Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19Co-122-2012.pdf
PDF · 100.09 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/122/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne L. L., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., G. X proti žalovaným 1/r. R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., X. XXX, 2/r. ING životná poisťovňa, a.s., Trnavská cesta 50/B, Bratislava, IČO: 35 691 999, právne zast. CLS Čavojský & Partners, s.r.o., Zochova 6-8, Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zmene poistnej zmluvy, o zaplatenie 2.939,02 Eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu v Kežmarku č.k. 4C/76/2010-179 zo dňa 15.05.2012 takto jednohlasne
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2/ rade a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol.
Žalovanej v 1/ rade náhradu trov konania nepriznal.
Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej v 2/ rade náhradu trov konania vo výške 1.165,59 Eur na účet jeho právneho zástupcu, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol tak na základe žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala po úprave žaloby, aby súd určil, že dohoda o zmene poistnej zmluvy č. 72389628 uzavretá medzi poisteným a poistníkom L. P. a žalovanou v 2/ rade je neplatná, a žalovanej v 2/ rade žiadala uložiť povinnosť zaplatiť 2.939,02 Eur s 9,25 % úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby do zaplatenia a tiež žiadala priznať náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnila tým, že je dcérou toho času už nebohého L. P., ktorý zomrel po ťažkej chorobe XX.XX..XXXX. V roku 2004 jej otec oznámil, že uzavrel zmluvu o životnom poistení a ju určil za osobu, ktorej bude poistná suma vyplatená. Po smrti otca sa dozvedela, že nárok na poistné plnenie si uplatnila žalovaná v 1/ rade, lebo otec tesne pred smrťou dňa XX.XX.XXXX podpísal zmenu poistnej zmluvy a ako oprávnenú osobu určil žalovanú v 1/ rade.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 100 ods. 1, § 488, § 489, § 816 a § 817 ods. 1, § 101, § 104 a § 112 Občianskeho zákonníka mal za to, že uzavretím poistnej zmluvy medzi nebohým otcom žalobkyne L. P. ako poistníkom a poisteným na jednej strane a žalovanou v 2 /rade ako poisťovateľom na druhej strane dňa 10.01.2004 vznikol medzi žalovanou v 2/ rade a žalobkyňou ako osobou určenou poistníkom za osobu oprávnenú na poistné plnenie v prípade dojednanej poistnej udalosti ( smrť poistníka ) zmluvný záväzkový právny vzťah. Žalobkyňa si teda voči žalovanej v 2/ rade uplatnila nárok na plnenie z poistnej zmluvy. Tento nárok si mohla uplatniť rok po poistnej udalosti, to znamená rok po smrti otca, teda dňa 10.06.2007 ( L. P. zomrel XX.XX.XXXX ). Nárok však bol uplatnený 07.11.2011, teda po uplynutí premlčacej doby, ktorá márne uplynula dňa 10.07.2010. V dôsledku vznesenej námietky premlčania v časti o zaplatenie 2.939,02 Eur s príslušenstvom súd prvého stupňa preto žalobu zamietol.
Súdom prvého stupňa bola zamietnutá žaloba aj v časti určovacej žiadosti. Žaloba v tejto časti bola zamietnutá z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu v zmysle ust.§ 80 písm. c/ O. s. p.
Výroky o trovách konania boli odôvodnené ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že žalované v konaní boli úspešné, preto im prislúcha náhrada trov konania. Predpokladom priznania náhrady trov konania je podľa § 151 O. s. p. uplatnenie nároku na náhradu trov. Žalovaná v 1/ rade si náhradu trov konania neuplatnila, preto jej táto nebola priznaná. Žalovanej v 2/ rade, ktorá si trovy konania uplatnila, tieto boli priznané vo výške 1.165,80 Eur, a to za 4 úkony právnej pomoci po 130,77 Eur, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie zo dňa 13.03.2012 a 30.04.2012 a zastupovanie na pojednávaní dňa 15.05.2012, spolu celkom 523,08 Eur. K odmene bol priznaný aj režijný paušál 4 x 7,63 Eur, čo je 30,52 Eur + náhrada za stratu času na ceste V. - M. a späť vo výške 203,36 Eur, náhrada cestovného vo výške 214,37 Eur, teda náhrady spolu vo výške 448,25 Eur. Po pripočítaní 20 % DPH bola takto žalovanej v 2/ rade priznaná náhrada trov konania celkom vo výške 1.165,59 Eur podľa § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 a § 13 ods. 3 ako aj § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 15 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov.
Proti uvedenému rozsudku, a to čo do výroku o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 2/ rade v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla napadnuté rozhodnutie o trovách konania zrušiť a rozhodnúť v zmysle ust. § 150 O. s. p. tak, že žalovanému v 2/ rade sa náhrada trov konania neprizná.
Odvolanie odôvodnila tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania medzi ňou a žalovanou v 2/ rade považuje, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, za nesprávne. Súd pri správnej aplikácii mal postupovať v zmysle ust. § 150 O. s. p. a trovy konania žalovanej v 2 /rade nepriznať. Pokiaľ súd rozhodol o náhrade trov konania v rozpore s priebehom súdneho konania, je to možné považovať za porušenie princípu práva na spravodlivý proces v zmysle Ústavy SR a na súdne konanie sa vzťahujúcich medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Súd podľa odvolateľky je vždy povinný skúmať, či vo veci neexistujú zvláštne okolnosti, ku ktorým je treba pri stanovení povinnosti o náhrade nákladov konania výnimočne prihliadnuť. Súd nemôže mechanicky rozhodovať o náhrade podľa výsledku sporu, ale musí uvážiť, či neexistujú ďalšie dôležité okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie, či nepriznanie náhrady účelne vynaložených nákladov. Rozhodnutie o náhrade nákladov konania nemožno považovať za primárny sankčný nástroj slúžiaci k sankcionovaniu účastníka konania za procesnú realizáciu jeho právnych nárokov, a to zvlášť pokiaľ tak postupuje v dobrej viere v správnosť súdneho rozhodnutia. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, I. ÚS 350/04-ČR, ako aj na Zborník súdnych rozhodnutí IV. č. 24/1964, tiež aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. IV. MCdo/2/2008, a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 MCdo/17/2009 zaoberajúce sa dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pri náhrade trov konania aplikujúc ust.§ 150 O. s. p. s tým, aby sa rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkom konania a aby neodporovalo dobrým mravom. Takéto okolnosti je súd povinný skúmať a na ne prihliadať.
Súdu prvého stupňa vytýkala, že tento neposúdil vec komplexne z hľadiska všetkých relevantných okolností pre rozhodovanie o náhrade trov konania, neskúmal z hľadiska majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov, neprihliadol ku všetkým okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, postojom účastníkov v konaní, a to ani z hľadiska, či rozhodnutie o trovách nie je prejavom neprimeranej tvrdosti voči žalobkyni a tiež či neodporuje dobrým mravom.
Ďalej v odvolaní uviedla, že žalobu podala bez toho, aby bola právne zastúpená a po tom, čo bola hlboko presvedčená, vzhľadom na výsledky trestného konania, že jej nárok súd musí uznať. Už vtedy jej sociálne a majetkové pomery nedovoľovali platiť advokáta. Je 24-ročná, bez majetku a úspor s príjmom nepresahujúcim 600 Eur mesačne. Vychádzala z toho, že orgány činné v trestnom konaní začali trestné stíhanie vo veci prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, pre skutok, že dňa XX.XX.XXXX nezistená osoba zmanipulovala poistnú zmluvu zmenou oprávnenej osoby pre prípad smrti poisteného jej otca z jej osoby na R. P.. Uvedené konanie bolo prerušené. Jej otec v tom čase ležal v posteli, nerozprával ani sa nehýbal, bol pod vplyvom morfia, napriek tomu bolo žalovanou v 2/ rade prijaté tlačivo so žiadosťou o zmenu parametrov poistnej zmluvy a nebolo jej divné, že ho ani konkludentným právnym úkonom jej otec nevykonal ( o X dni zomrel ), hoci pre platnosť poistnej zmluvy bolo potrebné jej schválené poisťovateľom a akceptácia, ktorú bolo potrebné zaslať späť poistníkovi. K schváleniu žiadosti o zmenu poistnej zmluvy došlo až XX.XX.XXXX, t. j. 6 dní po smrti poisteného a poistníka a pre nadobudnutie platnosti a účinnosti tejto zmeny je nutné doručenie písomného potvrdenia o tejto akceptácii, k čomu ani nedošlo, ani nemohlo dôjsť, pretože už XX.XX.XXXX otec zomrel. Žalovaný teda takýmto postupom sám zavinil stav, v ktorom sa ocitla, t. j., že jej nebola vyplatená poistka, na ktorú mala nárok a spôsobil jej tak svojim konaním škodu. Poistka bola dňa XX.XX.XXXX vyplatená neoprávnenej osobe. Podľa nej nedošlo k platnej zmene poistných podmienok. Súd mal preto zmluvu vrátiť do pôvodných parametrov, na čo mal prihliadať ex offo, lebo ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ.
Keďže trestné stíhanie bolo vedené skoro 2,5 roka, bola v domnení, že na základe jeho výsledkov po jeho ukončení bude zrejmé, kto skutok spáchal, kto porušil zákon a kto nesie zodpovednosť za to, že jej nebolo vyplatené poistné plnenie. Dospela tak k záveru, že žalovaná v 1/ rade sa obohatila bez dôvodu o sumu 2.939,02 Eur, lebo tieto mala dostať ona. Pri uplatnení nároku nepočítala s rôznymi právnymi kľučkami, premlčaniami a rôznymi výkladmi zákonov, ako aj nejednoznačnosťou právnej úpravy, najmä vo vzťahu k premlčaniu a plynutiu lehôt. Mala za to, že plynutie lehôt v dobe vedenia trestného konania sa nezapočítava. Ak žalovaná v 2/ rade vzniesla námietku premlčania, podľa nej, keďže sama zavinila škodu, je minimálne v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 O. s. p. ( správne OZ ), kedy vo výnimočnom prípade, pri námietke premlčania, ak je v príkrom rozpore s dobrými mravmi, súdy túto nemusia akceptovať. O uvedenom existujú rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR. Práve takéto hľadisko mal súd pri rozhodovaní o trovách zohľadniť.
Keďže si je vedomá, že zrejme došlo k premlčaniu jej nárokov, odvolanie voči merite veci považovala za riskantné, navyšujúce jej trovy, vzhľadom na jej pomery, je tehotná a od 30.04.2012 práceneschopná a 16.07.2012 nastupuje na materskú dovolenku. Prístupom súdu prvého stupňa by v podstate 2/3-iny nároku, o ktorý žiadala vyplatila na trovách. Stále sa cíti morálne v práve, bola okradnutá a poškodená aj žalovanou v 2/ rade, ktorá s tímom odborníkov vie si zaplatiť drahé a kvalitné služby, na ktoré ona nemá. Aj túto skutočnosť mal súd zohľadniť a prihliadnuť na pomery tohto účastníka, žalovanej v 2/ rade, ktorá je prosperujúcou životnou poisťovňou, patriacou do konglomerátu viacerých spoločností s vysokým majetkom a obratom, ako aj ziskom. V roku 2011 mala životná poisťovňa zisk 50.305.000 Eur, výnos 93.141.000 Eur, má nehnuteľnosti za niekoľko desiatok miliónov a pod. Aj na túto skutočnosť mal súd prihliadať lebo je dôležitou pri hodnotení pre účely § 150 O. s. p. Tiež mal prihliadať na jeho amorálny postoj v konaní, lebo sama zavinila, že prišla o poistné plnenie a mala sa ospravedlniť a ako satisfakciu vyplatiť jej nárok, hoci bol premlčaný, no uplatnila námietku premlčania. Spolu so súdnym poplatkom a trovami konania jej uplatnené právo stálo cca 1.500 Eur, čo je polovica z toho, čo mala dostať. Ona pritom nemá žiadne finančné prostriedky, aby mohla tieto trovy zaplatiť do 3 dní, preto jej hrozí exekúcia, ktorá môže byť zvýšená o ďalších 20 %. Nepovažuje preto rozhodnutie súdu prvého stupňa za spravodlivé, morálne, a to vzhľadom na postup žalovanej v 2/ rade, závery trestného konania, tiež že sa jedná o mimoriadne bohatú obchodnú spoločnosť. Rozhodnutie o trovách konania súdu prvého stupňa je preto pre ňu mimoriadne prísne, tvrdé a jednoznačne nespravodlivé.
K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná v 2/ rade tak, že navrhla rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.
Poukázal na to, že nie je pochýb o plnej úspešnosti žalovanej v 2/ rade. Právo úspešného účastníka sporového konania na náhradu všetkých účelne vynaložených trov vyplýva aj zo základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR. Nepriznanie náhrady trov konania žalovanej v 2/ rade by preto bolo v rozpore nielen s ust. § 142 ods. 1 O. s.p., ale aj s ústavným právom na súdnu ochranu a zásadou zodpovednosti za výsledok, ktorá je základnou zásadou uplatňovania pri rozhodovaní o náhrade trov v sporovom konaní.
K návrhu žalobkyne na aplikáciu ust. § 150 O. s. p. poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2MCdo/17/2009, z ktorého vyplýva, že aplikácia uvedeného ustanovenia je prípustná v celkom výnimočnom prípade a musí byť náležite odôvodnená. Ustanovenie § 150 O. s. p. nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Žalobkyňou tvrdené nepriaznivé osobné, majetkové a zárobkové pomery neboli v priebehu súdneho konania dostatočne preukázané, kedy by bolo možné aplikovať ust. § 150 ods. 1 O. s. p. S poukazom na komentár O. s. p. uviedla, že len konštatovanie, že rozhodnutie o výnimočnom nepriznaní práva na náhradu trov konania nezasiahne nepriaznivo do majetkovej sféry úspešného účastníka konania, bez toho, aby sa súd majetkovou sférou účastníka akokoľvek zaoberal, je neprípustné a takýto postup možno z hľadiska súdu hodnotiť ako svojvoľný, ktorý je spôsobilý zasiahnuť do základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 36 ods. 1 Listiny.
Žalovaná v 2/ rade poukázala na to, že žalobkyňa bola v konaní právne zastúpená. Jej tvrdenie o „nemorálnosti“ uplatnenia námietky premlčania je neprijateľné. Vyslovila, že postup súdu, čo sa týka kvalifikácie nároku a hmotnoprávnej stránky, považovala za absolútne správny a v súlade s ustanovenou judikatúrou. K výnimočnosti prípadu a pomerov účastníkov mala za to, že konanie žalobkyne na prvom stupni nenaznačovalo osobitosť jej pomerov a ani sa nedomáhala oslobodenia od súdnych poplatkov. K žalobkyňou tvrdenému veľkému majetkovému nepomeru medzi ňou a žalovanou v 2/ rade uviedla, že táto opomenula, že žalovaná v 2 /rade je finančná inštitúcia vykonávajúca osobitne licencovanú činnosť pod dozorom NBS, nejde o bežnú obchodnú spoločnosť. Argumentácia žalobkyne by mohla viesť k absurdným záverom, že žalovanej v 2/ rade by nemohli byť v žiadnom súdnom konaní priznané trovy konania voči účastníkovi, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom a podobne.
Mala za to, že u žalobkyne neboli preukázané skutočnosti a dôvody na aplikáciu ust. § 150 O. s. p.
Krajský súd v Prešove ( ďalej len "odvolací súd" ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O. s. p. ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O. s. p. ) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., a to bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. zistil, že rozsudok v jeho napadnutej časti je potrebné zrušiť.
Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal ( § 142 ods. 1 O. s. p. ).
Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrad trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť ( § 150 ods. 1 O. s.p. ).
V sporových konaniach sa ohľadne náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, ak teda účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Pritom úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobného návrhu ( petitu ), a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o úspech vtedy, ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Účastník, ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu pri rozhodovaní o náhrade trov konania upravuje ust. § 150 ods. 1 O. s. p. Podľa neho súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi. Aplikácia uvedeného ustanovenia však musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Nie je možné nepriznať úspešnému účastníkovi náhradu trov konania len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dosah rozhodnutia o určitom druhu nároku. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Pritom pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania. Takto musia byť zhodnotené pomery nielen toho účastníka, ktorého by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho účastníka, ktorého majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá. Je treba si všímať aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.
Účelom ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon však vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Toto moderačné právo môže byť aplikované v prípadoch charakteristických sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Vtedy súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliada pritom na postoj účastníkov v konaní a iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo nepriznaniu čiastočnom, a to práve s poukazom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa ( v tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR z 08.12.2011, č. k. II. ÚS 563/2011-14 ).
Aplikácia ust. § 150 O. s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností osobitného zreteľa treba prihliadať okrem osobných, majetkových, zárobkových a iných pomerov všetkých účastníkov konania aj na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom. Ustanovenie § 150 O. s. p. nie je možné považovať za predpis umožňujúci jeho voľnú aplikáciu v zmysle svojvôle. Ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadať. Nie je ho teda možné vykladať tak, že naň môže prihliadať súd kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.
Súd prvého stupňa o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovanou v 2/ rade nepostupoval dôsledne podľa vyššie uvedeného, preto predčasne o tom rozhodol.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 2/ rade zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O. s. p.
Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne sa zaoberať a vyhodnotiť pri rozhodovaní o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovanou v 2/ rade tak ust.§ 142 ods. 1 O. s. p., ako aj možnosť aplikácie ust.§ 150 ods. 1 O. s. p. Za týmto účelom zistí a vyhodnotí rozhodujúce okolnosti potrebné pre ustálenie záveru o tom, či na prejednávaný prípad je alebo nie je možná aplikácia ust.§ 150 ods. 1 O. s.p. v hore naznačenom smere. Ak bude zistené, že nie je možné v danej veci o trovách konania rozhodnúť aplikujúc ust.§ 150 ods. 1 O. s. p., bude o trovách konania rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s.p.
Úlohou súdu prvého stupňa bude svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo možné v prípade potreby správnosť záveru o splnení podmienok pre rozhodnutie o trovách konania náležite preskúmať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.