo o spotrebiteľský právny vzťah a spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú podľa

37. Sporné vo veci nebolo ani to, že právna predchodkyňa žalovaného úver nesplácala v dohodnutých dňoch splatnosti podľa zmluvy, t.j. riadne a čas, čo bolo preukázané Aktuálnym stavom úveru ku dňu 18.12.2018. Z tohto dôkazu bolo ďalej nesporné aj to, že na poskytnutý úver, v období od 11.5.2012 do 18.11.2016, uhradila právna predchodkyňa žalovaného sumu v celkovej výške 2.250,64,-EUR.

38. Ďalej bolo v konaní nesporné že právny predchodca žalobcu vyzval dňa 13.9.2016 právnu predchodkyňu žalovaného na úhradu dlžnej sumy, pričom k výzve bola predložená aj doručenka s dátumom prevzatia 16.9.2016. Z obsahu výzvy vyplývalo, že úver sa stáva predčasne splatným ku dňu 13.9.2016, v sume vo výške 2.011,10,-EUR a právna predchodkyňa žalovaného, je povinná uvedenú sumu uhradiť do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. S poukazom na obsah výzvy, súd výzvu zo dňa 13.9.2016 podľa jej obsahu považoval za oznámenie o mimoriadnom zosplatnení poskytnutého úveru.

39. Upozornenie právnej predchodkyne žalovaného na možnosť predčasného zosplatnenia úveru, podľa , zo strany právneho predchodcu žalobcu, súd preukázané nemal.

40. Nesporné bolo, že dňa 24.1.2018 uzatvorili právny predchodca žalobcu a právna predchodkyňa žalovaného Dohodu o splátkach, na základe ktorej sa právna predchodkyňa žalovaného zaviazala uhradiť sumu vo výške 2.548,44,-EUR, v 39. mesačných splátkach vo výške po 66,-EUR, splatných k 28. dňu v mesiaci, počnúc dňom 28.2.2018 s poslednou splátkou splatnou dňa 28.1.2022 vo výške 55,30,-EUR. V čl. III. ods. 4 tejto dohody, bola dohodnutá možnosť straty výhody splátok v prípade nesplácania dlžnej sumy riadne a včas po dobu viac ako 3 mesiace, za súčasného splnenia postupu podľa . V čl. IV. ods. 1 dohody, právna predchodkyňa žalovaného podľa uznala dlh čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa ho splatiť v súlade s uzatvorenou dohodou. Vo vzťahu k dohode o splátkach bolo sporné splnenie zákonných (a súčasne dohodnutých) podmienok na jednorazové zosplatnenie dlžnej sumy.

41. Nesporné napokon bolo, že žalobca si aktívnu vecnú legitimáciu v konaní vyvodzoval zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. II/2018 zo dňa 25.10.2018 uzatvorenou medzi Poštovou bankou, a.s, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31340890, ako postupcom a žalobcom ako a že pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného preukazoval žalobca uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. -43 zo dňa 22.11.2021, právoplatným dňa 22.11.2021, z ktorého mal súd preukázané, že žalovaný ako dedič po zomrelej manželke prebral s podielom v 1 k celku pohľadávku žalobcu ku dňu 20.2.2021 vo výške 2.190,66,-EUR s prísl. (druhá polovica pohľadávky patrila do vysporiadaného BSM).

42. Súd v konaní z úradnej povinnosti skúmal vecnú legitimáciu strán sporu.

43. K sporným skutočnostiam súd uvádza, že žalobca až na pojednávaní tvrdil, že jeho právny predchodca upozorňoval pred zosplatnením úveru, ktoré malo nastať ku dňu 13.9.2016, právnu predchodkyňu žalovaného na možné využitie práva predčasne úver zosplatniť. V tomto smere súdu predkladal aj dôkazy k svojim tvrdeniam, ktoré však súd nevykonal z dôvodu uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania, keď súdu boli (14.8.2023) zo strany žalobcu predkladané listiny datované v roku 2016, ktoré mohli byť súdu predložené riadne a včas, ktoré tak nebolo možné doručiť žalovanému (na pojednávaní nebol prítomný) a ich vykonanie by si vyžiadalo ďalšie odročenie pojednávania, ako aj z dôvodu, že išlo o listiny, ktoré z časového hľadiska predchádzali následne uzatvorenú Dohodu o splátkach zo dňa 24.1.2018, v ktorej právny predchodca žalobcu (banka) dohodol s právnou predchodkyňou žalovaného (klientkou banky), opätovne splatnosť peňažného záväzku voči banke v splátkach, pričom predkladané listiny z roku 2016 súdu nijako nepreukazovali ani predčasné zosplatnenie dlhu splatného v splátkach podľa Dohody o splátkach zo dňa 24.1.2018, ani splnenie zákonných predpokladov pre platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. V tomto smere, ak by aj súd vyhovel dôkaznému návrhu na vykonanie dokazovania listinami z roku 2016 predkladanými súdu až na pojednávaní, tieto by objektívne nemohli preukázať naplnenie zákonných predpokladov zosplatnenia pohľadávky a jej postúpenia, v období od 24.1.2018 do 25.10.2018, t.j. od uzatvorenia dohody o splátkach do uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok. Uvedené listiny by tak nemali vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej a preto súd, okrem uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania, nevyhovel dôkaznému návrhu aj z dôvodu, že nemohol overiť splnenie zákonných predpokladov v roku 2018.

44. Ako už súd uviedol, dňa 24.1.2018 uzatvoril právny predchodca žalobcu s právnou predchodkyňou žalovaného Dohodu o splátkach, v ktorej opätovne dohodli splatnosť dlhu v splátkach. V článku III. bod 4 tejto dohody bola dohodnutá aj možnosť straty výhody splátok za predpokladu dodržania ustanovenia . V konaní tak súd považoval za spornú nielen otázku platnosti okamžitého zosplatnenia úveru ku dňu 13.9.2016, ale predovšetkým otázku, či vôbec došlo, v období po

uzatvorení Dohody o splátkach, k ďalšiemu okamžitému zosplatneniu celej pohľadávky, v súlade s a a k naplneniu podmienok postúpenia pohľadávky banky, podľa zákona o bankách. Súd skúmal spornú skutočnosť z úradnej povinnosti, keďže s platnosťou predčasného zosplatnenia pohľadávky priamo súvisí právna otázka platnosti postúpenia pohľadávky a právna otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Napriek tomu, že Dohoda o splátkach bola uzatvorená podľa ustanovení , (, resp. ) naďalej išlo o bankovú pohľadávku, na ktorej postúpenie sa vzťahuje zákona o bankách.

45. Vo vzťahu k predčasnému zosplatneniu úveru, ktoré malo nastať ku dňu 13.9.2016, súd dospel k záveru, že toto zosplatnenie považoval za neplatné z dôvodu rozporu so zákonom ( v spojení s ). Podľa ustanovenia , právnemu predchodcovi žalobcu, ako veriteľovi, vzniklo právo žiadať žalovanú o zaplatenie celej pohľadávky podľa až po tom, čo sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením niektorej zo splátok, bola v omeškaní viac ako 3 mesiace a súčasne (t.j. ide o kumulatívne podmienky) bola svojím veriteľom vopred upozornená na to, že veriteľ môže od nej žiadať uhradenie celého dlhu. Uvedené ustanovenie zákona je formulované jednoznačným spôsobom a nie je ho možné vykladať tak, že by žalovanú mohol jej veriteľ upozorniť na to, že má právo od nej žiadať uhradenie celého dlhu súčasne s realizovaním tohto práva. Práve naopak, znenie ustanovenia nielen že výslovne upravuje, že upozornenie je potrebné vykonať „vopred“, ale upravuje aj časový limit na zosplatnenie dlhu, ktorý bol pôvodne dohodnutý v splátkach, keďže uvádza, kedy najskôr môže veriteľ požadovať zosplatnenie celého dlhu. Spolu s ustanovením tak zákon limituje veriteľa, odkedy a dokedy môže toto svoje právo na zosplatnenie úveru vykonať. Podľa uvedených ustanovení, veriteľ môže zosplatniť úver najskôr vtedy, keď uplynú 3 mesiace od omeškania so zaplatením konkrétnej splátky úveru a súčasne najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Súd nemal v konaní preukázané, že by právna predchodkyňa žalovaného bola vo vzťahu k zosplatneniu úveru ku dňu 13.9.2016 (ani k zosplatneniu záväzku z dohody o splátkach zo dňa 24.1.2018), vopred upozornená na možnosť zosplatnenia úveru. Keďže si právny predchodca žalobcu nesplnil svoju zákonnú povinnosť predpokladanú ustanovením a vopred neupozornil právnu predchodkyňu žalovaného na možnosť predčasného zosplatnenia peňažného záväzku, potom nemohol platne ani vyhlásiť predčasnú splatnosť predmetného úveru postupom podľa . K platnému predčasnému zosplatneniu úveru sú totiž nevyhnutné dva jednostranné právne úkony vykonané veriteľom, adresované dlžníkovi a to upozornenie dlžníka na možnosť využitia práva žiadať o zaplatenie celého úveru a samotné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, ktoré nasleduje po uplynutí viac ako troch mesiacov trvania omeškania so zaplatením konkrétnej splátky a súčasne je vykonané do splatnosti najbližšej po ňom nasledujúcej splátky. Z uvedených dôvodov, pre rozpor s a , súd považoval predčasné zosplatnenie úveru, ktoré malo nastať ku dňu 13.9.2016, za absolútne neplatný právny úkon ( ). Súd preto ďalej vychádzal z toho, že úver bol naďalej splatný v splátkach.

46. K svojim záverom súd poukazuje aj na komentár k II., (kolektív autorov Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol., vydavateľstva, C.H.Beck), z ktorého k ustanoveniu a k ustanoveniu vyplýva, že: K : „ V poradí druhá kumulatívna podmienka je ustálená v rovine pozitívneho konania dodávateľa, ktorý je pred jednorazovým zosplatnením pohľadávky povinný spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jednorazovým zosplatnením pohľadávky upozorniť spotrebiteľa na výkon tohto práva. Upozornením má zákonodarca na mysli adresovanú písomnosť, ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry dispozície spotrebiteľa a z ktorej obsahu musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu odseku 8 a jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa podľa .“ a k : „V režime nenastáva teda splatnosť celej pohľadávky omeškaním dlžníka so splatením niektorej zo splátok, ale je podmienená dispozitívnym úkonom veriteľa vo forme žiadosti o splnenie celku, na ktorý je veriteľ v dôsledku omeškania dlžníka oprávnený. Toto svoje právo veriteľ môže, ale nemusí využiť. Žiadosť veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky, resp. jej neuspokojeného zvyšku je jednostranným adresovaným úkonom, ktorého účinky sú podmienené tým, že dôjde dlžníkovi ( ). „

47. Následne, ako už súd uviedol, dňa 24.1.2018 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a právnou predchodkyňou žalovaného uzatvorená Dohoda o splátkach, na základe ktorej sa právna predchodkyňa žalovaného zaviazala uhradiť sumu vo výške 2.548,44,-EUR, v 39. mesačných splátkach, vo výške

po 66,-EUR, splatných k 28 dňu v mesiaci, počnúc dňom 28.2.2018 s poslednou splátkou splatnou dňa 28.1.2022 vo výške 55,30,-EUR. Došlo tak k novácii záväzku vzniknutého titulom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere dostupná pôžička č. 9095242512 zo dňa 12.4.2012, ktorý bol (vzhľadom na vyššie konštatovanú neplatnosť okamžitého zosplatnenia zo dňa 13.9.2019) splatný v splátkach. Novácia je nahradenie existujúceho, teda doterajšieho záväzku novým záväzkom za predpokladu, že sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom. Doterajší záväzok tak zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. Predmetom dohody o splátkach bolo splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 9095242512, t.j. peňažného záväzku klienta voči banke (§ 92 ods. 8 zákona o bankách), v splátkach. V ustanovení čl. III. ods. 4 Dohody o splátkach zo dňa 24.1.2018, bola dohodnutá možnosť straty výhody splátok v prípade nesplácania dlžnej sumy dlžníkom riadne a včas po dobu viac ako 3 mesiacov, za súčasného splnenia postupu podľa .

48. V konaní žalobca ani netvrdil a teda ani nepreukázal, či jeho právny predchodca podľa , v období po uzatvorení Dohody o splátkach, t.j. po 24.1.2018, upozornil podľa , právnu predchodkyňu žalovaného na možnosť predčasného zosplatnenia pohľadávky a ani skutočnosť, či toto svoje právo podľa využil a pohľadávku splatnú v splátkach žiadal zaplatiť celú, t.j. či ju zosplatnil alebo nie. V tomto smere je bez právneho významu, že právna predchodkyňa žalovaného, v čl. IV. ods. 1 Dohody o splátkach, uznala podľa dlh čo do dôvodu a výšky, keďže sa ho zaviazala splatiť v súlade s ustanoveniami dohody, teda v splátkach. Súd nemohol akceptovať a považovať za správnu argumentáciu žalobcu, že právna predchodkyňa žalovaného prišla o možnosť úhrady svojho dlhu v splátkach automaticky tým, že neplnila dohodu o splátkach. Ako súd už uviedol, k platnému predčasnému zosplatneniu pohľadávky splatnej v splátkach sú podľa nevyhnutné dva jednostranné právne úkony vykonané veriteľom a adresované dlžníkovi a to upozornenie dlžníka na možnosť využitia práva žiadať o zaplatenie celého úveru a samotné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, ktoré nasleduje po uplynutí viac ako troch mesiacov trvania omeškania zaplatenia konkrétnej splátky a súčasne je vykonané do splatnosti najbližšej po ňom nasledujúcej splátky. Je na veriteľovi, či toto svoje právo (po predchádzajúcom upozornení) včas využije alebo nie. Aj z čl. III. bod 4 Dohody o splátkach zo dňa 24.1.2018 vyplývala dohoda zmluvných strán, že až v prípade omeškania s plnením splátok po dobu viac ako 3 mesiace a za súčasného splnenia postupu v zmysle , stráca právna predchodkyňa žalovaného právo na úhradu dlhu v splátkach. K strate práva uhradiť dlh v splátkach tak nemohlo dôjsť automaticky, samotným neuhradením niektorej splátky, ako to tvrdil žalobca.

49. Okrem uvedenej skutočnosti, súd poukazuje aj na to, že v danom prípade, z dôvodu že hmotnoprávny nárok mal žalobca nadobudnúť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok od právneho predchodcu, ktorým bola banka, bolo potrebné zaoberať sa aj postúpením pohľadávky. Súd sa okrem všeobecnej právnej úpravy postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z ustanovení zaoberal aj platnosťou postúpenia pohľadávky podľa osobitnej právnej normy upravujúcej právny vzťah medzi bankou a klientom, t.j. podľa o bankách, konkrétne podľa ustanovenie zákona o bankách. Ustanovenie zákona o bankách, vyžaduje pre platné postúpenie pohľadávky banky na inú osobu, súčasné (kumulatívne) splnenie dvoch podmienok a to doručenie osobitnej písomnej výzvy banky klientovi a relevantnú dobu omeškania klienta, dlžníka (90 dní) aj napriek písomnej výzve banky. Ustanovenie zákona o bankách teda neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ale priamo stanovuje aj hmotnoprávne podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou. Ide tak o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam o postúpení pohľadávok ( a nasl. ). Bez splnenia osobitných podmienok, za ktorých môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť pohľadávku na inú osobu, banka (výkladom a contrario) nemôže platne postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta. Zhodný záver prijal aj Najvyšší súd SR, ktorý za účelom zjednotenia výkladu tohto ustanovenia, v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 24.4. 2018 jednoznačne konštatoval, že „ustanovenie o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.“ Zhodne aj vo svojom ďalšom rozhodnutí zo dňa 16. 7.2018 Najvyšší súd SR vyslovil právnu vetu: „Ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu (nerozhodno či obsahu úkonu alebo len jeho účelu) so zákonom je v sfére súkromného práva jeho neplatnosť, podľa názoru dovolacieho súdu neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu

úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.)“. V danom prípade súd nemal preukázané, že by právny predchodca žalobcu (banka) doručoval právnej predchodkyni žalovaného (klientka banky) výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, v ktorej by ju upozornil, vo vzťahu k Dohode o splátkach zo dňa 24.1.2018, na omeškanie trvajúce viac ako 90 dní a na možnosť postúpenia pohľadávky inej osobe v prípade neuhradenia záväzku voči banke vyplývajúcemu tejto dohody. Súd tak dospel k záveru, že banka postúpila pohľadávku v rozpore s ustanovením zákona o bankách a zmluva o postúpení pohľadávky je tak pre rozpor so zákonom, neplatným právnym úkonom podľa .

50. Z ustanovenia zákona o bankách okrem toho vyplýva, že ním nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu, ktorým je v danom prípade Teda, okrem uvedeného záveru vyplývajúceho zo zákona o bankách, z ustanovenia o spotrebiteľských úveroch, vyplýva, že predmetom postúpenia (v čase, kedy k postúpeniu došlo) môže byť iba taká pohľadávka zo spotrebiteľského úveru, ktorý sa stal splatným pred alebo po konečnom termíne jeho splatnosti. Aj keď v danom prípade pohľadávka vyplývala z dohody o splátkach uzatvorenej podľa ustanovení , išlo o pohľadávku zo spotrebiteľského úveru (čl. I, čl. II. Dohody o splátkach).

51. Súd tak po preskúmaní veci zistil, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní daná nie je, nakoľko v danom prípade neboli splnené podmienky na platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.

52. Teda, s poukazom na nepreukázanie predčasného zosplatnenia úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu a na nepreukázanie splnenia podmienok postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď postúpená bola pohľadávka banky bez súhlasu klienta banky a bez splnenia osobitných podmienok vyplývajúcich z uvedeného ustanovenia, súd z dôvodu nerešpektovania právnej úpravy, považoval zmluvu o postúpení pohľadávky za absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom ( ). V tomto smere bolo bez právneho významu, že žaloba bola podaná na súd až po konečnej splatnosti dohodnutých splátok (posledná splátka bola splatná dňa 28.1.2022), keďže aktívna legitimácia nemohla na žalobcu platne prejsť na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 25.10.2018.

53. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že žalobca súdu nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky a nepreukázal tak, že je aktívne vecne legitimovaný v danom spore, t.j. že je nositeľom práva uplatneného v súdnom konaní.

54. Súd preto, z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, žalobu voči žalovanému zamietol.

55. Ako už súd uviedol, súd nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie dôkazov predkladaných súdu až na pojednávaní (upozornenie na možnosť zosplatnenia úveru z roku 2016) a tieto dôkazy nevykonal z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania a z dôvodu uzatvorenia ďalšej dohody o splatení dlhu v splátkach v roku 2018, ktorú predkladané listiny časovo predchádzali a ku ktorej tak objektívne nemohli mať vypovedaciu hodnotu a teda rozhodnutie súdu vo veci samej nemohli ovplyvniť. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenia žalobcu, ktorý uviedol, že ho súd v štádiu konania pred otvorením pojednávania nevyzval na predloženie listín na základe čoho žalobca nepovažoval za spornú žiadnu skutočnosť, súd ich považoval za nevyplývajúce z ustanovení . Žalobca bol v spore právne zastúpený a skutočnosti, ktoré súd v spotrebiteľskom spore skúma z úradnej povinnosti, t.j. aj bez námietky protistrany v spore, vrátane splnenia zákonných podmienok platného predčasného zosplatnenia úveru, nie sú ojedinelé, ale hromadne sa opakujúce v spotrebiteľských sporoch. Povinnosť súdu, uviesť stranám sporné skutočnosti, v zmysle ustanovenia , súd vykonáva až na prvom pojednávaní. Súd nie je zo zákona povinný vyzývať žalobcu na doplnenie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti. Súd poukazuje aj na prejednaciu zásadu, ktorá sa uplatňuje v sporovom konaní. Z tej vyplýva, že strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť k svojim tvrdeniam. Povinnosť

tvrdenia znamená, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce tvrdí žalovaný. Následky spojené s nesplnením tejto povinnosti, v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia, nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto strana dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Obdobný záver je konštatovaný v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. -57 z 13.10.2016, potvrdenom rozhodnutím Ústavného súdu SR, sp. zn. z 21.3.2017. Žalobca si v konaní uplatňoval svoje práva prostredníctvom odborne spôsobilého subjektu na zastupovanie v konaní pred súdom, bol v konaní právne zastúpený. Nemožno považovať v súdnom konaní za prekvapivé, skúmanie procesných podmienok konania súdom, pričom aj s poukazom na rozhodovaciu činnosť súdov v spotrebiteľských sporoch je ustálené, ktoré skutočnosti súd skúma ex offo a preto princíp právnej istoty a predvídateľnosti práva súdom porušený nebol, keď sa súd predovšetkým zaoberal vecnou legitimáciou sporových strán v spore. Očakávania žalobcu, spočívajúce v tom, že ak ho súd nevyzve na preukázanie skutočností, ktoré súd skúma v každom súdnom konaní, ako aj skutočností skúmaných v spotrebiteľských sporoch ex offo, tak potom je jeho žaloba dôvodná, súd preto nepovažoval za legitímne. Rovnako tak zovšeobecnené tvrdenie žalobcu o tom, že dokazovanie vykonáva súd prvej inštancie iba v prípade sporných skutkových tvrdení strán sporu, súd nepovažoval za správne. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok aplikáciou ustanovenia a a povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. júna 2019, sp. zn. ).

56. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . V konaní bol úspešný žalovaný, ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému preukázateľne žiadne výdavky v súdnom konaní nevznikli (v konaní bol nečinný), súd mu náhradu trov konania nepriznal. Súd preto už nebude podľa rozhodovať o výške trov konania.

Poučenie:

2

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul) ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovení o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.

V Banskej Bystrici dňa 14.augusta 2023