Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-58-2023.pdf
PDF · 86.71 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/58/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľa: D. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX M., v konaní zastúpený JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom, so sídlom Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen a účastníkom konania: COOP Jednota Krupina, spotrebné družstvo, so sídlom Svätotrojičné námestie 22, 963 01 Krupina, IČO: 00 169 021, o návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13Vyd/1/2021 zo dňa 30. januára 2023, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania o potvrdení vydržania (prvý výrok) a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania (druhý výrok).
2. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal potvrdenia vydržania vlastníckeho práva podľa ust. § 359a a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX, pre Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor, okres T. T., obec M., kat. úz. M., parcela registra L. č. XX/X o výmere 2516 m2 ako záhrada (ďalej len „nehnuteľnosť“). Svoj návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom parcely B. č. XXX/X o výmere 598 m2 - záhrada, parcely registra C-KN č. XXX/XX o výmere 151 m2 - zastavané plochy a nádvoria a taktiež stavby súpisného čísla 17, postavenej na parcele č. XXX/XX ako rodinný dom. Navrhovateľ tieto nehnuteľnosti nadobudol na základe osvedčenia o dedičstve. Tvrdil, že zápis vlastníka nehnuteľnosti v prospech ostatného účastníka konania nie je správny, pretože je v rozpore s tou skutočnosťou, že uvedená nehnuteľnosť patrila jeho právnemu predchodcovi E. J., nar. XX. XX. XXXX (otec navrhovateľa), ktorú užíval spolu so svojou manželkou W. J., nar. XX. XX. XXXX (matka navrhovateľa). Otec navrhovateľa na predmetnej nehnuteľnosti pestoval zeleninu, mal tam ovocné strom, choval domácu hydinu, a to všetko bez toho, aby im v užívaní ktokoľvek iný bránil. Mal za to, že on sám a tak isto aj jeho právny predchodca bol dobromyseľný v tom, že im uvedená nehnuteľnosť vlastnícky patrí, nakladali s ňou ako so svojou, pričom neboli žiadnym spôsobom obmedzovaní.
3. Okresný súd po preskúmaní návrhu a dôkazov k nemu pripojených konštatoval, že neboli splnené podmienky, ktoré by súdu umožnili postupovať v zmysle § 359f ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), a teda vydať vyzývacie uznesenie. Navrhovateľ nepreukázal splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Uviedol, že navrhovateľ sa v rámci návrhu obmedzil len na tvrdenie toho, že je vlastníkom, resp. osobou, ktorej vlastnícke právo patrilo, bol jeho právny predchodca - otec a jeho manželka W. J.. Túto skutočnosť
však nijakým spôsobom v konaní nepreukázal, pričom uvedenú skutočnosť nepreukázal ani osvedčením o dedičstve, ani zápisom v H. č. XXX. Navrhovateľ nepreukázal právny titul, na základe ktorého by jeho právny predchodca mal toto vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudnúť. Nemohol tak preukázať ani vstup svojho právneho predchodcu do oprávnenej držby, ktorá je potrebná pre posúdenie trvania vydržacej doby a konštatovanie, že jeho právny predchodca bol dobromyseľným držiteľom. Navrhovateľ sa nemôže domnievať, že mu právo patrí len z výkonu obsahu vlastníckeho práva, ak zo všetkých okolností nevyplývajú tie, z ktorých by sa dalo usúdiť, že takéto právo vykonával v dobrej viere, že mu vlastnícke právo prináleží. Z uvedeného dôvodu tak návrh navrhovateľa na začatie konania o potvrdení vydržania v súlade s § 359d ods. 2 CMP zamietol.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
5. Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že on a jeho právny predchodca nehnuteľnosť nepretržitou držbou vydržali, nakoľko ju mali v dobromyseľnej a ničím nerušenej držbe počas celého obdobia a k vydržaniu došlo v súlade s prechodnými ustanoveniami OZ účinnými do 01. 01. 1992 (§ 507a ods. 3 OZ). Nehnuteľnosť mal jeho právny predchodca s manželkou v oprávnenej držbe najmenej od roku 1970 do 11. 09. 2002, pričom navrhovateľova nepretržitá a dobromyseľná držba trvala najmenej od 04. 12. 2002 do 04. 12. 2012, čím splnil všetky predpoklady vydržania nehnuteľnosti. Navrhovateľ mal tak za to, že splnil všetky zákonné podmienky vydržania (spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet, dobromyseľnosť, oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu, vydržacia doba).
6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 359e ods. 3 CMP a uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie prvoinštančného súdu ako aj jeho procesný postup, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia. Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Žiaden z odvolacích dôvodov uvádzaných navrhovateľom nebol daný. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nevykazuje žiadne zásadné vady, aby bolo možné dospieť k záveru o inej vade, ktorá by bola spôsobilou k prijatiu záveru o vecnej nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na zásadné právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Rozhodnutie okresného súdu spĺňa parametre zákonného rozhodnutia s požiadavkami danými v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil, žeby závery prijaté súdom prvej inštancie boli zjavne neodôvodnené, či neakceptovateľné. Okresný súd z dostupných skutočností vyvodil správne skutkové zistenia, ktoré subsumoval pod správne právne predpisy. Ani v tomto smere preto nemožno súdu prvej inštancie z hľadiska vecných záverov, na ktorých založil svoje rozhodnutie, nič vytknúť.
10. Odvolací súd poukazuje na to, že zákonom č. 68/2021 Z. z. bol s účinnosťou od 01. 05. 2021 novelizovaný Civilný mimosporový poriadok, ktorým bolo zavedené nové konanie o potvrdení vydržania (§359a až 359k CMP). Okrem všeobecných náležitostí návrhu musí takýto návrh obsahovať aj osobitné náležitosti spočívajúce v pravdivom a úplnom opísaní rozhodujúcich skutočností, ale aj označenie dôkazov na ich preukázanie. Podmienkami vydržania vlastníckeho práva je existencia spôsobilého predmetu držby, doba držby v trvaní 10 rokov, nepretržitosť držby a oprávnenosť držby. Všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne. Súd mal preukázané, že nehnuteľnosť je spôsobilým predmetom držby, rovnako doba a nepretržitosť držby navrhovateľom a jeho právnymi predchodcami ako ďalšie zákonné podmienky vydržania by boli taktiež naplnené, avšak navrhovateľ žiadnym spôsobom
nepreukázal splnenie poslednej zákonnej podmienky, a to oprávnenosť držby predmetnej nehnuteľnosti ním, resp. jeho právnymi predchodcami.
11. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec patrí. Dobrá viera v prípade práva vydržania vlastníckeho práva spočíva v presvedčení držiteľa, že na základe určitého titulu bolo nadobudnuté vlastníctvo, a že v takto založenom právnom vzťahu je oprávnený vykonávať právo, ktoré tvorí obsah tohto vzťahu. Pri oprávnenosti držby musí navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť, ako jeho presvedčenie, že nekoná bezprávne, keď užíva určitú vec. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv samotného držiteľa. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda. tzv. uchopenia sa držby. Oprávnená držba môže byť založená aj na domnelom (putatívnom) právnom dôvode, alebo na neplatnom právnom dôvode (R 44/1996), a preto navrhovateľ musí nevyhnutne v návrhu na začatie konania uviesť, o aký právny titul opiera svoju dobromyseľnosť. Nepostačuje len uviesť skutočnosti, z ktorých subjektívne odvodzuje, že v čase uchopenia sa držby bol on sám, resp. jeho právni predchodcovia, so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný a túto dobromyseľnosť si zachoval počas celej rozhodujúcej doby. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ sa správa vo vzťahu k nehnuteľnosti spôsobom, ktorý napĺňa obsah vlastníckeho práva, ešte totiž neznamená, že je dobromyseľným držiteľom ním tvrdeného vecného práva. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/287/2006 zo dňa 28. 11. 2007 a sp. zn. 5Cdo/234/2009 zo dňa 28. 09. 2010, v ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci, patrí aj okolnosť, ako vec držiteľ nadobudol, a či mu svedčí nejaký nadobúdací titul.
12. V predmetnej veci navrhovateľ síce tvrdil, že predmetnú nehnuteľnosť využívali už jeho právni predchodcovia a on nadviazal na výkon ich práva a konal tak v dobrej viere, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním, avšak neuniesol dôkazné bremeno a tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom neosvedčil preukázaním nadobúdacieho titulu (či už aj domnelého alebo neplatného). Skutkové okolnosti, z ktorých navrhovateľ vyvodzoval svoju dobrú vieru (dedičské konanie po jeho matke, predmetom ktorého nebola nehnuteľnosť, keďže nebola v čase smrti jej vlastníčkou, a taktiež ani H. č. XXX nepreukazuje vlastníctvo navrhovateľa resp. jeho právnych predchodcov k nehnuteľnosti), právny názor prezentovaný navrhovateľom neumožňoval prijatie záveru, že navrhovateľ je oprávneným držiteľom tohto vecného práva. Samotná skutočnosť, že niekto koná spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah vlastníckeho práva, nepostačuje na prijatie záveru o dobromyseľnosti držby. V situácii, kedy navrhovateľ existenciu nadobúdacieho titulu vôbec netvrdil a ani nepreukázal, súd prvej inštancie nemal čo ďalej skúmať, keďže absentoval základný predpoklad pre záver o kumulatívnom naplnení zákonných predpokladov vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
13. Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu postupom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne.
14. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP, pretože zo zákona nevyplýva, že by o náhrade trov konania o potvrdení vydržania mal súd rozhodovať iným spôsobom, a súčasne v zmysle ust. § 359e ods. 3 CMP sa návrh, a ani uznesenie, ostatným účastníkom konania nedoručuje, a preto ostatným účastníkom, okrem navrhovateľa, žiadne trovy konania ani nevznikli.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.