Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-266-2011.pdf
PDF · 100.49 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/266/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci navrhovateľa: W. H., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, R., občan SR, právne zastúpená M.. M. T., advokátka so sídlom S. Z. XA, R., proti odporkyni: O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX R., občan SR, o neúčinnosť právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že darovacia zmluva, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený Z. katastra R. pod č. V XXXX/XX zo dňa 17.3.2009 o prevode vlastníctva k bytu č. XX vo vchode 1, XX. poschodie, súpisné číslo XXXX postavenom na pozemku KNC parcela číslo XXXX a spoluvlastníckeho podielu 60/2680 na spoločných častiach a zariadeniach domu súpisné číslo XXXX pre kat. územie R. uzavretá medzi odporkyňou a H. H. je voči navrhovateľke právne n e ú č i n n á .
Navrhovateľke súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom dňa 30.11.2011 domáhala určenia neúčinnosti darovacej zmluvy č. V XXXX/ XX zo dňa 17.3.2009 uzavretej medzi odporkyňou ako obdarovanou a jej otcom ako darcom (dlžník navrhovateľky), ktorou bol vykonaný prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX vo vchode 1, XX. poschodie, súpisné číslo XXXX postavenom na pozemku KNC parcela číslo XXXX a spoluvlastníckeho podielu 60/2680 na spoločných častiach a zariadeniach domu súpisné číslo XXXX pre kat. územie R.. Svoj návrh odôvodnila tým, že do BSM navrhovateľky a jej bývalého manžela H. H. patril členský podiel v družstevnom byte nachádzajúcom sa v Žiline rozhodnutím súdu č.k. 16C 94/2005-135 zo dňa 11.4.2007 (čl. 27 spisu) bolo zrušené právo spoločného nájmu k predmetnému spornému bytu a súčasne bolo určené, že výlučným nájomcom predmetného bytu a členom družstva sa stal bývalý manžel navrhovateľky. Následne ako výlučný vlastník v priebehu konania o vyporiadanie BSM (sp. zn. 6C 337/2005), ktorý podala navrhovateľka dňa 30.12.2005, predmetný byt bývalý manžel previedol na odporkyňu darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. V XXXX/XX zo dňa 17.3.2009. V rámci vyporiadania BSM súd zohľadnil všeobecnú hodnotu členského podielu v OSBD v sume 41.700 € z čoho jedna polovica predstavuje 20.850 € a už v priebehu tohto konania si bol vedomý toho, že bude povinný vyplatiť navrhovateľku z jej vyporiadavacieho podielu v BSM a to aj z členského podielu predmetného bytu. Na základe neprávoplatného rozsudku zo dňa č.k. 6C 337/2005-267 zo dňa 7.5.2010 bol povinný vyplatiť navrhovateľke sumu 38.058,23 € na vyrovnanie podielov z vyporiadania BSM. Bývalý manžel navrhovateľky sa zbavil svojho vlastníctva k predmetnému bytu v priebehu konania o vyporiadanie BSM súc si vedomý toho, že bude musieť vyplatiť navrhovateľku a v rámci odvolania vo svojich podaniach tvrdí, že nemá majetok, z ktorého by mohol vyplatiť navrhovateľku. Je nesporné, že predmetným právnym úkonom (darovacia zmluva č. V 1701/09 zo dňa 17.3.2009) došlo k zmenšeniu majetkovej podstaty bývalého manžela ako dlžníka navrhovateľky a odporkyňa, ktorá je ich dcérou má z takéhoto právneho úkonu prospech a bol jej známy úmysel dlžníka ukrátiť navrhovateľku.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.2.2012 k podanému návrhu uviedla, že jej otec odkúpil predmetný byt od OSBD na základe kúpno-predajnej zmluvy do osobného vlastníctva po rozvode a potom jej tento byt daroval. Nevie o čom sa jej rodičia súdia, nestará sa do toho, ani ju to nezaujíma. Žiadne dôkazy nepreložila a neoznačila.
V priebehu konania na návrh navrhovateľky zo dňa 26.4.2012 súd samostatným uznesením č.k. 17C 266/2011-57 zo dňa 30.4.2012 vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporkyni nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.5.2012.
Na nariadené pojednávanie dňa 13.6.2012 sa odporkyňa nedostavila, doručenie mala riadne vykázané doručením do vlastných rúk dňa 18.4.2012 (čl. 50 spisu). Podaním doručeným súdu dňa 12.6.2012 (deň pred pojednávaním) žiadala ospravedlniť svoju neúčasť s odôvodnením, že je študentka VŚ a nie je zárobkovo činná a nemá ani peniaze na právneho zástupcu, ktorý by ju zastupoval a nesúhlasí s vykonaním pojednávania v jej neprítomnosti a žiada o odročenie pojednávania. Súd žiadosť o odročenie pojednávania posúdil v súvislosti s uplatňovaným procesným právom, ktoré jej je priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jej práv a tým, že dôvody ňou udávané súd nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie, podanie nebolo včasné a riadne preukázané; pričom súd mal z vyjadrení navrhovateľky zistené, že odporkyňa študuje v mieste svojho bydliska, v sídle konajúceho súdu a preto súd konštatuje, že odporkyňa mala možnosť podať svoje vyjadrenie a označiť dôkazy. Súd nemá zákonnú povinnosť (podľa § 119 O.s.p.) odročiť súdne pojednávanie a ak sa odporkyňa na pojednávanie nedostavila a nepresvedčila sa tým, či súd vyhovie alebo nevyhovie jej žiadosti o odročenie (účasť účastníka konania na pojednávaní je jeho právom) musí znášať aj následky svojej neprítomnosti. K právu účastníka konania na efektívny, rýchly a účelný postup súdu v sporovom konaní, tj. práve na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR, zodpovedá zároveň procesná povinnosť účastníka konania prispieť k dosiahnutiu účelu súdneho konania včasným reagovaním na pokyny súdu a oznámením potrebných skutočností (§101 ods. 1 O.s.p.) - (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 244/04 z 26.1.2005).
Preto súd pri aplikácii ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporkyne; prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
Navrhovateľka v priebehu konania zotrvala na podanom návrhu a jeho skutkovom a právnom odôvodnení. Odporkyňa je ich dcérou a poukázala na to, že v danom prípade dlžník už v rámci konania o vyporiadanie BSM tvrdil nielen navrhovateľke, ale aj obidvom dcéram, že keď sa rozhodla pre rozvod, nedostane z majetku ani korunu. Už počas konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sa dlžník zbavoval majetku, ktorý patril do BSM a bola nútená domáhať sa ochrany svojich práv v súdnom konaní ( sp. zn. 13C 273/2005 - neplatnosť prevodu záhradnej chatky čl. 71). Neustále dlžník tvrdí, že nemá žiaden majetok, že nie je schopný navrhovateľku vyplatiť a argumentoval aj dlhodobou práceneschopnosťou a to v odvolacom konaní o vyporiadaní ich BSM. Rozhodnutie okresného súdu sp. zn. 6C 337/2005 v spojení s rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 10 Co 335/2010 zo dňa 26.1.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 2.5.2012 a bol povinný vyplatiť finančné vyrovnanie navrhovateľke tak, že mu bola uložená povinnosť zaplatiť na vyrovnanie podielov z vyporiadaného BSM sumu 38.271,64 € do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Práve pre postoj dlžníka, teda otca odporkyne bola navrhovateľka aj v minulosti nútená uplatňovať v exekučnom konaní pohľadávky, ktoré jej boli už prisúdené súdnymi rozhodnutiami (EX 559/2005, EX 1056/07 čl. 82,83). Poukázala tiež na čestné prehlásenie, ktoré bolo pripojené k návrhu na vydanie predbežného opatrenia (čl. 56 spisu), ktorým samotná odporkyňa pri bežných rozhovoroch so svojou sestrou uviedla, že otec v súčasnosti chce dosiahnuť predaj predmetného bytu, v ktorom odporkyňa doposiaľ býva a ona by mala podpísať zmluvu o prevode vlastníctva k bytu, pretože predtým otec jej byt daroval. Táto skutočnosť je nepochybná i z výpisu katastra LV č. XXXX a na predmetný byt, ktorý je vo vlastníctve odporkyne a ktorý bol predmetom vyporiadania BSM je vyznačená plomba na základe V XXXX/XXXX (čl.81). V danom prípade odporkyňa vedela o úmysle dlžníka, keďže ide o ich dcéru a má s ňou veľmi dobré vzťahy, kontaktujú sa a stretávajú. Uviedla, že dcéra musí robiť to, čo od nej otec požaduje. Ďalej uviedla, že v súčasnosti sa domáha u súdneho exekútora vymoženia priznanej pohľadávky od dlžníka vykonateľným rozhodnutím vyporiadaného BSM (čl. 84 spisu).
Z rozsudkov okresného súdu Žilina č.k. 6C 337/2005-267 zo dňa 7.5.2010 (čl. 32) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 10 Co 335/2010-401 zo dňa 26.1.2012 (čl. 65 spisu) súd vzal za nesporne zistené, že v konaní o vyporiadanie bezpodielové spoluvlastníctva manželov navrhovateľky a jej bývalého manžela na strane odporcu, je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie podielov z vyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 38.271,64 € do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.5.2012. Z jeho odôvodnenia vyplynulo, že prioritne odvolací súd vzal do úvahy tú skutočnosť, že odporcovi (dlžník navrhovateľky ) je už dlhodobo (niekoľko rokov) zrejmé, že bude povinný poskytnúť dotknuté finančné vyrovnanie navrhovateľke a o tejto svojej povinnosti nepochybuje ani on sám, čo je zrejmé z jeho prednesov v prebiehajúcom konaní. Prirodzeným a štandardným spôsobom správania sa osoby, ktorá vie o nutnosti skôr, či neskôr zaplatiť nemalý finančný obnos inej osoby, je určitá kumulácia zdrojov, usporiadanie vlastných finančných a majetkových záležitostí tak, aby mohla svoj záväzok riadne a čo najskôr splniť. Správanie odporcu je však úplne opačné. Snaží sa (neraz i protiprávne neplatný prevod záhradnej chatky s príslušenstvom na jeho sestru) viac o zníženie hodnoty svojho majetku, ako o vytvorenie podmienok pre splnenie dlhu. V predmetnej súvislosti krajský súd dal do pozornosti tiež fakt, že najvýznamnejšou položkou v rámci majetku BSM účastníkov je hodnota členského podielu k bytu (pôvodne) v spoločnom nájme účastníkov. Tento byt trvalo užíva odporca, aj keď ho formálne previedol na spoločnú dcéru účastníkov (v prejednávanej veci odporkyňa). Odporcovi bola známa (obdobie roku 2008) jeho povinnosť poskytnúť vyrovnanie navrhovateľke (nie je podstatné, že konkrétna výška vyrovnania sa mala ustáliť až neskôr a rovnako až neskôr mala nastať jeho splatnosť), bolo primerané od neho požadovať vytvorenie si náležitej finančnej rezervy na riadne a včasné splnenie budúcej povinnosti. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.5.2012 a vykonateľnosť dňa 2.6.2012.
Bolo v konaní nepochybné, že navrhovateľka podala dňa 6.6.2012 (čl. 84 spisu) návrh na vykonanie exekúcie vo veci uspokojenia pohľadávky oprávnenej v sume 38.271,64 € s príslušenstvom voči povinnému dlžníkovi podľa vyššie citovaných právoplatného a vykonateľného rozhodnutia okresného súdu Žilina č.k. 6C 337/2005-267 zo dňa 7.5.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 10 Co 335/2010-401 zo dňa 26.1.2012.
Medzi účastníkmi v konaní nebolo sporné, že darovacou zmluvou uzavretou medzi otcom odporkyne ako darcom (dlžník navrhovateľky) a odporkyňou ako obdarovanou, bol vykonaný prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX vo vchode 1, XX. poschodie, súpisné číslo XXXX postavenom na pozemku G. parcela číslo XXXX a spoluvlastníckeho podielu 60/2680 na spoločných častiach a zariadeniach domu súpisné číslo XXXX pre kat. územie R., ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra R. pod č. V XXXX/XX zo dňa 17.3.2009.
Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 11.6.2012 pre kat. územie Žilina súd vzal za nesporne zistené, že k bytu č. XX vo vchode 1, XX. poschodie v obytnom dome súpisné číslo XXXX postavenom na pozemku KNC parcela číslo XXXX a spoluvlastníckeho podielu 60/2680 na spoločných častiach a zariadeniach domu je zapísaný ako vlastník odporkyňa v podiele 1/1, titulom nadobudnutia Darovacia zmluva č. Vkladu XXXX/XX zo dňa 17.3.2009-2161/09 a je zaznamenaná plomba vyznačená na základe V - XXXX/XXXX; poznámkou č. 70/12-144 zapísaná skutočnosť o začatí súdneho konania č. 17C 266/2011 o neúčinnosť právneho úkonu a poznámkou č. 442/12, P XXX/XX-XXXX/XX uznesenie OS ZA č. 17C 266/2011
Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojovanie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo ma veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116 a § 117), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Inštitút odporovateľnosti je len jednou z možností, ako sa veriteľ môže brániť dôsledkom nepoctivého správania sa dlžníka. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o návrhové konanie (§79 O.s.p.), výber spôsobu
uplatnenia práva prináleží navrhovateľovi tj. veriteľovi. Tento môže napr. podať aj žalobu na plnenie voči dlžníkovi a zároveň aj odporovať jeho právnym úkonom, pokiaľ skracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky z dôvodu, že uplatnenie jedného nároku zo zákona nevylučuje uplatnenie druhého. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, tj. veriteľovi, ktorý bol ukrátený na možnosti vymáhať si svoju pohľadávku. Právny úkon aj po tom, ako bol úspešne odporovaný, zostáva úkonom platným, keďže dôsledky odporovateľnosti sa uplatňujú len v dvojstrannom vzťahu.
Súd je toho názoru, že citovaný text zákona § 42a Občianskeho zákonníka a v ňom uvedené „vymáhateľný“ nie je možné interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), ale tak, že ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Súdna prax pri interpretácii citovaného ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že slúži v prospech tých, ktorým je toto ustanovenie určené, tj. na ochranu veriteľa. V danej prejednávanej veci sa navrhovateľka domáhala určenia neúčinnosti darovacej zmluvy medzi otcom odporkyne (bývalý manžel) a odporkyňou s odôvodnením, že účelom prevodu bolo zmenšiť svoj majetok do takej miery, aby sa tým znemožnilo uspokojenie jej pohľadávky voči bývalému manželovi. Odporovať teda možno právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ ukrátený a ktorý bol urobený v rozhodnej dobe medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami; úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa tu predpokladajú (prezumujú). V danom prípade odporkyňa ako druhá strana tj. osoba dlžníkovi blízka mala možnosť vo svojom vyjadrení k návrhu preukázať tvrdené skutočnosti (na nej bolo dôkazné bremeno), že úmysel dlžníka (jej otca) ukrátiť svojho veriteľa (jej matku) nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Naproti tvrdeniam odporkyňou „nevie o čom sa jej rodičia súdia, nestará sa do toho, ani ju to nezaujíma“, bol navrhovateľkou predložený protidôkaz (čl. 56 spisu), vyvrátenie jej tvrdení, keď pred svojou sestrou odporkyňa v apríli 2012 sa vyjadrila, že „vie, za akých okolností dostala byt od otca, a preto bude musieť urobiť to, čo chce otec, tak ako aj vtedy, keď jej byt daroval. Ona bude musieť byt prepísať na inú osobu, keď to otec chce, hoci má obavy, že by poškodila matku, pretože vie, že otec by mal matku vyplatiť z bytu.“
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že dlžník navrhovateľky v čase, keď navrhovateľka mala voči nemu vymáhateľnú pohľadávku (hoci výška vyrovnania sa mala ustáliť až neskôr a rovnako až neskôr mala nastať jeho splatnosť), uskutočnil právny úkon, ktorým došlo k ukráteniu uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky. Darovacia zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a to predmetného bytu č. XX bola uzatváraná v čase, (vklad dňa 17.3.2009) keď dlžník navrhovateľky ako darca mal vedomosť o tom, že bude povinný poskytnúť jej finančné vyrovnanie z vyporiadavaného BSM v prebiehajúcom konaní sp. zn. 6C 337/2005 (najvýznamnejšou položkou v rámci majetku BSM účastníkov bola hodnota členského podielu k predmetnému bytu) a táto pohľadávka v čase uzatvárania darovacej zmluvy už existovala a bola vymáhateľná (vymáhateľný je taký, „ktorý možno na základe právneho nároku žiadať“ - porovnaj tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 102/99 zo dňa 23.12.1999) a za takejto situácie, keďže ako účastník konania mal o tom vedomosť, previedol predmetnú nehnuteľnosť na svoju dcéru - odporkyňu. Súd rozhodnutiami zo dňa7.5.2010 a 26.1.2012 potom deklaroval existenciu tejto pohľadávky. Dlžník navrhovateľky preukázateľne v čase, keď navrhovateľka mala voči nemu vymáhateľnú pohľadávku uskutočnil právny úkon a vedel aj o existencii pohľadávok navrhovateľky, ktoré už boli judikované, ktorá skutočnosť vyplýva z vedených exekučných konaní voči dlžníkovi na zaplatenie pohľadávok (Ex 559/2005, Ex 1056/07)
Preto súd dospel k záveru, že k uzavretiu darovacej zmluvy č. V XXXX/XX zo dňa 17.3.2009 medzi dlžníkom navrhovateľky ako darcom a odporkyňou ako obdarovanou došlo v čase, keď navrhovateľka mal voči svojmu dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Uzavretím darovacej zmluvy došlo k zmenšeniu majetku dlžníka a v prospech záveru, že zmluva bola uzavretá s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávky navrhovateľky svedčí aj to, že medzi odporkyňou a jej sestrou boli preberané skutočnosti, že po rozpade manželského vzťahu ich rodičov dochádza zo strany ich otca k prevodom vecí, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva a súd nemal pochybnosti o hodnovernosti predloženého protidôkazu v konaní naproti tvrdeniam odporkyňou, ktorá má vedomosť o správaní a úmysloch svojho otca, bez ohľadu na to, či medzi nimi (ne)panuje zhoda. Súd preto dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že napadnutý právny úkon bol uzavretý za podmienok, ktoré sú uvedené v § 42a ods. 1 a 3 písm. a) Občianskeho zákonníka a preto návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého zákonného ustanovenia, ak sú tú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
V citovanom ustanovení je zakotvené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Uvedené ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa, súd prihliadol na okolnosti, ktoré viedli navrhovateľku k uplatneniu práva na súde a sociálny aspekt na strane odporkyne ako i rodinnoprávny vzťah medzi účastníkmi konania. Je nepochybné, že odporkyňa ako študentka nemá príjem a je svojou výživou odkázaná na svojich rodičov a preto súd dospel k záveru, že sú v danej veci dôvody hodné osobitného zreteľa a preto navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).