Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (18)Rozsudok_3T-7-2013.pdf
PDF · 111.79 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/7/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného W. S., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. marca 2013 v Rožňave,
rozhodol:
Obžalovaný W. S., nar.XX.XX.XXXX v Košiciach, trvale bytom N., S. Q. Č.. XX, súkromný podnikateľ,
j e v i n n ý,
že dňa 23.05.2012 okolo 14.30 hod. v Rožňave riadil osobné motorové vozidlo zn. Audi A6, EČV: RV- XXXBC, po štátnej ceste II/526 v smere od Brzotína do centra Rožňavy, pričom na ulici Šafárikovej v Rožňave, na rovnom úseku cesty pred firmou Euris, v rýchlosti najmenej 81 km/h, pred dopravnými značkami vodorovne aj zvisle označeným priechodom pre chodcov, za súčasného obchádzania autobusu, stojaceho na vyznačenej autobusovej zastávke pred priechodom pre chodcov, a predbiehania najmenej dvoch za sebou idúcich motorových vozidiel, ktoré taktiež obchádzali tento autobus a zároveň dávali prednosť chodcom prechádzajúcim cez priechod pre chodcov, prešiel do protismeru, kde pravou prednou časťou vozidla zrazil na priechode pre chodcov sprava doľava prechádzajúceho Ondreja Szányiho, ktorý utrpel ťažké mozgovo-lebečné poranenia, na následky ktorých po prevoze do nemocnice ešte toho istého dňa zomrel, pričom porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom uvedeným v ustanoveniach § 137 ods. 2 písm. c), d), k), o), s) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
č í m s p á c h a l
prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona č.300/2005 Z.z. v znení zákona č.313/2011 Z.z. a súd ho
o d s u d z u j e :
Podľa § 149 ods.2 Trestného zákona s použitím § 38 ods.2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 36 ( tridsaťšesť ) mesiacov.
Podľa § 51 ods.1 Trestného zákona súd výkon tohto trestu p o d m i e n e č n e odkladá s probačných dohľadom. Podľa § 51 ods.2 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 48 ( štyridsaťosem ) mesiacov.
Podľa § 51 ods.4 písm.c/ Trestného zákona súd obžalovanému ukladá p o v i n n o s ť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 61 ods.1,2 Trestného zákona s použitím § 38 ods.2 súd obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 48 ( štyridsaťosem ) mesiacov.
Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému p o v i n n o s ť uhradiť spôsobenú škodu poškodenému X. Y., Q..XX.XX.XXXX, U. N., R. Č..XXX/XX, vo výške 1.353,95 Eur.
Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému p o v i n n o s ť uhradiť náklady na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Mamateyova č.17, 850 05 Bratislava, IČO: 35937874, zastúpenej JUDr.U. J., na účet vedený v Štátnej pokladnici číslo: 7000221753/8180, VS: 1243059101, KS: 0058, vo výške 414,32 Eur.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný W. S. neurobil žiadne z konkrétnych vyhlásení uvedených v ustanovení § 257 Trestného poriadku, pretože uviedol, že skutok, ktorý je uvedený v obžalobe sa tak nestal a preto má malú mieru zavinenia. Na svoju obhajobu uviedol, že v kritický deň jazdil tak, ako každý deň, nebol unavený, nebral žiadne lieky, bol v práci a niečo pred 14.30 hod. sa spolu so synovcom pobral smerom do mesta. Odbočil z hlavnej cesty, na cestu vedúcu do centra mesta pričom vo vzdialenosti asi 50-60 metrov uvidel stáť kolónu áut, pred ktorou stál autobus. Za autobusom stáli 2 osobné vozidlá a jedno malé nákladné auto. Obžalovaný zastal, dal smerovku a začal obchádzať kolónu. Keď bol v protismere, dostal sa na úroveň autobusu, kde si všimol, že autobus má zapnutú smerovku vľavo. Keď začal obiehať vozidlá, po prechode pre chodcov neprechádzal nikto. Keď bol približne pri zadnej časti autobusu, vtedy spoza autobusu vybehol chodec. Obžalovaný poukázal na to, že autobus stál tesne pred prechodom pre chodcov a pritom vozidlá sú povinné stáť pred prechodom minimálne vo vzdialenosti 5 metrov. Keď zbadal chodca, tento mal zvesenú hlavu a obžalovaný už nedokázal ubrzdiť. Strhol volant vľavo, aby predišiel nehode, v dôsledku čoho vyletel na chodník a pravou časťou blatníkom zachytil chodca. Tohto vyhodilo na čelné sklo. Obžalovaný ihneď zastavil vozidlo, obaja vystúpili von a snažili sa chodcovi podať prvú pomoc. Obžalovaný poprel, že by sa pohyboval rýchlosťou, ktorú stanovil znalec. Podľa jeho výpovede vozidlá, ktoré obchádzal, stáli a neboli v pohybe. Na kladené otázky obžalovaný poukázal na to, že keď zastavil, zaradil prvý rýchlostný stupeň, pohol sa a mohol dosiahnuť zhruba 60 kilometrovú rýchlosť. K množstvu záznamov v evidenčnej karte vodiča uviedol, že ich dôvodom je skutočnosť, že veľa jazdí a záznamy považuje priamo úmerné tejto okolnosti. Obžalovaný poukázal na to, že v predmetný deň bolo viacerých dažďových prehánok. Krátko pred dopravnou nehodou tiež „kvapkalo“. K znaleckému posudku uviedol, že znalec nezohľadnil viacero faktorov, a to najmä okolnosť brzdenia a spôsobu pohybu na mokrej alebo vlhkej ceste, prípadne znečistenej ceste. Obžalovaný ďalej poprel skutočnosť, že by mohlo dôjsť k dvojitému predchádzaniu, pretože uvedené vozidlá stáli. Poistnú udalosť ohlásil poisťovni.
Svedok H. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je vodičom autobusu pri firme Eurobus Košice. Uviedol, že na miesto činu došiel asi 2 minúty po dopravnej nehode. Po príchode spočiatku ani nevidel, čo sa stalo, pretože pred ním stál autobus a nákladné vozidlo. Až keď sa pohol, zistil, že došlo k dopravnej nehode. Na skutočnosť, či pred nákladným vozidlom stáli ešte nejaké iné osobné vozidlá, si nespomína. Svedok si nevšimol na autobuse, ktorý stál pred ním, či mal zaradený ukazovateľ smeru. Pokiaľ ide o poveternostné podmienky, svedok tiež potvrdil, že padlo niekoľko kvapiek dažďa. Stierače predné sklo plynule nestierali. Videl len stopy kvapiek na vozovke.
Znalec MUDr.Q. U., CSc. spolu so znalkyňou MUDr.M. E. vypracovali písomný znalecký posudok vo veci súdnej pitvy a posudzovania okolností úmrtia poškodeného. Znalec na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch znaleckého posudku. Uviedol, že bezprostrednou príčinou smrti K. Y. bol ťažký poúrazový opuch mozgu a vnútrolebečné krvácanie pri zlomeninách kostí tváre, lebečnej spodiny, kostí ľavej hornej a dolnej končatiny, hrudníkového stavca a rebier obojstranne. Znalci ďalej zistili, že poškodený v čase dopravnej nehody mal v krvi etylalkohol v koncentrácii 0,61 až 0,74 promile, čo zodpovedá stavu podnapitosti. Zo súdnoznaleckého hľadiska došlo v dôsledku tejto skutočnosti u menovaného k ovplyvneniu myslenia, uvažovania a konania so zvýšením sebavedomia, znížením zdržanlivosti, pocitom uvoľnenia až eufórie, podceňovaním prípadnej nebezpečnosti dopravnej situácie, v psychickej sfére došlo k oslabeniu vnímania a zníženiu pozornosti, v psychosomatickej sfére mohlo dôjsť k poruchám priestorového videnia, orientácie, jemných pohybových funkcií a tým aj zníženiu schopnosti správne a včas sa vyhnúť hroziacemu nebezpečenstvu v cestnej premávke. Na základe uvedeného mohlo dôjsť k tomu, že periférnym videním aj inými zmyslami (napr. sluch), ktoré mohli byť negatívne ovplyvnené požitým etylalkoholom, nezachytil približujúce sa auto, čiže si nemusel všimnúť prichádzajúce motorové vozidlo. Z toho vyplýva, že nemohol bezpečne prejsť cez priechod pre chodcov na druhú stranu cesty.
Svedok S. N., spolujazdec obžalovaného, úvod skutkového deja popísal zhodne ako obžalovaný. Keď videli stáť 2 až 3 vozidlá a pred nimi autobus, ako sa približovali k ním, zastavili a pomaly sa pohýnali plynule vpred. Keď predbiehali autobus, tento sa už pohýnal a mal zaradený ukazovať smeru vľavo. Vtedy svedok zbadal chodca, ktorý vybehol pred autobus, bežal šikmo asi 2 až 3 metre pred prechodom pre chodcov smerom na druhú stranu a vôbec na nich nepozrel. Zrážke už nevedeli zabrániť a došlo ku dopravnej nehode. Keď zastali, svedok okamžite vyskočil z vozidla a obžalovaný volal záchrannú službu. Svedok poskytol poškodenému prvú pomoc. Pokiaľ ide o rýchlosť, ktorou sa pohybovali, odhadol ju maximálne na 60 km/h. Čo sa týka poveternostných podmienok, keď prichádzali na miesto činu, tak asi 3 až 4 sekundy „kvapkalo“, lebo sa zapol stierač na dažďový senzor.
Svedok T. F., vodič autobusu, jazdil na pravidelnom spoji smerom od obce Kružná do Rožňavy. Na kritickom mieste zastavil na zastávke SAD, pretože vystupoval jeden cestujúci. Keď ho pustil zadnými dverami, začalo pršať a fúkať vietor, a keď mal pootvárané okná na autobuse, ako aj strechu na vetranie, šiel do zadnej časti autobusu ich pozatvárať. Keď bol skoro vzadu a zatváral okná, počul pískanie bŕzd a buchot. Pozrel sa tým smerom a uvidel ležať poškodeného na zemi vedľa auta. Cestujúci mu povedali, že zrazili človeka. Moment zrážky svedok nevidel. V osobe poškodeného išlo o cestujúceho, ktorý tesne predtým vystúpil z autobusu. V čase zrážky nemal zaradený žiadny ukazovať smeru resp. keď zastal, zaradil ju smerom doprava. Takto zaradený zostal aj v čase dopravnej nehody. Svedok si nevšimol skutočnosť, že za autobusom alebo vedľa neho sa v čase dopravnej nehody nachádzali nejaké osobné vozidlá. K poveternostným podmienok uviedol, že dážď nebol intenzívny, kvapkalo len chvíľku.
Svedok Z. N. sa vracal z práce v malom nákladnom vozidle, ako spolujazdec. Keď boli neďaleko miesta dopravnej nehody, predbehlo ich čierne vozidlo obžalovaného a svedok na to reagoval tak, že vodičovi upriamil pozornosť na to, že to čierne auto zrazí chodca. Následne skutočne obžalovaný chodca zachytil. V čase nárazu obžalovaného do chodca, ich vozidlo spomaľovalo a svedok videl chodca, ktorý vyšiel spoza autobusu a šiel po prechode pre chodcov. Chodec šiel zrýchleným krokom, pozrel sa hore aj dole a pokračoval ďalej. Šiel rovno cez prechod pre chodcov a v čase, keď ho zachytilo vozidlo, bol asi pol meter od chodníka. Rýchlosť vozidla obžalovaného odhadnúť nevedel. Čo sa týka počasia, podľa výpovede svedka nepršalo, vozovka bola suchá. Podľa názoru svedka obžalovaný s vozidlom mohol bezpečne obísť chodca sprava.
Svedok J. X. bol v čase dopravnej nehody vodičom malého nákladného vozidla. Okolnosti dopravnej nehody popísal zhodne ako svedok N.. Keď sa blížil k autobusu, obehlo ich čierne vozidlo a vtedy zbadal ako spoza autobusu vyšiel chodec. Vtedy vyslovil spolujazdec myšlienku, aby pozrel ako do chodca to vozidlo narazí. Tak predchádzajúci svedok ako ani svedok X. si nevšimli, že by mal autobus zaradený ukazovateľ smeru. Pred nákladným vozidlom šli predtým 2 alebo 3 osobné vozidlá. Svedok sledoval situáciu asi zo vzdialenosti 50 metrov a podľa jeho názoru chodec šiel priamo cez prechod pre chodcov. Súčasne, keď zbadal chodca, ho predbiehalo vozidlo obžalovaného. Keďže svedok šiel v tom čase rýchlosťou asi 45 až 50 km/h obžalovaný šiel vyššou rýchlosťou. Celkovo ho obehli ďalšie 2 autá.
Svedkyňa T. E. vypovedala, že keď vchádzali do Rožňavy, padlo pár kvapiek dažďa. V autobuse sedela v prvej tretine smerom za vodičom. Keď autobus zastal a cestujúci vystúpil, vodič sa zodvihol a šiel pozatvárať okná, pretože sa zdvihol dosť silný vietor. Vodič stál chrbtom ku nej a zatváral strešné okno a vtedy začula silne zavýjajúci motor auta, pomaly otáčala hlavu, periférne zbadala červeno-bordové vozidlo, ktoré predbiehalo autobus a keď otočila hlavu úplne doprava, v jej zornom uhli sa objavilo ďalšie čierne auto, ktoré šlo veľmi rýchlo, následne nastal buchot, vozidlo vyletelo na obrubník, urobilo „myšku“ pred dopravnou značkou a v tom okamihu uvidela ako človek lieta vo vzduchu. Následne uprela pohľad na ležiacu čiapku. Svedkyňa zotrvala na tom, že zbadala súčasne predbiehajúce červené aj čierne vozidlo v jej zornom uhli. V čase nárazu bol chodec veľmi blízko chodníka na druhej strane. V čase dopravnej nehody bola dobrá viditeľnosť, občas zamračené, občas slnečno, ale nepršalo. Svedkyňa potvrdila, že padlo pár kvapiek, ale vozovka bola úplne suchá.
Svedkyňa Mgr.D. Y. sa taktiež nachádzala v autobuse ako cestujúca. Keď autobus zastavil na zastávke, trocha kvapkal dážď a preto sa vodič postavil a začal zatvárať okienka. Vtedy došlo k dopravnej nehode. Svedkyňa sedela na úplne prvom sedadle na pravej strane a videla, ako chodec prešiel pred autobusom na prechode pre chodcov a keď bol takmer na chodníku, vtedy vo veľkej rýchlosti vyletelo vozidlo obžalovaného spoza autobusu a chodca zachytilo. Chodec narazil na kapotu, v dôsledku nárazu letel vzduchom až robil kotrmelce vo vzduchu a následne dopadol na zem. Z vozidla obžalovaného vystúpil spolujazdec a podišiel k ležiacemu chodcovi. Potom vystúpil aj vodič. Chodec prechádzal cez prechod primeranou chôdzou. Podľa vyjadrenia svedkyne sa chodec určite pozrel, aby sa presvedčil o dopravnej situácii a následne šiel kľudne ďalej a normálnou rýchlosťou. Svedkyňa následne upresnila, že konkrétne nevidela, či sa chodec pozrel doľava a doprava. Iné vozidlá než obžalovaného svedkyňa nezaregistrovala.
Svedkyňa P. Y. sedela v autobuse, no bola dosť zamyslená a veľmi okolie nevnímala. Sedela na druhom sedadle v rade za vodičom, keď vodič zatváral okná a na chvíľu zdvihla hlavu a vtedy videla, ako auto zrazilo človeka. Kvôli šoku bližšie okolnosti popísať nevedela.
Svedok Ing.H. E. sa k okolnostiam dopravnej nehody vyjadriť nevedel. Ako pracovník spoločnosti Agrotrade Group spol. s r.o. Rožňava poskytol videozáznam z bezpečnostnej kamery. Potvrdil skutočnosť, že videozáznam nebol v čase činu zaznamenaný v reálnom čase, ale s technického hľadiska sa k tejto okolnosti vyjadriť nevedel.
Svedok-poškodený X. Y., syn nebohého K. Y., na hlavnom pojednávaní okrem uplatnenia nároku na náhradu spôsobenej škody vo výške 1.400 Eur z titulu nákladov na pohreb uviedol, obžalovaný ho doposiaľ rovnako ako ani jeho rodinu nekontaktoval. 4 dni pred súdnym pojednávaním dostal od neho doporučený list. K zdravotnému stavu svojho otca uviedol, že bol z jeho pohľadu vynikajúci, stále vládal fyzicky robiť a bol pracovitý. Bol na dôchodku, no chodil ešte vypomáhať do firmy ako strážnik. Bezproblémový bol aj po psychickej stránke.
Svedok Ing.D. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že priemyselná kamera je umiestnená na budove prezliekarne spoločnosti Agrotrade Group. Kamera sníma hlavný vchod do firmy a teda aj časť cesty, na ktorej došlo k dopravnej nehode. Potvrdil, že zobrazený čas na záznamoch nie je zhodný so skutočnosťou. Časový sklz môže predstavovať aj 10 minút.
Vo veci bol vypracovaný podrobný písomný znalecký posudok aj s doplnkom znalcom Ing.X. X. z odboru cestná doprava, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty a technický stav vozidiel. Znalec zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku. Znalec zohľadnil všetky potrebné okolnosti určujúce príčiny dopravnej nehody, a to z hľadiska objektívne zistených skutočností ako aj teoretických. Práve v doplnku znaleckého posudku sa zaoberal námietkami obžalovaného a obhajoby ohľadne situácie, ak by v čase dopravnej nehody bola vozovka mokrá resp. vlhká. Za bezprostrednú príčinu dopravnej nehody z technického hľadiska možno označiť tú skutočnosť, že obžalovaný s vozidlom jazdil v obci výrazne vyššou rýchlosťou, než je rýchlosť povolená a z toho dôvodu nemal technickú možnosť zastaviť pred chodcom prechádzajúcim po priechode po tom, čo prechádzajúceho chodca zaregistroval. Obžalovaný sa pohyboval spočiatku presne nezistenou rýchlosťou, avšak počas jazdy smerom do centra mesta svoju rýchlosť zvyšoval. Znalec uviedol, že v čase, keď sa nachádzal v oblasti, ktorá je zachytená záznamom priemyselnej kamery firme Agrotrade Group s.r.o., bola jeho rýchlosť v rozmedzí 99 až 110 km/h. V tejto rýchlosti predbiehal aj 2 neznáme pred ním idúce červené vozidlá. Obžalovaný rozpoznal prechádzajúce chodca a vo vzdialenosti 50 metrov pred budúcim miestom zrážky začal na situáciu reagovať. Napriek intenzívnemu brzdeniu a manévrovaniu volantom, vzhľadom na techniku jazdy, nedokázal s vozidlom zastaviť pred koridorom chôdze chodca a narazil do neho počas plného brzdenia rýchlosťou cca 70 až 78 km/h. Možnosť zabránenia nehode obžalovaným spočíva jednoznačne v dodržaní pravidiel cestnej premávky, najmä v ustanovení o najvyššej povolenej rýchlosti v obci, obchádzaní, jazde v mimoriadnych prípadoch, predchádzaní. Ak by bol obžalovaný v danej dopravnej situácii jazdil rýchlosťou maximálne dovolenou (50 km/h) bol by zastavil vozidlo bezpečne pred koridorom chôdze chodca v prípade, že by bol reagoval v úplne rovnakom mieste, ako to bolo v skutočnosti. V doplnku znaleckého posudku, ako už bolo uvedené, znalec zohľadnil aj hypotetické poveternostné a miestne pomery, ktoré však preukázané neboli. Takto stanovil, že za predpokladu, že vozovka bola v čase vzniku dopravnej nehody vlhká, východisková rýchlosť vozidla obžalovaného na začiatku nehodového deja sa pohybovala v rozpätí 89,5 až 98,5 km/h. Vozidlo obžalovaného zanechalo nepretržité brzdné stopy po pravých kolesách až do chvíle, keď došlo ku kontaktu s obrubníkom - cca 1,05 sekúnd pred zastavením vozidla v konečnej polohe. Pre úplnosť pohľadu znalec vykonal simuláciu priebehu nehody aj pri úplne mokrej vozovke. Za takýchto podmienok by sa východisková rýchlosť vozidla pohybovala okolo hodnoty 81 km/h. Po vzhliadnutí videozáznamu z priemyselnej kamery vyplýva, že obžalovaný predbiehal 2 neznáme červené vozidlá vo vysokej rýchlosti, pretože ich predbehol na dráhe približne 10 metrov. Všetky zistené skutočnosti svedčia o tom, že v čase dopravnej nehody bola vozovka suchá. Vyplýva to najmä zo zápisnice o ohliadke miesta nehody, ktorá začala 10 minút po ohlásené nehody, pričom príslušný policajt zaznamenal: ...“dopravná situácia, smerové pomery - priamy úsek, povrch vozovky
- živica, kvalita povrchu - povrch suchý, neznečistený“. Znalec dodal na hlavnom pojednávaní, že pri dodržaní maximálne povolenej rýchlosti by za danej situácie bol obžalovaný zastavil 18,5 metra pred miestom zrážky. Znalec poukázal na platnú právnu úpravu (§ 53 zákona č.8/2011), že chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Podľa záveru znalca chodec správne vyhodnotil rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich dvoch neznámych červených vozidiel, pred ktorými bezpečne opustil koridor ich jazdy. Na to, aby nehode zabránil by však musel rozpoznať, že tretie vozidlo v poradí, ktoré mohol vidieť prichádzať sa pohybuje výrazne vyššou rýchlosťou, ako je rýchlosť povolená a že výrazne akceleruje (zrýchľuje). Zo vzdialenosti viac ako 100 metrov je to však len teoretická možnosť, v reálnej situácii nesplniteľná. Spôsob jeho prechádzania cez vozovku bol z technického hľadiska v súlade s pravidlami cestnej premávky.
Z výpisu z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že v priebehu rokov 2004 až 2012 má obžalovaný zaznamenaných 31 dopravných priestupkov a z toho až 17 pre prekročenie povolenej rýchlosti.
Súd sa na hlavnom pojednávaní podrobnej oboznámil aj s obsahom písomne vypracovaných znaleckých posudkov, fotodokumentáciami, zápisnicou o ohliadke miesta nehody a ďalšími listinnými dôkazmi. Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že obžalovaný spáchal posudzovaný skutok tak, ako je mu to kladené za vinu s tými úpravami, že boli opravené pisárne chyby vo výroku obžaloby (dátum 23.05.2012), ďalej minimálna východisková rýchlosť bola v súlade s pravidlom „v pochybnostiach v prospech obvineného“ upravená na najmenej 81 km/h a bolo doplnené ustanovenie § 137 ods.2 písm.o) zákona č.8/2009 Z.z. teda ďalšia povinnosť, ktorú obžalovaný svojim konaním porušil.
Podľa názoru súdu v priebehu dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa pohyboval spôsobom ako to popísal znalec, teda, že až do spozorovania chodca zvyšoval prudko rýchlosť a takto nedokázal z technického hľadiska zabrániť zrážke s chodcom. Pokiaľ výrok obžaloby poukazoval na skutočnosť, že obžalovaný predbiehal súčasne aj 2 ďalšie vozidlá a takto sa dostal až k ľavému okraju vozovky v smere jazdy, je potrebné v tomto smere poukázal na videozáznam priemyselnej kamery, ktorú si súd vzhliadol aj na hlavnom pojednávaní. Je zrejmé, že brána vchodu do firmy sa nachádza blízko miesta dopravnej nehody. Na tomto mieste obžalovaný vo vysokej rýchlosti stihol predbehnúť 2 za sebou sa pohybujúce osobné motorové vozidlá a teda tým pádom v ľavej časti vozovky pokračoval v jazde, pričom zasiahol chodca. Ako vyplýva z výpovede svedkyne T. E., jednoznačne v zornom poli zbadala pohybujúce sa červenej auto, spoza ktorého sa vysokou rýchlosťou priblížilo vozidlo obžalovaného. Preto konštatovanie, že obžalovaný súčasne predbiehal viacej vozidiel (okrem stojaceho autobusu) zodpovedá objektívnym zisteniam. Znalec jednoznačne konštatoval, že pokiaľ by sa obžalovaný pohyboval takou rýchlosťou, ako to uvádza obžalovaný vo svojej obhajobe, bol by bezpečne zastal pred miestom zrážky vo vzdialenosti 18,5 metra. Okolnosť zmeny poveternostných podmienok (dážď, mokrá vozovka a jej znečistenie) sú špekulatívne a nezodpovedajú objektívnym dôkazom. Vzhľadom však na výpovede svedkov, ktorí potvrdili drobnú prehánku, súd upravil východiskovú rýchlosť vo výroku rozsudku tak, ako je to vyššie uvedené.
V zmysle ustanovenia § 137 ods.2 písm.c,d,k,o,s) citovaného zákona obžalovaný porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom, pretože v jeho dôsledku vznikla dopravná nehoda, prekročil rýchlosť jazdy vozidla, ustanoveného uvedeným zákonom, jazdil v protismernej časti cesty, keď si to nevyžadovala situácia v cestnej premávke, predchádzal iné vozidlo v mieste, kde je to zakázané a ohrozil chodca, ktorý vstúpil na vozovku a prechádzal cez priechod pre chodcov. Z vyjadrenia znalca tiež vyplýva, že vzhľadom na polohu chodca by bol obžalovaný pri dodržaní všetkých povinností uložených zákonom mohol chodca obísť sprava. O výpovedi svedkov popisujúcich priebeh dopravnej nehody, súd nemal žiadne pochybnosti. Pokiaľ ide o výpoveď svedka N., vzhľadom na jeho tvrdenia o rýchlosti vozidla a pohybu chodca po prechode pre chodcov, súd tieto tvrdenia vyhodnotil ako účelové, v snahe napomôcť obžalovaného ako svojmu príbuznému.
Uvedené skutočnosti súd vyhodnotil vo svojich súvislostiach, prihliadnuc aj na ďalšie nepriame dôkazy a takto dospel k záveru, že obžalovaný tým, že inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, naplnil všetky zákonom stanovené znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona.
Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že nedbanlivostným konaním narušil záujmy spoločnosti na ochrane života a zdravia.
Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený úplne všeobecne. Pôsobí ako súkromný podnikateľ. Doposiaľ bol 1-krát súdne trestaný, rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 04.03.1996, kedy mu bol pre trestné činy podľa § 248c ods.1 a § 201 písm.b/ Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 12 mesiacov. V skúšobnej dobe sa osvedčil.
Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 34 a § 38 ods.2 Trestného zákona. Súd nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť.
Pri ukladaní trestu súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu. Pri tomto procese pozornosti súdu neušla skutočnosť, že zrejme autobus nestál pred prechodom pre chodcov v úplne korektnej vzdialenosti tak, ako to vyplýva z platnej právnej úpravy. Ďalej je zrejmé, že poškodený bol v čase dopravnej nehody v stave podnapitosti, ako to konštatoval znalec MUDr.U.. V tejto súvislosti súd v celom rozsahu poukazuje na účinok alkoholu v tomto množstve na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti konkrétnej osoby konštatovaný v znaleckom posudku, ako aj vo výpovedi znalca. Nie je možné jednoznačne preukázať, či a do akej miery sa chodec presvedčil o situácii v cestnej premávke. V tomto smere sú výpovede jednotlivých svedkov, ale aj obžalovaného nepresvedčivé. Z týchto dôvodov súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri polovici trestnej sadzby s tým, že jeho výkon bol podmienečne odložený s probačným dohľadom, a to na skúšobnú dobu v trvaní 48 mesiacov. Zároveň mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na rovnakú dobu.
Poškodený si uplatnil nárok na náhradu spôsobenej škody, ktorá mu vznikla z titulu pohrebných nákladov. Podľa predložených dokladov tieto predstavovali čiastku 1.353,95 Eur a preto súd uložil obžalovanému jednak všeobecnú povinnosť uhradiť túto čiastku poškodenému, a zároveň v zmysle ustanovenia § 51 ods.4 písm.c/ Trestného zákona stanovil aj lehotu, v ktorej bude povinný túto sumu skutočne aj uhradiť. Rovnako súd uložil obžalovanému aj povinnosť uhradiť náhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. vo výške 414,32 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.