Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42Cob-52-2023.pdf
PDF · 206.78 KB
Case nature
Subarea
42Cob/52/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Andrey Gindlovej v právnej veci navrhovateľa DENIM group s.r.o., so sídlom Prešovská 45, 821 02 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 48 228 371, zastúpeného Advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o., so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 36 727 334 proti odporcovi AUPARK Žilina SC a.s., so sídlom Veľká Okružná 59A, 010 01 Žilina, IČO: 44 441 193, zastúpeného Advokátskou kanceláriou ADVOKÁCIA, s.r.o., so sídlom Hollého 10, 949 01 Nitra, IČO: 36 854 107, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/77/2023-465 zo dňa 4. augusta 2023 takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/77/2023-465 zo dňa 4. augusta 2023 mení v I a III výrokovej vete tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. II. Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/77/2023-465 zo dňa 4. augusta 2023 v IV výrokovej vete mení tak, že odporcovi priznáva proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. III. Odporcovi priznáva proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
Prvoinštančné rozhodnutie 1. Okresný súd prvou výrokovou vetou uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi a umožniť navrhovateľovi prevziať a odviezť v rozhodnutí špecifikované hnuteľné veci. Druhou výrokovou vetou vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Treťou výrokovou vetou poučil odporcu, že môže voči navrhovateľovi podať žalobu, ktorej predmetom bude nárok na návrat do predošlého stavu alebo náhrada škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Navrhovateľom v takomto konaní bude odporca a odporcom navrhovateľ. Štvrtou výrokovou vetou priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v rozsahu 94%.
2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd odporcovi uložil povinnosť vydať a umožniť navrhovateľovi prevziať a odviezť hnuteľné veci bližšie špecifikované v návrhu. Súčasne sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi sprístupniť priestory v obchodnom centre Aupark Žilina, prípadne na inom mieste, kde sa nachádzajú veci bližšie špecifikované v návrhu a poskytnúť mu ďalšiu potrebnú súčinnosť tak, aby si navrhovateľ mohol veci prevziať a odviezť.
3. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že ako dovozca tovaru renomovaných značiek z oblasti odievania, obuvi, výrobkov z kože a príslušenstva uzatvoril komisionársku zmluvu s komisionárom DENIM retail s.r.o. za účelom predaja tovaru. Základnou povinnosťou predajcu bol predaj tovaru vo vlastníctve navrhovateľa, a to vo vlastnom mene, avšak pre navrhovateľa a na jeho účet. Navrhovateľ tvrdil, že do predajne CUBE nachádzajúcej sa v Aupark Shoping Center Žilina prevádzkovanej predajcom
dodal tovar špecifikovaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celkovej sume 247.000,- Eur. Predajca sa dostal do sporu s odporcom, ktorý si voči predajcovi uplatňuje peňažné nároky vo výške 12.719,- Eur, ktoré predajca považuje za sporné. Nájomný vzťah medzi odporcom a predajcom bol ukončený listom o odstúpení od zmluvy zo dňa 6.4.2023, v súvislosti s ktorou skutočnosťou odporca vyzval predajcu na vypratanie priestorov. Odporca však napriek výzve na vypratanie znemožnil vstup predajcu do obchodného priestoru a zamedzil mu nakladanie s vecami v obchodnom priestore, neumožnil mu priestor riadne vypratať a ani z neho odviezť veci patriace navrhovateľovi. O uvedenej skutočnosti predajca informoval navrhovateľa ako vlastníka vecí a tiež odporcu o tom, že vlastníkom vecí nachádzajúcich sa v obchodnom priestore je navrhovateľ. Navrhovateľ zaslal odporcovi požiadavky na poskytnutie súčinnosti pri odovzdaní a prevzatí vecí vo vlastníctve navrhovateľa, resp. výzvy na zdržanie sa protiprávneho konania a sprístupnenie zadržiavaných vecí.
4. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že nemá žiadny zmluvný vzťah s odporcom a nie je odporcovi zaviazaný zo žiadneho dôvodu. Navrhovateľ vytvoril pre odporcu elektronický prístup na server, na ktorom boli všetky dokumenty a údaje potrebné na overenie vlastníctva tovaru zadržiavaného v obchodnom priestore, prípadne v iných prevádzkach. Navrhovateľ v prílohe mailovej správy zo dňa 28.4.2023 zaslal odporcovi dokumentáciu o stave skladov v obchodných prevádzkach a zoznamom vecí nachádzajúcich sa v týchto prevádzkach a výber faktúr od dodávateľov s vyznačením konkrétnych tovarov. Medzi navrhovateľom a odporcom prebehla aj telefonická komunikácia, pričom navrhovateľ poskytol odporcovi informácie, ktoré požadoval. Navrhovateľ mal za to, že odporca považuje vlastníctvo navrhovateľa k zadržiavaným veciam za dostatočne overené.
5. Navrhovateľ ďalej v návrhu tvrdil, že odporca požadovanú súčinnosť neposkytol, pričom postup odporcu bol nátlakom voči predajcovi vynútiť si rozporované plnenia, ale aj voči navrhovateľovi vynútiť si akceptáciu podmienok odpredaja jeho zariadení v obchodných prevádzkach odporcovi. Navrhovateľ na to nepristúpil a žiadal sprístupnenie tovaru, čo odporca neurobil. Odporca tým, že nevykonal súpis tovaru ani iné ochranno-preventívne opatrenie, podľa názoru navrhovateľa navodil situáciu, kedy bude obzvlášť zložité dokázať, ktoré veci sa v danom čase nachádzali v ktorom priestore, v akom boli stave, prípadne ktoré boli konaním odporcu poškodené, odňaté či odcudzené. Svojim konaním tak odporca marí možnosť neskoršieho dôsledného dokazovania a tým aj výrazne sťažuje prípadný výkon rozhodnutia.
6. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že zo strany odporcu ide o úmyselné a svojvoľné zadržiavanie vecí, ktoré je protiprávne. Poukázal na úpravu záložného a zádržného práva, ako aj osobitnú úpravu zabezpečenia pohľadávky na nájomnom s tým, že podľa jeho názoru je vylúčené tieto ustanovenia aplikovať na konanie odporcu. Navrhovateľ uviedol, že zadržiavaním tovaru navrhovateľa znemožňuje navrhovateľovi obchodovať s týmto tovarom a získavať výnosy z jeho predaja a spôsobuje navrhovateľovi škody nezvratným znižovaním obchodnej ceny daného tovaru v čase. Tiež to vplýva na cash-flow navrhovateľa a jeho celkovú možnosť ďalej obchodovať. Bráni to navrhovateľovi v realizácii ďalších obchodných vzťahov.
7. Navrhovateľ poukázal na to, že hodnota zadržaných vecí v sume 247.128,- Eur je v nepomere so spornými nárokmi odporcu voči predajcovi vo výške 12.719,- Eur. Tento nepomer dokladuje rozsah a intenzitu protiprávneho a neodôvodniteľného zásahu do práv navrhovateľa. Podľa navrhovateľa ďalším dôvodom potreby nariadenia neodkladného opatrenia sú spôsobené škody, ich vysoká aktuálna výška a narastanie týchto škôd. Predlžovaním protiprávneho stavu sa navyšujú škody spôsobené navrhovateľovi, ale nezvratne je ohrozené aj právo a zmysle domáhať sa nápravy v štandardnom konaní a prostredníctvom výkonu prípadného rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa navrhovateľa je jediným procesnoprávnym inštitútom, ktorý úpravu pomerov medzi účastníkmi zabezpečí, nariadenie neodkladného opatrenia.
8. Na preukázanie, resp. osvedčenie tvrdených skutočností žalobca ako dôkazy označil zoznam a identifikáciu zadržiadavého tovaru, zoznam faktúr FURLA, zoznam faktúr LUXOTTICA, zoznam faktúr MARC JACOBS, zoznam faktúr MICHAEL KORS (časti), zoznam faktúr VIVIENNE WESTWOOD, komisionársku zmluvu zo dňa 31.03.2016 (znenie k 31.12.2021), zúčtovaciu faktúru komitenta č. 20221003 za tovar predaný komisionárom z 31.10.2022, odstúpenie od zmluvy zo dňa 06.04.2023 a výzva žalovaného na vypratanie priestorov, oznámenie DENIM Retail o vlastníckom práve zo dňa 06.04..2023 spolu so spriev. správou, upovedomenie DENIM Group o vlastníctve a žiadosť o
poskytnutie súčinnosti 06.04.2023 spolu so spriev. správou, predžalobnú výzvu na vydanie protiprávne zadržiavaných vecí zo dňa 12.04.2023, mailovú správu žalobcu z 28.04.2023 (komisionárska zmluva a dokumentácia pre overenie vlastníctva), mailové správy žalobcu z 28.04.2023 (poskytnutie súčinnosti k overeniu vlastníctva), list zo dňa 27.04.2023 (list PZ DENIM Group a sprístupnenie dokumentácie o vlastníctve),mailovú správu žalovaného z 03.04.2023 (predloženie návrhov kúpnej zmluvy a preberacieho protokolu),kúpna zmluva a preberací protokol (vzorové návrhy) predložené žalobcovi žalovanou stranou (v prílohe mailu z 03.05..2023, mailovú správu žalovaného z 23.05.2023 (harmonogram vypratávania, výška sporných nárokov voči predávajúcemu, návrh ceny za odkúpenie zariadení vo vlastníctve žalovaného), fotodokumentáciu zatvorených prevádzok, list (mail) žalovaného z 22.06.2023 - súpis a presun vecí, výzvu na zdržanie sa protiprávneho konania z 22.06.2023, fotografiu dokumentujúcu svojvoľné nakladanie s tovarom žalobcu, nezrealizované/zrušené on-line objednávky za mesiac apríl 2023 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17.03.2020, sp. zn. 7C/18/2020.
9. Okresný súd rozhodnutie odôvodnil tým, že skúmal, či sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a po dôkladnom vyhodnotení tvrdení navrhovateľa v nadväznosti na skutkový stav vyplývajúci z predložených listín mal za preukázané, že zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia sú dané a v konaní je neodkladná úprava pomerov potrebná. Podľa prvoinštančného súdu z odôvodnenia návrhu vyplývajú skutkové tvrdenia o neoprávnenom zadržiavaní tovaru vo vlastníctve navrhovateľa, ako aj o svojvoľnom nakladaní s týmto tovarom. Naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia a danosť práva na strane navrhovateľa tento odôvodnil neoprávneným zadržiavaním luxusného tovaru v jeho vlastníctve a znemožnením nakladania s týmto tovarom a s tým súvisiacou škodou spôsobenou marením jeho základnej obchodnej činnosti získavanie výnosov z predaja zadržiavaného tovaru a škodou spôsobenou podstatným znížením obchodnej ceny tovaru. Tieto skutočnosti podľa prvoinštančného súdu osvedčujú dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a odôvodňujú obavu navrhovateľa, že konaním odporcu vznikne ďalšia ujma na jeho právach, pričom osvedčil aj existenciu obavy o nevymožiteľnosti svojich nárokov voči odporcovi. Navrhovateľom uvádzané skutočnosti podľa prvoinštančného súdu osvedčujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Účelom návrhu je dosiahnuť stav dočasnej ochrany a právnej istoty, čím dôjde k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami sporu a naplneniu požiadavky ochrany vlastníckeho práva.
10. Okresný súd konštatoval, že nárok treba na účely nariadenia neodkladného opatrenia považovať za osvedčený už vtedy, ak tu existuje aspoň minimálna pravdepodobnosť jeho existencie a súčasne existuje potreba neodkladnej úpravy pomerov, resp. obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa okresného súdu navrhovateľ dôvodnosť nároku a potrebu neodkladnej úpravy pomerov osvedčil v miere potrebnej pre vyhovenie návrhu. Priloženými faktúrami dostatočne preukázal, že je vlastníkom hnuteľných vecí špecifikovaných vo výroku I, na ktoré si podľa tvrdení navrhovateľa odporca uplatnil zádržné právo realizované v súvislosti s jeho nájomným vzťahom so spoločnosťou DENIM retail s.r.o. Súd mal jednotlivé položky tovaru stotožnené s priloženými faktúrami pomocou názvu produktu, označenia položky, ako aj produktového označenia a dodávateľa. Zadržiavanie vecí vo vlastníctve navrhovateľa mal súd preukázané z priložených výziev navrhovateľa, oznámenia spoločnosti DENIM retail s.r.o., z mailových správ navrhovateľa, ako aj mailových správ odporcu. Rovnako tak z návrhu kúpnej zmluvy a preberacieho protokolu, ktorý odporca zaslal navrhovateľovi mailovou správou z 3.5.2023, odporca výslovne uviedol a vychádzal zo skutočnosti, že vlastníkom tovaru, ktorý sa t.č. nachádza v obchodných prevádzkach odporcu je navrhovateľ. Mal tiež za osvedčenú skutočnosť, že odporca zadržiava hnuteľné veci navrhovateľa a že výkonom realizovaného zádržného práva budú ohrozené jeho práva mal súd za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu.
11. Okresný súd ďalej rozhodnutie odôvodnil tým, že zádržné právo môže vzniknúť aj na zabezpečenie pohľadávky, ktorú mal veriteľ voči osobe, ktorá nie je vlastníkom zadržiavanej veci, predpokladom tejto skutočnosti je to, že veriteľovi bola takáto vec odovzdaná na základe platnej zmluvy, resp. iného právneho úkonu. Podľa súdu obligatórnou podmienkou vzniku zádržného práva je oprávnenosť držby na strane subjektu uplatňujúceho zádržné právo, inými slovami k vzniku zádržného práva môže dôjsť len vo vzťahu k hnuteľným veciam, ktoré má osoba vykonávajúca zádržné právo v oprávnenej držbe. Ďalej súd uviedol, že spoločnosť DENIM retail s.r.o., voči ktorej mal odporca pohľadávku, mala s odporcom uzatvorenú nájomnú zmluvu za účelom prevádzky obchodných priestorov, avšak na základe tejto skutočnosti nemožno konštatovať, že odporcovi vznikla oprávnená držba k predmetnému tovaru z titulu nájomnej (resp. podnájomnej) zmluvy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatoval, že
predmetné hnuteľné veci odporca nemá vo svojej oprávnenej držbe, nakoľko s nimi nedisponuje v súlade s vôľou dlžníka (predajcu), ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z upovedomenia o vlastníckom práve a žiadosti o poskytnutie súčinnosti navrhovateľa, z oznámenia spoločnosti DENIM retail s.r.o. o vlastníckom práve. Pre úplnosť súd uviedol, že oprávnenosť zadržiavania vecí nemožno vyvodiť ani z § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko v danom prípade nebola naplnená primárna vecná požiadavka k zadržiavaniu vecí, a to zadržiavanie vecí patriacich nájomcovi. Podľa okresného súdu v danom prípade neboli naplnené podmienky na vznik zádržného práva, keďže na strane odporcu nešlo o oprávnenú držbu.
12. Okresný súd ďalej dôvodil tým, že mal dostatočne osvedčené, že hodnota zadržiavaného tovaru predstavuje viac ako 200.000,- Eur, pričom zadržiavaním luxusného tovaru z oblasti odevov, obuvi a doplnkov nepochybne dochádza k rapídnemu znižovaniu jeho obchodnej ceny, pretože tá je ovplyvnená aktuálnym dopytom klientov po novom tovare spĺňajúcom štandardy aktuálnych trendov módneho priemyslu. Poukázal tiež na to, že výška nároku odporcu voči spoločnosti DENIM retail s.r.o. 12.719,- Eur, na základe čoho súd konštatoval, že aj keby dospel k záveru o oprávnenej držbe odporcu, jeho konanie v danom prípade predstavuje neprimerané zabezpečenie pohľadávky s poukazom na § 3 zák. č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka. Z uvedených skutočností mal súd za to, že navrhovateľ dostatočne osvedčil, že je tu potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, nakoľko bez nej by boli práva navrhovateľa ohrozené. Súčasne nariadené neodkladné opatrenie neobmedzuje povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, čím je naplnený princíp proporcionality a primeranosti neodkladného opatrenia. Z toho podľa súdu vyplýva, že obmedzenie odporcu nezakladá nepomer medzi hodnotou práva, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje a hodnotou chráneného nároku navrhovateľa.
13. Okresný súd ďalej dôvodil tým, že pokiaľ navrhovateľ žiadal, aby bolo odporcovi uložené sprístupniť priestory v obchodnom centre Aupark Žilina, prípadne na inom mieste, kde sa nachádzajú veci špecifikované v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a poskytnúť mu ďalšiu potrebné súčinnosť tak, aby si navrhovateľ mohol veci prevziať a odviezť, v tejto časti vyhodnotil návrh ako neurčitý, nakoľko z jeho obsahu nevyplýva dostatočná špecifikácia a konkretizácia priestorov, ktoré majú byť navrhovateľovi sprístupnené tak, aby bol výrok rozhodnutia materiálne vykonateľný. Tiež konštatoval, že takéto vymedzenie je v konečnom dôsledku nadbytočné, nakoľko je subsumované pod znenie povinnosti, ktorá bola odporcovi uložená tak, ako bolo uvedené vo výroku rozhodnutia. Ďalej súd v odôvodnení uviedol, že návrhu na vydanie vecí, ktoré špecifikoval v bode 32 odôvodnenia nevyhovel, pretože nemal osvedčené vlastníctvo navrhovateľa k týmto hnuteľným veciam a teda danosť práva na strane navrhovateľa, ktorému malo byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana.
14. Okresný súd ďalej v odôvodnení uviedol, že navrhovateľovi neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej v zmysle § 336 ods. 1 CSP, pretože bol toho názoru, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ďalej poukázal na vyššie uvedené a poučil odporcu o možnosti podať žalobu proti navrhovateľovi v zmysle § 337 ods. 2 CSP.
15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu strán. Navrhovateľ požadoval vydať 1071 ks označeného tovaru uvedeného v návrhu pod položkami 1 až 698, pričom súd návrhu vyhovel v rozsahu 1039 ks tovaru a v ostatnej časti návrh zamietol. Úspech navrhovateľa teda predstavuje 94%, preto navrhovateľovi priznal proti odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94% podľa § 255 ods. 1 CSP.
Odvolanie odporcu
16. Odporca včas podaným odvolaním napadol prvý a štvrtý výrok vyššie uvedeného rozhodnutia okresného súdu a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie alebo aby ho zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Uviedol, že použitie žaloby uvedenej v tretej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia je nepoužiteľné v predmetnom prípade, nakoľko navrátenie do predošlého stavu nie je možné a žiadať náhrady škody od navrhovateľa sa nejaví ako správny a efektívny právny nástroj. Podľa odporcu napadnutým rozhodnutím súd nezvrátiteľne zasiahol do práv odporcu, a to práva realizovať zádržné právo, čo je v rozpore s podstatou neodkladného opatrenia, pričom súd je povinný zohľadniť reálne dôsledky jeho nariadenia s osobitným dôrazom na prevenciu vzniku ujmy na strane povinnej osoby. Ako dôvody odvolania uplatnil námietku nedostatočného preukázania vlastníckeho práva k hnuteľným veciam žalobcu, nedostatočného stotožnenia hnuteľných vecí, ktoré
síce boli špecifikované určito avšak nebolo dané, že sú to veci identické s vecami zloženými u odporcu, namietal tiež zásah do oprávnených práv odporcu a zhoršenie jeho právneho stavu voči jeho dlžníkovi, ktorý je spriaznenou osobou navrhovateľa v zmysle ZKR s čím súvisí aj to, že napadnuté rozhodnutie predstavuje zásah do budúceho konkurzného konania na majetok dlžníka a zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávok veriteľov dlžníka ako spriaznenej osoby navrhovateľa.
17. Odporca v odvolaní poukázal na to, že navrhovateľ a spoločnosť DENIM retail s.r.o. sú spriaznenými osobami prepojenými jednou fyzickou osobou, a to A. B. C., ktorý je 50 % spoločníkom spoločnosti DENIM retail s.r.o. a druhým spoločníkom je navrhovateľ, pričom A. B. C. vlastní 100 % podiel v navrhovateľovi. Zároveň je konateľom tak navrhovateľa ako aj DENIM retail s.r.o. Podľa odporcu táto informácia je dôležitá, pretože všetky informácie, podklady, doklady mali k dispozícii a poznali obidve spoločnosti prostredníctvom jednej osoby, a to A. B. C., ktorý zároveň rozhodoval za obidve spoločnosti a úkony boli organizované a motivované cieľmi jedinej osoby, a to A. C.. Podľa odvolateľa nebolo vylúčené, že kroky smerovali k tomu, aby DENIM retail s.r.o. neuhradil nájomné a ostatné poplatky odporcovi ale ani tovar, ktorý sa nachádzal v prevádzka DENIM retail v obchodnom centre AUPARK Žilina nebol zdanlivo dosiahnuteľný, dotknuteľný zo strany prenajímateľa, t.j. odporcu.
18. Odporca v obchodnom centre AUPARK Žilina prenajal na základe nájomnej zmluvy spoločnosti DENIM retail s.r.o. tri nebytové priestory, DENIM multibrand, CUBE, Tommy Hilfiger, za ktoré boli splatné a neuhradené faktúry spolu vo výške 64.390,65 Eur. Tvrdenie navrhovateľa o spornosti faktúr je nepravdivé, pretože nájomca faktúry nerozporoval ani nereklamoval, len ústne uviedol, že ich nevie zaplatiť. Faktúry boli vystavené v súlade so zmluvou a sú nesporné.
19. Odvolateľ ďalej v odvolaní uviedol komunikáciu medzi dotknutými stranami s tým, že maily nájomcu z 6.4.2023 nedokumentovali vlastnícke právo navrhovateľa. Odporca mailom z 12.4. nájomcovi poslal žiadosť o dokladovanie vlastníckeho práva a v ten istý deň oznámil uplatnenie zádržného práva k hnuteľným veciam plus výzvu na zaplatenie. List právneho zástupcu nájomcu z 12.4. nedokladuje vlastnícke právo navrhovateľa. Odpoveď odporcu na tento list zo dňa 14.4.2023 obsahuje žiadosť o zdokladovanie vlastníckeho práva. E-mail zástupcu navrhovateľa pre zástupcu odporcu doručený 22.4.2023 o 19.42 bol jednostranným oznámením termínu stretnutia v nepracovný deň na najbližší pracovný deň bez dohody o termíne stretnutia a bez zohľadnenia časovej vyťaženosti zástupcu odporcu. 24.4.2023 prebehlo 30-minútové stretnutie. 25.4.2023 zástupca odporcu opakovane vyzval na preukázanie vlastníckeho práva. 27.4. navrhovateľ prostredníctvom zástupcu doručil mail o možnosti nahliadnuť do dokumentácie s prílohami komisionárskou zmluvou zo dňa 31.3.2016 uzavretou na dobu neurčitú, bez doby trvania tejto doby a 8x stav skladu a 8x faktúra, pričom išlo o predloženie nejakých dokladov, ktorými malo byť dokumentované vlastnícke právo. Ďalej v čase od 28.4.2023 do 15.6.2023 nasledovala e-mailová komunikácia medzi p. C. a zástupcom odporcu o prípadnom mimosúdnom riešení situácie a ich podmienkach na základe čoho bol zo strany odporcu 13.6. e-mailom zaslaný návrh dohody a 16.6. žiadosť o vyjadrenie k návrhu. 16.6. bol zo strany navrhovateľa – jeho zástupcu pre mimosúdne vyriešenie veci oznámené neakceptovanie návrhu na dohodu. Odporca 21.6.2023 zaslal e-mail p. Konečnému, že 22.6.2023 o 15.00 hod. dôjde za prítomnosti notára k otvoreniu priestorov a dôjde k spísaniu vecí nachádzajúcich sa v priestoroch a tiež ich následnému presunutiu do skladových priestorov z dôvodu potreby uvoľnenia prevádzok odporcu. Pán C. sa do obchodného centra dostavil a požadoval zachovať status quo, pričom odporca mu vyhovel a všetky tri prevádzky uzamkol a kľúče boli zapečatené v obálke. Prítomná notárka opustila centrum o 17.17 hod. Následne p. Konečný narušil ním požadované status quo, manipuloval so zámkom na dverách prevádzky TOMMY JEANS, DIESEL, G-STAR RAW v obchodnom centre Aupark Žilina, ktorý sa tak dostal do prevádzok a začal z nich vynášať tovar aj za pomoci iných odporcovi neznámych osôb, k čomu bola privolaná aj policajná hliadka. 22.6.2023 o 15.31 hod. bol odporcovi zo strany zástupcu navrhovateľa doručený list označený ako Súpis hnuteľných vecí – Aupark Žilina SC výzva na upustenie od protiprávneho konania, na ktorú bola zaslaná odpoveď dňa 27.6.2023.
20. Odporca k vlastníckemu právu navrhovateľa v odvolaní uviedol, že pokiaľ navrhovateľ v návrhu uviedol, že odporca si bol niekoľko rokov bez pochybností vedomý skutočnosti, že predajca nie je vlastníkom zariadenia v obchodnej prevádzke, tak tým má na mysli zmluvu o podnájme nebytových priestorov, ktorá bola uzatvorená pre obchodnú jednotku CUBE, v ktorej je uvedené, že mobiliár, interiérový nábytok a doplnky sú vo vlastníctve navrhovateľa. Navrhovateľ ale nežiada vydať tieto hnuteľné veci, ale tovar, o ktorom tvrdil, že je vlastníkom, ale nedoložil komisionársku zmluvu a preto
nebolo určiteľné, či má alebo nemá vlastnícke právo k predmetným veciam. Odporca tiež uviedol, že v inej obchodnej prevádzke Mlyny Nitra požiadal DENIM retail, aby vypratal obchodnú jednotku 3.06a, avšak tento si z priestorov odniesol len tovar a zariadenie v prevádzke zanechal. Podľa odporcu je evidentné, že navrhovateľ a DENIM retail mal záujem všade opakovať rovnaký scenár, avšak túto informáciu o svojom postupe súdu neposkytol.
21. Pokiaľ navrhovateľ v návrhu tvrdil, že vytvoril pre odporcu elektronický prístup na server, toto tvrdenie vytrhol z kontextu. Právnemu zástupcovi odporcu bol doručený e-mail 28.4.2023, v ktorom bolo uvedené, že v tento deň umožní odporcovi nahliadnutie do dokladov od 10.00 do 18.00 hod., avšak bez predchádzajúcej dohody o termíne, čím bolo znemožnené takéto nahliadnutie s ohľadom na pracovný harmonogram právneho zástupcu odporcu, ktorý si daný mail mal možnosť pozrieť až v piatok večer po uplynutí času „prístupu“.
22. Odvolateľ ďalej namietal, že napadnutým uznesením bola odporcovi uložená povinnosť vypratať navrhovateľom označený konkrétny tovar, ktorý sa mal nachádzať v priestore označenom ako CUBE, ale je otázne, či tovar uvedený v uznesení sa v tejto prevádzke nachádzal alebo či sa vôbec v nejakej prevádzke nachádzal. Tovar bol spoločnosťou DENIM retail zabalený do škatúľ ešte predtým, ako došlo k uplatneniu zádržného práva, odporca škatule neotváral, nie je mu známe, čo je obsahom škatúľ. Odporca bol nútený veci premiestniť do skladu, aby mohol nebytový priestor užívať, teda nešlo o svojvoľné nakladanie s tovarom. O premiestnení vecí bola spísaná notárska zápisnica č. N 430/2023 zo dňa 23.6.2023, ktorú odporca priložil k odvolaniu. Žalovaný prizval konateľa oboch spoločností k notárskemu súpisu na deň 22.6.2023 o 15.00 hod. Z notárskej zápisnice vyplýva, že p. Konečný vykonanie súpisu a premiestnenie vecí pod jeho dozorom, kedy by bolo jednoznačne zdokladované, s akými vecami a akým spôsobom prenajímateľ nakladal bezdôvodne odmietol a prevádzky boli uzatvorené, no napriek tomu sa p. C. dostal do prevádzky TOMMY JEANS, DIESEL, G-STAR RAW a začal z nich odnášať tovar cez zadný vchod prevádzky a nakladať do pripravených vozidiel, k čomu bola privolaná policajná hliadka.
23. Odporca ďalej poukázal na to, že navrhovateľ podal skúšobne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na prevádzku, kde bol nájomcom spôsobený najmenší dlh a následne bude pokračovať v prípade úspechu. Poukázal na to, že nájomca spôsobil aj v iných prevádzkach dlhy, a to Aupark Košice vo výške 64.390,65 Eur a v OC Mlyny Nitra vo výške 101.808,38 Eur. Konateľ navrhovateľa nebol ochotný akceptovať žiaden návrh, pričom neuviedol žiadny dôvod a preto nie je pravdivé, že odporca kládol ultimatívne požiadavky alebo vyvíjal nátlak na navrhovateľa. Odporca sa snažil len minimalizovať škody spôsobené nájomcom a jeho nekorektným správaním.
24. Odporca ďalej tvrdil, že zádržné právo využil v súlade so zákonom a judikatúrou. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že mu z dôvodu uplatneného zádržného práva vzniká škoda, odporca uviedol, že s nárokom na náhradu škody sa musí navrhovateľ obrátiť na nájomcu a nie na odporcu. Zadržanie by mohlo byť posúdené ako neoprávnené iba v prípade, ak by došlo k zadržaniu vecí svojvoľne alebo ak by išlo o vec ľstivo odňatú. O tieto prípady nejde, pričom odporca má voči DENIM retail s.r.o. pohľadávku na nájomnom a prevádzkových nákladoch na prevádzku CUBE vo výške 12.719,15 Eur, čo je istina bez úrokov z omeškania. Odporca je oprávnený aj uplatniť zmluvnú pokutu z dôvodu omeškania úhrady splatných faktúr, čo zatiaľ neurobil. Odporca si tieto nároky zatiaľ neuplatnil, čo zneužíva navrhovateľ poukazujúc na údajnú neprimeranosť krokov odporcu pri uplatnení zádržného práva. Odporca poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal svoje vlastnícke právo odporcovi napriek viacerým jeho žiadostiam. Navrhovateľ nepredložil komisionársku zmluvu ako dôkaz v tomto konaní a faktúra ešte vlastnícke právo nedokladuje.
25. Odporca ďalej v odvolaní poukázal na to, že komisionárska zmluva, ktorú mu predložil navrhovateľ bola uzavretá na dobu určitú, pričom žiadna lehota v nej uvedená nebola a preto je potrebné považovať ju za už neplatnú, nakoľko mohla platiť len ten jeden deň, ktorý bola uzatvorená. V prípade, že by mala byť platná, tak dal do pozornosti súdu jej znenie, z ktorého vyplýva, že DENIM retail zodpovedá voči navrhovateľovi za všetky škody na tovare a z dôvodu porušovania komisionárskej zmluvy môže navrhovateľ od DENIM retail požadovať zmluvnú pokutu. Poukázal tiež na to, že z obchodného neúspechu spoločnosti DENIM retail je organizovaným konaním navrhovateľa a spoločnosti DENIM retail postihnutý odporca. Keďže odporca potreboval vyriešiť vypratanie predmetných obchodných jednotiek, bol ochotný prijať akúkoľvek formu zabezpečenia svojich pohľadávok, napr. navrhoval
nájomcovi odkúpenie tovaru vo výške splatných pohľadávok, dohodu o splátkovom kalendári vo forme notárskej zápisnice s odkladom prvej splátky o rok a podobne, avšak všetky ponúkané možnosti boli zo strany nájomcu odmietnuté a nájomca nenavrhol poskytnutie zabezpečenia pohľadávky odporcu v žiadnej forme. Odporca ďalej uviedol, že uzatvorenie komisionárskej zmluvy bolo účelové a jediným cieľom bolo vytvorenie štruktúry, v rámci ktorej spoločnosť nevlastní tovar, ktorej predaj je jej hlavnou obchodnou činnosťou a teda sa značne zhorší vymožiteľnosť pohľadávok voči spoločnosti DENIM retail napr. v prípade jej konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti alebo v prípade exekúcie vykonateľného rozhodnutia znejúceho na peňažné plnenie. Je otázne, či takýto právny úkon potom sa neprieči svojim účelom dobrým mravom a či takýto postup je v súlade so zásadami poctivého obchodného styku a teda či používa právnu ochranu.
26. Odporca ďalej v odvolaní uviedol, že uplatnil zádržné právo podľa § 151s Občianskeho zákonníka na tovar nájomcu, o ktorom mal za to, že patrí nájomcovi. Zádržné právo môže vzniknúť aj na zabezpečenie pohľadávky, ktorú má veriteľ voči osobe, ktorá nie je vlastníkom zadržaných vecí. Odporca má proti nájomcovi pohľadávky vo výške 64.390,65 Eur. Tovar, ktorý navrhovateľ žiada vydať má povahu hnuteľnej veci. Tovar nebol odňatý odporcom svojvoľne alebo ľstivo. Dostal sa do dispozičnej sféry odporcu tak, že ho navrhovateľ, keďže o sebe tvrdí, že je vlastníkom hnuteľných vecí, dobrovoľne vniesol do prenajatých priestorov, ktoré boli dané do užívania spoločnosti DENIM retail s.r.o. na základe zmlúv o podnájme nebytových priestorov. Odporca by bol povinný tovar vydať, ak by nájomca riadne a včas splnil svoje záväzky podľa zmluvných vzťahov. Poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 33Odo 839/2004 „V daném případě se zadržované stroje patřící původně společnosti T. dostaly do areálu žalované proto, že je uvedená společnost se souhlasem žalované v tomto areálu používala ke svému podnikání. Není podstatné, zda ohledně těchto věcí existoval mezi společností T. a žalovanou smluvní vztah, význam má pouze skutečnost, že je společnost T. do areálu žalované (a tedy do její dispozice) vnesla dobrovolně, t. j. v souladu se svou vůlí. V žádném případě proto nelze uvažovat o svémocném odnětí žalovaných věcí nebo o použití lsti.“
27. Z uvedeného vyplýva, že tovar nebol odňatý i/ svojvoľne; alebo ii/ ľstivo, keď i/ ich žalovaný neodňal svojpomocne z držby spoločnosti DENIM retail za použitia vis compulsiva, s ohľadom na skutočnosť, že tovar bol dobrovoľne, v súlade s vôľou spoločnosti DENIM retail aj žalobcu, vnesený do užívaných priestorov; ii/ tovar nebol odňatý za pomoci ľsti, teda využitím omylu, ktorý by žalovaný úmyselne vyvolal za účelom zmocnenia sa tovaru alebo úskoku, t. j. tovar nebol vylákaný.
28. Ďalej odcitoval z rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 21Cdo 2265/2005 a 21Cdo 3926/2020, 21Cdo 2264/2005, z ktorých podľa odporcu vyplýva, že zádržným právom, ako vecným právom k cudzej veci možno zaťažiť aj veci osoby, ktorá nie je subjektom právneho vzťahu na základe ktorého vznikla pohľadávka, ktorá je zabezpečená zádržným právom. Zákon neurčuje pravidlo, že zadržané veci musia byť vo vlastníctve dlžníka, ako uvádza navrhovateľ – toto platí len pri záložnom práve podľa § 672 ods. 1 OZ. Podľa odvolateľa dôležitý je fakt, že zadržanú vec mal dlžník v detencii. Skutočnosť, že vlastník s ňou nemôže nakladať by nijako nemala oslabovať zádržné právo, keďže ide o vecné právo k cudzej veci. V prípade, ak dôjde k zadržaniu cudzej veci, skutočnosť, že s ňou nemôže vlastník nakladať je daná na vrub dlžníka, t.j. spoločnosti DENIM retail, ktorému bola primárne vec odovzdaná, t.j. on zodpovedá vlastníkovi za škodu. Ak vzniklo zádržné právo v súlade so zákonom nemôže zaniknúť len na základe skutočnosti, že vzťah medzi vlastníkom a dlžníkom z nejakého dôvodu zanikol. Ak by aj výkon zádržného práva zasahoval do vlastníckeho práva vlastníka tovaru, išlo by o zásah v súlade s právom, ktorým by bol ipso facto výkon zádržného práva. Toto pripustil aj súd v napadnutom rozhodnutí, ktorý uviedol, že zádržné právo môže vzniknúť aj na zabezpečenie pohľadávky, ktorú má veriteľ voči osobe, ktorá nie je vlastníkom zadržovanej veci, predpokladom tejto skutočnosti je, že veriteľovi bola takáto vec odovzdaná na základe platnej zmluvy, resp. iného právneho úhonu. Súd poukazuje na skutočnosť, že ďalšou obligatórnou a nevyhnutnou podmienkou vzniku zádržného práva je oprávnenosť držby na strane subjektu uplatňujúceho zádržné právo, inými slovami, k vzniku zádržného práva môže dôjsť len vo vzťahu k hnuteľným veciam, ktoré má osoba vykonávajúca zádržné právo v oprávnenej držbe. Podľa odvolateľa podmienka odovzdania veci na základe platnej zmluvy alebo iného právneho úkonu z príslušných zákonných ustanovení nevyplýva a prvostupňový súd ju nijako nezdôvodnil. Tým vec nesprávne právne posúdil keď dospel k záveru, že držba odporcu bola neoprávnená, a to z dôvodov uvedených vyššie.
29. Okrem toho navrhovateľ tvrdil, že hodnota tovaru postupom času klesá, pričom k návrhu doložil aj faktúry aj z rokov 2021 a 2022, a preto je otázne akú hodnotu skutočne tovar v jednotke CUBE mal, resp. má.
30. Odporca ďalej namietal, že zoznam faktúr Vivienne Westwood nebol priložený k návrhu, a preto nie je zrejmé, ako mohol súd v bode 28 uznesenia konštatovať, že navrhovateľ preukázal vlastnícke právo priloženými faktúrami, ktoré nepriložil. Tiež nie je možné zistiť ako súd zistil, že práve tento tovar sa nachádzal v prevádzke CUBE. Ak mal súd za preukázané vlastnícke právo žalobcu z faktúr, ktoré priložil k návrhu to ešte neznamená, že išlo o tovar, ktorý sa nachádzal v prevádzke CUBE. Nemôže byť vydané rozhodnutie bez toho, aby toto bolo vykonateľné. Niektorý tovar môže byť predaný, nedodaný do prevádzky CUBE ap. Podľa odporcu išlo o predčasne vydané rozhodnutie. Odporca poukázal tiež na to, že v návrhu uvedená komisionárska zmluva, zúčtovacia faktúra komitenta, odstúpenie od zmluvy a fotodokumentácia neboli priložené k návrhu. Navrhovateľ sa pritom na tieto listiny odvoláva a potom neboli naplnené podmienky náležitosti návrhu podľa § 326 CSP. Súd mal taký návrh odmietnuť. Zároveň uviedol, že faktúra sama o sebe nedokazuje vlastnícke právo navrhovateľa.
31. Odporca tiež namietal, že bez doloženia dôkazov, na ktoré sa navrhovateľ odvolával, nemohla byť usvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán. Napadnutým rozhodnutím bolo zasiahnuté do práv odporcu, pričom súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí poskytnúť ochranu aj tomu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Napadnutým rozhodnutím súd poprel právo odporcu na ochranu svojich záujmov, ktoré mu poskytuje legislatíva.
32. Odporca ďalej v odvolaní tvrdil, že preukázanie vlastníctva bolo možné urobiť jednoducho, a to poukázaním na účtovné závierky spoločnosti DENIM retail s.r.o., avšak z týchto by vyplynulo, že tento žiadne tovarové zásoby nemá a neeviduje. DENIM retail s.r.o. od r. 2020 nemá založenú žiadnu účtovnú závierku, čo je v rozpore s právnymi predpismi, je dlžníkom odporcu s výškou istiny 65.000,- Eur a zároveň ďalších prenajímateľov obchodných prevádzok, ktoré sú už uzatvorené, je daňovým dlžníkom vo výške min. 34.000,- Eur, dlžníkom VŠZP vo výške 11.000,- Eur, Sociálnej poisťovne vo výške 100.000,- Eur (stav k 30.6.2023) a jediným hodnotným aktívom, pretože iné nemožno identifikovať, je práve sporný tovar. Odporca ďalej uviedol úvahu, že nemožno vylúčiť, že obchodný model, ktorý zvolil jeden konečný užívateľ výhod, že založil a má 2 formálne nezávislé spoločnosti s podobným názvom (pričom tvrdí, že tovar patrí výlučne jednej z nich, ktorá naďalej podniká) a tvrdí, že hnuteľný majetok patrí jej, bol dopredu zvolený a jeho výsledok je dosiahnutie práve stavu, aby DENIM retail zostal ako prázdna spoločnosť so všetkými záväzkami.
33. Odvolateľ uzavrel, že boli naplnené dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Konajúci súd sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, pochybil v procesnom postupe tým, že neboli naplnené ustanovenia § 326 a 327 CSP, nesprávne posúdil na základe vykonaných dôkazov skutkový stav a zároveň aj nesprávne posúdil vec z právneho hľadiska tak vlastnícke ako aj zádržné právo. Nariadením neodkladného opatrenia medzi stranami nastolil súd medzi stranami nezvrátiteľný stav, a to napriek tomu, že navrhovateľ sa mohol práva domáhať v riadnom konaní o vydanie veci. Vzhľadom na rozsah zásahu bolo nevyhnutné riadne zhodnotiť, či je skutočne vzhľadom na špecifické okolnosti konkrétneho prípadu daná potreba takejto úpravy pomerov iba na základe veľmi zjednodušeného a jednostranného dokazovania a s týmto sa vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia. Bolo potrebné osobitne uvážiť, aby sa neodkladným opatrením účelovo nepredbiehal, resp. neobchádzal súdny spor a aby nedošlo k situácii, že by navrhovateľ priamo na základe nariadeného neodkladného opatrenia bez riadneho prejednania veci po stránke právnej aj skutkovej zámerne docielil stav, ktorý je žiadúce dosiahnuť rozhodnutím vo veci samej. Z odôvodnenia uznesenia podľa odporcu nevyplýva, prečo mal prvostupňový súd v danom prípade za preukázané, že je možné vydať neodkladné opatrenie v tomto konaní a aké dôvody ho k tomu viedli. Rovnako ani navrhovateľ v návrhu osobitne neodôvodnil, prečo sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha rovnakého rozhodnutia akoby bol výrok v rozhodnutí vo veci samej.
Odvolanie navrhovateľa
34. Navrhovateľ sa včas podaným odvolaním, proti výroku II a IV napadnutého rozhodnutia domáhal aby odvolací súd tieto výroky zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a teda odporcovi uloží povinnosť vydať navrhovateľovi a umožniť navrhovateľovi prevziať a odviezť sporné produkty špecifikované v ods. 32 napadnutého uznesenia a zároveň odporcu
zaviaže nahradiť navrhovateľovi trovy konania pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
35. Navrhovateľ svoje odvolacie námietky konkretizoval tak, že nesúhlasí, že súd nemal osvedčené vlastníctvo navrhovateľa k predmetným hnuteľným veciam. Navrhovateľ opätovne prekontroloval rozsah požadovaných vecí a zistil, že vlastnícke právo bolo listinnými dôkazmi, faktúrami priloženými k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nesporne preukázané aj vo vzťahu k veciam špecifikovaným v bode 32 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (ďalej len „sporné produkty“), a to okrem jedinej položky označenej ako „1 ks Sperky 9017 VIVIENN THIN LINES FLAT63020259-R001- EAN 8050597032535“. Navrhovateľ ďalej v odvolaní uviedol, že pripojil kontrolnú tabuľku, v ktorej označil výlučne sporné produkty, v ktorých uviedol okrem iného poradové číslo sporného produktu, ako bolo uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného oparenia spolu s identifikačným kódom, číslom faktúry, ktorou bol tento tovar fakturovaný, pričom uviedol aj podľa neho pravdepodobnú príčinu, pre ktorú súd prvej inštancie dospel k záveru, že sporný produkt nie je uvedený v rámci zoznamu faktúr. Uviedol tiež, že vyhľadávanie produktov vo faktúrach možno realizovať prostredníctvom identifikačného kódu, ktorý po zadaní do vyhľadávacej funkcie v elektronickom zozname faktúr zadá identifikačný kód a následne sa dostane k spornému produktu vyznačenému zelenou farbou. Uviedol tiež, že názvy produktov sa môžu líšiť a preto je potrebné sa orientovať pomocou identifikačných kódov. Namietal, že prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a potom vec nesprávne právne posúdil. Prvoinštančný súd mal návrhu v celom rozsahu vyhovieť, preto žiadal, aby bolo napadnuté rozhodnutie v druhej a štvrtej výrokovej vete zmenené tak, že bude návrhu v celom rozsahu vyhovené a zároveň odporca zaviazaný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 100%.
Vyjadrenia strán
36. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril podaním z 11.10.2023 tak, že odvolanie navrhovateľa bolo nedôvodné. Ak navrhovateľ v návrhu neuviedol dôkazy ku svojim tvrdeniam jasne, zrejme a určito vzhľadom na charakter konania o nariadenie neodkladného opatrenia, nemôže sa odvolávať na to, že súd niečo poplietol a v tom dôsledku nesprávne rozhodol. Navrhovateľ mal dať návod súdu v návrhu a nie v odvolaní. Súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia len osvedčuje skutočnosti a nedokazuje veci v plnom rozsahu. Ak navrhovateľ k návrhu nepriložil prílohy, ktoré síce v návrhu uviedol, ale nedoložil ich, okrem iného zoznam faktúr MICHAEL CORS dve časti, pričom nie je zrejmé, či sú pripojené dve časti, nakoľko pripojený je len jeden súbor, potom je zrejmé, že súd správne aj z takéhoto dôvodu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože zo strany súdu nemohlo dôjsť k osvedčeniu skutkových tvrdení. Z odvolania vyplýva aj to, že položky, ktoré súd zamietol pri nariadení neodkladného opatrenia, ako vyplývajú z bodu 32 uznesenia, sú uvedené v zozname faktúr MICHAEL CORS, druhá časť, ktorý nebol priložený k návrhu navrhovateľa a preto súd nemal osvedčené tovary, ktoré mali byť uvedené v tomto súbore. Ďalej uviedol, že navrhovateľ neosvedčil ani to, že mu odporca bráni v užívaní a zadržiava práve ten tovar, ktorého vydania sa domáha a teda že z existujúceho stavu je založený nárok navrhovateľa vo vzťahu k osobe, voči ktorej neodkladné opatrenie navrhovateľ smeruje. Navrhovateľom predkladané dôkazy nemajú výpovednú hodnotu o tom, či tovar sa v predmetnej prevádzke v čase jeho tvrdeného zadržania odporcom a v čase vydania rozhodnutia o neodkladnom opatrení nachádzal. Takýmito dôkazmi nie sú ani zoznamy a identifikácia tovaru či zoznamy faktúr.
37. Odporca ďalej poukázal na to, že napriek tomu, že v konaní 18Cb/77/2023 bolo vydané neodkladné opatrenie v časti návrhu podľa výroku I uznesenia, o ostatných šiestich zhodných návrhoch žalobcu podaných na Okresný súd Žilina v konaniach č. 56Cb/26/2023, 56Cb/24/2023, 18Cb/82/2023, 38Cb/80/2023, 18Cb/87/2023, 56Cb/31/2023 boli návrhy zamietnuté, pričom súd aj zdôvodnil, prečo sa odklonil od rozhodnutia v obdobnej právnej veci, a to že zistil, že spoločnosť DENIM retail s.r.o. bola v zmysle uzavretej komisionárskej zmluvy povinná predávať tovar vo vlastníctve navrhovateľa v rôznych obchodných prevádzkach, pričom konkretizácia tovaru na jednotlivých prevádzkach, resp. prevádzke, ktorá sa danej veci týka, v návrhu absentovala. Súd ďalej konštatoval, že nemal dostatočne osvedčené, do ktorej obchodnej prevádzky bol tovar skutočne dodaný, ktorý konkrétny tovar sa v ktorej prevádzke nachádzal a v ktorej prevádzke malo údajne dochádzať k jeho zadržovaniu. Odporca zároveň poukázal na svoje odvolanie proti výroku I a IV napadnutého rozhodnutia. Poukázal tiež na to, že navrhovateľ v návrhu uvedenú položku „1 ks Sperky 9017 VIVIENN THIN LINES FLAT63020259-R001- EAN 8050597032535“ ničím neosvedčil a napriek tomu žiada vydať aj túto. Odporca navrhol, aby výrok II
napadnutého rozhodnutia bol potvrdený a rozhodnutie v I a IV výroku bolo zrušené a odporcovi priznaná náhrada trov odvolacieho konania vo výške 100 %.
38. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že toto považuje za nedôvodné a navrhol, aby výrok I napadnutého rozhodnutia bol potvrdený a výroky II až IV boli zmenené v zmysle ním podaného odvolania. K podanému odvolaniu odporcu uviedol, že je absurdným poukazovanie na personálne prepojenie spoločnosti DENIM group a DENIM retail, nakoľko ide o štandardnú zákonom dovolenú a z hľadiska obchodného tiež logickú štruktúru odlišujúcu dve rôzne obchodné aktivity. Poukázal tiež na to, že odporca neprezentoval štruktúru v rámci spoločnosti NE Property B.V., ktorá podľa argumentácie odporcu tiež účelovo vytvorila skupinu spoločností na elimináciu a rozloženie podnikateľských rizík. Tiež opomenul, že počas niekoľko rokov fungovania mu bolo zo strany navrhovateľa, resp. jeho skupiny uhradených niekoľko miliónov Eur, preto je nedôveryhodná argumentácia, že išlo o účelové vytvorenie skupiny pre ušetrenie alebo zbavenie sa povinnosti uhradiť 12.000,- Eur.
39. K námietke týkajúcej sa komisionárskej zmluvy uviedol, že táto je s nulitným významom, do spisu pri podaní návrhu bola založená komisionárska zmluva v úplnom znení uzatvorená na dobu neurčitú.
40. Podľa navrhovateľa predložil všetky relevantné doklady, ktoré mal a ktoré by mal mať pri štandardnej obchodnej činnosti v danom čase k dispozícii na preukazovanie v konaní o vydaní neodkladného opatrenia. Preukázal vlastníctvo k zadržiavaných veciam v maximálnej miere, ktorá je objektívne možná. Naopak, žalovaný kvalifikovane nespochybnil vlastnícke právo žalobcu k veciam deklarovaným v návrhu s výnimkou toho že tvrdil, že faktúry nie sú dôkazom o vlastníctve.
41. Navrhovateľ uviedol, že podstatné je, že odporca nenamietal tvrdenie o zadržiavaní cudzích vecí, nespochybnil žiadne zo skutkových tvrdení navrhovateľa, a to ani tvrdenia o uložení vecí v prenajatom priestore (potvrdil aj ich uloženie v krabiciach presne v súlade s tvrdením navrhovateľa) a ani o nakladaní odporcu s nimi a presunoch do skladových priestorov za účelom uvoľnenia priestoru. Nespochybnil ani realizáciu inventúry tesne pred zneprístupnením priestorov, na základe ktorého navrhovateľ presne identifikoval zadržiavané veci. Poukázal tiež na to, že odporca tvrdí, že má zádržné právo k cudzím veciam, avšak svojou nečinnosťou marí navrhovateľovi možnosť preukázať vlastnícke právo k týmto veciam z dôvodu neposkytnutia súčinnosti. Seriózny subjekt s reálnym právom veci zadržiavať a nakladať s nimi by úkon zadržania nasledoval vyhotovením riadneho a transparentného súpisu vecí. Navrhovateľ k odvolacím námietkam odporcu o tom, že veci zadržal podľa § 151s) ods. 1 Občianskeho zákona uviedol, že odôvodnenie odporcu, že jeho nárok nie je pohľadávkou na nájomnom, ale pohľadávkou na platbách súvisiacich s nájomným, neobstojí. Jednak by vznikla neúnosná a neodôvodniteľná duplicita právnych režimov pri posudzovaní a uplatňovaní zádržného práva pri pohľadávkach z toho istého nájomného vzťahu často vyčíslených a uplatňovaných jednou faktúrou na zaplatenie nájomného a úhrad za súvisiace plnenia a jednak posudzovanie a identifikácia vecí spadajúcich do zadržiavanej podstaty by mali rôzne režimy. Keďže podľa § 672 ods. 1 OZ sa vyžaduje vlastníctvo vecí dlžníka a § 151s) ods. 1 OZ vyžaduje nadobudnutie držby veriteľom odovzdaním na základe zmluvy alebo jasného právneho dôvodu, veci v priestore, ku ktorému má dispozíciu nájomník sú z povahy veci z tejto podstaty vylúčené (čo je aj dôvodom osobitnej úpravy § 672 OZ, ktorú sa žalovaný pokúša obísť). Použitie § 151s) OZ pre danú situáciu je nemožné z viacerých dôvodov: a) Pre uplatnenie všeobecného zádržného práva sa zo zákona kategoricky vyžaduje oprávnená držba, t.j. dobrovoľné odovzdanie veci dlžníkom veriteľovi. Domnelý dlžník (predajca) však nikdy dobrovoľne ani inak neposkytol/neodovzdal veci prenajímateľovi (o.i. ako komisionár nemal na to ani právo), a samozrejme je tiež zrejmé, že ani navrhovateľ ako vlastník dotknutých vecí (tvaru, vybavenia a zariadení prevádzok) nikdy odporcovi tieto neposkytol ani neodovzdal. Naviac vlastník vecí (navrhovateľ) nie je dlžníkom odporcu ani osobou inak zaviazanou odporcovi. Odporca sa preto nikdy nestal oprávneným držiteľom predmetných hnuteľných vecí a nikdy k nim nenadobudol zádržné právo. Naopak, ľstivo, protiprávne, proti vôli nájomcu aj vlastníka znemožnil nakladanie s tovarom, a už niekoľko mesiacov ním nastolený protiprávny stav udržiava a zneužíva v snahe donútiť nájomcu k sporným plneniam, resp. s cudzími vecami dokonca svojvoľne nakladá. b) Aj pri hypotetickom predpoklade dobromyseľného nadobudnutia vecí a ich oprávnenej držby (ktorá kategorická požiadavka v tomto prípade absentuje), všeobecná právna úprava (§ 151s a nasl. OZ) poskytuje zádržné právo veriteľovi iba voči osobe, voči ktorej má veriteľ pohľadávku a ktorej je inak povinný veci vydať. Odporca (ako domnelý veriteľ), ktorý je povinný vydať veci na výzvu vlastníkovi týchto vecí (t. j. navrhovateľovi), nemá voči odporcovi žiadnu pohľadávku ani iný nárok.
c) Pre nájomné vzťahy (bez ohľadu na to, či ide o zabezpečenie nároku na nájomné či súvisiace platby, dokonca aj bez ohľadu na to, že môže ísť o pohľadávku z bezdôvodného obohatenia v súvislosti so zánikom platnosti a účinnosti nájomnej zmluvy) je nutné z povahy aj logiky veci použiť osobitnú úpravu podľa § 672 OZ.
42. Pokiaľ odporca poukazoval na českú judikatúru, navrhovateľ uviedol, že táto nie je v SR prameňom práva a pre vec má nulovú záväznosť právnu či faktickú. Naopak, paradoxne bez výnimky potvrdzuje svojvôľu a neoprávnenosť zadržiavania vecí odporcom. Pokiaľ poukázal na rozhodnutie 33Odo/839/2004, toto rieši podstatne inú skutkovú situáciu, keď rieši držbu vecí vnesených do areálu, ku ktorému dlžník nemal žiadne užívacie oprávnenie. V predmetnom prípade ale bol základom nájomný, resp. podnájomný vzťah a prenajaté priestory nikdy nie je možné svojvoľne považovať za miesto odovzdania vecí prenajímateľovi a veci vnesené do tohto priestoru za nadobudnuté do oprávnenej držby prenajímateľom.
43. Navrhovateľ ďalej uviedol, že k návrhu pripojil všetky dôkazy v dvoch podaniach podaných bezprostredne po sebe, čo je zrejmé aj po nahliadnutí do spisu.
44. Navrhovateľ ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že ako uviedol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v prílohe mailovej správy z 28.4.2023, zaslal odporcovi komisionársku zmluvu a dokumentáciu pre overenie vlastníctva. Tam uvedený zoznam vecí na prevádzke je totožný so zoznamom predloženým v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to prílohy č. 2 Zoznam a identifikácia tovaru, zoznam tovaru vznikol na základe inventarizácie zo dňa 3.4.2023, ktorú vykonal navrhovateľ v kooperácii s predajcom vo všetkých prevádzkach prenajatých od odporcu v nadväznosti na avizované ukončenie nájomného vzťahu bezprostredne pred svojvoľným uzamknutím prevádzok odporcom a zamedzením vstupu nájomcovi do prevádzok. Počas inventarizácie bolo odporcom znemožnené odnášať veci z prevádzky a nebolo tak možné urobiť ani neskôr. Z predloženej fotografie a prílohy č. 23 k návrhu je evidentné, že odporca presúva v rámci nákupného centra Aupark Košice jednotlivé boxy zhodné s inventarizáciou.
45. Ďalej uviedol, že príloha č. 2 k návrhu Zoznam a identifikácia tovaru bola vypracovaná na základe inventúrneho zoznamu. Tieto zoznamy spolu so zoznamom skladu sú identické a boli vyhotovené na základe internej evidencie vyplývajúcej z vykonanej inventarizácie z 3.4.2023, pričom v takomto rozsahu boli aj najneskôr 28.4.2023 zaslané odporcovi, ktorý rozsah zadržiavaného tovaru so zoznamom získaným od navrhovateľa nespochybnil.
46. Navrhovateľ ďalej dal odvolaciemu súdu do pozornosti, že inventarizácia bola vykonaná na tovar, ktorý sa na prevádzke nachádzal bez ohľadu na to, kde bol pôvodne dodaný. Miesto uvedené na faktúrach označuje miesto, kam bol tovar dodaný od dodávateľa navrhovateľovi a následne v rámci interných prenosov bol prenesený z dôvodu efektívnosti predaja aj do iných prevádzok. Počas inventúry sa tovar nepredával a prevádzka bola z toho dôvodu uzatvorená. Vzhľadom na to, že odporca počas inventarizácie, resp. po nej zamedzil nakladaniu s tovarom na prevádzke, nebolo možné tovar predávať a nemožno ani doložiť nulový predaj. Už odo dňa 3.4.2023 odporca znemožnil prostredníctvom súkromnej bezpečnostnej služby tovar z prevádzky odnášať.
47. Navrhovateľ tiež uviedol, že inventarizačný zoznam nebolo možné predložiť odporcovi už v deň oznámenia o vlastníckom práve k veciam na prevádzke dňa 6.4.2023, pretože výsledky inventarizácie bolo potrebné ďalej spracovať a dať do podoby interpretovateľnej odporcovi, čo navrhovateľ aj urobil v rámci jeho výzvy zo dňa 28.4.2023, v ktorej predložil podrobný zoznam skladu v predmetnej prevádzke. Odporca si bol vedomý vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetným veciam, čo vyplýva aj z jeho mailovej správy z 3.5.2023, ktorou odporca navrhovateľovi predložil návrhy kúpnej zmluvy a preberacieho protokolu. Ďalej odcitoval z preberacieho protokolu bod 1 a 2, z ktorých má vyplývať, že odporca si bol vedomý vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetným veciam. Skutkový stav potom vychádza aj z dokumentácie vyhotovenej, pripravenej a navrhnutej odporcom súladne s tým, ako je uvedený v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak by bolo sporné vlastnícke právo navrhovateľa, odporca by nepredložil návrhy zmluvnej dokumentácie v takom znení.
48. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca v odvolaní kvalifikovane nespochybnil splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa navrhovateľa v návrhu preukázal v miere presahujúcej
požadovanú svoje vlastnícke právo k zadržiavaným veciam a protiprávnosť konania odporcu, neoprávnenosť držby. Držba vecí navrhovateľa odporcom je neoprávnená, nadobudnutá podvodne a ľsťou zo zištných úmyslov. Danosť práva bola teda osvedčená.
49. Navrhovateľ v ďalšej časti vyjadrenia zopakoval text z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Hodnota zadržaného tovaru v predmetnej prevádzke predstavuje 247.128,- Eur a celkovo v obchodných priestoroch odporcu 2.263.679,83 Eur. Tým, že boli zadržiavané protiprávne luxusné tovary okrem škody spôsobenej marením základnej činnosti navrhovateľa znemožnením obratu daného tovaru v obchodnom styku a teda získavania výnosov z predaja sa vlastníkovi spôsobuje škoda aj nezvratným podstatným znížením obchodnej ceny daného tovaru v čase. Táto škoda sa prehlbuje predlžovaním protiprávneho stavu. Ďalšie škody predstavuje vplyv zadržiavania tovaru na cash flow žalobcu a jeho možnosť, resp. nemožnosť obchodovať. Odporca tým, že pred svojvoľným nakladaním s cudzími vecami nevykonal ich súpis, navodzuje situáciu, kedy bude obzvlášť zložité dokázať, ktoré veci sa v danom čase nachádzali v ktorom priestore, v akom boli stave, ktoré boli prípadne konaním odporcu poškodené, prípadne odňaté a odcudzené. Hoci dôkazné bremeno uvedeného nesie a naďalej bude niesť odporca, objektívne svojim konaním marí možnosť neskoršieho dôsledného dokazovania a tým aj výrazne sťažuje prípadný výkon rozhodnutia.
50. Odporca k vyjadreniu navrhovateľa k odvolaniu odporcu uviedol, že má za to, že opísanie štruktúry a vzťahov navrhovateľa a spoločnosti DENIM retail s.r.o. bolo potrebné, aby si súd mohol vytvoriť názor o okolnostiach prípadu a o dôvodoch v konaniach zo strany odporcu. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na príjmy odporcu z prenájmov, tak nejde o previnenie odporcu, ale cieľ jeho podnikateľskej činnosti. Ďalej uviedol, že odporca nepotvrdil nič, týkajúce sa preukázania vlastníckeho práva navrhovateľa, ktoré nie je zrejmé z faktúr a nie je zrejmé ani z toho, či sa dané položky nachádzajú v prevádzke CUBE AUPARK Žilina, čo podrobne rozviedol vo svojom odvolaní. Podľa odporcu navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, aby mohlo byť nariadené neodkladné opatrenie v súlade so zákonom. Na margo tvrdení navrhovateľa o nepochybných tvrdeniach navrhovateľa uviedol, že nebolo preukázané vlastnícke právo navrhovateľa, odporca si uplatnil zádržné právo, nebolo preukázané, či sa veci, ktorých sa navrhovateľ domáha vydať nachádzajú v prevádzke CUBE AUPARK Žilina. Preto nebolo možné nariadiť neodkladné opatrenie v konaní, kde nedochádza k plnohodnotnému dokazovaniu. V prípade, že by došlo k plnohodnotnému dokazovaniu, nebolo by možné nariadiť neodkladné opatrenie, pretože odporca na zadržaný tovar uplatnil zádržné právo. Pokiaľ navrhovateľ uvádza tvrdenia o inventarizácii v návrhu nič také neuviedol. Pokiaľ navrhovateľ z neriešenia situácie obviňoval odporcu, tak opak je pravdou. Odporca mal snahu pred začatím súdneho konania sa dohodnúť, no riešenia stroskotali na navrhovateľovi, keď vyhlásil, že chce iba tovar a nájomné platiť nebude, nechcel vôbec riešiť vypratanie alebo predaj zabudovaných úprav a nakoniec jeho právny zástupca vyhlásil, že dohoda pre p. C. už nie je zaujímavá. Podľa odporcu je zásadnou otázka, či sa tovar, ktorý navrhovateľ žiada vydať nachádza v danej prevádzke.
51. Odporca ďalej uviedol, že kategoricky odmieta, že by išlo o ľstivé alebo svojvoľné odňatie, teda protiprávne zadržanie tovaru odporcom. Veci boli vnesené do priestorov odporcu dobrovoľne. Odporca by bol povinný tovar vydať, ak by spoločnosť DENIM retail riadne a včas plnila svoje záväzky podľa zmluvných vzťahov. K možnosti uplatniť zádržné právo aj na vec, ktorú dlžník nevlastní poukázal na názory publikované na internete na stránke eprávo.sk, ktorého odcitoval. Uviedol, že je otázne, či navrhovateľovi svedčí aktívna vecná legitimácia. Vecné práva patria erga omnes, a preto vec by v tomto dôsledku nemala byť vydaná navrhovateľovi, ale tomu, komu bola zadržaná. Tretia osoba ako prípadný vlastník, teda navrhovateľ, ktorý to o sebe tvrdí, sa môže obrátiť voči osobe, ktorej boli veci zadržané, teda spoločnosti DENIM retail – zodpovednostný vzťah sa týka teda navrhovateľa a spoločnosti DENIM retail alebo navrhovateľ môže zaplatiť dlh za spoločnosť DENIM retail, aby zaniklo zádržné právo k veciam. Zádržné právo zaniká zánikom pohľadávky, ktorú zabezpečuje.
52. Odporca ďalej uviedol, že judikatúra českých súdov je využiteľná aj pre naše právo z dôvodu, že v minulosti bol právny poriadok našich krajín spoločný, rovnaký. Ako odporca uviedol v odvolaní dikcia rozhodných v ustanovení je takmer totožná v oboch právnych úpravách, a preto použiteľná.
53. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ nepriložil prílohy, ktoré uvádza v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo formáte PDF, k návrhu boli priložené iba prílohy, ktoré uvádza v návrhu – formulárovom, t.j. 20 príloh vrátane návrhu v PDF formáte a splnomocnenia.
54. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ vo svojom vyjadrení odkazuje na rôzne dokumenty, ktoré neboli priložené k jeho návrhu vrátane inventúrneho súpisu, ktorý v návrhu ani nebol uvedený. Navrhovateľ k vyjadreniu priložil fotografiu, ktorá sa týka iného obchodného centra. Odporca zopakoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k stotožneniu tovaru, či sa nachádzal na prevádzke a ani vo vzťahu k vlastníckemu právu a ani nedokázal spochybniť zádržné právo, ktoré si uplatnil odporca. Odporca ďalej odcitoval z odôvodnení rozhodnutí Okresného súdu Žilina v obdobných veciach žalobcu, v ktorých súd zamietol návrhy na nariadenie neodkladných opatrení. Odporca uzavrel, že námietky voči napadnutému uzneseniu spochybňujúce dodržanie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia uplatnil v odvolaní, a preto sa ohradzuje k tvrdeniam navrhovateľ v jeho vyjadrení na str. 10.
55. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k vyjadreniam odporcu zotrval na svojich predchádzajúcich stanoviskách. Uviedol, že neexistujú dve komisionárske zmluvy, ale len jedna platná niekoľko rokov. Odporca vo svojich vyjadreniach zotrváva na účelových tvrdeniach o nepreukázaní vlastníctva. Odporca klame, keď tvrdí, že nevedel o inventarizácii vo všetkých prevádzkach. Miera preukázania danosti na strane navrhovateľa a protiprávnosti konania odporcu a miera osvedčenia naplnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia dosiahla maximálnu možnú mieru, ktorú možno od navrhovateľa požadovať. Navrhovateľ odporcovi predložil inventúrny zápis z prevádzky ku dňu 3.4.2023. Každá položka bola identifikovaná zvlášť nasnímaním cez čiarový kód na tovare priamo na odeve alebo balení následne vložená do identifikujúcej číslovanej krabice opäť s čiarovým kódom. Odporca nespochybňuje túto skutočnosť, naopak predkladá notárske zápisnice, pričom k nim priložená fotodokumentácia potvrdzuje, že práve tieto krabice s viditeľnými identifikačnými číslami a kódmi z inventúry boli predmetom svojvoľného nakladania zo stany odporcu. Ďalej mu predložil faktúry a dokumenty preukazujúce dlhodobý charakter činnosti a spolupráce so spoločnosťou DENIM retail ako komisionárom (vystavovanie vyúčtovacích faktúr po predaji tovaru v komisii zákazníkom). Námietky odporcu sú nedôveryhodné, čo vyplýva, aj z toho, že odporca napriek dohode s nájomcom o vyprataní vecí a výzve na ich vypratanie znemožnil prístup nájomcovi do prevádzky, neurobil súpis zadržiavaných vecí, neuviedol, aké vlastne veci zadržiava, pričom odporcom doložené notárske zápisnice dokazujú, že v priestoroch boli uložené a následne odporcom presúvané veci spomenuté v inventúre a očíslované a čiarovým kódom opatrené a k tomu doložil 3 fotografie takto opatrených obalov, resp. jednej visačky.
56. Navrhovateľ ďalej k argumentácii ohľadom zádržného práva odporcom uviedol, že ide o neudržateľnú pozíciu tak, ako to uviedol vo svojom vyjadrení k odvolaniu, snaha navodiť dobromyseľnú držbu na strane odporcu nemá žiadny základ, keďže odporcovi nikdy nikto tovar neodovzdal. Použitie všeobecného zádržného práva je vylúčené a judikatúra svedčí paradoxne proti odporcovi. Podľa navrhovateľa si odporca uvedomuje, že jeho pozícia veriteľa je sporná, zádržné právo na jeho strane neexistuje a akékoľvek kroky by znamenali, že zadržaný tovar musí byť objektivizovaný. Vo vzťahu k súdu mu nezostáva nič iné, iba tvrdiť, že nevie kto je vlastník, ktoré veci svojvoľne zadržal, nevie kde sa nachádzajú, avšak k týmto veciam má zádržné právo, keďže mu vlastne boli „dobrovoľne vydané dlžníkom“ ako kategoricky predpokladá zákon. A keďže k žiadnemu výkonu tohto zádržného práva nedošlo, ani k iným úkonom logicky predpokladaným – zákonom vyžadovaným – aj pri oprávnenom zadržiavaní cudzích vecí (napr. súpis konkrétnych vecí oznámenie „dlžníkovi, že sa zadržujú konkrétne veci“ a aké veriteľ plánuje ďalšie kroky) je pravdepodobné tiež vysvetlenie, že sa odporca asi domnieva, že môže cudzie veci bez ich identifikácie a objektivizácie zadržiavať bez časového obmedzenia.
57. Navrhovateľ ďalej uviedol, že vo vzťahu k námietkam ohľadom príloh poukazuje na svoje vyjadrenie k odvolaniu. K odporcom uvádzaným paralelným konaniam uviedol, že voči daným uzneseniam podal odvolania, v ktorých je argumentácia zhodná ako v tomto konaní.
58. Odporca vo svojom vyjadrení k vyjadreniam navrhovateľa uviedol, že vzhľadom na svoje predchádzajúce podania nie je potrebné. Uviedol, že nerozumie navrhovateľovi, keď odporcu obviňuje, že nespolupôsobí s navrhovateľom. Navrhovateľ sám si zvolil daný typ konania a ak chcel, aby odporca spolupôsobil, mal priestor pred začatím konania. Čo sa týka výkonu zádržného práva uviedol, že to bolo jeho právo, ktoré realizoval a zádržné právo zaniká úhradou pohľadávky, preto je vyjadrenie navrhovateľa účelovým. Zhrnul, že navrhovateľ hodnoverne neosvedčil tvrdené skutočnosti. Naliehavosť pre nariadenie neodkladného opatrenia odvodzoval od možnosti vzniku škody, pričom takúto škodu nemožno tak, ako ju prezentuje považovať za osvedčenú, reálnu a bezprostrednú. Navrhovateľ
neosvedčil existenciu reálnej obavy z ohrozenia právneho postavenia navrhovateľa ako vlastníka ním označeného tovaru zo strany odporcu. Súd je povinný poskytnúť ochranu nielen tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale aj proti komu návrh smeruje.
Posúdenie odvolacím súdom 59. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) prejednal odvolanie odporcu a odvolanie navrhovateľa v rozsahu podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie odporcu proti výroku I a IV napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo dôvodné a odvolanie navrhovateľa proti výroku II nebolo dôvodné.
60. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
61. Podľa § 325 ods. 1, 2 písm. d) CSP, (1) Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
62. Podľa § 329 ods. 2 CSP, (2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
63. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
64. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
65. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
66. Podľa § 126 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ods. 1 (ďalej len OZ), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
67. Podľa § 126 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ods. 2, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
68. Podľa § 151s) ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, (1) Kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú. (4) Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť dlžníka o zadržaní veci a jeho dôvodoch.
69. Podľa § 151t) Občianskeho zákonníka, ohľadne opatrovania zadržanej veci a úhrady nákladov s tým spojených má ten, kto vec zadržuje, postavenie aké má záložný veriteľ ohľadne zálohu.
70. Podľa § 151u) Občianskeho zákonníka, na základe zádržného práva má veriteľ právo pri výkone súdneho rozhodnutia na prednostné uspokojenie z výťažku zadržovanej veci pred iným veriteľom, a to aj záložným veriteľom.
71. Podľa § 151v) Občianskeho zákonníka, zádržné právo zanikne uspokojením zabezpečenej pohľadávky alebo poskytnutím dostatočnej zábezpeky.
72. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktorý umožňuje súdu, aby v prípadoch, kedy zistí, na základe osvedčených tvrdení navrhovateľa, že je potrebné rýchlo (bezodkladne) upraviť pomery, tieto upravil uložením povinnosti niečo konať alebo sa určitého konania zdržať. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť len na návrh a len v prípade, ak bol naplnený minimálne jeden z dvoch zákonných dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia uvedený v § 325 ods. 1 CSP, a to v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
73. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd vychádza výlučne z návrhu navrhovateľa a k nemu pripojených dokladov, bez toho, aby vykonával dokazovanie. Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie vtedy, keď navrhovateľ v návrhu hodnoverne opíše skutočnosti a okolnosti svedčiace o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tieto súčasne osvedčí a zároveň v návrhu opíše aj skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia niektorého (alebo oboch) zo zákonných dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia.
74. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v opise skutočností, ktorými mal hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie svojho nároku uviedol, že je vlastníkom vecí špecifikovaných v návrhu, pričom tieto veci dodal spoločnosti DENIM retail s.r.o. v rámci realizácie medzi nimi uzatvorenej komisionárskej zmluvy, do priestorov predajne CUBE v obchodnom centre Aupark Žilina. Navrhovateľ priebežne v súlade s podmienkami komisionárskej zmluvy dodáva tovar do obchodných prevádzok, na základe mesačnej bilancie predaja sa tovar predaný komisionárom v komisii zúčtuje a komitent vystaví na ťarchu komisára faktúru. Navrhovateľ dodal do predajne CUBE v obchodnom centre Aupark Žilina tovar v hodnote 247.000,- Eur.
75. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že navrhovateľ tieto svoje tvrdenia ničím neosvedčil. Uviedol, že k návrhu pripája Komisionársku zmluvu z 31.11.2016 v znení k 1.12.2021 a zúčtovaciu faktúru z 31.10.2022, avšak ani jeden z týchto dokladov k návrhu nepripojil. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že navrhovateľ k návrhu podanému elektronickým formulárom pripojil 20 súborov nasledovne: prílohu pod por. č. 1 samotný návrh, pod por. č. 2 splnomocnenie, pod por. č. 3 dokument označený ako Príloha č. 1 Upovedomenie o vlastníctve a žiadosť o poskytnutie súčinnosti, ako Príloha č. 2 mail zo dňa 25.7.2023 od B. D. E. F. a od B. C. adresátovi G. D., ako Príloha č. 3 Oznámenie o vlastníckom práve k hnuteľným veciam zo 6.4.2023 od DENIM retail s.r.o. odporcovi, ako Príloha č. 4 mail od B. z 25.7.2023 Priečinskému HKP Legal spolu s mailom B. C. adresátovi G. D., ako Príloha č. 5 list predžalobná výzva na vydanie protiprávne zadržiavaných vecí z 12.4.2023, ako Príloha č. 6 list Vydanie protiprávne zadržiavaných vecí – sprístupnenie dokumentov preukazujúcich vlastnícke právo z 27.4.2023, ako Príloha č. 7 mail z 28.4.2023 zástupcovi odporcu, ako Príloha č. 8 mail z 28.4.2023 zástupcovi odporcu neskorší, ako Príloha č. 9 kúpna zmluva, ako Príloha č. 10 preberací protokol, ako Príloha č. 11 mail od odporcu zo dňa 3.5.2023 navrhovateľovi, ako Príloha č. 12 mail zástupkyne odporcu zo dňa 23.5.2023 navrhovateľovi, ako Príloha č. 13 list zástupcu navrhovateľa odporcovi Súpis hnuteľných vecí – Aupark Žilina SC – výzva na upustenie od protiprávneho konania zo dňa 22.6.2023, ako Príloha č. 14 mail od B. adresátovi Priečinskému HKP Legal a mail od Aupark Žilina A. B. C. zo dňa 21.6.2023, ako Príloha č. 15 súbor faktúr v počte 198 strán od dodávateľa Furla, ako Príloha č. 16 súbor faktúr v počte 130 strán od dodávateľa LUXOTTICA, ako Príloha č. 17 súbor faktúr od dodávateľa MARC JACOBS v počte 324 strán, ako Príloha č. 18 súbor faktúr a objednávky od dodávateľa MICHAEL KORS (Switzerland GmbH) v počte 178 strán.
76. Z uvedeného vyplýva, že komisionárska zmluva, ani zúčtovania faktúra k návrhu pripojené neboli a ani to navrhovateľ v zozname príloh neuvádza, že by pripájal takéto dokumenty. Sú uvedené ako príloha k textu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol priložený ako Príloha č. 1 k elektronickému formuláru, avšak návrh bol pripojený ako súbor v počte 30 strán, teda bez v ňom uvádzaných príloh. Odvolací súd z obsahu návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z tvrdení o tom, že navrhovateľ je vlastníkom vecí uvedených v návrhu, pričom ide o veci, ktoré boli odporcom zadržané v prevádzke CUBE v Aupark Žilina, nemohol dospieť k záveru, že skutočnosti uvádzané v návrhu by mohli postačovať na hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku navrhovateľa, ktorému požaduje poskytnúť okamžitú ochranu neodkladným opatrením. Samotná komisionárska zmluva, ktoré nebola doložená, nestačí na dokumentovanie, že konkrétny tovar uvedený v návrhu bol predajcovi dodaný navrhovateľom do predmetnej prevádzky CUBE v Aupark Žilina, a to za účelom komisionálneho predaja tovaru predajcom ako komisionárom. Navrhovateľ neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné považovať za osvedčené, že tento konkrétny tovar
odovzdal navrhovateľ predajcovi a tento ho prevzal za účelom komisionálneho predaja. Takýto tok tovaru bol síce tvrdený, navrhovateľ tvrdil, že dodal tovar predajcovi, avšak nebol ničím dokumentovaný. Z predložených súborov faktúr od jednotlivých dodávateľov vyplýva, že fakturovaný tovar bol doručovaný alebo dodávaný na adresu navrhovateľa Prešovská 45, Bratislava. Žiadne iné dokumenty, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že tovar bol odovzdaný do predmetnej predajne, k návrhu pripojené neboli.
77. Pokiaľ navrhovateľ v návrhu dokladoval svoje a predajcove oznámenia o vlastníctve tovaru a žiadosti o poskytnutie súčinnosti, tieto osvedčujú, že navrhovateľ odporcovi tvrdil, že je vlastníkom vecí, avšak na osvedčenie skutočnosti o existencii a trvaní nároku nestačí takéto tvrdenie.
78. Mailová správa o sprístupnení dokladov na serveri z 28.4.2023 tiež nič nehovorí o tom, ktoré doklady boli pre odporcu na overenie vlastníctva na serveri sprístupnené. Tiež priloženie zoznamu tovaru nič nehovorí o jeho vlastníkovi. Ďalšie správy svedčia o tom, že strany o riešení sporu komunikovali. Odporca reagoval na návrhy protinávrhom – mail z 23.5.2023. Z predložených návrhov kúpnej zmluvy a preberacieho protokolu, ktoré mali byť vypracované odporcom vyplýva, že odporca v takýchto návrhoch právnych úkonov navrhol prijať ustanovenia, podľa ktorých obidve spoločnosti, tak predajca, ako aj navrhovateľ vyhlásia, kto je vlastníkom tovaru. Potom tvrdenie navrhovateľa, že z týchto komunikácií odporca vedel, že navrhovateľ vie svoje vlastníctvo preukázať, nemá oporu v predkladaných listinách. Naopak z predložených návrhov vyplýva, že sa odporca dožadoval, aby tak predajca, ktorého tovar odporca zadržal, ako aj navrhovateľ, ktorý tvrdil, že je vlastníkom zadržaného tovaru, spoločne potvrdili, kto je vlastníkom tovaru. Navrhovateľ tvrdil, že odporca nevykonaním súpisu sťažil preukazovanie, ktorý tovar bol zadržaný. Odvolací súd z odporcom predkladaného mailu z 21.6.2023 zistil, že odporca vyzval navrhovateľa na účasť pri spísaní vecí za prítomnosti notára. Z uvedeného vyplýva, že odporca prejavil snahu o transparentné spísanie zadržaného tovaru, pričom pokiaľ sa tak nestalo, navrhovateľ sám skomplikoval svoju schopnosť osvedčiť, že tovar uvedený v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tovarom, ktorý sa v danej prevádzke nachádzal v čase jeho zadržania odporcom.
79. Podstatným pre posúdenie dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia požadovaného v navrhovateľom uvedenom návrhu bola relevantná otázka vlastníctva tovaru zadržaného v priestoroch predajcu ako osoby odlišnej od tvrdeného vlastníka tovaru. To znamená aj dokladovanie dodania tohto tovaru do predmetnej prevádzky a súčasne dodania tovaru predajcovi DENIM retail s.r.o. za účelom jeho komisionárskeho predaja. Navrhovateľ toto nedokumentoval. Z predložených faktúr vyplýva, že navrhovateľovi bol fakturovaný tovar uvedený v návrhu, ďalej že tovar bol dodávateľmi doručovaný na adresu navrhovateľa Prešovská 45, Bratislava, resp. žiadna z predložených faktúr neobsahuje údaj, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že tovar bol doručený priamo predajcovi do prevádzky CUBE v Aupark Žilina. Až pri osvedčení tvrdenej skutočnosti, že navrhovateľ je vlastníkom zadržaného tovaru, by bola relevantná aj otázka, či sa tovar dostal do dispozície odporcu protiprávne a preto či došlo alebo nedošlo k uplatneniu zádržného práva v súlade so zákonom.
80. Z vyššie uvedeného vyplýva dôvodnosť odvolacích námietok odporcu, ktorými namietal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil, že veci uvedené v návrhu sú veci, ktoré boli zadržané odporcom v predajni CUBE a ani to, že navrhovateľ je vlastníkom zadržaných vecí. Ako bolo uvedené, navrhovateľ neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že v návrhu uvedený tovar je tovar, ktorý navrhovateľ dodal spoločnosti DENIM retail s.r.o. do prevádzky CUBE v Auparku Žilina za účelom ich komisionárneho predaja. Samotné tvrdenie navrhovateľa, že tovar dodal, nestačí na hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ako bolo uvedené vyššie.
81. Odvolateľ namietal aj to, že napadnutým rozhodnutím bolo zasiahnuté do jeho práva zadržať veci dlžníka, ktoré mu priznáva § 151s) Obč. zák. Odvolací súd z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zistil, že navrhovateľ neoprávnenosť konania odporcu zdôvodňoval tým, že odporca napriek výzve na vypratanie znemožnil vstup predajcu do obchodného priestoru a zamedzil mu nakladať s vecami v obchodnom priestore, pričom ale tieto tvrdenia nijako bližšie skutkovo neodôvodnil. Neuviedol a netvrdil, že odporca porušil nájomnú zmluvu, resp. že konal v rozpore s nájomnou zmluvou. V odvolacom konaní tvrdil, že odporca zabránil vynášať veci z obchodného priestoru už v čase vykonávania inventúry, avšak toto ničím neosvedčoval. Nie je možné teda posúdiť, či a kedy mali byť veci odporcom zadržané, či sa tak stalo na základe porušenia nájomnej zmluvy odporcom alebo nie. Nie je možné len na základe takýchto tvrdení považovať za osvedčené, že odporca veci zadržiaval protiprávne.
82. Prvoinštančný súd argumentoval tým, že na základe toho, že DENIM retail s.r.o. uzatvorila s odporcom nájomnú zmluvu nemožno konštatovať, že odporcovi vznikla oprávnená držba z titulu nájomnej zmluvy. Tiež bola osvedčená skutočnosť, že odporca v rozpore so súhlasom navrhovateľa zadržiava hnuteľné veci. Na základe týchto skutočností prvoinštančný súd konštatoval neoprávnenú držbu vecí odporcom. Z takejto argumentácie prvoinštančného súdu vyplýva, že prvoinštančný súd neposudzoval, či návrh obsahuje také skutočnosti a ich osvedčenie, z ktorých by bolo možné zodpovedať otázku, akým spôsobom sa odporca k predmetnému tovaru dostal. Navrhovateľ len tvrdil, že odporca znemožnil predajcovi prevádzku vypratať a že predajca tovar odporcovi dobrovoľne neodovzdal a preto sa nestal odporca oprávneným držiteľom týchto vecí. Navrhovateľ svoje tvrdenia rozšíril vo svojich vyjadreniach v odvolacom konaní, avšak takéto rozšírenie nemalo pre rozhodovanie odvolacieho súdu žiadnu relevanciu, nakoľko pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu o neodkladnom opatrení. Navrhovateľ prvoinštančnému súdu žiadne tvrdenia o vykonaní inventarizácie či zabránení odnášania vecí už počas inventarizácie 3.4.2023, a to súkromnou bezpečnostnou službou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol. Okrem toho, tieto tvrdenia ani neboli navrhovateľom v odvolacom konaní osvedčené. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd svoje rozhodnutie o tom, že zo strany odporcu išlo o neoprávnené zadržanie vecí, založil len na neosvedčených tvrdeniach navrhovateľa a z pohľadu označených skutočností to možno vyhodnotiť aj ako predčasný záver nemajúci podklad v osvedčených skutočnostiach svedčiacich hodnoverne o existencii a trvaní nároku, ktorému žiada navrhovateľ priznať ochranu neodkladným opatrením. Navrhovateľ tvrdil, že veci predajcovi dodal a z jeho tvrdení vyplýva, že predajca tovar v súvislosti so skončením nájmu nevypratal, lebo mu v tom odporca zabránil. Žiadne skutkové tvrdenia o tom, že odporca porušil nájomnú zmluvu a teda že znemožnil počas trvania nájmu tieto veci vypratať, v návrhu obsiahnuté nebolo a ani žiadne skutkové tvrdenie, z ktorého by bolo možné zistiť, na základe akých skutočností, akých postupov sa tovar dostal do dispozície odporcu. Jediné, čo možno vyvodiť je, že tovar sa nachádzal v predmetnej prevádzke aj po ukončení nájomného vzťahu medzi predajcom a odporcom. To ale nestačí na záver o tom, že odporca získal moc nad tovarom protiprávnym konaním, jeho svojvoľným odňatím predajcovi alebo ľsťou.
83. K odvolacím námietkam navrhovateľa proti druhému výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým bol v časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, nebolo možné vyhovieť z vyššie uvedených dôvodov. Navyše neboli ani dôvodné námietky, že navrhovateľ preukázal faktúrami, na ktoré poukazuje vo svojom odvolaní, že nadobudol predmetný tovar od svojho dodávateľa faktúrami pripojenými k návrhu, pričom v odvolaní uviedol konkrétne čísla faktúr, v ktorých by mal takýto tovar byť uvedený aj návod, ako má odvolací súd jednotlivé položky tovaru z tohto elektronického súboru priloženého k návrhu vyhľadávať. Odvolací súd nahliadnutím do súdneho spisu zistil, že k návrhu takéto faktúry pripojené neboli. Do súdneho spisu priložený elektronický súbor obsahujúci 178 strán faktúr od dodávateľa MICHAEL KORS neobsahuje predmetný tovar, ani v odvolaní uvedené faktúry.
84. Keďže z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné dospieť k tomu, že navrhovateľ v návrhu opísanými skutočnosťami hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, potom nie je možné dospieť ani k tomu, že vznikla potreba neodkladnej úpravy pomerov strán, nakoľko táto musí v zásade vychádzať vždy k takej konkrétnej skutkovej situácie osvedčenej navrhovateľom v návrhu, ktorá si vyžaduje okamžitú ingerenciu súdu, resp. neodkladné riešenie v podobe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Keďže v posudzovanom prípade nebola splnená zákonná podmienka nevyhnutná pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladne upraviť pomery strán a keďže súd vyhodnocuje iba tie námietky a argumenty, ktoré majú význam pre rozhodnutie, ďalšiu odvolaciu argumentáciu odporcu už odvolací súd nevyhodnocoval. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v rozsahu prvej výrokovej vety neboli splnené podmienky na potvrdenie a ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd podľa § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu prvej výrokovej vety zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Vzhľadom na to, že tretia výroková veta je závislá od výroku, kedy je neodkladné opatrenie nariadené, odvolací súd nebol viazaný podanými odvolaniami podľa § 379 písm. a) CSP a napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že výroky I a III nahradil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
85. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania bolo potrebné rozhodnúť s použitím § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a priznať
v konaní v celom rozsahu úspešnému odporcovi nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi. Odporcovi tiež odvolací súd ako úspešnej strane priznal proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
86. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
87. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Členky senátu JUDr. Miroslava Púchovská a JUDr. Andrea Gindlová nepodpísali písomné vyhotovenie rozhodnutia z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase písomného vyhotovenia rozhodnutia.