Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2Co-37-2022.pdf
PDF · 93.81 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/37/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom v Bratislava Ružinov, Bajkalská 19B, IČO: 36 062 235, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovaným: 1. AUTOSPOL Rožňava, spol s.r.o., so sídlom v Rožňave, Jovická cesta 1799, IČO: 36 207 471 a 2.Y. X., J.. XX.XX.XXXX, G. I. V., X. J. XXXX/XX, toho času ÚVTOS Ilava, o zaplatenie 1.652,80 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, č. k. 8C/25/2020-181 zo dňa 26.10.2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 8C/25/2020-215 zo dňa 3.1.2022
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie rozsudkom uvedeným v záhlaví zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.650,80 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 671 € od 28.07.2017 do zaplatenia, zo sumy 245,45 € od 31.07.2017 do zaplatenia, zo sumy 490,90 € od 02.09.2017 do zaplatenia a zo sumy 245,45 € od 19.10.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
2. Žalobcu žalobu zdôvodnil tým, že je právnickou osobou, ktorá bola zriadená zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žalovaný v 1. rade je právnickou osobou a zapísaný ako držiteľ motorového vozidla zn. AUDI EČV: V., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Žalovaný v 2. rade je fyzickou osobou - vodič predmetného motorového vozidla, ktorý nehodu spôsobil dňa 23.5.012 tak, že v dôsledku nehody poškodený na zdraví Q. N. zomrel. Pozostalí poškodeného V.X. N., H. N. M. G. Š. si uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za úmrtie blízkej osoby spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, a to v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. 15C/337/2015. V uvedenom konaní bol žalobca pasívne legitimovaný spolu so žalovaným v 2. rade, a bol zaviazaný na plnú náhradu trov konania úspešným pozostalým poškodeného. K predmetnému vozidlu totiž k dátumu nehody nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie a tak povinnosť uhradiť škodu pozostalým poškodeného vznikla žalobcovi v zmysle § 24 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. z poistného garančného fondu. Žalobca tak poskytol pozostalým dňa 23.6.2017 poistné plnenie vo výške 671 €, dňa 28.6.2017 vo výške 245,45 €, 28.7.2017 vo výške 490,90 €, 8.9.2017 vo výške 245,45 €. Listami si u žalovaných uplatnil náhradu poistného, pričom uviedol aj lehotu na zaplatenie, avšak žalovaní v 1. a 2. rade svoj dlh neuhradili ani len čiastočne, preto si žalobca
uplatnil aj nárok na úroky z omeškania. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v 1. rade zodpovedá podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla a žalovaný v 2. rade podľa § 42 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti.
3. Dňa 29.7.2020 bol súdom vydaný platobný rozkaz, proti ktorému však žalovaný v 2. rade podal odpor, preto bolo nariadené pojednávanie. Žalovaní 1., 2. sa na pojednávaní nezúčastnili, keďže štatutárny orgán žalovaného a žalovaný v 2. rade je tá istá osoba a toho času je vo výkone trestu odňatia slobody.
4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, z rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 3T/7/2013-464 zo dňa 13.3.2013 bol žalovaný v 2. rade uznaný za vinného pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. a bol za to právoplatne odsúdený. Z evidencie motorových vozidiel vyplynulo, že držiteľom motorového vozidla je žalovaný v 1. rade, vozidlo nemalo uzatvorené povinné zmluvné poistenie, preto úhradu škodu, ktorá vznikla poškodenému z dopravnej nehody, uhrádzal z garančného fondu žalobca. O tom predložil potvrdenia o bankových prevodoch, ktoré uskutočnil v období od 23.6.2017 do 8.9.2017 v celkovej výške 1.652,80 €.
5. Súd prvej inštancie následne vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1, § 12 ods. 2 písm. a/, § 24 ods. 2, ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobená prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa § 427 ods. 1, § 427 ods. 2, § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalobca žalobcu je dôvodná, preto jej v celom rozsahu vyhovel. Zároveň v zmysle ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s vl. nar. 87/95 Z.z. priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, keďže žalovaní na výzvu na zaplatenie žalovanej sumy pred podaním žaloby nereagovali.
6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
7. V zákonnej lehote žalovaný v 2. rade podal odvolanie proti rozsudku z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, f/, g/ a h/ CSP. Uviedol, že mu bola súdom odopretá ochrana jeho práv a záujmov, keď si v konaní nemohol uplatniť všetky možné a dostupné procesné a dôkazné prostriedky, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Následne vo všeobecnosti uvádzal, že právo na spravodlivý proces je neplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a povinnosťou súdu je svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Podľa žalovaného súd prvej inštancie rozhodol o žalobe na podklade nesprávnych skutkových zistení a nesprávne vytvoril skutkový základ rozhodnutia chybným vyhodnotením vykonaných dôkazov a tak dospel k predčasnému záveru. Žalobca sa totiž nedôvodne domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.652,80 € aj s príslušenstvom od žalovaného. Vytýkal tiež súdu pisársku chybu, keď v rozsudku uviedol sumu 1650,80 €. Namietal že v konaní nebol ani vypočutý a súd by z jeho výsluchu zistil, že uhradil pozostalým vysoké odškodné, nevypočul žalobcu s dotazom, akými právnymi prostriedkami bránil a či sa vôbec bránil v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. 15C/337/2015, kde pozostalí uplatňovali nárok vo výške niekoľkých tisíc eur. Tiež nie je jasné, či vznášal námietku premlčania, alebo či inak pochybil. Vzhľadom k uvedenému žiada, aby odvolací súd napádané rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutia, prípadne aby rozsudok zmenil tak, že zamietne žalobný návrh a prizná žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v 10 %% výške.
8. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a navrhol odvolaciemu súdu, aby ho v celom rozsahu potvrdil a priznal mu proti žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V prvom rade uviedol, že žalovaný v predmetnom odvolaní neuvádza žiadne konkrétne dôvody pre ktoré považuje rozhodnutie súdu za vecne nesprávne a toto odvolanie je teda bezobsažné a nekoncepčné. Nemožno prisvedčiť názoru žalovaného v 2. rade, že nemal možnosť zúčastňovať sa riadne na predmetnom konaní alebo že by nemal možnosť v tomto konaní sa vyjadriť. Žalovaný 2. bol totiž aktívnym, v konaní sa vyjadroval, ale uvádzal len ničím nepodložené argumenty, naopak žalobca preukázal všetky relevantné skutočnosti. Žalovaný pritom návrh na výsluch sporovej strany, teda seba samého, alebo svedka v konaní vôbec nepredniesol a nebolo úlohou súdu postupovať tak, že by tieto aktivity vykonával za žalovaného. Tiež je právne bezvýznamná námietka žalovaného ohľadne postupu žalobcu v predchádzajúcom konaní, ktorého bol účastníkom aj žalovaný v 2. rade, pretože tieto namietané skutočnosti vôbec nemajú relevantný význam
pre rozhodnutie v danej veci. Podľa názoru žalobcu je rozhodnutie súdu prvej inštancie predvídateľné v súlade s princípom právnej istoty. Poukázal pritom aj na ustálenú rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva s tým, že nemusí dať odpoveď na každý argument nastolený stranami sporu.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného 2. ako podané včas oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.5.2022, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.
10. Odvolateľ použil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, f/, g/ a h/ CSP. Nesplnenie procesných podmienok zakladá odvolací dôvod v § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, keďže bez toho, aby boli procesné podmienky splnené, nemôže súd konať a rozhodnúť. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2,3 CSP. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je nové doplnené ustanovenie (oproti Občianskemu súdnemu poriadku) v dôsledku nových inštitútov - prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 a nasl. CSP). Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
11. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Nebol tiež zistený nedostatok podmienok konania ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva žalovaného 2. na spravodlivý proces, napadnutý rozsudok e je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.
12. Presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Na zvýraznenie správnosti rozhodnutia dodáva:
13. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že dôvody odvolania žalovaného v 2. rade sú len všeobecným konštatovaním a prezentovaním právnej teórie ohľadne porušenia práva na spravodlivý proces v súvislosti s odôvodnením rozsudku ako aj s neumožnením žalovanému 2. relevantne sa v spore brániť. Neuviedol totiž, v čom vidí nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, prípadne čo robí rozsudok nepreskúmateľným. Neobstojí ani jeho námietka, že sa nemohol brániť, keďže proti vydanému platobnému rozkazu podal odpor, boli mu doručované všetky vyjadrenia a podania žalobcu, na ktoré písomne žalovaný 2. reagoval. O svojich právach a povinnostiach bol riadne podľa CSP poučený, nenavrhoval vykonanie relevantných dôkazov, nevymienil si svoju prítomnosť na pojednávaní. Žalobca opiera svoj návrh o právoplatné súdne rozhodnutie, preukázal vznik škody ( v tomto spore spočívajúcu vo vyplatených trovách konania ako neúspešnej strany) a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného 2. Ide o právoplatné súdne rozhodnutie a až v odvolaní vznesené námietky na postup (aj to len hypoteticky - nedostatočne použité prostriedky procesnej obrany) žalobcu v pôvodnom konaní Okresného súdu Bratislava II č.k. 15C/337/2015 nie je možné vziať odvolacím súdom do úvahy, lebo nejde o novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP.
14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s § 225 ods. 1 CSP. Žalovaný 2. nebol so svojím odvolaním úspešný, preto má úspešný žalobca nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
16. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).