Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_56Cb-31-2023.pdf
PDF · 133.79 KB
Case nature
Subarea
56Cb/31/2023
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: O., právne zastúpený: E., proti odporcovi: M., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia doručený Okresnému súdu Žilina dňa XX.XX.XXXX. doplnený podaním zo dňa XX.XX.XXXX zamieta.
II. Odporcovi nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd odporcovi uložil povinnosť vydať a umožniť navrhovateľovi prevziať a odviezť hnuteľné veci bližšie špecifikované v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 2. Na odôvodnenie návrhu uviedol, že ako dlhoročný obchodný partner firiem zastrešujúcich globálne renomované značky z oblasti odievania, obuvi, výrobkov z kože a príslušenstva je navrhovateľ dovozcom/nadobúdateľom a vlastníkom výrobkov dodávaných týmito obchodnými partnermi. Spoločnosť O.. je obchodná spoločnosť prevádzkujúca ako nájomca, prípadne ako podnájomník, obchodné priestory vhodné na ponúkanie a predaj luxusných odevov, obuvi, výrobkov z kože, doplnkov a príslušenstva disponujúca personálnymi a logistickými kapacitami umožňujúcimi predaj tovaru vo vlastníctve komitenta. Navrhovateľ ako vlastník tovaru a komitent uzavrel dňa XX.XX.XXXX komisionársku zmluvu so spoločnosťou O. ako komisionárom, za účelom predaja tovaru navrhovateľa. Základnou povinnosťou predajcu bol predaj tovaru vo vlastníctve navrhovateľa, a to vo vlastnom mene, avšak pre navrhovateľa a na jeho účet. Do predajne O. nachádzajúcej sa v M. taktiež prevádzkovanej predajcom dodal navrhovateľ tovar špecifikovaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celkovej hodnote XXX.XXX,XX eur. Predajca ako prevádzkovateľ obchodného priestoru sa dostal do sporu s odporcom v súvislosti s realizáciou práv a povinností vyplývajúcich z ich zmluvného vzťahu, predmetom ktorého bol prenájom (podnájom) obchodného priestoru. Odporca si voči predajcovi uplatňuje peňažné nároky vo výške XX.XXX,XX eur, ktoré predajca podľa ním poskytnutých informácii považuje za sporné a namieta ich. Nájomný vzťah medzi odporcom a predajcom bol ukončený listom o odstúpení od zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX., v súvislosti s ktorou skutočnosťou odporca vyzval predajcu na vypratanie priestorov. Odporca však napriek výzve na vypratanie znemožnil vstup predajcu do obchodného priestoru a zamedzil mu nakladanie s vecami v obchodnom priestore, neumožnil mu priestor riadne vypratať a ani z neho odviezť veci patriace navrhovateľovi. O uvedenej skutočnosti predajca bezodkladne informoval navrhovateľa ako vlastníka vecí. Predajca zároveň informoval odporcu o vlastníctve navrhovateľa k veciam nachádzajúcim sa v obchodnom priestore. Zo strany navrhovateľa boli zaslané odporcovi požiadavky na poskytnutie súčinnosti pri odovzdaní a prevzatí vecí vo vlastníctve navrhovateľa, resp. výzvy na zdržanie sa protiprávneho konania a sprístupnenie zadržiavaných vecí. 3. Navrhovateľ ďalej uviedol, že nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu s odporcom, nie je jeho dlžníkom a nie je odporcovi zaviazaný ani z iného dôvodu. Navrhovateľ s ohľadom na charakter zadržiavaných vecí operatívne vytvoril pre odporcu elektronický prístup na server, na ktorom boli lokalizované všetky dokumenty a údaje potrebné na overenie vlastníctva tovaru zadržiavaného v obchodnom priestore, prípadne v iných prevádzkach. Zároveň v prílohe mailovej správy zo dňa 2X.XX.XXXX zaslal odporcovi dokumentáciu o stave skladov v obchodných prevádzkach a zoznamom vecí (tovaru) nachádzajúcich sa v týchto prevádzkach ako aj výber faktúr od dodávateľov s vyznačením konkrétnych tovarov. Medzi navrhovateľom a odporcom prebehla aj telefonická komunikácia, kde navrhovateľ poskytol odporcovi všetky informácie, ktoré požadoval. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal navrhovateľ za to, že aj odporca považuje vlastníctvo navrhovateľa k zadržiavaným veciam za dostatočne overené. 4. V snahe ponechať si cudzie veci a získať tak prostriedky na donútenie predajcu ale aj navrhovateľa k splneniu požiadaviek právne nesúvisiacich s jeho povinnosťou vydať veci vlastníkovi, odporca účelovo neposkytol pri preukazovaní vlastníctva dostatočnú a včasnú súčinnosť, čim sa snažil udržovať aspoň fiktívny „dôvod“ pre svoje konanie. Tento postup odporcu mal byť prostriedkom nátlaku voči predajcovi v snahe vynútiť si od neho ním namietané a v súdnom konaní rozporované plnenia, ale aj voči navrhovateľovi, s ktorým odporca nie je a nebol v zmluvnom vzťahu, v snahe vynútiť si od navrhovateľa akceptáciu pre neho neakceptovateľných logistických postupov v súvislosti s vypratávaním prevádzky, resp. akceptáciu podmienok odpredaja jeho zariadení v obchodných prevádzkach odporcovi. Navrhovateľ odmietol uvedené požiadavky odporcu a ďalej žiadal o bezpodmienečné sprístupnenie priestorov pre odvoz svojich neoprávnene zadržiavaných vecí. Odporca však do dnešného dňa priestory nesprístupnil a tovar jeho vlastníkovi nevydal. Po odmietnutí svojich požiadaviek, odporca začal bez súhlasu vlastníka či predajcu a bez ohľadu na spôsobené následky svojvoľne nakladať s tovarom navrhovateľa zadržiavaným v obchodných prevádzkach. Odporca tým, že nevykonal súpis resp. iné ochranno-preventívne opatrenie, podľa názoru navrhovateľa navodzuje situáciu, kedy bude obzvlášť zložité dokázať, ktoré veci sa v danom čase nachádzali v ktorom priestore, v akom boli stave, prípadne ktoré boli konaním odporcu poškodené, odňaté či odcudzené. Svojim konaním tak marí možnosť neskoršieho dôsledného dokazovania a tým aj výrazne sťažuje prípadný výkon rozhodnutia. 5. Navrhovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že úmyselné a svojvoľné zadržiavanie jemu patriacich vecí je protiprávne a hrubo zasahujúce do práv navrhovateľa. Uvedené platí bez ohľadu na to, či odporca vedel o vlastníctve tretej osoby k veciam v čase zneprístupnenia obchodných priestorov, resp. či sa o vlastníctve dozvedel neskôr, resp. aj v prípade, ak by sa o vlastníctve nedozvedel vôbec. Ďalej poukázal na všeobecnú úpravu záložného a zádržného práva, ako aj osobitnú úpravu zabezpečenia pohľadávky na nájomnom, ktoré je podľa jeho názoru vylúčené aplikovať na konanie odporcu. Tým, že odporca protiprávne zadržiava luxusné tovary navrhovateľa a znemožňuje vlastníkovi nakladanie s týmto tovarom, okrem škody spôsobenej navrhovateľovi marením jeho základnej obchodnej činnosti a znemožnení obratu daného tovaru v obchodnom styku a teda aj získania výnosov z ich predaja, výrazne a bez možnosti akejkoľvek mitigácie zo strany navrhovateľa spôsobuje vlastníkovi škody nezvratným znížením obchodnej ceny daného tovaru v čase. Ďalšie vážne škody a ohrozenie existencie predstavuje zadržanie tovaru z dôvodu jeho vplyvu na cash-flow navrhovateľa a jeho celkovú možnosť, ďalej obchodovať. Protiprávne zadržovanie tovaru zároveň bráni navrhovateľovi v realizácii ďalších obchodných vzťahov, ktorých súčasťou sú aj aktíva zahŕňajúce zadržiavaný tovar a zariadenia. 6. V závere svojho podania uviedol, že napriek tomu, že odporca nemá voči navrhovateľovi žiadne peňažné ani nepeňažné nároky či práva, hodnota vecí vo vlastníctve navrhovateľa neoprávnene zadržiavaných vecí odporcom predstavovala v čase znemožnenia nakladania s nimi sumu XXX.XXX,XX eur.. Sporné nároky odporcu voči predajcovi pritom predstavujú výšku XX.XXX,XX eur. Táto skutočnosť predstavuje zásadný nepomer v aktuálnej situácii, a dokladuje rozsah a intenzitu protiprávneho a neodôvodniteľného zásahu do práv navrhovateľa. Ďalším dôvodom potreby nariadenia neodkladného opatrenia sú podľa názoru navrhovateľa spôsobené škody, ich vysoká aktuálna výška a najmä značné narastanie týchto škôd. Svojvoľné konanie odporcu a ním navodený a predlžovaný protiprávny stav poškodzujúci navrhovateľa podľa jeho názoru dosahuje vzhľadom na časový faktor takú mieru závažnosti a intenzity, že jeho predlžovaním sa nielen navyšujú škody spôsobené navrhovateľovi, ale nezvratne je ohrozené aj právo a zmysel domáhať sa nápravy v štandardnom konaní a prostredníctvom výkonu prípadného rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Inštitút neodkladného opatrenia je podľa názoru navrhovateľa jediný procesno-právny inštitút, ktorý úpravou pomerov medzi účastníkmi v tejto fáze zabezpečí, aby v prípade úspechu vo veci došlo k naplneniu účelu tohto konania a bol umožnený jeho výkon. 7. Dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ súdu doručil podanie, ktorým doplnil svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom doložil dôkazné prostriedky, ktoré podľa jeho tvrdení preukazujú skutočnosť, že požadované veci sa ku dňu zneprístupnenia prevádzok zo strany odporcu nachádzali v predmetnej prevádzke (obchodnom priestore). Navrhovateľ najmä odkázal na priložený Inventárny zápis o inventúre, ktorú dňa XX. apríla XXXX navrhovateľ v kooperácii s predajcom (komisionárom) vykonal vo všetkých prevádzkach prenajatých predajcom od odporcu v nadväznosti na avizované ukončenie nájomného (resp. podnájomného) vzťahu, a to bezprostredne pred svojvoľným uzamknutím prevádzok odporcom a zamedzením vstupu nájomcu do prevádzok a protiprávnym zadržaním vecí v prevádzkach. Navrhovateľ poukázal na fotografie vyhotovené osobne konateľom navrhovateľa dňa XX. júna XXXX (počas avizovaného súpisu vecí a prenesení z prevádzok), z ktorých je podľa jeho názoru evidentné, že jednotlivé boxy sú označené číslami zhodnými s priloženou inventarizáciou. Uviedol, že z fotografie vyhotovenej osobne konateľom navrhovateľa dňa XX. júna XXXX o XX:XX hod. je evidentné, že spriaznená osoba odporcu (M. presúva v rámci nákupného centra M. jednotlivé boxy označené číslami zhodnými s inventarizáciou pre prevádzku predajcu v nákupnom centre M. prevádzkovanou spriaznenou spoločnosťou odporcu. Uvedenými skutočnosťami je podľa názoru navrhovateľa preukázané, že spriaznené osoby odporcu neoprávnene nakladajú s inventarizovaným tovarom navrhovateľa a tento tovar sa naďalej neoprávnene nachádza v ich dispozícii aj v rámci prevádzok v iných „odporcovi spriaznených“ nákupných centrách.
8. Na preukázanie, resp. osvedčenie tvrdených skutočností navrhovateľ ako dôkazy označil zoznam a identifikáciu zadržiavaného tovaru, zoznam faktúr A. zoznam faktúr Y. (vystavené spoločnosťou A.), Komisionársku zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX (znenie k XX.XX.XXXX), zúčtovaciu faktúru komitenta P. za tovar predaný komisionárom z XX.XX.XXXX, odstúpenie od zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenie O. vlastníckom práve zo dňa XX.XX.XXXX spolu so spriev. správou, upovedomenie O. o vlastníctve a žiadosť o poskytnutie súčinnosti XX.XX.XXXX spolu so spriev. správou, predžalobnú výzvu na vydanie protiprávne zadržiavaných vecí zo dňa XX.XX.XXB. mailovú správu navrhovateľa z XX.XX.XXXX (komisionárska zmluva a dokumentácia pre overenie vlastníctva), mailové správy navrhovateľa z XX.XX.XXXX (poskytnutie súčinnosti k overeniu vlastníctva), list zo dňa XX.XX.XXXX (list K. a sprístupnenie dokumentácie o vlastníctve), mailovú správu odporcu z XX.XX.XXXX (predloženie návrhov kúpnej zmluvy a preberacieho protokolu), kúpnu zmluva a preberací protokol (vzorové návrhy) predložené navrhovateľovi odporcom (v prílohe mailu z XX.XX.XXXX), mailovú správu odporcu z XX.XX.XXXX (harmonogram vypratávania, výška sporných nárokov voči predávajúcemu, návrh ceny za odkúpenie zariadení vo vlastníctve odporcu), fotodokumentáciu zatvorených prevádzok, list (mail) odporcu z XX.XX.XXXX - súpis a presun vecí, výzvu na zdržanie sa protiprávneho konania z XX.XX.XXXX, fotografiu dokumentujúcu svojvoľné nakladanie s tovarom navrhovateľa, nezrealizované/ zrušené on-line objednávky za mesiac M., uznesenie Okresného súdu G., uznesenie Okresného súdu Žilina z XX.XX.XXXXX, sp.zn.XXCb/XX/XXXX, inventárny zápis s prílohami, fotodokumentáciu z prevádzky, fotografiu z M. s vyznačenými číslami boxov, Inventárny zápis M. stav skladu na prevádzke M., list odporcu zo dňa XX.XX.XXXX a povolenie výkonu prác. 9. Dňa XX.XX.XXXX odporca súdu doručil vyjadrenie do konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom uviedol, že vzťah medzi navrhovateľom a spoločnosťou O.. predstavuje vzťah osôb prepojených jednou fyzickou osobou, a to Ing. Q. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru odporcu potrebné na tieto dve spoločnosti nahliadať ako na spriaznené osoby, ktorých kroky boli organizované a motivované cieľmi jedinej osoby. Uviedol, že spoločnosť O. neuhradené faktúry nikdy nerozporovala ani žiadnym spôsobom nereklamovala, avšak len ich nebola schopná uhradiť, pričom zároveň predložil harmonogram komunikácie, tak ako táto prebiehala medzi dotknutými stranami. Vo vzťahu k údajnému vlastníckemu právu navrhovateľa uviedol, že ak by aj navrhovateľ bol vlastníkom nábytku v predajniach tak ako to tvrdí, práve uvedené hnuteľné veci nežiada vydať. Naopak žiada vydať len tovar, o ktorom tvrdí, že je jeho vlastníkom, k čomu doložil faktúry a Komisionársku zmluvu, preto nie je jednoznačne určiteľné či vlastnícke právo má alebo nemá. P. H. má podľa jeho názoru záujem neuhradiť svoje splatné záväzky za spoločnosť O. a súčasne si chce zobrať tovar, avšak zanechať v prevádzke hnuteľné veci. Práva navrhovateľa ako žalobcu majú byť teda podľa podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia chránené, ale práva prenajímateľa nemajú požívať žiadnu právnu ochranu, naopak prenajímateľ má z dôvodu podnikateľského neúspechu navrhovateľa preberať na seba ďalšie záväzky a náklady. Odporca poukázal na skutočnosť, že je otázne či tovar, ktorý je uvedený v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nachádza práve v danej prevádzke, alebo či sa tento tovar vôbec v niektorej prevádzke nachádza, nakoľko tovar bol spoločnosťou O. zabalený do škatúľ ešte pred tým ako došlo k uplatneniu zádržného práva, pričom odporcovi nie je zrejmé čo je obsahom týchto škatúľ. Odporca poukázal na priloženú Notársku zápisnicu č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX., z ktorej je zrejmé, že prevádzky odporcu boli uzatvorené, no napriek tomu sa p. Konečný dostal do prevádzky Y. a začal z nich odnášať tovar cez zadný vchod a nakladať do pripravených vozidiel, k čomu bola privolaná aj policajná hliadka. Vzhľadom na uvedené sa odporca domnieva, že dôkladné preskúmanie veci a spravodlivé rozhodnutie súdu má väčší dosah, ako to vyplýva z návrhu, a preto prípadné nariadenie neodkladného opatrenia zasiahne výrazným spôsobom do práv odporcu bez toho, aby bolo vykonané akékoľvek ďalšie dokazovanie. Odporca súčasne zdôraznil, že navrhovateľ svoje vlastnícke právo nepreukázal, a to napriek viacerým žiadostiam odporcu. Navrhovateľ sa síce odvoláva na Komisionársku zmluvu uzavretú so spoločnosťou O. tá však vlastnícke právo nedokladuje. Poukázal, že H., ktoré bola navrhovateľom predložená súdu je odlišná od zmluvy, ktorá bola doručená odporcovi listom zo dňa XX.XX.XXXX. Odporca Komisionársku zmluvu nepovažuje za platný právny úkon, nakoľko doba jej trvania skončila v deň jej uzatvorenia, keďže zmluvné strany Komisionárskej zmluvy neprejavili vôľu dohodnúť odlišné obdobie platnosti zmluvy. Uviedol, že je otázne či účelové uzatvorenie Komisionárskej zmluvy, ktorej jediným cieľom sa nateraz javí vytvorenie štruktúry, v rámci ktorej spoločnosť nevlastní tovar, ktorého predaj je jej hlavnou obchodnou činnosťou a teda sa značne zhorší vymožiteľnosť pohľadávok voči spoločnosti O. napr. v prípade konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti, alebo v prípade exekúcie vykonateľného rozhodnutia znejúceho na peňažné plnenie, neodporuje zákonu a či tento postup nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, teda či požíva právnu ochranu. Odporca ďalej poukázal na úpravu zádržného práva a na ňu nadväzujúcu súdnu prax a rozhodnutia, ako aj na prípadný zásah nariadeného neodkladného opatrenia do budúceho konkurzného konania a rozmnožovanie sporov. Vzhľadom na uvedené je odporca toho názoru, že nariadenie neodkladného opatrenia môže medzi stranami nastoliť nezvrátiteľný stav a to napriek tomu, že navrhovateľ sa tohto práva môže domáhať v riadnom konaní o vydanie veci. Zároveň, vzhľadom na rozsah zásahu je nevyhnutné riadne zhodnotiť, či je skutočne vzhľadom na špecifické okolnosti konkrétneho prípadu daná potreba takejto úpravy pomerov iba na základe veľmi zjednodušeného jednostranného dokazovania. Osobitne je podľa odporcu potrebné uvážiť, aby sa nariadeným neodkladným opatrením účelovo nepredbiehal, resp. neobchádzal súdny spor a aby nedošlo k situácii, že by navrhovateľ priamo na základe nariadeného neodkladného opatrenia bez riadneho prejednania veci po stránke právnej a aj skutkovej zámerne docielil stav, ktorý je žiaduce dosiahnuť rozhodnutím vo veci samej. 10. Vo svojom podaní odporca označil a v prílohe súdu predložil splatné neuhradené faktúry vystavené voči spoločnosti O., list O. odpoveď zo dňa XX.XX.XXXX na list Upovedomenie o vlastníctve, uplatnenie zádržného práva a výzva na zaplatenie XX.X.XXXX, predžalobnú výzva zo dňa XX.XX.XXXX, odpoveď na predžalobnú výzvu zo dňa XX.XX.XXXX, výzvu zo dňa XX.XX.XXXX, doručenie výzvy zo dňa XX.XX.XXXX, odpoveď na predžalobnú výzvu zo dňa XX.XX.XXX, mailovú komunikáciu, list E., odpoveď zo dňa XX.XX.XXXX, Notársku zápisnicu zo dňa XX.XX.XXXX, Komisionársku zmluvu a stav daňových záväzkov a záväzkov zo sociálneho a zdravotného poistenia O.XX. V rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil s listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré boli predložené navrhovateľom spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, doplneným podaním zo dňa XX.XX.XXXX. 12. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 a 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 13. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 15. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 16. Podľa ustanovenia § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 17. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 18. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1, 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
19. Podľa Článku 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 20. Podľa Článku 2 ods. 1, 2 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 21. Pred posúdením dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd skúmal jeho obligatórne náležitosti pričom zistil, že obsahuje všetky predpísané náležitosti. 22. Všeobecne k inštitútu neodkladného opatrenia s poukazom na ustanovenie § 326 ods. 1 CSP súd uvádza, že pred nariadením neodkladného opatrenia je navrhovateľ povinný opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň je navrhovateľ povinný opísať skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá je objektívne spôsobilá ohroziť jemu prislúchajúce subjektívne právo. Navrhovateľ neodkladného opatrenia je pritom nositeľom dôkazného bremena k osvedčeniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Účelom neodkladného opatrenia je prostredníctvom poskytnutia predovšetkým dočasnej a provizórnej úpravy právnych pomerov účastníkov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli či už pred začatím konania alebo už aj v začatom konaní nastať. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozených alebo porušených právnych vzťahov je však možné zabezpečiť a účastníkom poskytnúť v súlade s Článkom 17 CSP len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v takom rozsahu, ako sa toto vykonáva v základnom konaní, a teda, že nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom dokazovaní práva uplatneného vo veci samej. V nadväznosti na uvedené súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľom uvádzané tvrdenia a k nim predkladané dôkazy skúma iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obsiahnutých skutočností. 23. Súd sa pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil so samotným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom preskúmal splnenie jednotlivých kumulatívne stanovených podmienok pre jeho nariadenie. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené navrhovateľom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v kontexte predložených dôkazných prostriedkov súd vyhodnocoval otázku, či navrhovateľom opísané skutočnosti a predložené listinné dôkazy osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ďalej potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným navrhovateľom a súčasne vecnú legitimáciu osôb, ktoré vystupujú ako procesné strany tohto konania. Nevyhnutným predpokladom je tiež splnenie všeobecnej požiadavky, aby sa neodkladným opatrením medzi stranami nevytvoril nenávratný stav, a podmienka primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia, všetko pri zohľadnení miery ohrozenia alebo porušenia práva navrhovateľa odôvodňujúcich navrhovaný zásah do právnych vzťahov strán sporu. Všetky uvedené podmienky neodkladného opatrenia súd posudzoval kumulatívne, tzn. že v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu neodkladného opatrenia vyhovieť. 24. Po preskúmaní vyššie uvedených podmienok dospel súd k záveru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené, a to z dôvodu že navrhovateľ dostatočne neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a následne z toho vyplývajúcej chýbajúcej potreby bezodkladnej úpravy pomerov voči odporcovi, ktorú navrhovateľ neosvedčil v takej miere a intenzite, aby bolo možné návrhu vyhovieť. K potrebnosti a naliehavosti dočasnej úpravy pomerov strán súd uvádza, že právny záujem na úprave pomerov strán sa prejavuje skutočnou potrebou navrhovanej úpravy, ktorou sa dosiahne a zabezpečí účel sledovaný v základnom konaní, prípadne vytvorí účinný a efektívny prostriedok na riešenie akútnej situácie medzi stranami sporu, pričom obmedzenie subjektu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje, musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva navrhovateľa, teda účinky neodkladného opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov strán sporu. 25. Z odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajú skutkové tvrdenia navrhovateľa o neoprávnenom zadržiavaní tovaru vo vlastníctve navrhovateľa, ako aj o svojvoľnom nakladaním s týmto tovarom. Naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia a danosť práva na strane navrhovateľa navrhovateľ odôvodnil neoprávneným zadržiavaním luxusného tovaru v hodnote XXX.XXX,XX eur, znemožnením nakladania s týmto tovarom, a s tým súvisiacou škodou spôsobenou marením základnej obchodnej činnosti navrhovateľa, ako aj škodou spôsobenou podstatným znížením obchodnej ceny zadržiavaného tovaru. Navrhovateľ doložil na preukázanie vlastníckeho práva k tovaru faktúry. Súd mal za to, že aj keď by navrhovateľ priloženými faktúrami od dodávateľov preukázal, že je vlastníkom hnuteľných vecí, na ktoré si odporca podľa tvrdení navrhovateľa uplatnil zádržné právo, navrhovateľ dostatočným spôsobom neosvedčil, že konkrétne tie veci, ktoré sú uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sú tými, ktoré by mal odporca podľa tvrdenia navrhovateľa neoprávnene zadržať v označenej predajni, prípadne v iných priestoroch. Súd mal za to, že navrhovateľ dostatočným spôsobom súdu neozrejmil a nepreukázal na základe akých skutočností dospel k záverom, že práve tovar uvedený v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je odporcom skutočne zadržiavaný. Vzhľadom na uvedené súd nemá za osvedčené splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľ svoje skutkové tvrdenia ohľadom neoprávnene zadržiavaného tovaru hodnoverným spôsobom neosvedčil. Osvedčenie uvedených skutočností je pritom jedným z primárnych predpokladov, ktorý musí byť naplnený pre prijatie záveru o dôvodnosti nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko súd bez ďalšieho nemôže odporcovi uložil povinnosť vydať navrhovateľovi veci, ktorých skutočné zadržiavanie nemá hodnoverne preukázané. V tejto súvislosti súd považuje za podstatné uviesť, že pri neodkladnom opatrení súd nevykonáva dokazovanie. Navrhovateľom uvádzané tvrdenia tak zostávajú výlučne v rovine faktických tvrdení bez reálneho osvedčenia ich existencie aspoň v minimálnom potrebnom rozsahu. Súd nemôže dotvárať, prípadne domýšľať skutkové tvrdenia strany, ktoré bez relevantných listinných dôkazov ostávajú len v rovine neosvedčených domnienok, nakoľko práve navrhovateľ je povinný svoje tvrdenia hodnoverne osvedčiť. Súd uvádza, že navrhovateľ neuviedol žiadne tvrdenia ani nepripojil relevantné listiny, z ktorých by bolo možné prijať spoľahlivý záver o osvedčení jeho nároku na vydanie práve ním označeného tovaru voči odporcovi. Konkrétne navrhovateľ dostatočne neosvedčil skutočnosť, že práve odporca v označenej prevádzke navrhovateľovi bráni a znemožňuje mu uskutočňovať jeho práva vo vzťahu k tovaru, ktorého vydania sa domáha. Inými slovami, navrhovateľ dostatočne neosvedčil skutočnosť, že tovar, ktorý mu má byť zo strany odporcu aktuálne zadržiavaný je skutočne ten, ktorý v návrhu konkretizoval a označil. Rovnako súd nemá dostatočne preukázané, že uvedený tovar je skutočne tovarom, ktorý sa aktuálne nachádza v priestoroch odporcu a práve tento má byť aj ním zadržiavaný. 26. Súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ ako dôkazy v prevažnej väčšine doložil len svoje jednostranné vyjadrenia adresované odporcovi, pričom nedoložil žiadnu relevantnú reakciu odporcu (s výnimkou listu zo dňa XX.XX.XXXX) na výzvy navrhovateľa ohľadom údajne zadržiavaných vecí. Pokiaľ ide o jednotlivé dôkazy doložené navrhovateľom do spisu, súd poukazuje na to, že v mailovej správe zo dňa XX.XX.XXXX je uskutočnené oznámenie pána H. o vlastníctve veci nachádzajúcich sa v prevádzkach v Q. pričom ako príloha bol zaslaný list - oznámenie o vlastníckom práve k hnuteľným veciam zo dňa XX.XX.XXXX adresovaný spoločnosťou O.. odporcovi, v ktorom spoločnosť O. oznámila odporcovi, že v nebytových priestoroch č. N. sa nachádzajú výlučne veci vo vlastníctve navrhovateľa. Z predmetného listu nie je zrejmé, o ktoré veci konkrétne ide, pričom tieto nie je žiadnym spôsobom možné stotožniť s vecami označenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorých vydania sa navrhovateľ domáha. V ďalšom maily zo dňa XX.XX.XXXX. je žiadosť pána Konečného o poskytnutie súčinnosti s vyprataním prevádzok v Q., pričom prílohou predmetného mailu je list navrhovateľa adresovaný odporcovi, ktorým žiada odporcu o poskytnutie súčinnosti na nerušené vypratanie predajní z dôvodu blížiaceho sa ukončenia nájomných vzťahov, pričom v predmetnom liste navrhovateľ informoval odporcu, že veci nachádzajúce sa v predajni č. N.., a to tovar a vybavenie, sú vo vlastníctve navrhovateľa a nie vo vlastníctve spoločnosti O... V dotknutom liste opäť nebol tovar a ani zariadenie žiadnym spôsobom konkretizovaný. Navyše, taktiež ani v predžalobnej výzve adresovanej odporcovi, navrhovateľ nijako nešpecifikoval, ktoré konkrétne veci žiada vydať, tak aby tieto mohli byť súdom stotožnené s vecami uvedeným v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z mailovej komunikácie zo dňa XX.XX.XXXX taktiež nie je zrejmé, o ktoré konkrétne veci ide. Ani z listu zo dňa XX.XX.XXXX. nie je zrejmé, ktoré veci právny zástupca navrhovateľa žiada vydať. Pokiaľ ide o mailovú komunikáciu na č.l. XXXX súdneho spisu, opäť z nej nie je zrejmé, ktorých konkrétnych vecí sa týka a zároveň nie je doložená žiadna reakcia odporcu, z ktorej by táto skutočnosť vyplývala. Pokiaľ ide o návrh kúpnej zmluvy na č.l. XXXX. a nasl. a preberacieho protokolu na rube č.l. XXXX a č.l. XXXX, opäť tovar, ktorý je uvedený v článku II Kúpnej zmluvy, nie je špecifikovaný. Rovnako je tomu tak aj pri Preberacom protokole a pri Výzve na upustenie od protiprávneho konania na č.l. XXXX. Uvedené nie je zrejmé ani z mailu zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom sa uvádza, ktoré prevádzky je potrebné vypratať a aká je navrhnutá cena za technické zhodnotenie priestorov. Čo sa týka mailu zo dňa XX.XX.XXXX ani z neho nie je zrejmé, o ktoré konkrétne veci ide, pričom podľa uvedeného mailu malo ešte len dôjsť k spísaniu vecí nachádzajúcich sa v prevádzke. Uvedené nevyplýva ani z ďalších príloh, ktoré boli doložené do súdneho spisu - zúčtovacia faktúra komitenta č. XXXXXXXX, nakoľko ide o tovar, ktorý bol predaný spoločnosťou O. k XX.XX.XXXX. 27. Osobitne vo vzťahu k priloženému Inventárnemu zápisu, ktorým navrhovateľ mienil súdu osvedčiť skutočnosť, že tovar, ktorého vydania sa domáha, sa skutočne nachádzal v predmetnom obchodnom priestore, súd konštatuje, že tento sám o sebe hodnoverne nepreukazuje že by sa mal uvedený tovar nachádzať na danej prevádzke, a práve ten mal byť v súčasnosti zadržiavaný. Súd poukazuje na zrejmý rozpor v skutkových tvrdeniach uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kde navrhovateľ najprv uviedol, že súpis vecí nachádzajúcich sa v prevádzke nebol vykonaný, resp. nemá vedomosť o jeho vykonaní, čím bude zložité dokázať, ktoré veci sa v danom čase nachádzali v ktorom priestore, avšak následne súdu svoj vlastný súpis predkladá, a to aj spolu s fotografiami, o ktorých tvrdí, že sú vyhotovené z odporcom práve z avizovaného súpisu a presunu vecí. Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že údajná inventarizácia vecí bola vykonaná dňa XX.XX.XXXX, teda viac ako štyri mesiace pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a rovnako ešte pred samotným odstúpením odporcu od nájomnej zmluvy. Z uvedeného má súd teda osvedčené len to, ktoré veci sa na prevádzke (pokiaľ na ňu boli dodané) mohli nachádzať pred tým, ako odporca odstúpil od nájomnej zmluvy a vyzval navrhovateľa na vypratanie predmetu nájmu. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ mal možnosť s predmetom nájmu nakladať a tento (čo i len čiastočne) z predajne vypratať. Rovnako v uvedenom čase mohlo dôjsť k predaju tovaru nachádzajúceho sa v predajni pred ukončením nájomného vzťahu. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že odporcovi bez ďalšieho nemôže uložiť povinnosť vydať tovar, o ktorom nemá s istotou preukázané, že je skutočne odporcom zadržiavaný a že sa skutočne nachádza v prevádzke (príp. iných priestoroch) odporcu. Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľ nijako súdu nepreukázal od ktorého konkrétneho dňa malo zo strany odporcu dôjsť k zamedzeniu vstupu navrhovateľa do jeho prevádzky. Navrhovateľ teda hodnoverne nepreukázal, ktorý tovar má byť ku dnešnému dňu skutočne zadržiavaný, a to najmä s poukazom na všetky listinné dôkazy pripojené k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako celku, v ktorých navrhovateľ ani odporca vo vzájomnej komunikácii nijako nešpecifikovali tovar, ktorý sa má na predajni po jej zneprístupnení údajne nachádzať. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že z priložených faktúr navyše vyplýva, že značná časť označeného tovaru bola doručená do inej prevádzky ako M.. Neuniklo pozornosti súdu, že navrhovateľ (zrejme účelovo) súdu v návrhu nepredkladá tvrdenia a odpovede, resp. komunikáciu odporcu týkajúcu sa práve tovaru, ktorý sa má v predmetnej prevádzke nachádzať, ale naopak predkladá samostatne zhotovený súpis tovaru, ktorý, tak ako to vyplýva z predmetného návrhu, odporcovi zaslaný nebol. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že zo strany odporcu nikdy nedošlo k spochybneniu rozsahu zadržiavaných vecí, navrhovateľ túto skutočnosť súdu nijakým spôsobom nepreukázal, pričom práve z priloženého listu odporcu zo dňa XX.XX.XXXX. vyplýva jej rozpor, kedy odporca od navrhovateľa vyslovene požadoval presnú špecifikáciu vecí, ktoré má údajne vo svojom vlastníctve a ktoré sa majú v jeho prevádzke nachádzať. Taktiež pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že odporcovi v rámci mailovej komunikácie zo dňa XX.XX.XXXX zaslal dokument obsahujúcu stav skladu v jednotlivých prevádzkach, ktorý odporca nikdy nespochybnil, túto skutočnosť súd nemá preukázanú, nakoľko uvedená príloha nebola súdu doložená v rámci predmetnej komunikácie, avšak navrhovateľ uvedený dokument predložil až následne ako samostatný dokument práve bez nadväznosti reakcie odporcu. Vo vzťahu k priloženým fotografiám z prevádzky M. ktorými navrhovateľ mienil preukázať manipuláciu s boxami, ktoré majú zhodné označenie ako priložený inventárny zápis pre prevádzku v nákupnom centre M. súd záverom uvádza, že uvedené sa týka odlišnej prevádzky a teda tieto skutočnosti nie sú relevantné pre toto konanie, pričom navyše z priložených fotografií opätovne nie je možné hodnoverne uvedený tovar stotožniť, a to aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti. 28. V predmetnej veci zaslal súdu vyjadrenie k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odporca, napriek tomu, že mu súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 1X.XX.XXXX ako aj doplnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa XX.XX.XXXX nedoručoval a na vyjadrenie ho nevyzýval. V predmetnom vyjadrení odporca spochybňuje či tovar, ktorý je uvedený v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nachádza práve v danej prevádzke alebo či sa tento tovar vôbec v niektorej prevádzke nachádza, nakoľko tovar bol spoločnosťou O. zabalený do škatúľ ešte predtým ako došlo k uplatneniu zádržného práva, odporca tieto škatule neotváral, takže mu nie je zrejmé, čo je obsahom týchto škatúľ. Odporca bol nútený veci premiestniť z danej obchodnej jednotky do skladu, aby mohol nebytový priestor užívať, pričom o úkone bola spísaná notárska zápisnica č. J. Vo svojom vyjadrení odporca uvádza, že z priloženej notárskej zápisnice vyplýva, že sa p. H. dostavil k notárskemu súpisu hnuteľných vecí, ktoré boli premiestnené do skladu. Pán H. sa snažil zabrániť spísaniu vecí notárkou a požadoval zachovať status quo, tejto požiadavke p. H. bolo vyhovené všetky 3 prevádzky boli uzamknuté a kľúče boli zapečatené v obálke, notárka opustila centrum o XX.XX. Následne pán Konečný sám narušil ním požadované status quo, nakoľko z jeho strany došlo k manipulácii so zámkom na dverách v prevádzke Y. v obchodnom centre M. ktorý sa tak dostal do prevádzok a začal z nich cez zadný vchod prevádzky vynášať tovar aj za pomoci iných, odporcovi neznámych osôb a nakladať do pripravených vozidiel, k čomu bola privolaná policajná hliadka aj notárka. Odporca uvedené doložil príslušnou notárskou zápisnicou, ktorej súčasťou sú aj príslušné fotografie dokumentujúce priebeh osvedčovaného deja. Odporca zároveň do spisu doložil aj vzájomnú komunikáciu medzi ním a spoločnosťou O., príp. právnym zástupcom, príp. pánom Konečným, z ktorých vyplýva, že odporca opätovne žiadal o preukázanie vlastníckeho práva k tovaru ako aj o zoznam vecí, ktoré žiada navrhovateľ vydať (viď list zo dňa XX.XX.XXXX - č.l.XXXX súdneho spisu, viď list zo dňa XX.XX.XXXX - č.l. XXXX súdneho spisu, viď list zo dňa XX.XX.XXXX - č.l. XXXX súdneho spisu, viď list zo dňa XX.XX.XXXX - č.l. XXXX súdneho spisu) 29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd nemá osvedčenú existenciu reálnej obavy z ohrozenia právneho postavenia navrhovateľa ako vlastníka ním označeného tovaru zo strany odporcu. Navrhovateľ neosvedčil, že mu odporca bráni v užívaní a zadržiava práve ten tovar, ktorého vydania sa domáha, a teda že z existujúceho stavu je založený nárok navrhovateľa vo vzťahu k osobe, voči ktorej neodkladné opatrenie navrhovateľ smeruje. Prijatie tohto záveru neumožňuje ani k návrhu pripojený navrhovateľom vytvorený zoznam a identifikácia zadržiavaného tovaru či zoznam faktúr A., zoznam faktúr O., keďže vôbec nemajú výpovednú hodnotu o tom, či tento tovar bol v návrhom dotknutej prevádzke v čase jeho navrhovateľom tvrdeného zadržania odporcom, ako aj v čase vydania uznesenia o neodkladnom opatrení. Otázne je i to, prečo navrhovateľ dokladal ako dôkaz faktúry, ktoré sa týkajú tovaru, ktorý mal byť dodaný do inej prevádzky ako M.. Súd taktiež opätovne poukazuje na skutočnosť, že i sám navrhovateľ v návrhu konštatuje, že v prípadnom konaní vo veci samej bude bez vykonaného súpisu tovaru obzvlášť zložité dokázať, ktoré veci sa nachádzali v tom ktorom priestore odporcu. Neodkladným opatrením možno uložiť odporcovi povinnosť vydať len tie individuálne určené veci, ktoré skutočne neoprávnene zadržal. Dôkazné bremeno nesie pritom navrhovateľ, ktorý musí súdu osvedčiť, o ktoré konkrétne veci ide. Pričom túto povinnosť si musí splniť do vydania uznesenia súdu prvej inštancie, nakoľko podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Nakoľko neodkladným opatrením je možné poskytnúť ochranu len nároku, ktorý je dôvodný a ktorý trvá, navrhovateľ musí vo svojom návrhu osvedčiť existenciu, trvanie a dôvodnosť svojho nároku, uvedené nemožno ničím nahradiť, lebo tieto sú základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, súd je povinný poskytnúť ochranu nie len tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením ak osobitný predpis neustanovuje inak. Preto môže súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť len v tom prípade, keď má riadne osvedčené, ktoré konkrétne veci sú v čase vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia reálne zadržiavané, lebo len ohľadom týchto možno uložiť povinnosť ich vydať. 30. Súd ďalej uvádza, že pokiaľ navrhovateľ naliehavosť pre nariadenie neodkladného opatrenia odvodzoval od možnosti vzniku škody, takúto škodu nemožno v kontexte vyššie uvedeného považovať za osvedčenú, reálnu a bezprostrednú. 31. V nadväznosti na uvedené skutočnosti, nakoľko navrhovateľ neosvedčil základné relevantné okolnosti, ktoré sú nevyhnutné pre posúdenie dôvodnosti jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd v podmienkach danej veci nevzhliadol naliehavosť danú situáciu riešiť bezprostredným zásahom súdnej moci v podobne neodkladného opatrenia, a preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Vychádzajúc z tohto konštatovania nevzhliadol súd priestor zaoberať sa skúmaním osvedčenia ďalších predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. Vo vzťahu k úprave podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 3 CSP, súd konštatuje, že pri zohľadnení vymedzenia predmetu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sledovaný účel neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktorý inštitút slúži výlučne na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia v postavení potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní voči dlžníkovi /odporcovi/. Uvedené však súd konštatuje pri zohľadnení primárneho argumentu, pre ktorý rozhodol o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a ktorým je neosvedčenie skutočnej potreby úpravy pomerov prostredníctvom navrhovaného neodkladného opatrenia. 32. Uvedené zhodnotenia vykonané súdom prvej inštancie sú len v štádiu predbežného posúdenia osvedčenia, resp. neosvedčenia nároku navrhovateľa pre účely rozhodovania o navrhovanom neodkladnom opatrení. Teda nie je vylúčené, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania v prípadnom konaní vo veci samej a pri uplatnení všetkých princípov civilného sporového konania súd dospeje k iným skutkovým a právnym záverom, teda odlišným od posúdenia vykonaného súdom v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení. 33. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 35. Nakoľko zamietnutím návrhu neodkladného opatrenia sa konanie končí, súd rozhodoval aj o nároku na náhradu trov konania, a to podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Súd konštatuje, že odporcovi ako úspešnej procesnej strane svedčí nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi. Nakoľko však v prejednávanej veci nebolo preukázané, že odporcovi vznikli odôvodnené výdavky v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva nakoľko odporca z vlastnej iniciatívy súdu predložil vyjadrenie, ktoré nebolo predpokladané zákonom, pričom k tejto procesnej aktivite taktiež nebol súdom vyzvaný, rozhodol súd tak, že odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva. 36. V nadväznosti na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP), ktorým odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, súd súčasne uvádza, že následné rozhodnutie o výške trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP nie je potrebné, preto o výške trov konania samostatným uznesením nebude rozhodovať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotov kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Uznesenie, ktorým súd nariaďuje neodkladné opatrenie, je vykonateľné doručením, ako osobitný predpis neustanovuje inak.
V Žiline dňa 05. septembra 2023
JUDr. Michaela Brašková sudkyňa