Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-390-2012.pdf
PDF · 93.51 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/390/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľky: W. H., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, R., občan SR, právne zastúpená JUD. Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom S. Z. XA, R., proti odporkyni: O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX R., občan SR, právne zastúpená Mgr. Silviou Káčerovou, advokátkou, so sídlom F. XX, R., v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 17C/266/2011-95 zo dňa 13.júna 2012, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že darovacia zmluva, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra Žilina pod V č. 1701/09 zo dňa 17.3.2009 o prevode vlastníctva k bytu č. 38 vo vchode 1, 10. poschodie, súpisné číslo XXXX postavenom na pozemku KNC parcela číslo 8027 a spoluvlastníckeho podielu 60/2680 na spoločných častiach a zariadeniach domu s. č. XXXX pre k. ú. R. uzavretá medzi odporkyňou a H. H. je voči navrhovateľke právne neúčinná.
Okresný súd na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že dlžník navrhovateľky v čase, keď navrhovateľka mala voči nemu vymáhateľnú pohľadávku (hoci výška vyrovnania sa mala ustáliť až neskôr a rovnako až neskôr mala nastať jeho splatnosť), uskutočnil právny úkon, ktorým došlo k ukráteniu uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky. Darovacia zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a to predmetného bytu č. 38 bola uzatváraná v čase, (vklad dňa 17.3.2009) keď dlžník navrhovateľky ako darca mal vedomosť o tom, že bude povinný poskytnúť jej finančné vyrovnanie z vyporiadavaného BSM v prebiehajúcom konaní sp. zn. 6C 337/2005 (najvýznamnejšou položkou v rámci majetku BSM účastníkov bola hodnota členského podielu k predmetnému bytu) a táto pohľadávka v čase uzatvárania darovacej zmluvy už existovala a bola vymáhateľná (vymáhateľný je taký, „ktorý možno na základe právneho nároku žiadať“ - porovnaj tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 102/99 zo dňa 23.12.1999) a za takejto situácie, keďže ako účastník konania mal o tom vedomosť, previedol predmetnú nehnuteľnosť na svoju dcéru - odporkyňu. Súd rozhodnutiami zo dňa7.5.2010 a 26.1.2012 potom deklaroval existenciu tejto pohľadávky. Dlžník navrhovateľky preukázateľne v čase, keď navrhovateľka mala voči nemu vymáhateľnú pohľadávku uskutočnil právny úkon a vedel aj o existencii pohľadávok navrhovateľky, ktoré už boli judikované, ktorá skutočnosť vyplýva z vedených exekučných konaní voči dlžníkovi na zaplatenie pohľadávok (Ex 559/2005, Ex 1056/07). Okresný súd preto súd dospel k záveru, že k uzavretiu darovacej zmluvy č. V 1701/09 zo dňa 17.3.2009 medzi dlžníkom navrhovateľky ako darcom a odporkyňou ako obdarovanou došlo v čase, keď navrhovateľka mal voči svojmu dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Uzavretím darovacej zmluvy došlo k zmenšeniu majetku dlžníka a v prospech záveru, že zmluva bola uzavretá s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávky navrhovateľky svedčí aj to, že medzi odporkyňou a jej sestrou boli preberané skutočnosti, že po rozpade manželského vzťahu ich rodičov dochádza zo strany ich otca k prevodom vecí, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva a súd nemal pochybnosti o hodnovernosti predloženého protidôkazu v konaní naproti tvrdeniam odporkyňou, ktorá má vedomosť o správaní a úmysloch svojho otca, bez ohľadu na to, či medzi nimi (ne)panuje zhoda. Okresný súd preto dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že napadnutý právny úkon bol uzavretý za podmienok, ktoré sú uvedené v § 42a ods. 1 a 3 písm. a) Občianskeho zákonníka a preto návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p., pričom pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliadol na okolnosti, ktoré viedli navrhovateľku k uplatneniu práva na súde a sociálny aspekt na strane odporkyne ako i rodinnoprávny vzťah medzi účastníkmi konania. Je nepochybné, že odporkyňa ako študentka nemá príjem a je svojou výživou odkázaná na svojich rodičov a preto dospel k záveru, že sú v danej veci dôvody hodné osobitného zreteľa a preto navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.
Rozsudok okresného súdu napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním odporkyňa prostredníctvom právneho zástupcu. Navrhovala rozsudok okresného súdu zrušiť alebo zmeniť tak, že sa žaloba zamietne. Poukázala na to, že okresný súd vyhlásil rozsudok na základe pojednávania konaného dňa 13.6.2012 v jej neprítomnosti, napriek tomu, že táto riadne ospravedlnila svoju neprítomnosť a zároveň požiadala o odročenie pojednávania, pretože nesúhlasila s jeho vykonaním v jej neprítomnosti. Okresný súd dôvody odporkyne nepovažoval za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania. Posúdenie dôležitosti dôvodu je síce na úvahe súdu, ale podľa názoru odporkyne súd nesprávne postupoval, keď nebral do úvahy výslovnú žiadosť odporkyne osobne sa zúčastniť predmetného pojednávania. Vzhľadom na predmet konania a skutočnosť, že išlo o existenčnú otázku bývania odporkyne, mal súd vziať do úvahy žiadosť o osobnú účasť na pojednávaní. Mala za to, že v uvedených súvislostiach je odporkyňou uvádzaný dôvod odročenia dostatočne dôležitý. Uviedla, že sa nachádza v situácii, kedy vzhľadom k veku a postaveniu - nie je zárobkovočinná, je študentkou denného štúdia na VŠ a finančne je plne odkázaná na svojho otca, je vylúčené, aby si sama zabezpečila akékoľvek bývanie. Okresný súd podľa názoru odporkyne rozhodnutím v jej neprítomnosti bez toho, aby sa zaoberal dôvodom odporkyne na odročenie pojednávania jej odňal možnosť konať pred súdom. Odporkyňa mala tiež za to, že súd nesprávne vyhodnotil predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy. Minimálne predpoklad vymáhateľnosti pohľadávky a úmysel ukrátiť veriteľa neboli splnené. V dobe podania žaloby navrhovateľkou, t. j. 30.11.2011, ešte nebolo možné hovoriť o vymáhateľnosti navrhovateľkinej pohľadávky, ešte o nej nebolo právoplatne rozhodnuté a nebolo možné predpokladať, ako sa skončí konanie ohľadom vyporiadania BSM medzi navrhovateľkou a otcom odporkyne. Žaloba preto bola podľa jej názoru podaná predčasne. Rovnako súd nemal preukázaný ani úmysel ukrátiť veriteľa. Okresný súd nesprávne vyhodnotil dôkaz - čestné prehlásenie sestry odporkyne zo dňa 25.4.2012. Súd mal pre posúdenie neúčinnosti právneho úkonu skúmať, či úmysel otca odporkyne mohla odporkyňa poznať v dobe uzatvorenia darovacej zmluvy, t. j. vo februári 2009. Z čestného prehlásenia vyplýva, že sestry sa rozprávali o súčasnej situácii, teda o prevode bytu na tretiu osobu a nie o situácii v roku 2009. Naviac, skutočnosti uvedené v prehlásení sú zmätočné, v rozpore so skutočným stavom veci. Odporkyňa poukázala na to, že k uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo pred viac ako 4 rokmi, kedy mala 18 rokov a vzhľadom na svoj vek a vzťahy s rodičmi nemala a ani nemohla mať vedomosť o možných následkoch a spôsoboch skončenia konania prebiehajúceho medzi navrhovateľkou a otcom odporkyne a preto ani nemohla mať vedomosť o tom, či jej otec bude povinný niekedy v budúcnosti vyplatiť navrhovateľke nejakú sumu. Jediným dôvodom o ktorom vedela, bol jeho úmysel zabezpečiť ju existenčne do budúcnosti, keďže od rozvodu rodičov starostlivosť o odporkyňu zabezpečoval výlučne otec.
K odvolaniu odporkyne sa vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu. Poukázala na to, že odporkyňa mala riadne vykázané doručenie na pojednávanie na deň 13.6.2012, a to dňa 18.4.2012 doručením do vlastných rúk. Až deň pred pojednávaním žiadal ospravedlniť svoju neúčasť. Okresný súd sa aj v odôvodnení rozhodnutia zaoberal dôvodmi pre odročenie pojednávania podľa § 119 O.s.p., pričom v zmysle tohto ustanovenia nie je možné považovať dôvody uvedené odporkyňou za také vážne dôvody, ktorým by mal súd vyhovieť v žiadosti na odročenie pojednávania. Pokiaľ odporkyňa nemala peniaze na právneho zástupcu, mala túto skutočnosť oznámiť súdu bezodkladne tak ako to vyplýva z § 119 ods. 2 O.s.p.. Vo vzťahu k ďalšiemu odvolaciemu dôvodu týkajúcemu sa nesprávneho vyhodnotenia predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu okresným súdom, navrhovateľka uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu tak, ako tieto vyplývajú z odôvodnenia rozhodnutia. Z toho ako ustanovenie § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka vymedzuje podmienky odporovateľnosti právnym úkonom dlžníka, nevyplýva, že predpokladom odporovateľnosti musí byť skrátenie uspokojenia už vymáhateľnej pohľadávky alebo splatenie pohľadávky veriteľa. Postačuje, aby dlžník svojim konaním sledoval skrátenie akejkoľvek pohľadávky svojho veriteľa a nie je rozhodné, či ide o pohľadávku splatnú alebo nesplatnú, prípadne budúcu alebo či bola vymáhateľná. Významné je iba to, či veriteľ skutočne má voči dlžníkovi pohľadávku a že dlžník urobil taký právny úkon v úmysle skrátiť jej uspokojenie, t. j. že svojim právnym úkonom úmyselne nastolil taký stav, ktorý veriteľovi znemožňuje alebo sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky z dlžníkovho majetku. Otec odporkyne vzhľadom na dlhotrvajúci súdny spor o vyporiadnie BSM mal vedomosť od roku 2005, že bude musieť navrhovateľku vyplatiť z podielu BSM a pritom najväčšiu hodnotu, ktorá patrila do BSM, ku ktorej sa viazal členský podiel v družstevnom byte, previedol predmetnou darovacou zmluvou na svoju dcéru - odporkyňu. Okresný súd správne zdôraznil, že zákonnému pojmu vymáhateľná pohľadávka, zodpovedá tak pohľadáva, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Podmienkou uplatnenia odporovateľnosti nie je právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré je vykonateľné (R 44/2001). Zároveň vzhľadom na to, že odporkyňa je blízkou osobou dlžníka podľa § 116 Občianskeho zákonníka, na daný prípad súd správne aplikoval § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko v danom prípade sa úmysel dlžníka, ako aj vedomosť osoby, ktorá mala z úkonu dlžníka ukracujúceho uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, o tomto úmysle predpokladá. Odporkyňa sa mohla ubrániť odporovacej žalobe, len keby v konaní preukázala, že úmysel dlžníka skrátiť odporovateľným právnym úkonom veriteľa nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať. Z vyjadrenia odporkyne k návrhu vyplýva, že bola pasívna a nestarala sa do toho, ani ju nezaujíma, či sa rodičia súdia. Okresný súd preto správne dospel k záveru, že odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno, ktoré ju v konaní zaťažovalo a to na preukázanie tvrdení, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla úmysel dlžníka ukrátiť navrhovateľku poznať. Pokiaľ v odvolaní poukazuje na to, že okresný súd nesprávne vyhodnotil dôkaz - čestné prehlásenie sestry odporkyne zo dňa 25.4.2012, navrhovateľka poukázala na posledný odstavec čestného prehlásenia zo dňa 25.4.202, v ktorom sa svedkyňa vyjadruje o tom, že odporkyňa sa vyjadrila pred ňou, že vie, za akých okolností dostala byt od otca a preto bude musieť urobiť, to, čo chce otec, tak ako vtedy, keď jej byt daroval. Z toho je zrejmé, že aj čo sa týka prevodu vlastníckeho práva z H. H. na odporkyňu, vedela odporkyňa, že zámerom otca je zmenšiť majetok tak, aby navrhovateľku nemusel vyplatiť z podielu v BSM a teda aby došlo k zmenšeniu jeho majetku do takej miery, že navrhovateľka by bola ukrátená. Zámer dlžníka zmenšiť majetok dokazuje aj stav, že napriek tomu, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v konaní o vyporiadanie BSM podal dovolanie, už po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku previedol vlastníctvo k nehnuteľnosti- záhradnej chatke s príslušenstvom postavenej na parc. č. KNC 1217/31 v k. ú. U. U. na LV č. XXXX na tretiu osobu, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.7.2012, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Žilina pod č. V 4868/2012 a zároveň bol zaplatený zvýšený správny poplatok za účelom urýchlenia vkladu vlastníckeho práva. Zároveň navrhovateľka poukázala na to, že odporkyňa sa nemôže dovolávať odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., pretože skutočnosti a dôkazy uvádzané odporkyňou v odvolaní mohla označiť alebo predložiť do rozhodnutia okresného súdu. Z uvedených dôvodov navrhovateľka žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu mu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) rozsudok okresného súdu v súlade s § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Preskúmaním rozsudku okresného súdu, predloženého spisového materiálu a vyhodnotením tvrdení účastníkov v odvolacom konaní, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v danom konaní v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, riadne zistil skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Odvolací súd sa zároveň stotožnil aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia a preto sa obmedzil iba na konštatovanie správnosti jeho dôvodov.
Navrhovateľka sa žalobou domáhala určenia, že darovacia zmluva uzatvorená medzi jej bývalým manželom H. H. a odporkyňou je voči nej právne neúčinná, nakoľko týmto úkonom bolo ukrátené uspokojenie jej vymáhateľnej pohľadávky, ktorú má voči H. H. z titulu vyporiadania BSM. Predmetnou darovacou zmluvou, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený pod č. 1701/2009 zo dňa 17.3.2009, nadobudla odporkyňa do výlučného vlastníctva byt špecifikovaný v žalobe.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka má voči H. H. pohľadávku v sume 38.271,64 Eur s príslušenstvom podľa rozhodnutia Okresného súdu Žilina č. k. 6C/337/2005-267 zo dňa 7.5.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č k. 10Co/335/2010-401 o dňa 26.1.2012.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že predmetným právnym úkonom dlžníka navrhovateľky - H. H. došlo k ukráteniu uspokojenia v čase jeho uzatvorenia už vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľky. Ako správne konštatoval okresný súd, v čase uzatvárania darovacej zmluvy už pohľadávka navrhovateľky existovala a bola vymáhateľná, keďže dlžník navrhovateľky mal vedomosť o tom, že vzhľadom na prebiehajúce konanie sp. zn. 6C/337/2005 o vyporiadanie BSM bude musieť navrhovateľke poskytnúť finančné vyrovnanie. Následne rozhodnutiami okresného súdu zo dňa 7.5.2010 a krajského súdu zo dňa 26.1.2012 bola existencia tejto pohľadávky deklarovaná. Výklad pojmu vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, vyvolával v praxi problémy. Uvedený problém riešil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. decembra 1999, sp. zn. 3 Cdo 102/1999, kde súd zaujal názor, že text zákona (§ 42a OZ) a v ňom uvedené prídavné meno "vymáhateľný" nie je možné interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), ale tak, že ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Pretože je možné odporovať právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú veriteľov, postačuje, aby dlžník sledoval svojim konaním skrátenie akejkoľvek pohľadávky svojho veriteľa a nie je vôbec rozhodné, či išlo o pohľadávku splatnú či nesplatnú, poprípade budúcu, alebo či pohľadávka bola vymáhateľná. Významné je len to, že veriteľ skutočne má voči dlžníkovi pohľadávku a že dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť jeho uspokojenie, t. j. že svojim právnym úkonom úmyselne nastolil taký stav, ktorý veriteľovi znemožňuje alebo sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky z dlžníkovho majetku. Podmienkou uplatnenia odporovateľnosti teda nie je právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré je vykonateľné.
Rovnako sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu, že predmetná zmluva bola uzavretá s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávky navrhovateľky. Preukázanie úmyslu dlžníka, že mienil ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby blízke dlžníkovi. Úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá a je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali opak, t. j. že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať. Odporkyňa ako osoba blízka vo vzťahu k dlžníkovi nepreukázala v konaní, že nemohla pri náležitej starostlivosti poznať úmysel svojho otca - dlžníka. Naopak z čestného prehlásenia sestry odporkyne O. H. vyplýva, že odporkyňa mala vedomosť o úmysle svojho otca ukrátiť uspokojenie pohľadávky navrhovateľky.
Tvrdenie odporkyne, že vykonaním pojednávania a rozhodnutím okresného súdu v jej neprítomnosti, hoci požiadala o odročenie pojednávania, jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, nepovažuje odvolací súd za opodstatnené. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že odporkyni bolo predvolanie na pojednávanie na deň 13.6.2012 doručené už dňa 18.4.2012, pričom táto až 12.6.2012 doručila súdu žiadosť o odročenie pojednávania s odôvodnením, že sa nebude môcť zúčastniť pojednávania, keďže je študentkou VŠ, nie je zárobkovočinná a nemá peniaze na právneho zástupcu a nesúhlasí s vykonaním pojednávania v jej neprítomnosti. Ani podľa názoru odvolacieho súdu odporkyňou uvádzaný dôvod pre odročenie pojednávania nie je takým dôležitým dôvodom, ktorý by odročenie pojednávania v zmysle § 119 O.s.p. odôvodňoval. Odporkyňa mala dostatok času na podanie riadneho vyjadrenia k žalobe, ako aj na prípadné podanie žiadosti o bezplatné právne zastupovania v konaní. Okresný súd svoje rozhodnutie aj v tomto smere podrobne a náležite zdôvodnil a jeho postup v konaní považuje odvolací súd za správny a majúci oporu v zákonných ustanoveniach.
Odvolací súd stotožňujúc sa v plnom rozsahu s rozhodnutím okresného súdu, ako aj s jeho dôvodmi, rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 2 O.s.p.. Námietky vznesené odporkyňou v odvolaní nepovažoval za dôvodné a spôsobilé spochybniť správnosť záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu. Zároveň za správne považoval odvolací súd aj rozhodnutie okresného súdu o trovách konania, keď zohľadnil okolnosti daného prípadu a sociálny aspekt na strane odporkyne, ako i vzťah medzi účastníkmi konania a preto úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania voči odporkyni nepriznal.
O trovách odvolacieho konania by patrilo rozhodnúť podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní úspešná navrhovateľka si však neuplatnila ich náhradu, odvolací súd preto navrhovateľke ich náhradu nepriznal.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.