Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BB-72S/4/2021

Rozhodnutie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Piroša a Mgr. Andreja Maukša (sudca spravodajca) vo veci žalobcu A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXXX/X, XXX XX D., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101885784/2020 zo dňa 02. 12. 2020, č. 101886334/2020 zo dňa 02. 12. 2020, č. 101887053/2020 zo dňa 02. 12. 2020, č. 101886059/2020 zo dňa 02. 12. 2020, č. 101885875/2020 zo dňa 02. 12. 2020, č. 101886215/2020 zo dňa 02. 12. 2020, č. 101886488/2020 zo dňa 02. 12. 2020, č. 101887207/2020 zo dňa 02. 12. 2020, č. 101887374/2020 zo dňa 02. 12. 2020, č. 101887507/2020 zo dňa 02. 12. 2020 a č.101887662/2020 zo dňa 02. 12. 2020, takto

rozhodol:

I. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101885784/2020 zo dňa 02. 12. 2020 z a m i e t a .

II. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101886334/2020 zo dňa 02. 12. 2020 z a m i e t a .

III. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101887053/2020 zo dňa 02. 10. 2020 z a m i e t a .

IV. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101886059/2020 zo dňa 02. 12. 2020 z a m i e t a .

V. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101885875/2020 zo dňa 02. 12. 2020 z a m i e t a .

VI. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101886215/2020 zo dňa 02. 12. 2020 z a m i e t a . VII. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101417498/2020 zo dňa 09. 09. 2020 z a m i e t a .

VIII. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101887207/2020 zo dňa 02. 12. 2020 z a m i e t a .

IX. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101887374/2020 zo dňa 02. 12. 2020 z a m i e t a .

X. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101887507/2020 zo dňa 02. 12. 2020 z a m i e t a .

XI. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101417989/2020 zo dňa 09. 09. 2020 z a m i e t a .

XII. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutia

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) oznámil listom zo dňa 10. 05. 2019, ktorý si žalobca prevzal dňa 16. 05. 2019, výkon daňovej kontroly u žalobcu pre daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január – september a november – december 2017, ktorá sa začala dňa 18. 06. 2019 u správcu dane. Správca dane predvolal žalobcu na ústne pojednávanie dňa 26. 02. 2020, v rámci ktorého oznámil žalobcovi pochybnosti podľa o správe daní a poplatkov (ďalej len „“) o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov ohľadom dodávateľských faktúr vystavených dodávateľmi žalobcu Vanity SK, s.r.o. (predtým YANG HUI, spol. s r.o.), Stará Vajnorská 3338/17, 831 04 Bratislava, IČO: 35 747 781; RISCHL trade s.r.o. (predtým VoVi s.r.o.), Poľovnícky Rad 7/272, 946 14 Zemiansky Olča, IČO: 44 009 895; NV company, s.r.o. E. XXXX/XX, XXX XX F., IČO: 36 718 882 a ORTA company, s.r.o. (predtým PRÉMIOVÉ NÁPOJE s.r.o. a APpearance s.r.o.), P. Pázmaňa 51/19, 927 01 Šaľa, IČO: 44 559 305 a vyzval žalobcu na vysvetlenie vzťahov s týmito spoločnosťami. Dňa 12. 05. 2020 bol spísaný protokol, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 18. 05. 2020, v závere ktorého správca dane uviedol, že neuznáva odpočítanie DPH žalobcom vo výške 99.337 eur pre nepreukázanie dodania tovaru od vyššie uvedených dodávateľov s uvedením dodávateľských faktúr a dodávateľov za jednotlivé kontrolované mesiace. K protokolu sa žalobca vyjadril písomným podaním zo dňa 15. 06. 2020 a dňa 16. 07. 2020 bol tento ústne prerokovaný.

2. Správca dane vydal dňa 09. 09. 2020 jedenásť rozhodnutí, ktorými vyrubil žalobcovi rozdiel DPH, a to č. 101416846/2020 za zdaňovacie obdobie január 2017 v sume 4.563,81 Eur pre neuznanie odpočtu za 11 dodávateľských faktúr spoločnosti Vanity SK, s.r.o.; č. 101417052/2020 za zdaňovacie obdobie február 2017 v sume 5.736,71 Eur pre neuznanie odpočtu za 17 dodávateľských faktúr spoločnosti Vanity SK, s.r.o.; č. 101417181/2020 za zdaňovacie obdobie marec 2017 v sume 10.118,76 Eur pre neuznanie odpočtu za 10 dodávateľských faktúr spoločnosti NV company, s.r.o., 10 dodávateľských faktúr spoločnosti Vanity SK, s.r.o. a 10 dodávateľských faktúr spoločnosti RISCHL trade s.r.o.; č. 101417327/2020 za zdaňovacie obdobie apríl 2017 v sume 8.342,32 Eur pre neuznanie odpočtu za 8 dodávateľských faktúr spoločnosti NV company, s.r.o., 8 dodávateľských faktúr spoločnosti Vanity SK, s.r.o. a 8 dodávateľských faktúr spoločnosti RISCHL trade s.r.o.; č. 101417414/2020 za zdaňovacie obdobie máj 2017 v sume 10.165,53 Eur pre neuznanie odpočtu za 9 dodávateľských faktúr spoločnosti NV company, s.r.o., 7 dodávateľských faktúr spoločnosti Vanity SK, s.r.o. a 7 dodávateľských faktúr spoločnosti RISCHL trade s.r.o.; č. 101417498/2020 za zdaňovacie obdobie jún 2017 v sume 11.728,37 Eur pre neuznanie odpočtu za 9 dodávateľských faktúr spoločnosti NV company, s.r.o., 9 dodávateľských faktúr spoločnosti Vanity SK, s.r.o. a 7 dodávateľských faktúr spoločnosti RISCHL trade s.r.o.; č. 101417053/2020 za zdaňovacie obdobie júl 2017 v sume 8.034,64 Eur pre neuznanie odpočtu za 7 dodávateľských faktúr spoločnosti NV company, s.r.o. a 8 dodávateľských faktúr spoločnosti Vanity SK, s.r.o.; č. 101417706/2020 za zdaňovacie obdobie august 2017 v sume 7.173,15 Eur pre neuznanie odpočtu za 12 dodávateľských faktúr spoločnosti Vanity SK, s.r.o.; č. 101417784/2020 za zdaňovacie obdobie september 2017 v sume 11.388,58 Eur pre neuznanie odpočtu za 19 dodávateľských faktúr spoločnosti Vanity SK, s.r.o.; č. 101417839/2020 za zdaňovacie obdobie november 2017 v sume 11.603,94 Eur pre neuznanie odpočtu za 8 dodávateľských faktúr spoločnosti ORTA company s.r.o. a 8 dodávateľských faktúr spoločnosti Vanity SK, s.r.o. a č. 101417989/2020 za zdaňovacie obdobie december 2017 v sume 10.481,19 Eur pre neuznanie odpočtu za 8 dodávateľských faktúr spoločnosti ORTA company s.r.o. a 7 dodávateľských faktúr spoločnosti Vanity SK, s.r.o. (ďalej len „prvostupňové rozhodnutia“).

3.1. V odôvodneniach prvostupňových rozhodnutí správca dane zhodne uviedol, že kontroloval odpočítanie dane žalobcom v zmysle v spojení s o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“), podľa ktorých môže platiteľ odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, ak je táto daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku. Základnou podmienkou na odpočítanie DPH je preukázanie skutočného vecného dodania tovaru, pričom samotné zúčtovanie

faktúr nie je dôkazom skutočného plnenia (rozhodnutie NS SR ). Podľa správcu dane žalobca ako daňový subjekt nepreukázal dodanie tovaru podľa predložených faktúr. K vyššie uvedeným 4 dodávateľom žalobcu správca dane zhodne uviedol, že so správcom dane nekomunikujú, ich konatelia a bývalí konatelia sa na predvolanie nedostavili a nepredložili účtovníctvo. K spoločnosti Vanity SK, s.r.o. správca dane uviedol, že počas daňovej kontroly zistil (úradným záznamom z miestneho zisťovania, rozhodnutím o zrušení registrácie a ústnym pojednávaním), že nepreberá písomnosti, na adrese sídla sa nenachádza a z dôvodu opakovaného nepodania daňového priznania v roku 2017 jej bola zrušená registrácia na DPH ex offo ku dňu 30. 06. 2018 z úradnej moci. Konateľka spoločnosti (od 07. 11. 2016) G. H. uviedla do zápisnice dňa 09. 05. 2018 (v inom daňovom konaní), že žiadne doklady nemá, nakoľko jej osobné údaje boli zneužité, o čom predložila potvrdenie OR PZ v Šali zo dňa 22. 03. 2018. K spoločnosti NV company, s.r.o. správca dane uviedol, že počas daňovej kontroly zistil (dožiadaním, rozhodnutím o zrušení registrácie a úradným záznamom z miestneho zisťovania), že z dôvodu opakovaného nepodania daňového priznania (za daň z príjmu aj DPH) a nepreberania zásielok jej bola zrušená registrácia pre DPH ex offo ku dňu 01. 12. 2017. Konateľkou spoločnosti bola od 12. 10. 2016 do 10. 08. 2018 G. H., ktorá je aj jedinou spoločníčkou spoločnosti, pričom ku dňu 20. 08. 2019 nie je v obchodnom registri uvedený žiadny konateľ. K spoločnosti RISCHL trade s.r.o. správca dane uviedol, že počas daňovej kontroly zistil (úradným záznamom z miestneho zisťovania, rozhodnutím o zrušení registrácie a protokolom o určení DPH za február 2017), že z dôvodu opakovaného nepodania daňového priznania na DPH jej bola zrušená registrácia pre DPH ex offo ku dňu 31. 12. 2017. Konateľom spoločnosti je I. J., občan Maďarska. K spoločnosti ORTA company s.r.o. správca dane uviedol, že počas daňovej kontroly zistil (úradným záznamom z miestneho zisťovania, dožiadaním, rozhodnutím o zrušení registrácie a protokolom o určení DPH za február 2017), že z dôvodu opakovaného nepodania daňového priznania na DPH jej bola zrušená registrácia pre DPH ex offo ku dňu 30. 09. 2018. Konateľom spoločnosti je I. K., občan Maďarska. Správca dane na ústnom pojednávaní dňa 26. 02. 2020 vyzval žalobcu, aby uviedol s kým za uvedené dodávateľské spoločnosti konal a kde boli ich skladovacie priestory. K spoločnosti ORTA company s.r.o. žalobca uviedol, že mu to nič nehovorí a napamätá si, vie že tam boli a fungovali. K spoločnosti NV company s.r.o. uviedol, že si nepamätá. K spoločnosti RISCHL trade s.r.o. uviedol, že si nepamätá presne, marí sa mu, že boli na Starej Vajnorskej 17 v Bratislave a boli to Číňania. V prípade spoločnosti Vanity SK, s.r.o. uviedol, že chodili dvaja páni, mená si nepamätá, oni mu dali súpis tovaru, ktorý kúpil a potom nosili faktúry na mesačnej báze. 3.2. K námietkam žalobcu k protokolu správca dane uviedol, že v rámci miestnych zisťovaní z iných daňových kontrol zistil, že dodávatelia žalobcu v čase, kedy mali vystaviť dodávateľské faktúry pre žalobcu, nepodali daňové priznania a DPH neodviedli. Správca dane tiež pri výkone kontroly zistil, že u žalobcu je tovar nakupovaný priamo do spotreby, skladovaný je len v priestoroch jeho prevádzky v Kľúčovci a nevedie sa klasifikácia tovaru ani skladová evidencia. Pokiaľ žalobca predložil správcovi dane ako dôkaz o predaji tovaru na svojej prevádzke CD nosič s evidenciou pokladničných dokladov za roky 2016 a 2017 správca dane zhotovil analýzu evidovania hotovosti v jednom náhodne vybranom dni (07. 01. 2017) a zistil, že v tento deň bolo zaevidovaných celkom 121 príjmov v hotovosti v celkovej sume 2.124,94 eur, pričom časový interval medzi jednotlivými operáciami je cca 4,5 minúty. Rovnako boli evidované platby aj v niekoľko desiatkach ďalších dňoch, pričom takýto nepretržitý 10-hodinový predaj tovaru v jednom dni počas celého roka 2017 nepovažuje správca dane za reálny. Žalobca sa k uvedenému na výzvu správcu dane vyjadril tak, že v roku 2017 predávalo textil 6 zamestnancov, evidenciu dochádzky nevedie, píšu sa hodiny, kto kedy robil a koľko. Správca dane poukázal na o používaní elektronickej registračnej pokladnice, v zmysle ktorého doklad musí obsahovať označenie tovaru alebo služby a požiadal žalobcu o predloženie skladovej evidencie tovaru za rok 2017, z ktorej by bolo zrejmé označenie jednotlivých druhov tovaru tak, ako boli uvedené na pokladničných dokladoch. Žalobca na výzvu správcu dane o predloženie skladovej evidencie tovaru za rok 2017 uviedol, že nevie či mal v roku 2017 špecifikované položky, skladovú evidenciu nerobí, inventúru robí len finančnú a kusovú raz ročne, kvôli evidencii zásob. Pokiaľ žalobca predložil ako dôkaz faktúru č. 2017549 od spoločnosti NV Company, s.r.o. a pokladničný doklad ERP 133/524 zo dňa 24. 06. 2017 na sumu 26,20 eur správca dane uviedol, že v rámci týchto dokladov sa nezhoduje označenie tovaru „rifle“ a „DAM.RIFLE“ a tovar nie je označený ani inak (špecifickým kódom).

4. Proti všetkým prvostupňovým rozhodnutiam podal žalobca odvolania, na čo žalovaný dňa 02. 12. 2020 všetky prvostupňové rozhodnutia potvrdil, a to rozhodnutím č. 101885784/2020 rozhodnutie č. 101416846/2020; rozhodnutím č. 101885875/2020 rozhodnutie č. 101417052/2020; rozhodnutím č. 101886059/2020 rozhodnutie č. 101417181/2020; rozhodnutím č. 101886215/2020 rozhodnutie č. 101417327/2020; rozhodnutím č. 101886334/2020 rozhodnutie č. 101417414/2020; rozhodnutím

č. 101886488/2020 rozhodnutie č. 101417498/2020; rozhodnutím č. 101887053/2020 rozhodnutie č. 101417604/2020; rozhodnutím č. 101887207/2020 rozhodnutie č. 101417706/2020; rozhodnutím č. 101887374/2020 rozhodnutie č. 101417784/2020; rozhodnutím č. 101887507/2020 rozhodnutie č. 101417839/2020 a rozhodnutím č. 101887662/2020 rozhodnutie č. 101417989/2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“).

5. V odôvodneniach napadnutých rozhodnutí žalovaný zhodne uviedol, že správca dane vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu, vec správne posúdil a odvolacie námietky žalobcu boli nedôvodné. Žalobca nesplnil podmienky na odpočítanie DPH. Námietku žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu považoval žalovaný za neopodstatnenú. Žalobca dodanie tovaru od dodávateľských spoločností nepreukázal. Predložené faktúry a pokladničné doklady nepreukazujú, že došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení, keďže tieto neobsahovali žiadne skutočnosti o dodaní, preprave tovaru, osobách odovzdávajúcich a preberajúcich tovar a hotovosť. Ani doklady z elektronickej registračnej pokladnice nepreukazovali skutočnosti, že ide o tovar označeného dodávateľa na deklarovaných faktúrach. Podmienkou vzniku práva na odpočítanie DPH je preukázanie, že plnenie bolo uskutočnené osobou uvedenou na faktúre v súlade s , pričom dôkazné bremeno je podľa Daňového poriadku na žalobcovi ako daňovom subjekte. Samotná faktúra, na ktorej je uvedená daň, nezakladá právo na odpočítanie DPH. Daňová povinnosť vzniká podľa dňom dodania tovaru, pričom ak nedôjde k vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet DPH. Podľa môže platiteľ odpočítať daň, ak je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku za tovar alebo služby, ktoré sú platiteľovi dodané. Ide o hmotnoprávne podmienky, ktoré musia byť preukázané. rozdeľuje dôkazné bremeno medzi správcu dane a daňový subjekt, pričom ťažisko je na daňovom subjekte. Zákon ukladá dôkazné bremeno aj správcovi dane (okrem iného) vyvrátiť tvrdenia daňového subjektu. Správca dane okrem dôkazov navrhnutých žalobcom vykonal aj vlastné dokazovanie, ktoré vyhodnotil, pričom nebolo preukázané dodanie tovarov dodávateľmi žalobcu uvedenými na faktúrach. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a dôkaznú povinnosť, ktoré sa spravidla realizujú tak, že podá daňové priznanie a predloží doklady, ktoré je povinný viesť (účtovné doklady). Ak však správca dane pri preverovaní dokladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť predložených dôkazov, je opätovne na daňovom subjekte, aby ďalšími dôkazmi vyvrátil toto spochybnenie. Týmto dochádza k presúvaniu dôkazného bremena.

Správne žaloby a vyjadrenie žalovaného

6. Žalobca sa včas podanými žalobami na Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd domáhal pod sp. zn. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101885784/2020; pod sp. zn. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101886334/2020; pod sp. zn. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101887053/2020; pod sp. zn. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101886059/2020; pod sp. zn. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101885875/2020; pod sp. zn. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101886215/2020; pod sp. zn. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101886488/2020; pod sp. zn. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101887207/2020; pod sp. zn. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101887374/2020, pod sp. zn. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101887507/2020 a pod sp. zn. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101887662/2020. S účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici ako správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici podľa Veci na základe vyššie uvedených žalôb spojil správny súd uznesením č. k. -121 zo dňa 12. 07. 2023 na spoločné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. .

7.1. Vo všetkých 11 správnych žalobách vzniesol žalobca totožné žalobné námietky a zhodne sa domáhal zrušenia napadnutých aj prvostupňových rozhodnutí z dôvodu, že zistenie skutkového stavu žalovaným aj správcom dane bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci; skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a žalovaný vec nesprávne právne posúdil. 7.2. V bode II. 1. žalobca namietal, že v rámci administratívneho konania poukazoval na to, že tovar, ktorý nadobudol od dodávateľov (vrátane spoločnosti Vanity SK, s.r.o.) následne predal, o čom predložil

správcovi dane záznamy z pokladnice za roky 2016 a 2017. Správca dane nemal prihliadať iba na faktúry, na základe ktorých žalobca kúpil od dodávateľov tovar, ale aj na výstupné faktúry, na základe ktorých bol tento tovar následne predaný, z čoho bola odvedená DPH. Správca dane sumu nesprávne vyčíslil, pretože ak nie je uznané zdaniteľné plnenie na nákup tovaru, nemôže byť následne uznaný ani predaj toho istého tovaru. S týmito skutočnosťami sa mal správca dane vysporiadať, čo neurobil dostatočne, pričom žalovaný sa k tomu nevyjadril vôbec a nevykonal za týmto účelom žiaden dôkaz. K záznamom z pokladnice žalobcu sa správca dane vyjadril tak, že si zhotovil analýzu náhodne vybraného dňa 07. 01. 2017, kedy bolo zaevidovaných 121 príjmov v hotovosti, čo považoval za nereálne. Žalobca predložil správcovi dane jednu z predmetných faktúr (č. 2017549) s bločkom ako vzor, k čomu správca dane uviedol, že nejde o totožný tovar, pretože na faktúre je označený ako „rifle“ a na pokladničnom doklade ako „dam.rifle“. Takéto hodnotenie je v rozpore so zásadou logiky a podľa žalobcu je zrejmé, že ide o totožný tovar. Žalovaný mal k dispozícii celé účtovníctvo žalobca a pri tovare s označením „DAM.RIFLE“ neuviedol, od ktorého dodávateľa mal mať tento tovar. Aký iný dôkaz o existencii tovaru mal žalobca predložiť okrem toho, že tento tovar následne predal a odviedol z neho DPH? K tomuto argumentu sa žalovaný nevyjadril, hoci bol žalobcom uvedený v odvolaní. 7.3. V bode II. 2. žalobca uvádza, že jeho dôkazné bremeno ako daňového subjektu nie je absolútne. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobcom predložené faktúry a doklady vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou vyhodnotil ako formálne spoločne s ďalšími dôkazmi, ktorými nedošlo k verifikácii tvrdení obsiahnutých vo faktúrach, ale k spochybneniu predložených dokladov. Žalobca nesúhlasí s týmto názorom, pretože žalovaný ani správca dane nepoukázali na jediný dôkaz, ktorý by bol spôsobilý vyvrátiť tvrdenia žalobcu, že tovar v zmysle faktúr bol dodaný a nebolo spochybnené, že tento tovar bol následne predaný. Tieto skutočnosti nevyplývajú z vyjadrení dodávateľských spoločností ani z miestneho zisťovania v prevádzke žalobcu, v rámci ktorej bol objekt obchodu žalobcu len formálne prezretý zamestnancami správcu dane. Žalovaný a správca dane neuniesli dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 3 a nevyvrátili tvrdenia žalobcu.

8. Žalovaný vo svojich vyjadreniach navrhol všetky správne žaloby zamietnuť. Poukázal na dôvody uvádzané v prvostupňových a napadnutých rozhodnutiach a uviedol, že postup správcu dane pri vykonávaní daňovej kontroly bol v súlade so zákonom a vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu. Žalobca, na ktorom bolo dôkazné bremeno, nepreukázal dodanie tovaru ním deklarovanými dodávateľmi v predložených faktúrach, a preto neboli splnené podmienky na uplatnenie odpočtu DPH.

Posúdenie veci správnym súdom

9. Správny súd nariadil na prejednanie veci na žiadosť žalobcu pojednávanie dňa 16. 08. 2023. Preskúmaním správnych žalôb dospel správny súd k záveru, že všetky vznesené žalobné námietky sú nedôvodné, a preto všetkých 11 správnych žalôb podľa zamietol.

10. V bode I. správnych žalôb žalobca len reprodukuje priebeh administratívneho konania a uvádza, akú argumentáciu v administratívnom konaní predniesol v rámci svojich podaní a ako argumentovali správca dane a žalovaný. S niektorými úvahami vyjadruje nesúhlas. V tejto časti správnych žalôb však žalobca neuvádza v čom boli rozhodnutia alebo postup správcu dane, či žalovaného nezákonné. Správny súd si nemôže žalobné body sám dopĺňať, prípadne vyvodzovať z obsahu administratívneho spisu. Je povinnosťou žalobcu podľa tieto uviesť v správnej žalobe tak, aby z nich bolo zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Preto pre správny súd z tejto časti správnych žalôb nevyplynuli žiadne žalobné námietky.

11. V bode II. 2. správnych žalôb žalobca v podstate namieta, že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne a že správca dane a žalovaný neuniesli dôkazné bremeno a nevyvrátili jeho tvrdenia o dodaní tovaru od jeho dodávateľov.

12. Správy súd všeobecne k dôkaznému bremenu v daňovom konaní uvádza, že toto je rozdelené medzi daňový subjekt a správcu dane a v priebehu daňového konania dochádza k jeho presúvaniu medzi uvedenými subjektmi. Podľa rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky (; prevzaté do -53 zo dňa 14. 11. 2018, ods. 21.) má daňový subjekt dve základné povinnosti: tvrdiť a preukázať svoje tvrdenia, ktoré sa formálne realizujú podaním riadne vyplneného daňového priznania s predložením písomných dokladov, ktoré je povinný podľa právnych predpisov viesť. Ak správca dane pri preverovaní preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť

alebo úplnosť predložených dôkazov, splní svoju dôkaznú povinnosť a je opäť na daňovom subjekte, či predložením ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21. 04. 2020 (prijaté ako R 26/2021) je primárne nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno zo strany daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Podľa rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. 02. 2022 (prijaté v zbierke pod č. 18/2022), dôkazné bremeno prechádza zo správcu dane späť na daňový subjekt prostredníctvom výzvy na odstránenie pochybností podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ktorá môže byť daňovému subjektu zaslaná v písomnej forme, alebo oznámená počas ústneho pojednávania a ktorá musí byť urobená do konca daňovej kontroly.

13. Preskúmaním administratívnych spisov a napadnutých rozhodnutí dospel správny súd k záveru, že správca dane dodržal vyššie uvedený postup, na základe čoho došlo k prenosu dôkazného bremena na žalobcu. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 26. 02. 2020 ohľadom všetkých kontrolovaných zdaňovacích období správca dane oznámil žalobcovi pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ohľadom dodávateľských faktúr vystavených 4 dodávateľmi žalobcu (Vanity SK, s.r.o., RISCHL trade s.r.o., NV company, s. r. o. a ORTA company, s.r.o.) s uvedením, že všetci dodávatelia sú nekontaktní, nepredložili správcovi dane účtovníctvo, ani sa ich konatelia nedostavili na predvolanie, vyjadrili sa len bývalí konatelia spoločnosti ORTA company, s.r.o. páni Ment (ktorý e-mailom poprel, že pozná žalobcu) a Šesták (ktorý poprel, že bol konateľom uvedenej spoločnosti) a vyzval žalobcu na vysvetlenie vzťahov s týmito spoločnosťami. Správca dane týmto postupom splnil formálnu podmienku na prenos dôkazného bremena späť na žalobcu.

14. Správca dane podľa správneho súdu splnil podmienku prenosu dôkazného bremena aj materiálne, keď preukázateľne spochybnil pravdivosť dôkazov predložených žalobcom, o tom, že mu tovar dodali 4 dodávatelia uvedení vo faktúrach. V odôvodnení jednotlivých napadnutých rozhodnutí správca dane zhrnul vykonané dokazovanie a uviedol, že všetci dodávatelia žalobcu so správcom dane nekomunikujú, ich konatelia a bývalí konatelia sa na predvolanie nedostavili a nepredložili účtovníctvo a pre opakované nepodávanie daňových priznaní im bola ex offo zrušená registrácia pre DPH. K spoločnostiam Vanity SK, s.r.o. a NV company, s.r.o. ďalej uviedol, že ich konateľka v čase vystavenia faktúr G. H. uviedla pred správcom dane v inom daňovom konaní, že žiadne doklady nemá, nakoľko jej osobné údaje boli zneužité, o čom predložila aj potvrdenie príslušného policajného orgánu. K spoločnostiam RISCHL trade s.r.o. a ORTA company s.r.o. správca dane uviedol, že ich súčasní konatelia sú maďarskí občania. Na otázky správcu dane o tom, s kým za uvedené dodávateľské spoločnosti konal a kde boli ich skladovacie priestory žalobca uviedol, že v prípade spoločnosti ORTA company s.r.o. mu to nič nehovorí a napamätá si, vie že tam boli a fungovali, k spoločnosti NV company s.r.o. uviedol, že si nepamätá, k spoločnosti RISCHL trade s.r.o. uviedol, že si nepamätá presne, marí sa mu, že boli na Starej Vajnorskej 17 v Bratislave a boli to Číňania a v prípade spoločnosti Vanity SK, s.r.o. uviedol, že chodili dvaja páni, mená si nepamätá, oni mu dali súpis tovaru ktorý kúpil a potom nosili faktúry na mesačnej báze. Na základe vyššie uvedeného správca dane spochybnil vykonávanie ekonomickej činnosti dodávateľmi žalobcu a ani sám žalobca nevedel na priame otázky správcu dane uviesť s kým za uvedené spoločnosti konal a kde sa nachádzali ich skladové priestory s tovarom. Podľa správneho súdu takto vykonaným a vyhodnoteným dokazovaním správca dane relevantne spochybnil tvrdenia žalobcu, že mu bol tovar dodaný deklarovanými dodávateľmi a dôkazné bremeno tak prešlo späť na žalobcu.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené je nedôvodná námietka žalobcu, že žalovaný a správca dane neuniesli dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku a nevyvrátili tvrdenia žalobcu a že nepoukázali na jediný dôkaz, ktorý by bol spôsobilý vyvrátiť tvrdenia žalobcu, že tovar v zmysle faktúr bol dodaný a následne predaný. Žalobca vo svojej žalobnej námietke o neunesení dôkazného bremena zo strany správcu dane vôbec nespochybňuje vyššie uvedené vyhodnotenia dokazovania, ktoré správca dane uviedol v odôvodneniach prvostupňových rozhodnutí a na ktoré žalovaný odkazuje v napadnutých

rozhodnutiach, ani neuvádza, v čom vidí nesprávnosť takéhoto vyhodnotenia dokazovania. Preto táto žalobná námietka neodôvodňuje zrušenie napadnutých rozhodnutí.

16. V bode II. 1. správnych žalôb žalobca namietal, že svoje dôkazné bremeno uniesol ním predloženými dôkazmi. Konkrétne tvrdí, že tovar, ktorý nadobudol od svojich dodávateľov následne predal, čo preukázal záznamami z pokladnice za roky 2016 a 2017, pričom správca dane mal prihliadať aj na výstupné faktúry (na základe ktorých bol tento tovar následne predaný), z čoho bola odvedená DPH, s čím sa podľa žalobcu správca dane a žalovaný nevysporiadali dostatočne.

17. Podľa správneho súdu sa správca dane aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach s vyššie uvedenými dôkazmi predloženými žalobcom vysporiadali dostatočne a ich závery sú udržateľné, keď skonštatovali, že samotné pokladničné doklady, na základe ktorých mal žalobca následne predať dodaný tovar, nepreukazujú, že ide o totožný tovar, ktorý mu dodali jeho 4 deklarovaní dodávatelia. Správca dane vo všetkých napadnutých rozhodnutiach k uvedenému zhodne uviedol (v závere rozhodnutí v rámci vyjadrenia k bodu 2. k vyjadreniu žalobcu k protokolu, uvedené aj v odseku 3.2. toho rozsudku), že pokiaľ žalobca predložil správcovi dane ako dôkaz o predaji tovaru na svojej prevádzke CD nosič s evidenciou pokladničných dokladov za roky 2016 a 2017, správca dane zhotovil analýzu evidovania hotovosti v niekoľkých vybraných dňoch a zistil vysoký počet zaevidovaných príjmov a krátky interval medzi jednotlivými operáciami, čo nepovažoval za reálne. Ďalej uviedol, že podľa o používaní elektronickej registračnej pokladnice musí pokladničný doklad obsahovať označenie tovaru alebo služby a požiadal žalobcu o predloženie skladovej evidencie tovaru za rok 2017, z ktorej by bolo zrejmé označenie jednotlivých druhov tovaru tak, ako boli uvedené na pokladničných dokladoch. Žalobca na výzvu správcu dane o predloženie skladovej evidencie tovaru za rok 2017 uviedol, že nevie či mal v roku 2017 špecifikované položky, skladovú evidenciu nerobí a inventúru robí len raz ročne. S touto námietkou (uvedenou aj v odvolaní) sa dostatočne vysporiadal aj žalovaný, ktorý vo všetkých napadnutých rozhodnutiach zhodne uviedol, že doklady z elektronickej registračnej pokladnice nepreukazovali skutočnosti, že ide o tovar od označeného dodávateľa na deklarovaných faktúrach. Z napadnutých rozhodnutí je teda zrejmé, že správca dane a žalovaný nemali za preukázané, že tovar, ktorý žalobca následne predal je totožný s tým, ktorý nadobudol od dodávateľov uvedených na faktúrach a na tom založili záver o nepreukázaní dodania tovaru od deklarovaných dodávateľov. Sám žalobca v tomto smere nenavrhol ďalšie dokazovanie, ani na otázky správcu dane nevedel uviesť, či mal tovar dostatočne špecifikovaný.

18. Žalobca v rámci žalobných námietok nespochybnil vyššie uvedené vyhodnotenie dokazovania správcom dane a žalovaným ani neuviedol v čom sú tieto úvahy nesprávne alebo nezákonné. Žalobca len opisuje, aké dokazovanie bolo vykonané a ako ho správca dane vyhodnotil alebo kladie otázku, aký iný dôkaz, okrem toho, že tovar následne predal, mal predložiť. Takto formulovaným žalobným námietkam nie je možné vyhovieť. Preto je irelevantná aj námietka žalobcu, že správca dane sumu nesprávne vyčíslil, pretože ak nie je uznané zdaniteľné plnenie na nákup tovaru, nemôže byť následne uznaný ani predaj toho istého tovaru, pretože nebolo preukázané, že žalobcom predaný tovar je totožný s tým, ktorý mal nadobudnúť od deklarovaných dodávateľov.

19. Žalobca ďalej poukázal na to, že správcovi dane predložil jednu z predmetných faktúr (č. 2017549) s bločkom ako vzor, čo správca dane podľa žalobcu vyhodnotil nesprávne a v rozpore so zásadou logiky, keď uviedol, že nejde o totožný tovar, pretože na faktúre je označený ako „rifle“ a na pokladničnom doklade ako „dam.rifle“. Podľa žalobcu je zrejmé, že ide o totožný tovar.

20. Vo všetkých prvostupňových rozhodnutiach správca dane k vyššie uvedeným dôkazom predloženým žalobcom uviedol (v závere rozhodnutí v rámci vyjadrenia k bodu 2. k vyjadreniu žalobcu k protokolu, uvedené aj v odseku v 3.2. tohto rozsudku), že v predložených dokladoch (faktúre č. 2017549 od spoločnosti NV Company, s.r.o. a pokladničnom doklade ERP 133/524 zo dňa 24. 06. 2017 na sumu 26,20 eur) sa nezhoduje označenie tovaru jednak jeho názvom „rifle“ a „DAM.RIFLE“, ale ani iným označením (špecifickým kódom). Správca dane tak nepoukazuje len na rôzny názov tovaru (ktorý by teoreticky mohol byť totožný, keďže ide o „rifle“), ale práve na to, že tento tovar nie je žiadnym iným znakom jednoznačne identifikovateľný ako totožný s tovarom dodaným od deklarovaného dodávateľa žalobcu. Takéto vyhodnotenie dokazovania správcom dane nie je v rozpore so zásadou logiky, ale správne poukazuje na nemožnosť stotožnenia tovaru uvedenom na faktúre s tovarom uvedenom na

pokladničnom doklade. Preto je aj táto žalobná námietka o nesprávnom vyhodnotení dokazovania nedôvodná.

21. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26. 04. 2023, ktorý sa zaoberal otázkou špecifikácie tovaru (v danej veci drevná hmota) pre účely uplatnenia odpočtu DPH. Ide o obdobnú vec ako v prípade žalobcu, pretože nebola spochybnená existencia tovaru, ale jeho totožnosť s tovarom dodaným na základe predloženej faktúry od deklarovaného dodávateľa. K tomu, aby mohlo byť ustálené, že existujúci tovar je naozaj tovarom, ktorý bol predmetom dodávok na základe príslušných dodávateľských faktúr ... je potrebné – pre účely daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania – mať tento tovar dostatočne individualizovaný, a to buď na základe objektívnych individualizačných kritérií samotného tovaru alebo je potrebné takúto individualizáciu mať preukázanú na základe vykonaného dokazovania a jeho hodnotenia vo vzájomných súvislostiach v priebehu daňovej kontroly/vyrubovacieho konania... Len samotná existencia tovaru generickej povahy – bez ďalšieho – nemusí byť postačujúce pre záver, že sa jedná o tovar, ktorý mal byť predmetom deklarovaných dodávok (odsek 44. uvedeného rozhodnutia). Tieto kritéria neboli splnené vo veci žalobcu, pretože tovar, ktorý predal, nebol dostatočne špecifikovaný tak, aby bolo možné ustáliť, že ide o totožný tovar, ktorý mal nadobudnúť od deklarovaných dodávateľov na základe ním predložených dodávateľských faktúr.

22. Pokiaľ žalobca ďalej uviedol, že žalovaný mal k dispozícii celé jeho účtovníctvo a pri tovare s označením „DAM.RIFLE“ neuviedol, od ktorého dodávateľa mal mať tento tovar, povinnosť preukázať skutočnosti uvedené v daňovom priznaní je na žalobcovi. Správca dane má dôkaznú povinnosť len v rozsahu spochybnenia tvrdení žalobcu, ako súd uviedol v odseku 12. tohto odôvodnenia a nie je jeho povinnosťou zisťovať aký iný subjekt dodal žalobcovi tovar namiesto dodávateľa tvrdeného žalobcom.

23. Žalobca okrem vyššie uvedených námietok vznesených v správnych žalobách na pojednávaní uviedol, že nie je pravda, že by konatelia dodávateľských spoločností boli nekontaktní, ak neprišli na predvolania, správca dane ich mal predvolať opakovane alebo predviesť. Daňový subjekt sa nedostavil na predvolanie k výsluchu svedkov, pretože na predvolaní nebolo uvedené, ktorý konkrétny svedok bude vypočutý, že správca dane uviedol v protokole, aj v rozhodnutiach skutočnosť, že dodávatelia vo vymenovaných mesiacoch nepodali daňové priznanie, avšak predmetom daňovej kontroly bolo 11 zdaňovacích období, a teda za nevymenované mesiace si dodávatelia svoju povinnosť splnili, a teda bola preukázaná existencia daňových obchodov. Podľa môže žalobca rozšíriť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby, ktorá je podľa dva mesiace od oznámenia napadnutého rozhodnutia. Žalobcovi boli podľa doručeniek nachádzajúcich sa v administratívnych spisoch všetky napadnuté rozhodnutia doručené dňa 09. 12. 2020, a teda žalobné body mohol rozširovať najneskôr do 09. 02. 2021. Vyššie uvedené námietky na pojednávaní dňa 16. 08. 2023 sú uplatnené zjavne po lehote, a preto sa s nimi správny súd vecne nezaoberal. Pokiaľ žalobca po upozornení zo strany súdu na pojednávaní uviedol, že v správnej žalobe namietal nesprávne vykonané dokazovanie a že sa nejedná o nové skutočnosti, s týmto sa správny súd nestotožňuje. Žalobca v správnych žalobe síce namietal vykonanie dokazovania, ale len v rozsahu, ako to správny súd vyhodnotil v predchádzajúcich odsekoch tohto rozsudku. Žalobca vôbec nenamietal ako správca dane vyhodnotil nekontaktnosť dodávateľských spoločností ako postupoval pri predvolávaní/predvedení ich konateľov, ani náležitosti predvolania, ani to, že dodávatelia žalobcu v niektorých vybraných mesiacoch daňové priznanie k DPH podali.

24. Pokiaľ žalobca na pojednávaní namietal aj to, že vykonané miestne zisťovanie nebolo zamerané na predmet daňovej kontroly, aj tu ide o novú námietku uplatnenú po lehote. Žalobca síce hovorí o miestnom zisťovaní aj v správnych žalobách, tieto konštatovania sa však nachádzajú v časti I. správnych žalôb, ktoré len opisujú priebeh administratívneho konania a nebolo z nich možné vyvodiť žiadnu konkrétnu žalobnú námietku, ako to súd uzavrel v odseku 10. tohto odôvodnenia. Žalobca doslova uvádza (totožne na dvoch miestach), že „Taktiež nie je známe, že by správca dane vykonal miestne zisťovanie, ktorým by preveril či sa predmetný tovar nachádza v skladových priestoroch daňového subjektu, resp. či bol predmetný tovar následne ďalej predaný“. Neuvádza však, v čom vidí nesprávnosť postupu správcu dane a ako by mala prípadná nesprávnosť postupu vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Takéto všeobecné tvrdenie v žalobe nie je možné dopĺňať na pojednávaní z dôvodu uplynutia zákonnej lehoty podľa .

25. Vzhľadom na to, že žalobca nebol v konaní úspešný, keďže všetky jeho žaloby boli zamietnuté, súd mu podľa a contrario nepriznal náhradu trov konania.

26. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ). O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.