Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoE-316-2012.pdf
PDF · 108.44 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/316/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598 zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Grősslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 864 421 proti povinnej B. E., nar. XX.X.XXXX, bytom S. č. XXX pre vymoženie sumy 716,99 eur s prísl. vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Moyzesova č. 34 Košice pod sp.zn. EX/1472/04 o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 4Er/167/2004-23 zo dňa 17.7.2012 takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.
P o t v r d z u j e uznesenie vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves, ako súd prvého stupňa, napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 99,53 eur.
V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 8.12.2004 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihála pre vymoženie istiny 21 600,- Sk s príslušenstvom, exekučným titulom bola notárska zápisnica č. N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa 1.8.2004 spísaná na Notárskom úrade notára JUDr. Jarmily Kováčovej a oprávnený podaním zo dňa 31.5.2012 žiadal o zmenu exekútora a navrhol poveriť vykonaním exekúcie Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého. V súvislosti so zmenou exekútora, súd skúmal, či sú splnené zákonné podmienky na vykonanie exekúcie v súlade so zákonom č.233/1995 Z.z. v platnom znení a zistil, že exekučným titulom je vyššie uvedená notárska zápisnica spísaná s Mgr. Brunom Žlnayom, ako advokátskym koncipientom, na základe substitučnej plnej moci, ktorá mu bola udelená dňa 2.1.2003 Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom, ktorý bol splnomocnený na uznanie záväzku dlžníka z úverovej zmluvy tak, aby sa notárska zápisnica stala podľa § 274 písm.e/ O.s.p. resp. § 41 ods.2 zák.č.233/1995 Z.z. vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu na celý dlžníkov majetok do výšky vzniknutej pohľadávky vrátane príslušenstva a všetkých nákladov spojených s jej zabezpečením a vymáhaním. Súd prvého stupňa citoval ustanovenia § 33a ods.1, § 33 ods.2, § 12 ods.1,2,4 zák.č.132/1990 Zb. a § 58 ods.1, § 57 ods.1 písm.g/ Exekučného poriadku a uviedol, že z citovaných ustanovení vyplýva, že predmetná notárska zápisnica nie je exekučným titulom,
neobsahuje formálne náležitosti v zmysle § 41 ods.2 veta druhá Exekučného poriadku, a preto na jej základe nemôže byť vedená exekúcia. Pod bodom 3. notárskej zápisnice hmotnoprávny úkon o uznaní dlhu Mgr.Brunom Žlnayom, nemá pre túto exekúciu žiaden význam, súd poukázal na kolíziu záujmov, pretože povinný splnomocnil na spísanie notárskej zápisnice Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý zastupuje oprávneného v exekučnom konaní, a preto podľa § 57 ods.1 písm.g/, § 58 ods.1 Ex. poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a súčasne exekučné konanie zastavil.
K požiadavke oprávneného na zmenu súdneho exekútora na JUDr. Rudolfa Krutého, poukázal na to, že tento bol zamestnancom oprávneného a v zmysle Nálezu ÚS SR č.III. ÚS 322/2010 z 13.4.2011 je táto okolnosť vylučujúca ho z exekúcie a citoval ustanovenie § 44 ods.8,9 Ex. poriadku a uviedol, že keďže súd rozhodol o zastavení exekúcie, žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. V ďalšom súd prvého stupňa o úhrade trov exekúcie rozhodol podľa § 200 ods.2 a § 203 ods.1 Ex. poriadku a pokiaľ ide o výšku trov exekúcie po preskúmaní predloženého spisu súdneho exekútora a podľa vyhl.č.288/1995 Z.z. súdnym exekútorom vyčíslené trovy exekúcie posúdil ako oprávnené v celkovej výške 82,94 eur, čo aj podrobne odôvodnil.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, cestou svojho právneho zástupcu z dôvodov, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, pretože nebolo vykonané náležité dokazovanie a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň navrhol podľa § 109 ods.1 písm.c/ O.s.p. konanie prerušiť a Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálne otázky.
Podľa názoru oprávneného súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, keď sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ust. §44 ods.2 EP a §45 ods.1,2 ZoRK postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, čím prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. Podľa jeho názoru výsledkom rozhodnutia súdu prvého stupňa bola nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, ako by bol exekučný titul zrušený, pričom už raz súd uvedený titul posúdil s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Poukázal na to, že notár má povinnosť poskytovať náležitú právnu starostlivosť a exekučný súd je povinný uvedené rešpektovať a toto nemôže nahrádzať vlastnou činnosťou. Uviedol, že notár ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi a toto nemôže byť prenášaný na exekučný súd, pretože v opačnom prípade by dochádzalo k ústavne nesúladnému zásahu do princípu právnej istoty a ochrany dôvery v právny poriadok. Odvolávať sa na nezákonnosť v štádiu výkonu práva na účely približovania sa k idei spravodlivosti však nesmie viesť k oslabovaniu ochrany subjektívnych občianskych práv ustanovených zákonom, a tým k nežiaducemu narušovaniu istoty v občianskoprávnych vzťahoch. Oprávnený v podanom odvolaní tvrdil, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Postup konštruovaný exekučným súdom umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, ktorý tvorí neodmysliteľnú súčasť princípov právneho štátu zaručených Ústavou SR. Notársky poriadok určuje postupy, ktorými je možné úkony notára napadnúť a ak tieto postupy neboli uplatnené, je úkon notára platný, a to vrátane účinkov, ktoré na jeho základe nastali. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom ani naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Svojím postupom porušil princíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Exekučný súd zaobchádzal odlišne s povinným na strane jednej a oprávneným na strane druhej, kedy povinný mal zabezpečený výkon všetkých práv a oprávnený
mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie, a to z dôvodu jeho postavenia ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Namietal, že oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení a nemal možnosť ani ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnému však dal nezákonne dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného, došlo k zmareniu exekúcie. Uviedol, že je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnému vymáha. Exekučný súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Tvrdil, že plnomocenstvo nie je vôbec možné považovať za neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné, pričom právny poriadok nevylučuje možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh vzniká. Udelením plnomocenstva povinný nestratil právo uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu. Ďalej oprávnený vytýkal súdu prvého stupňa, že vôbec neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore s ktorým záujmom zastúpeného. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je na neprípustnosť zastúpenia potrebné, aby išlo o skutočný rozpor v záujmoch zástupcu a zastúpeného a nie len o dohad, možnú kolíziu záujmov, či vnútorné presvedčenie súdu. Za nesprávny považoval aj názor súdu prvého stupňa, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí byť spísaná s oprávneným aj povinným. Takýto záver je v priamom rozpore so súdnou praxou, konkrétne s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Co/7/2007, v zmysle ktorého nemožno súhlasiť s názorom, že účastníkom notárskej zápisnice musí byť aj oprávnený, teda veriteľ. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
V návrhu na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ oprávnený poukázal na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaniach o ústavnej sťažnosti, ktorých predmetom je porušenie základných práv a slobôd s tým, že citoval § 135 O.s.p., v zmysle ktorého je všeobecný súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa dotýkajú základných ľudských práv a slobôd. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS. 120/2012-12 zo dňa 14.03.2012, ktorým bola sťažnosť odmietnutá a predmetom ktorého bolo posúdenie náležitosti notárskej zápisnice. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení uviedol, že žiadne ďalšie podmienky formálnej ani materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice z Exekučného poriadku nemožno vyvodiť. Oprávnený ďalej namietal, že súd prvého stupňa sa nijako nevyporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v Smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku splnomocnenie ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžníčka dobrovoľne splnomocnila fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V závere oprávnený žiadal, aby konanie bolo prerušené a aby boli predložené Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:
„1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť (sa) kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?
2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“
Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
Odvolací súd podľa § 212 ods.1 O.s.p. prejednal odvolanie oprávneného proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, vrátane preskúmania konania ktoré mu predchádzalo, a to podľa § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Podľa 251 ods.4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Osobitným predpisom pre exekučné konanie je zákon č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /v ďalšom Ex. poriadok/.
Podľa § 202 ods.2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
To znamená, že odvolanie proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní je prípustné iba vtedy, ak to Exekučný poriadok pripúšťa.
Pokiaľ ide o zmenu súdneho exekútora, táto je upravená v ustanovení § 44 ods.6 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania tak, že „Ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.“
Ako vyplýva z ustanovenia § 202 ods.2 O.s.p., odvolanie proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní je prípustné iba vtedy, ak to Exekučný poriadok pripúšťa, pričom ako vyplýva z ustanovenia § 44 ods.6 Exekučného poriadku, proti uzneseniu či už o vyhovení alebo zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, odvolanie nie je prípustné.
Podľa § 218 ods.1 písm.c/ O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Preto pokiaľ ide o odvolanie oprávneného proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, odvolanie proti tomuto výroku nie je prípustné, a preto ho odvolací súd odmietol.
K odvolaniu oprávneného proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, o zastavení exekúcie a trovách exekúcie, odvolací súd uvádza, že podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v týchto výrokoch a na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
Za podstatné pre splnenie podmienok na nariadenie výkonu exekúcie odvolací súd považuje, aby bol daný platný a spôsobilý exekučný titul, ktorým podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku je aj notárska zápisnica, avšak iba za podmienky, že táto spĺňa zákonné podmienky.
Z obsahu spisu vyplýva, že na základe žiadosti súdneho exekútora súd prvého stupňa vydal dňa 8.12.2004 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Mihala a v čase rozhodovania súdu prvého stupňa napadnutým uznesením, bolo exekučné konanie v štádiu, v ktorom súdny exekútor bol súdom poverený jej vykonaním. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 tretia veta zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a v ustanovení § 57 ods. 2 uviedol, že exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Exekučný súd je teda oprávnený a povinný skúmať podmienky na vykonanie exekúcie nielen pri začatí exekúcie, ale počas celého jej trvania a ak v ktoromkoľvek štádiu, teda aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, zistí, že tieto nie sú dané, je oprávnený a povinný exekúciu zastaviť. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.3CdO/164/1996 z 27.1.2007 v ktorom sa o.i. uvádza, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.
Odvolací súd preto nepovažuje za oprávnenú námietku oprávneného, že v danom prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a takýmto nie je ani notárska zápisnica, pretože táto má charakter verejnej listiny (§ 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti), ktorej správnosť sa predpokladá, pokiaľ nie je preukázaný opak. A preto jej opätovné posúdenie ako exekučného titulu nie je porušením právnych predpisov. Z uvedeného vyplýva, že súd môže opätovne preveriť splnenie zákonných podmienok na udelenie poverenia a v prípade, že tieto nie sú splnené, je povinný exekúciu, či už v celom rozsahu alebo v časti, zastaviť/§ 57 ods.2 Exekučného poriadku/.
Súd prvého stupňa preto postupoval správne, ak preskúmaval predmetný exekučný titul a podmienky, za ktorých bol vydaný.
V prejednávanej veci je exekúcia vedená na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica spísaná s Mgr. Brunom Žlnayom, advokátskym koncipientom, ako zástupcom Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, ktorého povinná v zmluve o úvere splnomocnila na jej spísanie ako exekučného titulu, teda aby v jej mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu. Uvedené splnomocnenie povinná udelila Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, súčasne v predtlači zmluvy o úvere.
Súd prvého stupňa uvedené splnomocnenie posudzoval iba podľa ustanovení § 23 a § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka . Nie je preto pravdivé tvrdenie oprávneného, že ho posudzoval bez vykonania dokazovania aj podľa § 53 ods.1 Obč. zákonníka. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení taktiež netvrdil, že účastníkom notárskej zápisnice o uznaní dlhu, má byť aj povinná, ako splnomocniteľ.
Podľa ustanovenia § 23 Občianskeho zákonníka “Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu /zákonné zastúpenie/ alebo na základe dohody o plnomocenstve“.
Podľa ustanovenia § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka „Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.“
Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka „Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.“
V prejednávanej veci teda došlo k zmluvnému zastúpeniu, ktoré podľa citovaných zákonných ustanovení vzniká na základe zmluvy - dohody o plnomocenstve podľa § 23 Občianskeho zákonníka medzi zástupcom /splnomocnencom/ a zastúpeným / splnomocniteľom/, ktorá je dvojstranným právnym úkonom zástupcu a zastúpeného.
Dohoda o plnomocenstve, z ktorej medzi zástupcom a zastúpeným vzniká právny vzťah, musí obsahovať všetky náležitosti právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu. Účastníkom takejto dohody by teda mal byť zastúpený ako aj zástupca, pričom JUDr. Kušnír, ako zástupca, dohodu o plnomocenstve nepodpísal. Uvedená dohoda je súčasťou zmluvy o úvere, ktorej zmluvnou stranou a účastníkom JUDr. Kušnír taktiež nebol. Dohoda o plnomocenstve je zároveň vzťahom, ktorý nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami medzi ktorými je konflikt záujmov. V posudzovanom prípade povinná na predtlači zmluvy o úvere podpísala aj plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra, ktorého určil práve oprávnený a v ktorom ho povinná splnomocnila na spísanie predmetnej notárskej zápisnice - exekučného titulu. Za podstatnú odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, považuje skutočnosť, že Mgr. Tomáš Kušnír v množstve konaní vedených oprávneným, vystupuje ako jeho právny zástupca, u ktorého sa teda predpokladá, že koná podľa pokynov oprávneného. Za takejto situácie je tu preukázateľný rozpor záujmov medzi splnomocneným zástupcom povinnej Mgr. Tomášom Kušnírom a povinnou, čo je prekážkou vzniku platnej dohody o plnomocenstve. Uvedený rozpor záujmov uviedol v napadnutom uznesení aj súd prvého stupňa, preto nie je dôvodné tvrdenie oprávneného o nedostatočnom odôvodnení uvedeného rozporu. Okrem toho odvolací súd považuje takéto konanie oprávneného, keď svojho právneho zástupcu určil zároveň povinnej ako jej zástupcu, na uznanie jej záväzku voči oprávnenému, za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktorého dôsledkom je podľa § 39 Obč. zákonníka taktiež jeho absolútna neplatnosť.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd nemá za preukázané, že medzi Mgr. Tomášom Kušnírom, ako splnomocnencom a povinnou, ako splnomocniteľom došlo k vzniku platnej dohody o plnomocenstve, na základe ktorej by bol Mgr. Tomáš Kušnír, prípadne jeho zástupca Mgr. Bruno Žlnay, oprávnený uznať za povinnú dlh vo forme notárskej zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou, ako exekučným titulom.
Uvedené závery o neplatnosti splnomocnenia majú za následok záver o nespôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu a táto skutočnosť je dostatočným dôvodom pre zastavenie exekúcie.
Správne preto súd prvého stupňa uzavrel, že Mgr. Bruno Žlnay nemohol pred notárom platne a v mene povinnej vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, a teda na jej základe nemožno ani pokračovať v exekúcii.
K namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní spôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu súd prvého stupňa nevykonáva a ani nevykonával dokazovanie, ale posudzoval iba doklady predložené oprávneným v návrhu na vykonanie exekúcie a súdnym exekútorom pri podaní žiadosti o udelenie poverenia.
K ďalšej námietke oprávneného odvolací súd uvádza, že nespôsobilosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu, nie je daná prekážka uplatnenia práva na všeobecnom súde.
Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri preskúmavaní notárskej zápisnice za súladný so zákonom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch, ktorými exekúciu vyhlásil za neprípustnú, túto zastavil vrátane výroku o trovách exekúcie, o ktorom súd prvého stupňa rozhodol v súlade so zákonnou úpravou, potvrdil ako vecne správne.
Oprávnený spolu s odvolaním proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal aj návrh na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. za účelom predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
K tomuto odvolací súd uvádza, že v danej veci bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá z dôvodu, že notárska zápisnica nebola uznaná za spôsobilý exekučný titul pre neplatné zastúpenie povinnej pri jej spisovaní podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného. Totiž splnomocnenie, ktoré povinná udelila pri podpise zmluvy advokátovi, konajúcemu za oprávneného za účelom uznania dlhu povinnej voči oprávnenému, je neplatným právnym úkonom, a preto je aj uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia absolútne neplatným právnym úkonom (viď uznesenie ÚS SR II. ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.09.2010). Súd teda nezamietol žalobu pre posúdenie zmluvného dojednania ako neprijateľnej podmienky ani s odkazom na Smernicu 93/13/EHS, a preto prerušenie konania za účelom predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie nie je opodstatnený a z tohto dôvodu návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.