Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

56Cb/24/2023

Potvrdené rozhodnutím 43Cob/116/2023
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Andrey Gindlovej v právnej veci navrhovateľa DENIM group s.r.o., so sídlom Prešovská 45, 821 02 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 48 228 371, zast. HKP Legal, s.r.o., so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 36 727 334 proti odporcovi AUPARK Košice SC, s.r.o., so sídlom Veľká Okružná 59A, 010 01 Žilina, IČO: 44 490 003, zast. ADVOKÁCIA, s.r.o., so sídlom Hollého 10, 949 01 Nitra, IČO: 36 854 107 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp. zn. 56Cb/24/2023-720 zo dňa 16. augusta 2023, takto rozhodol: I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 56Cb/24/2023-720 zo dňa 16. augusta 2023 p o t v r d z u j e . II. Odporcovi priznáva voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: V., právne zastúpený: I., T. proti odporcovi: Q., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa XX.XX.XXXX doručený Okresnému súdu Žilina dňa XX.XX.XXXX. zamieta.

II. Odporcovi nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd odporcovi uložil povinnosť vydať a umožniť navrhovateľovi prevziať a odviezť hnuteľné veci bližšie špecifikované v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ sa súčasne domáhal uloženia povinnosti odporcovi sprístupniť priestory v obchodnom centre Q. prípadne na inom mieste, kde sa nachádzajú veci bližšie špecifikované v návrhu, a poskytnúť mu ďalšiu potrebnú súčinnosť tak, aby si odporca mohol veci prevziať a odviezť.

2. Na odôvodnenie návrhu uviedol, že ako dlhoročný obchodný partner firiem zastrešujúcich globálne renomované značky z oblasti odievania, obuvi, výrobkov z kože a príslušenstva je navrhovateľ dovozcom/nadobúdateľom a vlastníkom výrobkov dodávaných týmito obchodnými partnermi. Spoločnosť V. je obchodná spoločnosť prevádzkujúca ako nájomca, prípadne ako podnájomník, obchodné priestory vhodné na ponúkanie a predaj luxusných odevov, obuvi, výrobkov z kože, doplnkov a príslušenstva disponujúca personálnymi a logistickými kapacitami umožňujúcimi predaj tovaru vo vlastníctve komitenta. Navrhovateľ ako vlastník tovaru a komitent uzavrel dňa XX.XX.XXXX komisionársku zmluvu so spoločnosťou V., ako komisionárom, za účelom predaja tovaru navrhovateľa. Základnou povinnosťou predajcu bol predaj tovaru vo vlastníctve navrhovateľa, a to vo vlastnom mene, avšak pre navrhovateľa a na jeho účet. Do predajne E.R nachádzajúcej sa v Q. taktiež prevádzkovanej predajcom dodal navrhovateľ tovar špecifikovaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celkovej hodnote XXX.XXX,XX eur. Predajca ako prevádzkovateľ obchodného priestoru sa dostal do sporu s odporcom v súvislosti s realizáciou práv a povinností vyplývajúcich z ich zmluvného vzťahu, predmetom ktorého bol prenájom (podnájom) obchodného priestoru. Odporca si voči predajcovi uplatňuje peňažné nároky vo výške XX.XXX,XX eur, ktoré predajca podľa ním poskytnutých informácii považuje za sporné a namieta ich. Nájomný vzťah medzi odporcom a predajcom bol ukončený listom o odstúpení od zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, v súvislosti s ktorou skutočnosťou, odporca vyzval predajcu na vypratanie priestorov. Odporca však napriek výzve na vypratanie znemožnil vstup predajcu do obchodného priestoru a zamedzil mu nakladanie s vecami v obchodnom priestore, neumožnil mu priestor riadne vypratať a ani z neho odviezť veci patriace navrhovateľovi. O uvedenej skutočnosti predajca bezodkladne informoval navrhovateľa ako vlastníka vecí. Predajca zároveň informoval odporcu o vlastníctve navrhovateľa k veciam nachádzajúcim sa v obchodnom priestore. Zo strany navrhovateľa boli zaslané odporcovi požiadavky na poskytnutie súčinnosti pri odovzdaní a prevzatí vecí vo vlastníctve navrhovateľa, resp. výzvy na zdržanie sa protiprávneho konania a sprístupnenie zadržiavaných vecí.

3. Navrhovateľ ďalej uviedol, že nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu s odporcom, nie je jeho dlžníkom a nie je odporcovi zaviazaný ani z iného dôvodu. Navrhovateľ s ohľadom na charakter zadržiavaných vecí operatívne vytvoril pre odporcu elektronický prístup na server, na ktorom boli lokalizované všetky dokumenty a údaje potrebné na overenie vlastníctva tovaru zadržiavaného v obchodnom priestore, prípadne v iných prevádzkach. Zároveň v prílohe mailovej správy zo dňa XX.XX.XXXX zaslal odporcovi dokumentáciu o stave skladov v obchodných prevádzkach a zoznamom vecí (tovaru) nachádzajúcich sa v týchto prevádzkach ako aj výber faktúr od dodávateľov s vyznačením konkrétnych tovarov. Medzi navrhovateľom a odporcom prebehla aj telefonická komunikácia, kde navrhovateľ poskytol odporcovi všetky informácie, ktoré požadoval. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal navrhovateľ za to, že aj odporca považuje vlastníctvo navrhovateľa k zadržiavaným veciam za dostatočne overené.

4. V snahe ponechať si cudzie veci a získať tak prostriedky na donútenie predajcu ale aj navrhovateľa k splneniu požiadaviek právne nesúvisiacich s jeho povinnosťou vydať veci vlastníkovi, odporca účelovo neposkytol pri preukazovaní vlastníctva dostatočnú a včasnú súčinnosť, čim sa snažil udržovať aspoň fiktívny „dôvod“ pre svoje konanie. Tento postup odporcu mal byť prostriedkom nátlaku voči predajcovi v snahe vynútiť si od neho ním namietané a v súdnom konaní rozporované plnenia, ale aj voči navrhovateľovi, s ktorým odporca nie je a nebol v zmluvnom vzťahu, v snahe vynútiť si od navrhovateľa akceptáciu pre neho neakceptovateľných logistických postupov v súvislosti s vypratávaním prevádzky, resp. akceptáciu podmienok odpredaja jeho zariadení v obchodných prevádzkach odporcovi. Navrhovateľ odmietol uvedené požiadavky odporcu a ďalej žiadal o bezpodmienečné sprístupnenie priestorov pre odvoz svojich neoprávnene zadržiavaných vecí. Odporca však do dnešného dňa priestory nesprístupnil a tovar jeho vlastníkovi nevydal. Po odmietnutí svojich požiadaviek, odporca začal bez súhlasu vlastníka či predajcu a bez ohľadu na spôsobené následky svojvoľne nakladať s tovarom navrhovateľa zadržiavaným v obchodných prevádzkach. Odporca tým, že nevykonal súpis resp. iné ochranno-preventívne opatrenie, podľa názoru navrhovateľa navodzuje situáciu, kedy bude obzvlášť zložité dokázať, ktoré veci sa v danom čase nachádzali v ktorom priestore, v akom boli stave, prípadne ktoré boli konaním odporcu poškodené, odňaté či odcudzené. Svojim konaním tak marí možnosť neskoršieho dôsledného dokazovania a tým aj výrazne sťažuje prípadný výkon rozhodnutia.

5. Navrhovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že úmyselné a svojvoľné zadržiavanie jemu patriacich vecí je protiprávne a hrubo zasahujúce do práv navrhovateľa. Uvedené platí bez ohľadu na to, či odporca vedel o vlastníctve tretej osoby k veciam v čase zneprístupnenia obchodných priestorov, resp. či sa o vlastníctve dozvedel neskôr, resp. aj v prípade, ak by sa o vlastníctve nedozvedel vôbec. Ďalej poukázal na všeobecnú úpravu záložného a zádržného práva, ako aj osobitnú úpravu zabezpečenia pohľadávky na nájomnom, ktoré je podľa jeho názoru vylúčené aplikovať na konanie odporcu. Tým, že odporca protiprávne zadržiava luxusné tovary navrhovateľa a znemožňuje vlastníkovi nakladanie s týmto tovarom, okrem škody spôsobenej navrhovateľovi marením jeho základnej obchodnej činnosti a znemožnení obratu daného tovaru v obchodnom styku a teda aj získania výnosov z ich predaja, výrazne a bez možnosti akejkoľvek mitigácie zo strany navrhovateľa spôsobuje vlastníkovi škody nezvratným znížením obchodnej ceny daného tovaru v čase. Ďalšie vážne škody a ohrozenie existencie predstavuje zadržanie tovaru z dôvodu jeho vplyvu na R. navrhovateľa a jeho celkovú možnosť, ďalej obchodovať. Protiprávne zadržovanie tovaru zároveň bráni navrhovateľovi v realizácii ďalších obchodných vzťahov, ktorých súčasťou sú aj aktíva zahŕňajúce zadržiavaný tovar a zariadenia.

6. V závere svojho podania uviedol, že napriek tomu, že odporca nemá voči navrhovateľovi žiadne peňažné ani nepeňažné nároky či práva, hodnota vecí vo vlastníctve navrhovateľa neoprávnene zadržiavaných vecí odporcom predstavovala v čase znemožnenia nakladanias nimi sumu XXX.XXX,XX eur.. Sporné nároky odporcu voči predajcovi pritom predstavujú výšku XX.XXX,XX eur. Táto skutočnosť predstavuje zásadný nepomer v aktuálnej situácii, a dokladuje rozsah a intenzitu protiprávneho a neodôvodniteľného zásahu do práv navrhovateľa. Ďalším dôvodom potreby nariadenia neodkladného opatrenia sú podľa názoru navrhovateľa spôsobené škody, ich vysoká aktuálna výška a najmä značné narastanie týchto škôd. Svojvoľné konanie odporcu a ním navodený a predlžovaný protiprávny stav poškodzujúci navrhovateľa podľa jeho názoru dosahuje vzhľadom na časový faktor takú mieru závažnosti a intenzity, že jeho predlžovaním sa nielen navyšujú škody spôsobené navrhovateľovi, ale nezvratne je ohrozené aj právo a zmysel domáhať sa nápravy v štandardnom konaní a prostredníctvom výkonu prípadného rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Inštitút neodkladného opatrenia je podľa názoru navrhovateľa jediný procesno-právny inštitút, ktorý úpravou pomerov medzi účastníkmi v tejto fáze zabezpečí, aby v prípade úspechu vo veci došlo k naplneniu účelu tohto konania a bol umožnený jeho výkon.

7. Na preukázanie, resp. osvedčenie tvrdených skutočností navrhovateľ ako dôkazy označil zoznam a identifikáciu zadržiavaného tovaru, zoznam faktúr L. odstúpenie od zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenie V. o vlastníckom práve zo dňa XX.XX.XXXX spolu so spriev. správou, upovedomenie V. o vlastníctve a žiadosť o poskytnutie súčinnosti XX.XX.XXXX spolu so spriev. správou, predžalobnú výzvu na vydanie protiprávne zadržiavaných vecí zo dňa XX.XX.XXXX, mailovú správu navrhovateľa z XX.XX.XXXX. (komisionárska zmluva a dokumentácia pre overenie vlastníctva), mailové správy navrhovateľa z XX.XX.XXXX (poskytnutie súčinnosti k overeniu vlastníctva), list zo dňa XX.XX.XXXX (list PZ V. a sprístupnenie dokumentácie o vlastníctve), mailovú správu odporcu z XX.XX.XXXX (predloženie návrhov kúpnej zmluvy a preberacieho protokolu), kúpnu zmluva a preberací protokol (vzorové návrhy) predložené navrhovateľovi odporcom (v prílohe mailu z XX.XX.XXXX), mailovú správu odporcu z XX.XX.XXXX (harmonogram vypratávania, výška sporných nárokov voči predávajúcemu, návrh ceny za odkúpenie zariadení vo vlastníctve odporcu), fotodokumentáciu zatvorených prevádzok, list (mail) odporcu z XX.XX.XXXX. - súpis a presun vecí, výzvu na zdržanie sa protiprávneho konania z XX.XX.XXXX, fotografiu dokumentujúcu svojvoľné nakladanie s tovarom navrhovateľa, nezrealizované/ zrušené on-line objednávky za mesiac Q. a uznesenie U., zúčtovaciu faktúru komitenta č. XXXXXXXX za tovar predaný komisionárom z XX.XX.XXXX, uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXCb/XX/XXXX.

8. V rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil s listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré boli predložené navrhovateľom spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, doplnené podaním zo dňa XX.XX.XXXX.

9. Podľa ustanovenia a , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa ustanovenia , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa ustanovenia , neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa ustanovenia , , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa ustanovenia , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktorébrániapokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vádpodaniasanepoužijú.

14. Podľa ustanovenia , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa ustanovenia , , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Podľa Článku 17 , súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeranéhozaťažovaniastrán sporu a inýchosôb.

17. Podľa Článku 2 ods. 1, 2 , ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

18. Pred posúdením dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd skúmal jeho obligatórne náležitosti pričom zistil, že obsahuje všetky predpísané náležitosti.

19. Všeobecne k inštitútu neodkladného opatrenia s poukazom na ustanovenie súd uvádza, že pred nariadením neodkladného opatrenia je navrhovateľ povinný opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň je navrhovateľ povinný opísať skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá je objektívne spôsobilá ohroziť jemu prislúchajúce subjektívne právo. Navrhovateľ neodkladného opatrenia je pritom nositeľom dôkazného bremena k osvedčeniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Účelom neodkladného opatrenia je prostredníctvom poskytnutia predovšetkým dočasnej a provizórnej úpravy právnych pomerov účastníkov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli či už pred začatím konania alebo už aj v začatom konaní nastať. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozených alebo porušených právnych vzťahov je však možné zabezpečiť a účastníkom poskytnúť v súlade s Článkom 17 len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v takom rozsahu, ako sa toto vykonáva v základnom konaní, a teda, že nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom dokazovaní práva uplatneného vo veci samej. V nadväznosti na uvedené súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľom uvádzané tvrdenia a k nim predkladané dôkazy skúma iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obsiahnutých skutočností.

20. Súd sa pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil so samotným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom preskúmal splnenie jednotlivých kumulatívne stanovených podmienok pre jeho nariadenie. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené navrhovateľom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v kontexte predložených dôkazných prostriedkov súd vyhodnocoval otázku, či navrhovateľom opísané skutočnosti a predložené listinné dôkazy osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ďalej potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným navrhovateľom a súčasne vecnú legitimáciu osôb, ktoré vystupujú ako procesné strany tohto konania. Nevyhnutným predpokladom je tiež splnenie všeobecnej požiadavky, aby sa neodkladným opatrením medzi stranami nevytvoril nenávratný stav, a podmienka primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia, všetko pri zohľadnení miery ohrozenia alebo porušenia práva navrhovateľa odôvodňujúcich navrhovaný zásah do právnych vzťahov strán sporu. Všetky uvedené podmienky neodkladného opatrenia súd posudzoval kumulatívne, tzn. že v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu neodkladného opatrenia vyhovieť.

21. Po preskúmaní vyššie uvedených podmienok dospel súd k záveru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené, a to z dôvodu že navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a následne z toho vyplývajúcej chýbajúcej potreby bezodkladnej úpravy pomerov voči odporcovi, ktorú navrhovateľ neosvedčil v takej miere a intenzite, aby bolo možné návrhu vyhovieť. K potrebnosti a naliehavosti dočasnej úpravy pomerov strán súd uvádza, že právny záujem na úprave pomerov strán sa prejavuje skutočnou potrebou navrhovanej úpravy, ktorou sa dosiahne a zabezpečí účel sledovaný v základnom konaní, prípadne vytvorí účinný a efektívny prostriedok na riešenie akútnej situácie medzi stranami sporu, pričom obmedzenie subjektu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje, musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva navrhovateľa, teda účinky neodkladného opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov strán sporu.

22. Z odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajú skutkové tvrdenia navrhovateľa o neoprávnenom zadržiavaní tovaru vo vlastníctve navrhovateľa, ako aj o svojvoľnom nakladaním s týmto tovarom. Naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia a danosť práva na strane navrhovateľa navrhovateľ odôvodnil neoprávneným zadržiavaním luxusného tovaru v hodnote 289.628,58 eur, znemožnením nakladania s týmto tovarom, a s tým súvisiacou škodou spôsobenou marením základnej obchodnej činnosti navrhovateľa, ako aj škodou spôsobenou podstatným znížením obchodnej ceny zadržiavaného tovaru. Navrhovateľ doložil na preukázanie vlastníckeho práva k tovaru faktúry. Súd mal za to, že aj keď by navrhovateľ priloženými faktúrami od dodávateľov preukázal, že je vlastníkom hnuteľných vecí, na ktoré si odporca podľa tvrdení navrhovateľa uplatnil zádržné právo, navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil, že konkrétne tie veci, ktoré sú uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sú tými ktoré by mal odporca podľa tvrdenia navrhovateľa neoprávnene zadržať. Súd mal za to, že navrhovateľ žiadnym spôsobom súdu neozrejmil a žiadnym spôsobom nepreukázal na základe akých skutočností dospel k záverom, že práve tovar uvedený v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je odporcom skutočne zadržiavaný. Vzhľadom na uvedené súd nemá za osvedčené splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľ svoje skutkové tvrdenia ohľadom neoprávnene zadržiavaného tovaru hodnoverným spôsobom neosvedčil. Osvedčenie uvedených skutočností je pritom jedným z primárnych predpokladov, ktorý musí byť naplnený pre prijatie záveru o dôvodnosti nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko súd bez ďalšieho nemôže odporcovi uložil povinnosť vydať navrhovateľovi veci, ktorých skutočné zadržiavanie nemá hodnoverne preukázané. V tejto súvislosti súd považuje za podstatné uviesť, že pri neodkladnom opatrení súd nevykonáva dokazovanie. Navrhovateľom uvádzané tvrdenia tak zostávajú výlučne v rovine faktických tvrdení bez reálneho osvedčenia ich existencie aspoň v minimálnom rozsahu. Súd nemôže dotvárať, prípadne domýšľať skutkové tvrdenia strany, ktoré bez relevantných listinných dôkazov ostávajú len v rovine neosvedčených domnienok, nakoľko práve navrhovateľ je povinný svoje tvrdenia hodnoverne osvedčiť. Súd uvádza, že navrhovateľ neuviedol žiadne tvrdenia ani nepripojil listiny, z ktorých by bolo možné prijať spoľahlivý záver o osvedčení jeho nároku na vydanie práve ním označeného tovaru voči odporcovi. Konkrétne navrhovateľ dostatočne neosvedčil skutočnosť, že odporca, ktorý podľa tvrdenia navrhovateľa navrhovateľovi bráni a znemožňuje mu uskutočňovať jeho práva vo vzťahu k tovaru, ktorého vydania sa domáha. Inými slovami, navrhovateľ dostatočne neosvedčil skutočnosť, že tovar, ktorý mu má byť zo strany odporcu zadržiavaný je skutočne ten, ktorý v návrhu konkretizoval a označil. Rovnako súd nemá dostatočne preukázané, že uvedený tovar je skutočne tovarom, ktorý sa nachádza v prevádzkových priestoroch odporcu a práve tento má byť aj ním zadržiavaný. Súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ ako dôkazy doložil len komunikáciu navrhovateľa voči odporcovi (až na jednu výnimku mail zo dňa XX.XX.XXXX). Nedoložil žiadnu reakciu odporcu na výzvy navrhovateľa ohľadom zadržiavaných vecí. Pokiaľ ide o jednotlivé dôkazy doložené do spisu, v mailovej správe zo dňa XX.XX.XXXX je uskutočnené oznámenie pána C. o vlastníctve veci nachádzajúcich sa v prevádzkach v U.. Ako príloha bol zaslaný list - oznámenie o vlastníckom práve k hnuteľným veciam zo dňa XX.XX.XXXX adresovaný spoločnosťou V. odporcovi, v ktorom spoločnosť V. oznámila odporcovi, že v nebytových priestoroch č. A.. sa nachádzajú výlučne veci vo vlastníctve navrhovateľa. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že z predmetného listu nie je zrejmé, o ktoré veci konkrétne ide. Navrhovateľ nedoložil žiadnu spätnú väzbu odporcu na predmetný mail. V ďalšom maili zo dňa XX.XX.XXXX je žiadosť pána Konečného o poskytnutie súčinnosti s vyprataním prevádzok v AUPARK Košice. Prílohou predmetného mailu je list navrhovateľa adresovaný odporcovi, ktorým žiada odporcu o poskytnutie súčinnosti na nerušené vypratanie predajní z dôvodu blížiaceho sa ukončenia nájomných vzťahov, pričom v predmetnom liste navrhovateľ informoval odporcu, že veci nachádzajúce sa v predajni č. A.. a to tovar a vybavenie sú vo vlastníctve navrhovateľa a nie sú vo vlastníctve spoločnosti V.. V dotknutom liste nebol tovar a ani zariadenie vôbec špecifikované. Opäť tu nebola doložená žiadna reakcia odporcu. Ani v predžalobnej výzve navrhovateľa adresovanej odporcovi, navrhovateľ vôbec nešpecifikoval, ktoré konkrétne veci žiada vydať. Ani z ďalšej mailovej komunikácie zo dňa XX.XX.XXXX, nie je zrejmé, o ktoré konkrétne veci ide a opäť tu nebola doložená žiadna reakcia zo strany odporcu. Ani z listu zo dňa XX.XX.XXXX nie je zrejmé, ktoré veci právny zástupca navrhovateľa žiada vydať. Pokiaľ ide o mailovú komunikáciu na č.l. XXX súdneho spisu opäť z nej nie je zrejmé, ktorých konkrétnych vecí sa týka zároveň nie je doložená žiadna reakcia odporcu iba na rube č.l. XXX,. avšak príloha kde má byť reakcia odporu nebola do spisu doložená. Pokiaľ ide o návrh kúpnej zmluvy na č.l. XXX a nasl. a preberacieho protokolu na rube č.l. XXX a č.l.XXX,. táto sa netýka odporcu, ale iného subjektu a opäť tovar, ktorý mal byť podľa článku II Kúpnej zmluvy predmetom kúpy, nie je nikde špecifikovaný. Rovnako je tomu tak aj pri Preberacom protokole. Uvedené nie je zrejmé ani z mailu zo dňa XX.XX.XXXX, v tomto maili sa uvádza, ktoré prevádzky je potrebné vypratať a aká je navrhnutá cena za technické zhodnotenie priestorov. Čo sa týka mailu zo dňa XX.XX.XXXX ani z neho nie je zrejmé, o ktoré konkrétne veci ide - podľa mailu má dojsť ešte len k spísaniu vecí nachádzajúcich sa v prevádzke. Uvedené nevyplýva ani z ďalších príloh, ktoré boli doložené do súdneho spisu - zúčtovacia faktúra komitenta č. XXXXXXXX, nakoľko ide o tovar, ktorý bol predaný spoločnosťou V. k XX.XX.XXXX.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nemá osvedčenú existenciu reálnej obavy z ohrozenia právneho postavenia navrhovateľa ako vlastníka ním označeného tovaru zo strany odporcu. Navrhovateľ neosvedčil, že mu odporca bráni v užívaní a zadržiava práve ten tovar, ktorého vydania sa domáha, a teda že z existujúceho stavu je založený nárok navrhovateľa vo vzťahu k osobe, voči ktorej neodkladné opatrenie navrhovateľ smeruje. Prijatie tohto záveru neumožňuje ani k návrhu pripojený navrhovateľom vytvorený zoznam a identifikácia zadržiavaného tovaru či zoznam Y., kdeže z nich vyplýva iba to, v ktorej prevádzke (K. sa spomínaný tovar nachádzal v čase jeho dodania navrhovateľovi, ale vôbec nemajú výpovednú hodnotu o tom, či tento tovar bol v dotknutej prevádzke v čase jeho navrhovateľom tvrdeného zadržania odporcom, ako aj v čase vydania uznesenia o neodkladnom opatrení. Otázne je i to, prečo navrhovateľ dokladal ako dôkaz faktúry, ktoré sa týkajú tovaru, ktorý mal byť doručený, dodaný, predaný do inej prevádzky ako Q. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že i sám navrhovateľ v návrhu konštatuje, že v prípadnom konaní vo veci samej bude bez vykonaného súpisu tovaru obzvlášť zložité dokázať, ktoré veci sa nachádzali v tom ktorom priestore odporcu. Neodkladným opatrením možno uložiť odporcovi povinnosť vydať len tie individuálne určené veci, ktoré skutočne neoprávnene zadržal. Dôkazné bremeno nesie pritom navrhovateľ, ktorý musí súdu osvedčiť, o ktoré konkrétne veci ide. Pričom túto povinnosť si musí splniť do vydania uznesenia súdu prvej inštancie, nakoľko podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie Nakoľko neodkladným opatrením je možné poskytnúť ochranu len nároku, ktorý je dôvodný a ktorý trvá, navrhovateľ musí vo svojom návrhu osvedčiť existenciu, trvanie a dôvodnosť svojho nároku, uvedené nemožno ničím nahradiť, lebo tieto sú základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, súd je povinný poskytnúť ochranu nie len tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Podľa neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením ak osobitný predpis neustanovuje inak. Preto môže súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť len v tom prípade, keď má riadne osvedčené, ktoré konkrétne veci sú v čase vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia reálne zadržiavané, lebo len ohľadom týchto možno uložiť povinnosť ich vydať.

24. Súd ďalej uvádza, že pokiaľ navrhovateľ naliehavosť pre nariadenie neodkladného opatrenia odvodzoval od možnosti vzniku škody, takúto škodu nemožno v kontexte vyššie uvedeného považovať za osvedčenú, reálnu a bezprostrednú.

25. V nadväznosti na uvedené skutočnosti, nakoľko navrhovateľ neosvedčil základné relevantné okolnosti, ktoré sú nevyhnutné pre posúdenie dôvodnosti jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd v podmienkach danej veci nevzhliadol naliehavosť danú situáciu riešiť bezprostredným zásahom súdnej moci v podobne neodkladného opatrenia, a preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Vychádzajúc z tohto konštatovania nevzhliadol súd priestor zaoberať sa skúmaním osvedčenia ďalších predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. Vo vzťahu k úprave podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa , súd konštatuje, že pri zohľadnení vymedzenia predmetu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sledovaný účel neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktorý inštitút slúži výlučne na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia v postavení potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní voči dlžníkovi /odporcovi/. Uvedené však súd konštatuje pri zohľadnení primárneho argumentu, pre ktorý rozhodol o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a ktorým je neosvedčenie skutočnej potreby úpravy pomerov prostredníctvom navrhovaného neodkladného opatrenia.

26. Uvedené zhodnotenia vykonané súdom prvej inštancie sú len v štádiu predbežného posúdenia osvedčenia, resp. neosvedčenia nároku navrhovateľa pre účely rozhodovania o navrhovanom neodkladnom opatrení. Teda nie je vylúčené, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania v prípadnom konaní vo veci samej a pri uplatnení všetkých princípov civilného sporového konania súd dospeje k iným skutkovým a právnym záverom, teda odlišným od posúdenia vykonaného súdom v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení.

27. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Nakoľko zamietnutím návrhu neodkladného opatrenia sa konanie končí, súd rozhodoval aj o nároku na náhradu trov konania, a to podľa ustanovenia , v spojení s ustanovením . Súd konštatuje, že odporcovi ako úspešnej procesnej strane svedčí nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi. Nakoľko však v prejednávanej veci nebolo preukázané, že odporcovi vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva trovy konania, rozhodol súd tak, že odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

30. V nadväznosti na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania ( ), ktorým odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, súd súčasne uvádza, že následné rozhodnutie o výške trov konania v zmysle nie je potrebné, preto o výške trov konania samostatným uznesením nebude rozhodovať

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotov kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Uznesenie, ktorým súd nariaďuje neodkladné opatrenie, je vykonateľné doručením, ako osobitný predpis neustanovuje inak.