Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/44/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: O. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X-XX, E., právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Kuboš, advokát, so sídlom K. XX, XXX XX E., proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 1 012,28 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. -128 zo dňa 28. novembra 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdzuje.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. mení tak, že konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % z istiny 1 542,85 eur od 29.5.2018 do 28.5.2019 a úrok z omeškania vo výške 5 % z istiny 530,67 eur od 29.5.2019 do zaplatenia zastavuje.

Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie 1 012,28 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 28.05.2019 do zaplatenia zamietol (I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II.) a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100% (III). Vychádzal zo zistenia, že voči žalobcovi bolo vedené exekučné konanie ako povinnému na základe exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Námestovo sp. zn. zo dňa 29.04.2011, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému titulom náhrady škody za ublíženie na zdraví poškodenému B. Z. sumu 1 012,28 eur, ktorá suma bola v prospech žalovaného aj exekútorom vymožená. K ublíženiu na zdraví B. Z. malo dôjsť konaním žalobcu, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 14.08.2008 okolo 19.15 hod. počas predvádzania hliadkou OO PZ Trstená sa vyhrážal členovi hliadky B. Z., ktorého neskôr aj fyzicky napadol, čím mu mal spôsobiť podvrtnutie horného a medzičlánkového kĺbu malíčka ľavej ruky s práceneschopnosťou 19 dní, za ktorý bol žalobca v danom čase stíhaný pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa , a na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 10.04.2014 bol žalobca spod obžaloby oslobodený podľa , pričom v odôvodnení predmetného rozhodnutia sa konštatuje, že konanie žalobcu bolo dôsledkom obrany pred nezákonným postupom - služobným zákrokom zo strany policajtov. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, keďže podmienkou, aby došlo k bezdôvodnému obohateniu v prípade, že dlžník plnil dlh, ktorý bol (formálne) priznaný právoplatným súdnym rozhodnutím, ktoré však nezodpovedalo skutočným hmotnoprávnym vzťahom medzi účastníkmi, je právoplatné zrušenie tohto

rozhodnutia - ak nedošlo ku zrušeniu rozhodnutia, na základe ktorého osoba zaviazaná rozhodnutím plnila, tak plnila záväzok, ktorý bol uplatnený v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu dotknutého rozhodnutia, a splnením povinnosti, uloženej súdnym rozhodnutím (vrátane prípadu, že sa tak stalo v rámci núteného výkonu rozhodnutia) zanikol samotný záväzok. V prejednávanom prípade žalobca plnil (prostredníctvom súdneho exekútora) žalovanej záväzok, ktorý mu bol uložený súdnym rozhodnutím - právoplatným platobným rozkazom. Došlo teda k splneniu jeho záväzku, ktorý mu bol uložený uvedeným platobným rozkazom, ktorý spočíval v náhrade škody, ktorú žalovaná vyplatila poškodenému B. Z. a ku ktorej došlo konaním žalobcu, ktorým spôsobil škodu na zdraví B. Z.. Keďže tento záväzok zanikol splnením a zároveň nedošlo k zrušeniu platobného rozkazu, na základe ktorého bol žalobca zaviazaný žalovanej plniť, nemôže sa už žalobca ďalej dovolávať obrany voči existencii záväzku na náhradu škody, spôsobenej poškodenému B. Z.. Vzhľadom na to, že žalobca plnil žalovanej na základe právoplatného súdneho rozhodnutia, ktoré nebolo zrušené, čím došlo k zániku jeho záväzku voči žalovanej, dospel k záveru, že je nadbytočné zaoberať sa tvrdeniami žalobcu ohľadne samotnej jeho zodpovednosti za škodu, spôsobenú poškodenému B. Z., ktorá spočívala v tvrdení, že žalobca nie je za škodu zodpovedný, pretože voči B. Z. konal v nutnej obrane. Iba v prípade, ak záväzok existuje, tak môže zaviazaná osoba úspešne uplatňovať námietky voči tomuto záväzku. V tomto prípade však záväzok žalobcu voči žalovanej zanikol splnením - ako už bolo uvedené, nezanikol nejaký abstraktný nešpecifikovaný záväzok, priznaný súdnym rozhodnutím, ale konkrétny hmotnoprávny záväzok, ktorý si žalovaná uplatnila v konaní o vydanie platobného rozkazu. Uvedený názor oprel o rozhodnutie Najvyššieho súdu České republiky sp. zn. . Úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nepovažuje za dôvodnú námietku žalovaného, že pokiaľ plnil žalovanému na základe exekúcie to, čo mu prikazoval právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz, nemohlo dôjsť na jeho strane k vzniku bezdôvodného obohatenia. Nesúhlasí v tejto časti s odôvodnením napadnutého rozsudku zo strany súdu prvej inštancie, a predovšetkým s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu České republiky sp. zn. , keď v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora európskej únie, avšak nie rozhodnutia iných štátov. Napokon súd prvej inštancie predmetný rozsudok nesprávne aplikoval a pri jeho aplikácii v prvom rade mal riadne verifikovať naplnenie hmotnoprávnych aspektov vzniku a existencie pohľadávky, o ktorej bolo rozhodnuté v právnych vzťahoch žalobcu a žalovaného platobným rozkazom a treba zobrať zreteľ aj na to, že samotný platobný rozkaz neobsahuje odôvodnenie a návrh na jeho vydanie a aj jeho vydanie samotné boli založené na rozhodnutí v trestnom konaní, ktoré bolo neskôr zrušené. Súd prvej inštancie pochybil aj tým, keď napriek vyslovenému poukazu Krajského súdu v Žiline v uznesení č. k. -111 na to, že uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je založený na iných skutkových okolnostiach a inom právnom dôvode, dôvodil de facto iba tým, že pôvodný platobný rozkaz nebol zrušený a svoje rozhodnutie založil na formálnom konštatovaní jestvujúceho procesného stavu bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnymi aspektami veci. K odôvodneniu rozsudku v časti, že rozhodnutie je formou poskytnutia ochrany porušenému právu tak, že súd uloží procesnú (teda verejnoprávnu) povinnosť žalovanému splniť povinnosť vyplývajúcu zo záväzku, potom niet rozumných dôvodov, aby sa súd zaoberal v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia tým, či určité právo bolo skutočne porušené - či tento stav skutočne existoval, resp. či trvá v zmysle preukázaného skutkového stavu, poukázal na závery Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. zo dňa 30.06.2022. Preto navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd ( ) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (, , ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách a a tento vo výroku I. v zmysle ako vecne správny potvrdil a vo výrokoch II. a III. v zmysle zmenil tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

5. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal voči žalobcovi zaplatenia sumy 1 542,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 542,85 eur odo dňa 29.05.2018 do zaplatenia. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. -73 zo dňa 07.01.2022 bolo konanie v časti o zaplatenie istiny 1 012,28 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 29.05.2018 do zaplatenia a úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 1 542,85 eur odo dňa 29.05.2018 do dňa 28.05.2019 zastavené (I.), vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá (II.) a žalobca bol zaviazaný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100% (III.). Uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -111 zo dňa 30. júna 2022 v časti výrokov I. a III. bol rozsudok zrušený a vec vrátená súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že v predmetnej veci sa nejedná o prekážku rozhodnutej veci. Vo výroku II. zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý. V zmysle uvedeného predmetom ďalšieho konania bolo zaplatenie istiny 1 012,18 eur a úroku z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1 542,85 eur od 28.05.2018 do zaplatenia. Žalobca do zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.11.2022 (č. l. 126) uviedol, že trvá na zaplatení istiny 1 012,28 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 28.05.2019 do zaplatenia a vo zvyšku berie žalobu späť. Keďže žalovaný nebol prítomný na predmetnom pojednávaní, na výzvu krajského súdu podaním doručeným krajskému súdu dňa 04.08.2023 sa vyjadril, že s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí a navrhuje v tejto časti konanie zastaviť.

6. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

9. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zmysle výrok II. napadnutého rozsudku zmenil tak, že žalobu v časti zaplatenia úroku z omeškania 5 % zo sumy 1 542,85 eur od 29.05.2018 do 28.05.2019 a zo sumy 530,67 eur od 29.05.2019 do zaplatenia zastavil.

10. Vo vzťahu k výroku I. rozsudku žalobca v odvolaní poukazoval na to, že v uznesení krajského súdu č. k. -111 bolo konštatované, že uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je založený na iných skutkových okolnostiach a inom právnom dôvode. Súd prvej inštancie dôvodil de facto iba tým, že pôvodný platobný rozkaz nebol zrušený a svoje rozhodnutie založil na formálnom konštatovaní jestvujúceho procesného stavu bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnymi aspektami veci

- či nárok, o ktorom bolo platobným rozkazom rozhodnuté, trvá, alebo či zanikol.

11. Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že krajský súd v označenom rozhodnutí sa nevyjadroval ku skutočnosti, či na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, ale len prijal záver, že žalobcom uplatňovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v žalobe nevytvára prekážku rozhodnutej veci.

12. Poukazovanie žalobcu na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. je neadekvátne. Závery tohto rozhodnutia nie sú aplikovateľné na skutkový stav v preskúmavanej veci, nakoľko sa v ňom riešila platnosť rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskej zmluve a na základe uvedeného konštatoval, že v predmetnej veci bola vykonaná exekúcia na základe nulitného rozhodcovského rozsudku. V danej veci však exekúcia bola vykonaná na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu, ktorý ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu, nebol žiadnym spôsobom zrušený.

13. Žalobca sa bráni tým, že v trestnom konaní bol oslobodený spod obžaloby pre zločin útoku na verejného činiteľa, na jeho strane sa malo jednať o obranu pred nezákonným služobným zákrokom zo strany policajtov. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť žalobca však nevyužil žiaden mimoriadny opravný prostriedok, aby dosiahol zrušenie právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Námestovo pod sp. zn. zo dňa 29.04.2011 a nepreukázal ani, že v exekučnom konaní nejakým spôsobom bránil svoje práva, aby táto exekúcia nebola vykonaná, a to aj s poukazom a to, že rozsudok v trestnom konaní, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby, bol

vydaný dňa 10.04.2014 a z listinných dôkazov a aj samotného tvrdenia žalobcu boli v rokoch 2018 a 2019 realizované zrážky z jeho mzdy a celkom mu bolo zrazené zo mzdy 1 542,85 eur.

14. Platobný rozkaz je jedným zo spôsobov meritórneho rozhodnutia vo veci samej, čo ho v tomto zmysle činí identickým s inými formami rozhodnutia vo veci samej (napr. rozsudok, rozsudok pre uznanie a pod.). Okamihom právoplatnosti sa stáva platobný rozkaz záväzným pre strany a zásadne nezmeniteľným. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci platobným rozkazom bráni tomu, aby sa o tej istej veci opätovne konalo a rozhodovalo. Materiálna stránka právoplatnosti súdneho rozhodnutia sa prejavuje predovšetkým v záväznosti rozhodnutia pre všetky sporové strany. Negatívna stránka materiálnej právoplatnosti sa prejavuje ako nezmeniteľnosť rozhodnutia a spôsobuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci, čo znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Zrušenie právoplatného rozhodnutia, vykazujúce atribúty záväznosti a nezmeniteľnosti možno dosiahnuť len mimoriadnymi opravnými prostriedkami.

15. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone ( ). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov ( ). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám ( ).

16. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (otázka naplnenia, ktorej skutkovej podstaty podľa žalobcu tvrdeného v žalobe odpadla na základe oslobodzujúceho rozsudku v trestnom konaní), dopadá na tie prípady, kedy v čase poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý však následne v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti odpadol, stratil svoje právne účinky. Majúc ale na zreteli, že bezdôvodné obohatenie vzniká za splnenia určitých zákonom stanovených podmienok, a teda na jeho vznik stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu alebo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva, súdu rozhodujúcemu o žalobe na splnenie povinností na jeho vydanie naisto nepostačuje zistenie, že rozhodnutie, na základe ktorého bolo plnené (nie je rozhodujúce, či plnenie bolo dobrovoľné alebo bolo vymožené v exekučnom konaní), bolo následne zrušené, resp. došlo podľa procesných predpisov k strate jeho účinnosti. Ak sa totiž domáha vrátenia plnenia ten, kto plnil povinnosť uloženú mu súdom, závisí dôvodnosť jeho návrhu na splnenie povinnosti vrátiť plnenie od toho, či právny dôvod jeho plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe. Ak právny dôvod plnenia podľa hmotného práva tu bol, tak potom trvá naďalej, bez ohľadu na to, či právoplatný a vykonateľný rozsudok (ktorý toto právo iba deklaroval) bol, či nebol zrušený. Otázku, či tu bola povinnosť plniť podľa hmotného práva a rozsah tejto povinnosti rieši súd v konaní o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia ako predbežnú. Zrušením rozhodnutia, na základe ktorého bolo plnené, by došlo k bezdôvodnému obohateniu toho, komu bolo plnené len vtedy, ak by právny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , ).

17. Ústavný súd SR v náleze z 9. februára 2017 sp. zn. prijal právne závery, v zmysle ktorých zrušenie právoplatného rozhodnutia nezakladá bez ďalšieho právo strany sporu na vrátenie poskytnutého plnenia, pretože rozhodujúce je, či právny dôvod plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe. Názor, podľa ktorého zrušenie právoplatného rozsudku zakladá samo o sebe právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, by bol akceptovateľný iba v prípade právoplatného rozsudku, majúce konštitutívne účinky, teda nie v prípade rozsudku deklaratórnej povahy. Pokiaľ zrušeným právoplatným rozsudkom bola len deklarovaná (nie teda konštituovaná) existencia hmotnoprávneho dôvodu plnenia, právoplatné rozhodnutie samo nepredstavovalo právny dôvod plnenia, ale len formu autoritatívnej súdnej ochrany dôsledkov existencie tohto právneho dôvodu. Právoplatný rozsudok súdu je právnym dôvodom plnenia len vtedy, ak sa jeho právoplatnosťou konštituujú (zakladajú, menia alebo rušia) práva a povinnosti subjektov právnych vzťahov. Ak bude takýto konštitutívny rozsudok na základe mimoriadneho opravného prostriedku zrušený, potom pôjde o právny dôvod plnenia, ktorý dodatočne odpadol.

18. Z vyššie konštatovaného vyplýva, že súd prvej inštancie správne zamietol žalobu žalobcu z dôvodu, že žalobca v rámci exekúcie plnil na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu

(ktorý bol deklaratórnej povahy), ktorý nebol zrušený. Nemal oprávnenie v tomto konaní skúmať jeho správnosť, nakoľko uvedené je možné iba v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. S poukazom na vyššie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že je nadbytočné zaoberať sa tvrdeniami žalobcu ohľadom samotnej jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú poškodenému B. Z., ktorá spočívala v tvrdení, že žalobca nie je za škodu zodpovedný, pretože voči B. Z. konal v nutnej obrane. Uvedeným by sa súd prvej inštancie musel povinne zaoberať iba v prípade, že by bolo došlo k zrušeniu právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu, na základe ktorého bola vykonaná exekúcia, teda či došlo k bezdôvodnému obohateniu toho, komu bolo plnené len vtedy, ak by právny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve.

19. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, odvolací súd konštatuje, že pod ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu treba rozumieť takú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, ktorá je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo v rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane v nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. Vzhľadom na teritoriálnu pôsobnosť možno pod pojmom dovolací súd rozumieť len Najvyšší súd Slovenskej republiky, a nie Najvyšší súd Českej republiky (k tomu pozri napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , , ). Odhliadnuc od toho však závery súdu prvej inštancie boli vecne správne.

20. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa ako vecne správny potvrdil a vo výroku II. podľa s poukazom na to, že žalobca počas konania čiastočne zobral svoju žalobu späť a s uvedeným prejavil súhlas i žalovaný, zmenil tak, že v tejto časti konanie zastavil podľa .

21. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , , aplikujúc ust. a , keďže v zamietajúcej časti mal plný úspech žalovaný a rovnako, pokiaľ ide o čiastočné zastavenie žaloby, toto procesne zavinil žalobca, a preto v plnom rozsahu žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca/ alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )