Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2C-87-2021.pdf
PDF · 202.34 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/87/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnom spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E. C., právne zast.: JUDr. Angelika Bůžek, advokát so sídlom Björnsonova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 30 853 991, proti žalovanému: 1/ UBC 2020, k.s., so sídlom kancelárie Horné záhrady 2, 94 01 Banská Bystrica, IČO: 53 151 135, právne zas.: Advokátska kancelária JAKUBČO, spol. s.r.o., so sídlom Horné záhrady 2, Banská Bystrica, IČO: 50 570 897, 2/ DRAŽOBNÍK, s.r.o., so sídlom Hviezdoslava 6, 040 01 Košice, IČO: 36 764 281, 3/ A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX C., 4/ PB POWER Trade, a.s., so sídlom Za plavárňou 3937/1, 010 08 Žilina, IČO: 44 063 555, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby z a m i e t a.
II. Žalovanému 1, žalovanému 2/, žalovanému 3/ a žalovanému 4/ p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súdu Martin, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 20.12.2021 domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby.
2. Podanú žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 04.03.2021 o 13.00 napriek obmedzeniam pohybu a zhromažďovania na notárskom úrade G. G. C., H. X, F. F. vykonal I. na návrh Navrhovateľa dražbu nasledovných nehnuteľností: Parcely registra „C“, k.ú. B., evidované na liste vlastníctva XXXX, obec: B., 3245/ 1 ostatná plocha o výmere 16 275 m2 3245/ 4 ostatná plocha o výmere 178 m2 3245/ 8 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 131 m2 3245/ 9 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 39 m2 3245/ 10 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 164 m2 3245/ 12 ostatná plocha o výmere 65 m2 a Stavby k.ú. B., evidované na liste vlastníctva XXXX, obec: B., situovaná na parc. 3245/9, súp. číslo 6096 ako Soc. zariadenie, a situovaná na parc. 3245/10, súp. číslo 6097 ako Sklad, vrátane príslušenstva v podiele 1/1 (ďalej len „Dražba“). Priebeh Dražby osvedčil J. G. G. C. v notárskej zápisnici N 50/2021, NZ 5251/2021 (ďalej len „Notárska zápisnica“). Predmetom dražby bol súbor vyššie uvedených nehnuteľností (ďalej len „Nehnuteľnosť“ alebo „Predmet Dražby“). Dôvod na určenie neplatnosti dražby je podľa žalobcu v tom, že od 19.01.2021 do 28.02.2021 platil v zmysle ustanovenia § 10 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii (ďalej len „Zákon č. 62/2020 Z.z.“) absolútny zákaz realizácie dražieb a súčasne nemožnosť realizácie dražieb vyplývala z príslušných uznesení vlády týkajúcich sa núdzového stavu, ktorými došlo k obmedzeniu slobody pohybu, v dôsledku ktorých nebolo možné, aby akýkoľvek dražobník zabezpečil neobmedzenú možnosť účasti tak na obhliadkach ako aj na dražbe, keďže oba tieto úkony si vyžadujú osobnú účasť osôb. Navrhovateľ porušil priamy zákonný zákaz a poveril v rozpore s ustanovením § 10 zákona 62/2020 Z.z.. Dražobníka realizáciou Dražby. Z ustanovenia § 10 zákona 62/2020 Z.z. totiž
vyplýva zákonný zákaz a nemožnosť poverenia dražobníka vykonaním dražby v čase od 19.01.2021 do 28.02.2021 (ďalej aj „Moratórium“). Oznámenie o opakovanej Dražbe bolo Navrhovateľom Dražby podpísané dňa 10.02.2021 a Dražobníkom dňa 12.02.2021, kedy oznámenia o opakovanej dražbe alebo vôbec oznámenia o dražbe nemohli byť ani podpisované a registrované, keďže správca nemohol nikoho poveriť realizáciou dražby. V období Moratória bol Navrhovateľ - správca povinný upustiť čo i len od poverenia Dražobníka predajom majetku. Navrhovateľ ako aj Dražobník evidentne túto povinnosť porušili, čoho samotným následkom musí byť vyhlásenie Dražby za neplatnú. Dražobník zároveň realizáciou Dražby, na ktorú dostal poverenie (podpis Oznámenia k opakovanej dražbe) v čase Moratória porušil ustanovenia § 17 ods. 3 ZoDD v spojení s ustanovením § 17 ods. 8 ZoDD a s ustanovením § 22 ods. 4 ZoDD, keďže registroval oznámenie o opakovanej Dražbe s podpisom navrhovateľa-správcu, ktorý takéto oznámenie o opakovanej dražbe ani nemohol podpísať. V dôsledku uvedeného možno konštatovať, keďže úkon podpisu oznámenia o opakovanej dražbe je v priamom rozpore s ustanovením § 10 zákona č. 62/2020 Z.z., že takéto oznámenie o opakovanej Dražbe je neplatné. Ak nie sú splnené podmienky podľa § 13 alebo 17 ZoDD, tak tento právny predpis umožňuje Dražobníkovi konvalidovať a napraviť daný stav spôsobom, že by od Dražby bol býval upustil v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 písm. d) ZoDD a následne by Navrhovateľ s Dražobník podpísali oznámenie o opakovanej dražbe po 01.03.2021, kedy už zákaz poverovania navrhovateľov vykonaním dražby nebol účinný. Žalobca trvá na tom, že Dražobník porušil ustanovenia § 11 ods. 1, § 13, §17, §19 ako aj §20. Dražobník ako aj Navrhovateľ boli povinní stanoviť dátum, miesto a čas konania Dražby, tak aby nebola obmedzená účasť na dražbe. Dražba predstavuje súkromnoprávny výkon práva, či už vlastníka alebo záložného veriteľa. Fakt, že dražby upravuje ZoDD ešte nemôže znamenať, že sú zároveň podujatiami zo zákona. Pri takejto logike výkladu by podujatiami bez Covid obmedzení boli aj podujatia podľa zákona 96/1991 Zb. alebo verejné športové podujatia podľa zákona č. 1/2014 Z.z. o organizovaní verejných športových podujatí alebo akékoľvek zhromaždenia podľa zákona 84/1990 Zb. o zhromaždovacom práve. Dátum konania dražby totiž nevyplýva zo zákona, ale ako súkromné osoby o ňom rozhodujú navrhovateľ dražby a dražobník, pričom tento termín po dohode stanovia v oznámení o dražbe. Dražobník porušil aj ustanovenia § 11 ods. 4 ZoDD, keďže vzhľadom na obmedzenie pohybu nemožno predpokladať, že mali všetci záujemcovia o dražbu možnosť oboznámiť sa s oznámením o dražbe na úradnej tabuli obce, pretože bol obmedzený voľný pohyb, čím je opätovne zrejmé obmedzenie účasti na dražbe a absurdnosť zverejneného stanoviska, keďže len ťažko možno pristúpenie k úradnej tabuli obce považovať za hromadné podujatie. Keďže bez dodržania zákonnej minimálnej informovanosti o dražbe nemožno hovoriť o neobmedzenom prístupe k dražbe žiada žalobca súd, aby posúdil aj túto časť ako porušenie zákona a rovnako z tohto dôvodu vyhlásil Dražbu za neplatnú. Dražobník porušil aj ustanovenia § 13 ods. 1 a 3 ZoDD, keďže obmedzenie pohybu znemožňuje záujemcom o dražbu neobmedzenú možnosť účasti na obhliadkach. Zverejnené stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR sa zaoberá výlučne samotným aktom dražby a je zrejmé, že abstrahuje od iných nevyhnutných úkonov dražobníka, ktoré musí dražobník vykonať v zmysle zákona na to, aby ZoDD súčasne neporušil. Takouto povinnosťou je aj povinnosť dražobníka v zmysle § 13 ods. 1 a 3 Zákona. Keďže zo zverejneného stanoviska nevyplýva, či sa MS 8 SR zaoberalo aj otázkou, či obhliadky, ktorých termín opätovne stanovuje na základe voľnej úvahy dražobník spadajú pod pojem hromadného podujatia. Žaloba bola podaná v zákonnej prekluzívnej lehote na príslušnom súde. Žalobca mal záujem zúčastniť sa Dražby ako aj viacerých iných dražieb, ktoré sa konali v období marec až apríl 2021 a nezákonným postupom Dražobníka mu mala byť táto možnosť odopretá a má za to, že Dražobník s ohľadom na vyššie uvedené porušil viaceré ustanovenia ZoDD, v dôsledku čoho došlo k obmedzeniu účasti na Dražbe.
3. Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 12.07.2021 uviedol, že podľa názoru Žalovaného 1/ je konkurzná dražba osobitným druhom dražby, kde nie je možné bez ďalšieho aplikovať len ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách, ale aj ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii za súčasného zohľadnenia osobitnej povahy a účelu konkurznej dražby. V právnom poriadku Slovenskej republiky existujú dva základné typy dražieb, a to dobrovoľná dražba a nútená dražba (kam patrí okrem iných aj exekučná a konkurzná dražba), pričom tieto dražby aj keď sú postavené na rovnakých princípoch, akými sú maximalizácia výťažku, publicita a transparentnosť, líšia sa právnymi pravidlami, ktoré na jednotlivé typy dražieb dopadajú. Konkurzná dražba je osobitným druhom nútenej dražby, ktorej všeobecná úprava je obsiahnutá v Zákone o dobrovoľných dražbách a Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) tu pôsobí ako lex specialis. Jednotlivé právne normy obsiahnuté v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii, ako aj princípy na ktorých je tento zákon postavený, vrátane jeho účelu pôsobia ako materiálny korektív právnych noriem obsiahnutých v Zákone o dobrovoľných dražbách. Vzťah lex generalis – lex specialis, ktorý existuje medzi Zákonom o dobrovoľných dražbách a Zákonom o konkurze a
reštrukturalizácii potvrdzuje aj právna doktrína. „Na predaj nehnuteľného majetku dražbou sa primerane použijú ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Uvedené platí tak v prípade, že správca je organizátorom dražby, ako aj v prípade, že je dražba organizovaná dražobnou spoločnosťou. Za lex specialis je v danom prípade potrebné považovať ZKR.“ (Králik, M., Pospíšil, B., Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. EPI – komentár k § 92 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, dostupné na www.epi.sk). Existenciu inštitútu konkurznej dražby potvrdzuje aj Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.10.2013 sp. zn. 3 Obo 84/2012, ktorý prijal ohľadom konkurznej dražby nasledovný záver: „Pokiaľ osoba dotknutá na svojich právach touto dražbou v konkurznom konaní nenamietala dôvody neplatnosti dražby, nemôže formou určovacej žaloby žiadať vysloviť rozhodnutie, že ide dražbu neplatnú. Jednoznačné právne ustanovenie pre vyslovenie tohto právneho názoru neexistuje, ale bolo by rozpore s zásadou právnej istoty aby o platnosti úkonu, ktorý bol schválený v konkurznom konaní konkurzným súdom mohlo byť rozhodované v inom civilnom konaní na základe určovacej žaloby podanej osobou, ktorá sa cíti byť povolenou dražbou dotknutá.“ Citované rozhodnutie zdôrazňuje skutočnosť, že všetky námietky voči konkurznej dražbe sa majú v koncentrovanej podobe predniesť pred konkurzným súdom, pričom iný ako konkurzný súd nemôže do konkurznej dražby zasahovať svojím rozhodnutím. Konkurzná dražba je spôsobom speňažovania majetku v konkurze (§ 92 ods. 1 písm. b) a písm. d) ZKR). Konkurz patrí medzi civilné procesy, teda konkurzná dražba je vykonávaná v rámci civilného procesu pod dohľadom konkurzného súdu (§ 41 ZKR). Zákon o konkurze a reštrukturalizácii taxatívne vymedzuje prípady, kedy sa určitá otázka konkurzu (vrátane otázok spojených so speňažovaním majetku) má vyriešiť mimo konkurz v osobitnom sporovom konaní (incidenčnom alebo excindačnom konaní). Skutočnosť, že konkurzná dražba prebieha v rámci konkurzu ako civilného procesu predstavuje základný rozdiel oproti dobrovoľnej dražbe, ktorá je realizovaná mimo rámec akéhokoľvek súdneho konania. Inštitút neplatnosti dobrovoľnej dražby vytvára garancie zákonnosti dobrovoľnej dražby a umožňuje následnú súdnu kontrolu dražobného procesu s možnosťou navrátenia do predošlého právneho stavu. Konkurzná dražba s navrátením do predošlého stavu nepočíta, a to z dôvodu, že speňaženie v konkurze sa považuje za nevratný proces. Osobám dotknutým speňažením majetku zostáva zachované právo na náhradu škody voči správcovi. Pokiaľ by žaloba o neplatnosť konkurznej dražby mala byť v konkurze prípustným procesom, potom by ho ako taký musel výslovne definovať Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a vecne príslušným na prejednanie takéhoto sporu by bol nepochybne konkurzný súd tak, ako je príslušným na prejednanie všetkých ostatných sporov vyvolaných a súvisiacich s konkurzom. Žaloba o neplatnosť konkurznej dražby je v priamom rozpore s účelom speňažovania v ZKR, nakoľko už samotný fakt, že môže byť takáto žaloba uplatnená, pôsobí na trhové očakávania účastníkov dražby a znižuje výťažok, ktorí sú ochotní ponúknuť. Žaloba o neplatnosť konkurznej dražby priamo neguje imperatív rýchlosti speňažovania, čoho dôkazom je aj toto konanie, ktoré predĺžilo proces speňažovania o viac ako dva roky, pričom konanie ešte nie je právoplatne ukončené. Rovnako žaloba o neplatnosť konkurznej dražby vytvára pre všetky dotknuté osoby vopred nepredvídateľné zvýšené časové a vecné náklady, teda je v rozpore aj s posledným z účelov vyjadrených v § 91 ods. 2 ZKR. Žaloba je v tejto veci založená na tvrdení žalobcu, že sa chcel zúčastniť predmetnej dražby, ale nemohol tak urobiť z dôvodu, že tu v čase konania dražby platili obmedzenia pohybu v spojení s opatreniami COVID. Tvrdenia Žalobcu o tom, že v čase konania obhliadok a samotnej dražby platili obmedzenia pohybu, alebo obmedzenia pri organizovaní dražobného procesu nie sú pravdivé. Na dražbe sa zúčastnilo až 6 účastníkov, ktorí splnili podmienky pre účasť na dobrovoľnej dražbe, pričom nikto z nich voči dražbe nenamietal. Žalobca sa v skutočnosti o predmetnú dražbu nikdy nezaujímal, nemal nikdy doposiaľ záujem ani o vykonanie obhliadky a ani o účasť na niekoľkých kolách dražby, konaných od roku 2016. Tvrdenie žalobcu o tom, že sa chcel zúčastniť dražby považuje žalovaný za fabuláciu a žiada, aby svoj úmysel zúčastniť sa dražby a vydražiť jej predmet aj preukázal a najmä preukázal, že mal dostatok prostriedkov nielen na zaplatenie dražobnej zábezpeky, ale aj na úhradu ceny dosiahnutej vydražením. Ak by konajúci súd dospel k záveru, že žaloba o neplatnosť konkurznej dražby je procesne prípustná (vzhľadom k argumentom v bode I.), potom relevantnými dôvodmi neplatnosti dražby môžu byť len také porušenia zákona, ktoré sú v príčinnej súvislosti s konkrétnou ujmou žalobcu. Žalobca nemôže byť úspešný v konaní o neplatnosť dražby len s poukazom nijako nepreukázaný zámer zúčastniť sa dražby bez tohto aby preukázal, že mu skutočne vznikla materiálna ujma. Žalobca si nesplnil povinnosť tvrdenia a súvisiacu dôkaznú povinnosť ohľadom ujmy, ktorá mu mala vzniknúť tým, organizovaním danej dražby. Porušenie zákona musí na strane žalobcu spôsobiť konkrétnu ujmu, inak sa nemôže úspešne domáhať neplatnosti dražby. Žiadna zo skutočností tvrdených žalobcom nemôže byť relevantným dôvodom neplatnosti dražby. Obrana Žalobcu proti riadne vykonanej dražbe v tomto kontexte nesie znaky procesnej obštrukcie, pričom záujmy a ciele
Žalobcu, ktoré touto žalobou mieni dosiahnuť nie sú zistiteľné a ani kvantifikovateľné. Za uvedeného stavu je nutné trvať na dôslednej aplikácii vyššie uvedených zásad platných pre posudzovanie platnosti dražobného procesu. Žalobca doposiaľ nepreukázal, aké legálne ciele sleduje podaním tejto žaloby, doposiaľ nepreukázal, že by výsledok dražby bol iný a bol by dosiahnutý vyšší výťažok, ak by tu nedošlo k údajným porušeniam zákona, ktorých sa dovoláva. Žalobcom tvrdené (domnelé) vady dražobného procesu ho nemohli ani hypoteticky obmedziť v jeho práve zúčastniť sa na dražbe a žiadne iné práva Žalobca v spojení s dražbou nemal a ani nemohol, nakoľko mu nevyplývajú z platného práva. Pokiaľ sa sám Žalobca rozhodol, že sa na dražbe nezúčastní (najmä ak sa tak stalo na základe jeho zaneprázdnenosti alebo voľnej úvahy), potom sa nemôže domáhať určenia jej neplatnosti, pretože akékoľvek jeho práva a povinnosti v spojení s konkrétnou dražbou vznikajú až momentom, kedy zloží dražobnú zábezpeku na účet dražobníka, prípadne momentom, keď chce vstúpiť do dražobnej miestnosti s úmyslom zložiť dražobnú zábezpeku.
4. Žalovaný 2/ vo vyjadrení zo dňa 09.07.2021 uviedol, že v žalobcom podanom návrhu na určenie neplatnosti dražby sú, irelevantné a zavádzajúce tvrdenia, pričom absentuje základný princíp pre vedenie sporu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov v nadväznosti na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 2020, sp. zn.: 6Cdo 66/2019 uverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021, v ktorom cit.: „Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby nie je len to, že boli porušené ustanovenia zákona, ale aj to, že žalobca bol práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutý na svojich právach. Obidva uvedené predpoklady musia byť splnené súčasne. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno na ich preukázanie v tomto prípade zaťažuje žalobcu“. V zmysle vyššie uvedeného je nesporné, že žalobca sa absolútne nevysporiadal s problematikou faktického dotknutia sa vydražením predmetu dražby na svojich právach a zároveň žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a to tým spôsobom, že neoznačil ani jeden jediný dôkaz, vo svojej žalobe ako dva základné kumulatívne atribúty na uvažovanie o úspešnosti tohto špecifického druhu žaloby. Dobrovoľnú dražbu osobitne upravuje Zákon o dobrovoľných dražbách. Neplatnosť dobrovoľnej dražby je tzv. relatívnou neplatnosťou, a teda súd je povinný prihliadať na ňu vtedy, ak sa jej domáha dotknutá osoba. Podľa vyššie citovaného zákona neplatnosti dražby je možné sa domáhať iba návrhom, aby súd určil neplatnosť dražby, z ktorého dôvodu nie je možné posudzovať neplatnosť tohto právneho úkonu v inom súdnom konaní ako otázku predbežnú. Z prvej vety § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách jednoznačne vyplýva, že žalobca sa môže domáhať a súd je oprávnený vyhlásiť dobrovoľnú dražbu za neplatnú len v tom prípade, ak je neplatná záložná zmluva alebo v prípade, ak boli preukázateľne porušené ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách. V súdnom konaní, ktorého predmetom a meritom je proces dobrovoľnej dražby môže byť predmetom súdneho prieskumu výlučne a zásadne len kontrola dražobného procesu, teda či boli pri realizácii dobrovoľnej dražby dodržané zo strany pasívne legitimovaných subjektov ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách alebo platnosť záložnej zmluvy. Ako vyplýva z konštantnej judikatúry vo veci neplatnosti dobrovoľnej dražby, napr. vo veci vedenej Krajským súdom Prešov, spis. zn. 9Co/126/2013, súd môže rozhodnúť o neplatnosti dražby len v prípade, ak dražba nebola uskutočnená v súlade so Zákonom o dobrovoľných dražbách. Podmienkou pre takéto rozhodnutie je naviac aj dôkaz o tom, že boli, a teda nielen mohli byť, dotknuté práva osoby, ktorá podala návrh na určenie neplatnosti dražby. Súd potom určí neplatnosť dražby v prípade, ak porušenie ustanovení tohto zákona bolo takej povahy, že to malo preukázateľný vplyv na vydraženie predmetu dražby, a to tak, pokiaľ ide o splnenie predpokladov stanovených zákonom pre vykonanie dražby, ako aj pokiaľ ide o cenu dosiahnutú vydražením. Pri extenzívnom výklade porušenia ktoréhokoľvek zákonného ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách môže byť dôvodom pre podanie žaloby za predpokladu, že osoba, ktorá porušenie namieta, bola tým dotknutá na svojich právach. Musí teda existovať príčinná súvislosť medzi porušením konkrétneho zákonného ustanovenia a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v tejto súvislosti je na žalobcovi. Uvedené skutočnosti sa dostávajú do vzťahu s povinnosťou žalobcu, a to povinnosťou pravdivého opísania rozhodujúcich skutočností ako nevyhnutnej podmienky riadne podaného návrhu na začatie súdneho konania. Opísanie rozhodujúcich skutočností v návrhu je prejavom tzv. povinnosti tvrdenia. Navrhovateľ tak musí v návrhu jasne, stručne a zrozumiteľne (pritom však nezameniteľne) uviesť skutkový dej, od ktorého odvodzuje porušenie, či ohrozenie svojho subjektívneho práva v sporovom konaní. Takto uvedený skutkový dej potom môže, no nemusí žalobca subsumovať pod hypotézu príslušnej právnej normy. Je totiž v konečnom dôsledku výlučným právom súdu, vykonať právne posúdenie zisteného skutkového stavu, a teda aplikáciu a interpretáciu hmotného práva. Pokiaľ obsahuje žaloba tvrdenie skutočností, z ktorých možno vyvodiť, aký je predmet konania, potom
procesnou sankciou za nesplnenie povinností tvrdenia, prípadne aj za nesplnenie dôkaznej povinnosti v žalobe, nie je odmietnutie návrhu podľa, ale prípadný neúspech účastníka vo veci samej. To platí vo zvýšenej miere v prípade, že takéto tvrdenie skutočností tvoriacich predmet konania sa malo uskutočniť v priebehu prekluzívnej lehoty. Nestačí, aby pred uplynutím tejto lehoty bola podaná na súd žaloba obsahujúca síce žalobný petit na určenie neplatnosti dražby, v ktorej je však uvedená len časť rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa neskoršieho tvrdenia žalobcu boli dôvodom tvrdenej neplatnosti dražby. Súd nemôže prihliadať na ďalšie skutočnosti uvedené až po uplynutí prekluzívnej doby, hoci by mohli byť dôvodom neplatnosti dražby. Dodatočné uvádzanie skutkových dôvodov neplatnosti dražby je v rozpore s účelom preklúzie, ktorú v tomto prípade možno označiť za sankciu za včasné neuplatnenie práva. Žalobca nie len, že nebol fakticky dotknutý na svojich právach, ale ani nemohol v žiadnom prípade byť dotknutý na svojich právach ani len v hypotetickej rovine a zároveň absolútne nepreukázal akékoľvek porušenie ZoDD ako aj porušenie ZoDD v nadväznosti na Zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Musí teda nevyhnutne existovať príčinná súvislosť medzi porušením konkrétneho ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby. Súčasne dáva žalovaný súdu do pozornosti, že ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách sa použijú na speňaženie konkurznej podstaty v zmysle ustanovenia § 167n ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, primerane. Okrem toho, v zmysle ustanovenia § 44 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu, správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. V zmysle uvedeného tak žalobca nemal podľa názoru žalovaného aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť dražby. Podľa ustanovenia § 47 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. Ďalej predmetné súdne rozhodnutie uvádza, že vo vzťahu k súdnym a iným konaniam je rozhodujúce, že aktívne legitimovaný vo veciach, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty ohľadom majetku úpadcu je počas trvania účinkov vyhlásenia konkurzu výlučne správca. Správca sa pri uplatňovaní nárokov označuje ako správca konkurznej podstaty so sídlom. Žalobca vyhlásením konkurzu v zásade stratil aktívnu vecnú legitimáciu na uplatňovanie nárokov, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty. Teda v prípade, ak podá žalobu niekto iný ako správca, je potrebné takúto žalobu pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie zamietnuť. Obdobná situácia je vo vzťahu k vecnej pasívnej legitimácii, pretože vo veciach, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty je počas konkurzu pasívne legitimovaný výlučne správca, t. z. akýkoľvek návrh na začatie súdneho konania, ktoré sa týka konkurznej podstaty možno podať iba voči správcovi a nie voči úpadcovi. V prípade, že žalobca takýto návrh podá voči úpadcovi, takýto návrh je potrebné zamietnuť z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie. Na základe uvedených súdnych rozhodnutí je žalovaný názoru, že vo veci konajúci súd musí žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatkov v aktívnej vecnej legitimácie. Vo vzťahu ku konaniu dražby žalovaný uvádza, že Dražobník dobrovoľnú dražbu uskutočnil po skončení platnosti zákona o mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 platného do 28.2.2021 a to dňa 4.3.2021! Teda v samotnom návrhu žalobca uvádza, že dražba sa uskutočnila v čase kedy sa nemohla vykonať je zavádzajúcim tvrdením, účelové, klamlivé a bez akejkoľvek opory v zákone. Dražbu dražobník vykonal za dodržania pravidiel zverejnených Ministerstvom spravodlivosti SR ako dohľadným orgánom nad činnosťou dražobníkov. Na dražbe sa zúčastnilo 6 účastníkov, ktorí splnili podmienky pre účasť na dobrovoľnej dražbe a zároveň neporušili žiadne ustanovenie uvádzané v žalobnom návrhu, ktorého výklad uverejnilo aj Ministerstvo spravodlivosti SR. Úrad verejného zdravotníctva SR považuje dobrovoľné dražby vykonávané podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej tiež ,,zákon o dobrovoľných dražbách“) za zasadnutia, ktoré sa uskutočňujú na základe zákona, preto sa na dobrovoľné dražby vzťahuje výnimka zo zákazu konania hromadných podujatí v zmysle § 4 ods. písm. d) vyhlášky ÚVZ SR. Zo stanoviska Úradu verejného zdravotníctva SR vyplýva, že dražby v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách možno považovať za hromadné podujatia, ktorých prevádzku a organizovanie povolil ÚVZ SR v zmysle bodu B.5 Uznesenia vlády SR č. 123 zo dňa 28.02.2021, teda dražby v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách možno od 01.03.2021 riadne vykonávať aj za účasti verejnosti a to bez porušenia zákazu vychádzania! Pri výkone dobrovoľnej dražby je však potrebné dodržiavať všetky protiepidemické opatrenia stanovené vyhláškami ÚVZ SR, ktoré boli dodržané nad rámec, za použitia germicídneho žiariča počas dražby, respirátorov FFP 2 alt. FFP3, chirurgických rukavíc, dodržiavanie rozostupov min. 2m a pod..
5. Žalovaný 3/ vo vyjadrení zo dňa 20.07.2021 uviedol, že nie je pravdou, že sa dražba konala v čase lockdownu. Podľa ustanovenia § 10 zák. č. 62/2020 Z.z. sa konanie dobrovoľných dražieb zakazovalo v období od 19.1.2021 do 28.02.2021. Kedze sa jednalo o viacnásobné opakovanú dražbu (podľa vyjadrenia dražobníka bol predaj predmetu dražby v ponuke už viac ako 5 rokov) boli dražobné inzeráty na internetových stránkach viacnásobne zverejňované. Obhliadky draženej nehnuteľnosti pri opakovanej dražbe boli uskutočnené po 28.2.2021 a samotná Dražba sa uskutočnila 4.3.2021 t.j. v súlade so zákonom. Zároveň žalovaný poukazuje na stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR vo veci vykonávania dobrovoľných dražieb od 1.3.2021, podľa ktorého je vykonávanie dražieb v termíne po 1.3.2021 plne v súlade so zákonom, a tak je ich vykonávanie v tomto termíne napriek pandémii legálne a platné. Ich konaním teda neboli porušené ustanovenia žiadneho zo zákonov zakazujúcich pohyb obyvateľov. Žalobca v žalobe nepreukázal svoj vážny úmysel ani reálnu pripravenosť zúčastniť sa na tejto konkrétnej dražbe. Žalovaný podotýka, že na uvedenej dražbe sa ako dražiteľ nezúčastnil sám. Prítomní boli ďalší dražitelia, ktorí sa zúčastnili a z ktorých vyšiel s uskutočneným podaním na predmet dražby ako úspešný. Žalobca popisuje porušenie zákonov, ale vôbec sa nevysporiadal s otázkou preukázania príčinnej súvislosti medzi údajným porušením zákona a svojich práv v súvislosti s konaním tejto konkrétnej dražby.
6. Žalobca v reakcii na vyjadrenia žalovaných v podaní zo dňa 17.09.2021 (č. l. 61 spisu) ako reakcia na vyjadrenie žalovaného 1/ uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovaného 1/ a má za to, že pokiaľ bola dražba, hoc aj dražba na účely speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu, zrealizovaná podľa ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“), platnosť každej takejto dražby je možné napadnúť postupom podľa ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobca zastáva názor, že podaná žaloba je prípustná a je legitímnym nástrojom uplatneným v súlade s platným právom. Žalobca je toho názoru, že napriek tomu, že zákonný zákaz realizácie dražieb skončil 28.02.2021, žalobca má zato, že dražba bola realizovaná v rozpore s ustanoveniami § 11 ods. 1, ods. 4, § 13 ods. 1, ods. 3, § 20 ods. 1, 3, 4 a § 24 ods. 3 a ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, a to z nasledovných dôvodov. Vzhľadom na trvajúci zákaz vychádzania nebolo možné i. zabezpečiť neobmedzenú účasť na dražbe; ii. zabezpečiť, aby sa všetci záujemcovia o účasť na dražbe mohli oboznámiť s oznámením o dražbe na úradnej tabuli obce; iii. zabezpečiť neobmedzenú účasť záujemcov na obhliadkach predmetu dražby. Vo vzťahu k neúčasti žalobcu na dražbe žalobca uvádza, že základným právom žalobcu vo vzťahu k dražbe, bolo právo zúčastniť sa dražby a robiť na dražbe podanie a s tým súvisiace právo žalobcu zúčastniť sa obhliadok predmetu dražby. Žalobca môže iba s poľutovaním konštatovať, že všetky tieto jeho práva mu boli zo strany tak žalovaného 1/ ako aj žalovaného 2/ upreté, pričom zo strany žalovaného 1/ a žalovaného 2/ došlo zároveň k porušeniu platných mimoriadnych opatrení. Ujma na právach žalobcu spočíva v neumožnení účasti žalobcovi na obhliadkach predmetu dražby, v neumožnení žalobcovi zúčastniť sa na dražbe a v neumožnení žalobcovi urobiť na dražbe podanie. Neobstojí absurdné tvrdenie žalovaného 1/, že žalobca sa sám rozhodol nezúčastniť sa dražby. V danom čase platil predsa zákaz vychádzania a snáď si žalovaný 1/ nemyslí, že tento zákaz, ktorý sa na žalobcu vzťahoval, by mal žalobca porušiť a zúčastniť sa obhliadok predmetu dražby a napokon aj samotnej dražby. Pokiaľ právny stav v čase dražby neumožňoval neobmedzenú účasť na obhliadkach predmetu dražby, neobmedzenú možnosť oboznámiť sa s oznámením na dražbe na úradnej tabuli obce a neobmedzenú možnosť účasti na dražbe a verejnosť dražby, toto nie je možné pričítať na úkor žalobcu a tvrdiť, že sa žalobca sám, dobrovoľne rozhodol dražby sa nezúčastniť. Tvrdenie žalovaného 1/, že žalobca sa telefonicky nezaujímal o predmet dražby je irelevantné, nakoľko žiadne ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách neprikazuje záujemcovi o dražbu, aby sa telefonicky, prípadne inak hlásil dražobníkovi. V reakcii na vyjadrenie žalovaného 2/ žalobca uviedol, že v žalobe úplne a presne popísal, akým spôsobom došlo k ujme na jeho právach a rovnako tak presne a úplne popísal k akým porušeniam zákona o dobrovoľných dražbách došlo. V tejto súvislosti si žalobca dovoľuje upriamiť pozornosť súdu na skutočnosť, že základným právom žalobcu vo vzťahu k dražbe, bolo právo zúčastniť sa dražby a robiť na dražbe podanie a s tým súvisiace právo žalobcu zúčastniť sa obhliadok predmetu dražby. Žalobca môže iba s poľutovaním konštatovať, že všetky tieto jeho práva mu boli zo strany tak žalovaného 1/ ako aj žalovaného 2/ upreté, pričom zo strany žalovaného 1/ a žalovaného 2/ došlo zároveň k porušeniu platných mimoriadnych opatrení a ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, čo žalobca vyčerpávajúco uvádza v žalobe . Ujma na právach žalobcu spočíva v neumožnení účasti žalobcovi na obhliadkach predmetu dražby, v neumožnení žalobcovi zúčastniť sa na dražbe a v neumožnení žalobcovi
urobiť na dražbe podanie. V čase dražby platil zákaz vychádzania, ktorý sa na žalobcu vzťahoval. Pokiaľ právny stav v čase dražby neumožňoval neobmedzenú účasť na obhliadkach predmetu dražby, neobmedzenú možnosť oboznámiť sa s oznámením na dražbe na úradnej tabuli obce a neobmedzenú možnosť účasti na dražbe a verejnosť dražby, toto nie je možné pričítať na úkor žalobcu a tvrdiť, že sa žalobca sám, dobrovoľne rozhodol dražby sa nezúčastniť, žalobca jednoducho nemal možnosť sa dražby zúčastniť. Tvrdenie žalovaného 2/, že žalobca sa telefonicky nezaujímal o predmet dražby je irelevantné, nakoľko žiadne 5 ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách neprikazuje záujemcovi o dražbu, aby sa telefonicky, prípadne inak hlásil dražobníkovi. Žalobca opakovane poukázal na to, že od 19.01.2021 do 28.02.2021 platil v zmysle ustanovenia § 10 zákona č. 62/2020 Z.z. absolútny zákaz realizácie dražieb a súčasne nemožnosť realizácie dražieb vyplývala z príslušných uznesení vlády týkajúcich sa núdzového stavu, ktorými došlo k obmedzeniu slobody pohybu, v dôsledku ktorých nebolo možné, aby akýkoľvek dražobník zabezpečil neobmedzenú možnosť účasti tak na obhliadkach ako aj na dražbe, keďže oba tieto úkony si vyžadujú osobnú účasť osôb. Akýkoľvek dražobník, súdny exekútor a správca boli povinní v čase do 28.02.2021 upustiť od vykonania akejkoľvek dražby, avšak zároveň boli povinní upustiť od poverovania predajom majetku dražobníka, a to pod sankciou neplatnosti akéhokoľvek speňaženia, ktoré by bolo zrealizované v rozpore s uvedeným ustanovením. Faktom je, že Oznámenie o opakovanej dražbe bolo zo strany žalovaného 1/ ako navrhovateľa dražby podpísané dňa 10.02.2021, teda v čase, keď tak žalovaný 1/ nebol oprávnený urobiť a takýto úkon je v zmysle ustanovenia § 10 zákona č. 62/2020 Z.z. neplatným. V zmysle uvedeného preto neobstojí tvrdenie žalovaného 2/, že dražba bola realizovaná v súlade s v danom čase platnými opatreniami a teda v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách. Žalovaný 2/ realizáciou dražby, pri ktorej je oznámenie o dražbe neplatné s poukazom na ustanovenie § 10 zákona č. 62/2020 Z.z., porušil ustanovenia § 17 ods. 3 ZoDD v spojení s ustanovením § 17 ods. 8 ZoDD a s ustanovením § 22 ods. 4 ZoDD, keďže registroval oznámenie o opakovanej dražbe s podpisom navrhovateľa - správcu, ktorý takéto oznámenie o opakovanej dražbe ani nemohol podpísať. Žalovaný 2/ poukazuje na výnimku v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d) Vyhlášok UVZ, podľa ktorej sa umožnilo konanie schôdzí zasadnutí a iných podujatí, ktoré sa konanú na základe zákona, pričom s odvolaním sa na usmernenie MS SR uvádza, že dražbu je potrebné považovať za hromadné podujatie realizované na základe zákona. Považujeme za potrebné poukázať na to, že v danej výnimke nie sú dražby explicitne uvedené. Tak ako uvádzame aj v žalobe, pojem hromadné podujatie nie je v právnom poriadku SR definovaný a existuje celý rad „hromadných podujatí realizovaných na základe zákona“, pričom ak by sme pripustili argumentáciu žalovaného 2/, všetky tieto „hromadné podujatia“, napr. športovej alebo kultúrnej povahy, by mohli byť realizované práve na základe tejto výnimky. Uvedené by však postrádalo základný účel protiepidemiologických opatrení, ktoré by sa tak stali doslova zbytočnými. Čo sa týka stanoviska MS SR, dovoľujeme si uviesť, že z tohto stručného stanoviska MS SR žiaľ nevyplýva žiaden relevantný právny výklad dotknutých právnych predpisov a jedná sa skôr o konštatovanie bez akéhokoľvek zdôvodnenia. MS SR ako orgán dohľadu nad dražbami pravdepodobne uskutočnilo autoritatívny výklad, čo však neznamená, že súd nemôže dospieť aj k inému záveru. Zo stanoviska MS SR je zrejmé, že sa nezaoberalo všetkými možnými súvislosťami dražobného procesu, ale len otázkou, či z dôvodu obmedzenia pohybu je obmedzená účasť na samotnej dražbe, pričom vychádzalo jednostranne zo stanoviska Úradu verejného zdravotníctva, ktoré svoj názor rovnako nijakým spôsobom nevysvetľuje. Žalobca je toho názoru, že MS SR posudzovalo len otázku, či dražba je hromadným podujatím, pričom sa nezaoberalo napr. obmedzeniami 7 účasti na obhliadkach, obmedzením oboznamovania sa s úradnou tabulou obce a pod. MS SR vo svojom stanovisku tvrdí, že dražieb v rozhodnom období sa mohla bez obmedzení zúčastňovať aj verejnosť. Opätovne máme za to, že sa jedná o veľmi rozporuplný výklad vo vzťahu k ostatným obmedzeniam a opatreniam, pretože prístup verejnosti bol v rozhodnom období všeobecne zakázaný a to na kultúrnych, športových podujatiach alebo akýchkoľvek iných podujatiach; proste verejnosť sa nemohla zúčastňovať žiadnych podujatí. Naďalej žalobca trvá na tom, že žalovaný 2/ porušil ustanovenia § 11 ods. 1 a ods. 4, § 13, §17, §19 ako aj §20 zákona o dobrovoľných dražbách. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ boli povinní stanoviť dátum, miesto a čas konania dražby, tak aby nebola obmedzená účasť na dražbe. Máme zato, že dátumy obhliadok predmetu dražby a dátum dražby boli stanovené tak, že sa ich žalobca nemohol zúčastniť bez toho, aby súčasne neporušil vtedy platné obmedzenia slobody pohybu a zhromažďovania sa a riskoval uloženie pokuty. Takto stanovené podmienky dražby nemožno považovať za neobmedzujúce okruh účastníkov. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného 3/ žalobca poukázal na vyjadrenia k vyjadreniam žalovaných 1/ a 2/, kde sa vyčerpávajúco venujeme otázke nemožnosti realizácie dražieb a dražobného procesu aj v období po 28.02.2021 až do skončenia obmedzení vyplývajúcich zo zákazu vychádzania a ďalších protiepidemiologických opatrení.
7. Žalovaný 2/ vo vyjadrení zo dňa 13.10.2021 poukázal na nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
8. Po zmene zákonného sudcu súd vo veci nariadil pojednávanie na 17.08.2023, na ktorom vec prejednal za účasti právneho zástupcu žalovaného 1/ a žalovaného 2/. Žalovaný 3/ a žalovaný 4/ sa nariadeného pojednávania nezúčastnili, nepožiadali z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. Vo vzťahu k neúčasti právneho zástupcu žalobcu a žalobcu súd uvádza, že pred začatím pojednávania, v deň pojednávania o 07:46 hod. bolo do elektronickej stránky súdu k spisovej značke tohto konania doručené podanie právnej zástupkyne žalobcu, kde právna zástupkyňa žalobcu ospravedlnila svoju a žalobcovi neúčasť na nariadenom pojednávaní a požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu, že žalobca sa nemôže nariadeného termínu pojednávania zúčastniť, lebo je práceneschopný. Na podporu svoju tvrdenia súdu predložila Odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej elektronicky na meno žalobcu, z ktorého je zrejmé, že žalobca je neschopný práce od 15.08.2023. Súd rozhoduje o odročení pojednávania podľa § 184 CSP, pri splnení podmienky dôvodnosti a včasnosti podľa § 183 CSP, keď súd pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, o ktorých dôvodoch odročenia bol oboznámený stranou bezodkladne po tom, čo sa o dôvodoch pre odročenie pojednávania dozvedela. Príčina, prečo sa účastník pojednávania zúčastniť nemôže a z ktorej dôvodu žiada o odročenie pojednávania, sa musí s ohľadom na jej povahu vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti. Zároveň musí byť splnená aj podmienka včasnosti podania žiadosti o odročenie pojednávania. Súd má za to, že podmienka včasnosti nebola splnená, keď žalobca zistil, že je práceneschopný dňom 15.08.2023 (keď už pred týmto dňom musel byť v stave, o ktorom mal vedomosť, že nebude schopný sa pojednávania zúčastniť), avšak bezodkladne túto skutočnosť súdu neoznámil. Zároveň súd vyhodnotil, že právnou zástupkyňou tvrdený dôvod pre odročenie pojednávania, ktorý nastal na strane žalobcu, nie je možné vyhodnotiť ako dôležitý. K tomu súd uvádza, že súd v predmetnom konaní predvolal na pojednávanie právneho zástupcu žalobcu a nie žalobcu, keď právny zástupca žalobcu zastupuje v celom konaní, podáva vyjadrenia, návrhy na doplnenie dokazovania, zúčastňuje sa procesný úkonov, pokiaľ nie je daná potreba osobnej účasti strany v konaní. Súd si je vedomý tej skutočnosti, že i napriek tomu, že žalobca na predvolanie pojednávania nebol predvolaný, zostáva mu zachované právo osobne sa zúčastniť pojednávania, avšak v predmetnom prípade nastala situácia, kedy v konaní nebol navrhnutý výsluch žalobcu, žalobca mohol v konaní kedykoľvek uviesť skutočnosti, ktoré by uviedol na pojednávaní, pričom právna zástupkyňa žalobcu sa mala právo dostaviť sa na pojednávanie a prípadne sama reagovať na tvrdenia žalovaných v konaní. Vo vzťahu k dôvodu odročenia pojednávania súd uvádza, že z predloženého potvrdenia nevyplýva, že by sa žalobca vzhľadom na svoj zdravotný stav nebol schopný zúčastniť nariadeného pojednávania. Súd ešte k uvedenému zdôrazňuje, že predmetného pojednávania sa mala právo zúčastniť právna zástupkyňa (súd ju na pojednávanie predvolal, pojednávania sa však nezúčastnila), v ktorom by procesne zastupovala žalobcu (na základe súdu už doloženej plnej moci) a na ktorom mala právo navrhnúť výsluch žalobcu, čo by bolo následne dôvodom pre odročenie pojednávania. Súd však má za to, že odročovanie pojednávania bez preukázania dôležitých dôvodov v predmetnom prípade, keď žalobca dôvod ani neuviedol včas, by bolo v rozpore s 17 CSP, keď súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
9. Súd v priebehu konania zistil, že došlo k zmene správcu úpadcu, ktorý je v tomto konaní žalovaným 1/. Vo vzťahu k uvedenému uvádza, že účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá na svojich právach porušením zákona o dobrovoľných dražbách. Tieto osoby musia byť účastníkmi súdneho konania buď na strane žalobcov alebo žalovaných a tvoria spolu nerozlučné procesné spoločenstvo podľa § 77 ods. 1 CSP buď aktívne (na strane žalobcov) alebo pasívne (na strane žalovaných). V konaní o neplatnosti dražby vyplýva nerozlučnosť procesného spoločenstva z povahy tohto konania, pretože účinok rozhodnutia o neplatnosti dražby sa musí týkať všetkých osôb, ktorých práv a povinností sa výsledok dražby týka. Aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. júna 2009, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom 23, zošit 3, ročník 2010 dospel dovolací súd k záveru, že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby… vzniká nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania. Ak niektorá z osôb označených za účastníka konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 odst. 4 tohto zákona) nevystupuje na strane žalobcu, musí byť na žalovanej strane. V predmetnom prípade bola podaná žaloba, kde žalobca označil na strane žalovaného 1/ JUDr. Jaroslava Jakubča, ako správcu úpadcu PB POWER Trade, a.s.. Z uznesenia
Okresného súdu Žilina sp.zn. 4K/25/2014 zo dňa 09.05.2023, zverejneného v Obchodnom vestníku dňa 16.05.2023 súd zistil, že za správcu bol ustanovený nový subjekt a to: UBC 2020, k.s., so sídlom kancelárie Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 151 135. Vzhľadom na skutočnosť, že zmenou správcu dochádza iba k zmene zákonného zástupcu úpadcu, nedochádza k zmene subjektu na strane žalovaného 2/ a súd tak bez ďalšieho v konaní koná so správcom úpadcu. Vo vzťahu ku konanému pojednávaniu súdu uvádza, že dňa 24.03.2023 prevzal pôvodný správca (G. G. G.) predvolanie na pojednávanie, súd teda správne doručoval predvolanie na pojednávanie v danom čase správcovi ustanovenému súdom. Pôvodný správca následne po jeho zmene doručuje celý spisový materiál úpadcu novému správcovi, ktorý sa týmto spôsobom oboznámil s termínom pojednávania. Súd potom nemá povinnosť doručovať novému správcovi termín konaného pojednávania. Z uvedeného dôvodu súd ustálil, že bola zachovaná 5-dňová lehota na prípravu pojednávania s tým, že stranám bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené.
10. Právny zástupca žalovaného 1/ ako aj žalovaný 2/ na pojednávaní zhodne zotrvali na svojich vyjadreniach, ktoré sú obsahom ich písomných podaní.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie, zistil nasledovný skutkový stav, na ktorý aplikoval zmienené právne ustanovenia.
12. Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred určený okruh prítomných osôb na vopred určenom mieste, s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. Účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom (§ 5 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách). Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené zákonom o dobrovoľných dražbách. Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona (§ 7 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách). Príklepom je úkon licitátora spočívajúci klepnutím kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok k prechodu vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby. Udelením príklepu je dražba ukončená. Vydražiteľom je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v stanovenej lehote prechádza na neho vlastnícke právo, alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu. V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požadovať, aby súd určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu, okrem prípadu ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, v tomto prípade sa možno domáhať neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
13. Z vykonaného dokazovania vyplynuli nasledovné skutkové zistenia súdu: Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4K/25/2014 zo dňa 22.10.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 28.10.2014 bol na žalobcu vyhlásený konkurz a za správcu bol ustanovený BMK Konkurz, k.s. (č.l. 29 spisu). Uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. 4K/25/2014 zo dňa 17.03.2015 bol správca BMK Konkurz, k.s., zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 23.03.2015 odvolaný z funkcie správcu a ustanovený nový správca: JUDr. Jaroslav Jakubčo, t.j. označený žalovaný 2/ (č. l. 120 konkurzného spisu, sp. zn. 4K/25/2014) – v čase podania žaloby. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4K/25/2014 zo dňa 28.03.2023, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 03.04.2023 bol správca JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD. odvolaný z funkcie správcu (č. l. 1088 konkurzného spisu, sp. zn. 4K/25/2014). Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4K/25/2014 zo dňa 09.05.2023, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 16.05.2023 bol za správcu ustanovený: UBC 2020, k.s., so sídlom kancelárie Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 151 135 (č. l. 1109 konkurzného spisu, sp. zn. 4K/25/2014) – v čase konania pojednávania. Z dočasne pripojeného konkurzného spisu sp.zn. 4K/25/2014 mal súd za preukázané, že konkurzné konanie na úpadcu ku dňu vyhlásenia rozsudku trvá. Na základe oznámenia o opakovanej dražbe č. 030/2016 sa dňa 10.02.2021 sa uskutočnilo prvé kolo opakovanej dražby, kde bola predmetom nehnuteľnosť - Parcely registra „C“, k.ú. B., evidované na liste vlastníctva XXXX, obec: B., 3245/ 1 ostatná plocha o výmere 16 275 m2 3245/ 4 ostatná plocha o výmere 178 m2 3245/ 8 zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 131 m2 3245/ 9 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 39 m2 3245/ 10 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 164 m2 3245/ 12 ostatná plocha o výmere 65 m2 a Stavby k.ú. B., evidované na liste vlastníctva XXXX, obec: B., situovaná na parc. 3245/9, súp. číslo 6096 ako Soc. zariadenie, a situovaná na parc. 3245/10, súp. číslo 6097 ako Sklad, vrátane príslušenstva v podiele 1/1.
14. Podľa § 22 ods. 1 o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len "ZoKR"), v uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok odkazom na príslušné ustanovenia tohto zákona. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu.
15. Podľa § 23 ods. 1 ZoKR vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
16. Podľa § 40 ods. 2 ZoKR správca počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu, speňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade s týmto zákonom uspokojuje veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu konkurzu v súlade s týmto zákonom.
17. Podľa § 44 ods. 1 ZoKR oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
18. Podľa § 47 ods. 5 súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.
19. Podľa § 92 ods. 6 ZoKR, Ak správca speňažuje majetok podliehajúci konkurzu inak ako predajom podniku, časti podniku alebo podstatnej časti majetku patriaceho k podniku, môže speňažiť nehnuteľnosť podliehajúcu konkurzu len dražbou; tým nie je dotknuté ustanovenie § 93 ods. 1. Na dražbu organizovanú správcom sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu; oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje v Obchodnom vestníku.
20. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej aj ako „Zákon o DD, alebo ZoDD") navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. (zákona č. 182/1995 Z.z. a zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii).
21. Podľa § 11 ods. 1 ZoDD, miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.
22. Podľa § 11 ods. 4 ZoDD, ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli11b) v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť.
23. Podľa § 12 ods. 1 až 6 ZoDD: (1) Dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. (2) Vlastník predmetu
dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. (3) Ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. (4) Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. (5) Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. (6) Na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.
24. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 ZoDD, pred začatím dražby musí byť umožnená účastníkom dražby v termíne uvedenom v oznámení o dražbe obhliadka predmetu dražby. Ak je predmetom dražby vec, určí dražobník termín obhliadky predmetu dražby s ohľadom na umiestnenie veci. Ak najnižšie podanie presahuje 16 500 eur alebo ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, účastníkom dražby musí byť umožnená obhliadka predmetu dražby najmenej v dvoch termínoch uvedených v oznámení o dražbe, ktoré nesmú byť určené na rovnaký deň. S obhliadkou predmetu dražby nie je možné s výnimkou preukázania totožnosti spájať ďalšie podmienky; to neplatí o podmienkach spojených s ochranou života a zdravia a podmienkach vyplývajúcich zo zákonom uloženej povinnosti zachovávať mlčanlivosť a z povinností ustanovených osobitným predpisom.
25. Podľa § 17 ods. 3 ZoDD, ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku.
26. Podľa § 17 ods. 8 ZoDD, rovnopis oznámenia o dražbe uložený u dražobníka musí byť podpísaný navrhovateľom dražby; podpis navrhovateľa dražby musí byť úradne osvedčený. V prípade účasti notára na dražbe (§ 20 ods. 13) je rovnopis oznámenia o dražbe prílohou osvedčeného odpisu notárskej zápisnice.
27. Podľa § 20 ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZoDD, prístup do priestorov, v ktorých bude prebiehať dražba, musí byť účastníkom dražby umožnený najmenej 30 minút pred začatím dražby. Účastník dražby je povinný na vyzvanie dražobníka alebo osoby ním písomne poverenej preukázať svoju totožnosť, prípadne oprávnenie konať za účastníka dražby, dať sa zapísať do zoznamu účastníkov dražby, a ak sú rozdávané dražobné čísla, prevziať dražobné číslo; ak bolo požadované zloženie dražobnej zábezpeky, je účastník dražby povinný doložiť aj doklad o zložení dražobnej zábezpeky. Účastník dražby je ďalej povinný doložiť čestné vyhlásenie, že nie je osobou vylúčenou z dražby. Zamestnanec príslušného živnostenského úradu poverený kontrolou vykonávania dražby sa preukazuje aj svojím poverením. S výnimkou podmienok uvedených v tomto zákone alebo v osobitnom predpise nie je možné od účastníkov dražby požadovať splnenie ďalších podmienok. Prístup do priestorov, v ktorých bude prebiehať dražba, musí byť verejnosti umožnený najmenej desať minút pred začatím dražby. Tomu, kto sa dostaví na zápis na dražbu pred jej začatím a preukáže, že spĺňa podmienky stať sa účastníkom dražby, musí byť umožnené zúčastniť sa na dražbe.
28. Podľa § 21 ods. 2 ZoDD: V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.
29. Podľa § 21 ods. 4 ZoDD, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
30. Podľa § 22 ods. 4 ZoDD, ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, uverejní dražobník oznámenie o konaní opakovanej dražby s náležitosťami podľa § 17 ods. 1 písm. a) až f) v registri dražieb najmenej desať dní pred začatím dražby. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o konaní opakovanej dražby; na náležitosti oznámenia o konaní opakovanej dražby sa vzťahuje § 17 ods. 1 písm. a) až f). V lehote najmenej desať dní pred začatím opakovanej dražby zašle dražobník oznámenie o opakovanej dražbe aj osobám podľa § 17 ods. 5. Ostatné ustanovenia § 17 sa použijú primerane.
31. Podľa § 24 ods. 3 ZoDD, súčasťou zápisnice je podpísaný rovnopis oznámenia o dražbe (§ 17 ods. 8) a jeho prípadné dodatky (§ 18). Súčasťou zápisnice sú aj vznesené námietky zaslané dražobníkovi a návrhy a námietky účastníkov dražby alebo ich zástupcov vznesené na dražbe, najmä ak by tieto mohli mať vplyv na platnosť dražby.
32. Podľa § 24 ods. 4 ZoDD, zápisnicu o vykonanej dražbe podpíše dražobník, licitátor, osoba, ktorá vzniesla námietky proti priebehu dražby a v prípade vydraženia aj vydražiteľ. Ak odmietne niektorá osoba zápisnicu o vykonaní dražby podpísať, dražobník to uvedie v zápisnici.
33. Podľa § 27 ods. 1 ZoDD: Ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu; to neplatí, ak je vydražiteľom osoba, ktorá je povinná zapísať sa do registra partnerov verejného sektora podľa osobitného predpisu,17) ak v čase príklepu nie je zapísaná v tomto registri. Ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby.
34. Súd sa prednostne zaoberal vecnou legitimáciu strán sporu, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci, pričom aktívnu legitimáciu má žalobca a pasívnu má žalovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav podľa hmotného práva, podľa ktorého strana sporu je subjektom práv alebo povinností, ktoré sú predmetom sporu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009).
35. V predmetnom prípade bola podaná žaloba, v ktorej žalobca namietal konanie dražby, keď dražba sa podľa jeho názoru konala v rozpore so zákonom č. 62/2020 Z.z.. S poukazom na § 21 ZoDD žalobou na súde napadol neplatnosť konanej dobrovoľnej dražby. Predpokladom pre úspešnosť v spore je tak, ako je uvedené vyššie v tomto rozsudku, je preukázanie aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán v konaní. Aktívne vecnou legitimovanou stranou v konaní, v ktorom je napádaná konaná dražba je iba subjekt definovaný v § 21 ods. 2 ZoDD. Pokiaľ žalobca v konaní o neplatnosti dražby napáda neplatnosť dražby z dôvodu, že boli porušené ustanovenia tohto zákona, je potrebné, aby v konaní preukázal splnenie podmienky, že bol konkrétne dotknutý na svojich právach tak, ako to vyplýva z § 21 ods. 2 ZoDD. Súd sa až následne, po preukázaní oprávnenosti podania žaloby v konaní zaoberá, či boli splnené ostatné podmienky, pre ktoré by mohol rozhodnúť, že dražba je neplatná.
36. Žalobca oprávnenosť svojho nároku podať žalobu vyvodzuje z tej skutočnosti, že základným právom žalobcu vo vzťahu k dražbe, bolo právo zúčastniť sa dražby a robiť na dražbe podanie a s tým súvisiace právo žalobcu zúčastniť sa obhliadok predmetu dražby. Žalobca v konaní nielen že nepreukázal, ale ani netvrdil, že by v konaní došlo ku skutočnej, konkrétnej ujme, ktorá mu na jeho právach vznikla. Je nutné zdôrazniť, že predpokladom aktívnej legitimácie a v konečnom dôsledku úspešnosti žaloby je preukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením niektorého z ustanovení ZoDD a vznikom ujmy na právach žalobcu, keď sa musí jednať o také porušenie, ktorým je osoba namietajúca porušenie, aj reálne dotknutá na svojich právach. Ako súd už uviedol, žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu od práva
zúčastniť sa dražby a práva zúčastniť sa obhliadok predmetu dražby. Žalobca v konaní však relevantne nepreukázal porušenie svojich práv a vznik ujmy. Súd potom ustálil, že tieto ani neboli porušené. Žalobca v konaní ani len netvrdil, že by požiadal o odročenie dražby, či že by kontaktoval žalovaného 2/ ohľadom dražby. Žalobca v konaní nepreukázal, že by sa dostavil na miesto konania dražby (ktoré už tak, ako sám uviedol, sa konalo v čase, kedy boli zrušené opatrenia z dôvodu ochorenia COVID-19). Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že nie je povinný preukazovať, že by telefonicky kontaktoval dražobníka, keď takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho ustanovenia ZoDD, ktorý ZoDD neprikazuje záujemcovi o dražbu, aby sa telefonicky, prípadne inak hlásil dražobníkovi súd uvádza, že sa s týmto tvrdením stotožňuje. Avšak je povinnosťou žalobcu v konaní preukázať, že mal záujem zúčastniť sa predmetnej konkrétnej dražby, keď sa jej nezúčastnil iba z dôvodov na strane žalovaného 1/ a 2/, ktorí mali porušiť Zákon č. 62/2020 Z.z. a tým následne aj ZoDD, keď následne mu v priamej súvislosti s porušením ZoDD vznikla konkrétna ujma. Žalobca v konaní nieže nepreukázal, ale ani netvrdil, že by bol pripravený zložiť dražobnú zábezpeku a zároveň či disponoval peňažných prostriedkami na úhradu ceny dosiahnutej vydražením. Žalobca teda nepreukázal svoj vážny úmysel ani reálnu pripravenosť zúčastniť sa na konkrétnej dražbe. V tejto súvislosti súd uvádza, že nebolo povinnosťou žalobcu preukazovať zmienené konkrétne skutočnosti, je v rukách žalobcu a jeho právneho zástupcu, akú procesnú taktiku v konaní zvolia. Je však nepochybné, že povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že bol žalobca porušením ustanovení ZoDD dotknutý na svojich konkrétnych právach, čím mu vznikla ujma, znáša žalobca. Súd má za to, že zo strany žalobcu nebola preukázaná príčinná súvislosti medzi konaním dražby a vznikom ujmy tvrdeným porušením ZoDD, keď žalobca ani vznik konkrétnej ujmy dokonca nepreukázal a preto ustálil, že nie je daná jeho aktívna legitimácia v konaní. Zároveň súd uvádza, že má za to, že pripustením takejto aktívnej legitimácii žalobcu by došlo k absurdnej situácii, kedy by sa ktokoľvek mohol domáhať určenia neplatnosti dražby, aj keď by sa reálne o predmet dražby nezaujímali. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 2020, sp. zn.: 6Cdo 66/2019 uverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021, predpokladom úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby nie je len to, že boli porušené ustanovenia zákona, ale aj to, že žalobca bol práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutý na svojich právach. Obidva uvedené predpoklady musia byť splnené súčasne. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno na ich preukázanie v tomto prípade zaťažuje žalobcu.
37. Napriek vyššie zmienenému záveru o tej skutočnosti, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný sa súd zaoberal tou skutočnosťou, či vôbec došlo k porušeniu zákona o DD tak, ako to tvrdí žalobca v podanej žalobe.
38. Žalobca v konaní poukazuje na tú skutočnosť, že došlo k porušeniu ustanovenia § 17 ods. 3 ZoDD v spojení s § 17 ods. 8 ZoDD a s ustanovením § 22 ods. 4 ZoDD, keď navrhovateľ (žalovaný 1/) a dražobník (žalovaný 2/) uskutočňovali úkony spojené s dražbou v rozpore s § 10 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COViD-19 a v justícii (ďalej aj ako „Zákon č. 62/2020 Z.z.). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v skutočnosti žalobca namieta porušenie ustanovení Zákona č. 62/2020 Z.z. a nie Zákona o DD. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami, keď žalobca v konaní priamo netvrdí iba porušenie Zákona o DD, keď žalovaní 1/ a 2/ samo o sebe neporušili ustanovenia Zákona o DD, ale iba pri aplikácii Zákona č. 62/2020 Z.z., ku ktorého porušeniu podľa žalobcu malo dôjsť, súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej súd môže posudzovať (a rozhodnúť) o neplatnosti dražby iba pre prípad preukázania priameho porušenia zákona o dobrovoľných dražbách. Podľa ust. § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, účinného ku dňu konania opakovanej dražby, v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Žalobca v podanej žalobe uvádza, že žalovaný 1/ porušil priamy zákonný zákaz a poveril v rozpore s ustanovením § 10 zákona č. 62/2020 Z.z. žalovaného 2/ realizáciou dražby (v čase od 19.01.2021 do 28.02.2021, kedy bol zákonom stanovený zákaz dražieb). Rozpor žalobca vzhliadol v tom, že Oznámenie o opakovanej dražbe bolo žalovaný 1/ podpísané dňa 10.02.2021 a žalovaný 2/ dňa 12.02.2021, keď podľa názoru žalobcu v tomto období správca (žalovaný 1/) nemohol nikoho poveriť realizáciou dražby. Podpisom poverenia v čase moratória dochádza podľa žalobcu k porušeniu Zákona o DD, následkom čoho má byť vyhlásenie dražby za neplatnú. Podľa § 17 ods. 3 ZoDD, ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku. Podľa § 17 ods. 8 ZoDD, Rovnopis oznámenia o dražbe uložený u dražobníka musí byť podpísaný navrhovateľom dražby;
podpis navrhovateľa dražby musí byť úradne osvedčený. V prípade účasti notára na dražbe (§ 20 ods. 13) je rovnopis oznámenia o dražbe prílohou osvedčeného odpisu notárskej zápisnice. Podľa § 22 ods. 4 ZoDD, ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, uverejní dražobník oznámenie o konaní opakovanej dražby s náležitosťami podľa § 17 ods. 1 písm. a) až f) v registri dražieb najmenej desať dní pred začatím dražby. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o konaní opakovanej dražby; na náležitosti oznámenia o konaní opakovanej dražby sa vzťahuje § 17 ods. 1 písm. a) až f). V lehote najmenej desať dní pred začatím opakovanej dražby zašle dražobník oznámenie o opakovanej dražbe aj osobám podľa § 17 ods. 5. Ostatné ustanovenia § 17 sa použijú primerane. Z tvrdení žalobcu uvádzaných v žalobe v spojení s § 17 ods. 3, 8 ZoDD a § 22 ods. 4 ZoDD, ktoré mali žalovaný 1/ a žalovaný 2/ porušiť súd uvádza, že žalobca v konaní nerozporuje nedodržanie lehôt, či splnenie formálnych náležitostí predchádzajúcich konanie dražby, čo by predstavovalo priame porušenie Zákona o DD. Žalobca v konaní celý čas poukazuje na porušenie Zákona č. 62/2020 Z.z.. Porušenie iného zákona ako Zákona o DD však nezakladá a podľa Zákona o DD ani nemôže zakladať dôvody pre určenie neplatnosti dražby, pretože Zákon o DD takúto možnosť nepripúšťa. Pokiaľ má žalobca za to, že porušením iného zákona ako Zákona o DD mu vznikla škoda, má právo požadovať voči žalovaným nárok na náhradu škody, avšak v inom konaní.
39. Žalobca v podanej žalobe okrem vyššie zmieneného poukazuje aj na porušenie ustanovení § 11 ods. 1 ZoDD, § 11 ods. 4 ZoDD, § 13 ods. 1 a 3 ZoDD, § 20 ods. 1, 3, 4 ZoDD a § 24 ods. 3 a 4 ZoDD. Porušenie uvedených ustanovení zhodne odôvodňuje nemožnosťou verejnosti zúčastniť sa stanovenej opakovanej dražby. Žalobca však v konaní nepreukázal, že by bolo konkrétnym spôsobom postupu žalovaných porušený zákon, že on, ako verejnosť sa nemal možnosť zúčastniť obhliadky, či sa nemohol dozvedieť o konaní opakovanej dražby. V súvislosti s uvedenými námietkami, ktoré nie sú však konkretizované, resp. iba vo vzťahu k porušeniu Zákona č. 62/2020 Z.z., avšak nie vo vzťahu k porušeniu ustanovení Zákona o DD súd uvádza, že v čase, kedy sa konali obhliadky predmetu dražby, ako aj samotná dražba, nebol žiadnym spôsobom obmedzený pohyb osôb, ako na to nesprávne poukazuje žalobca. Opätovne súd uvádza, že pokiaľ má žalobca za to, že žalovaní porušili ustanovenie iného zákona ako Zákona o DD, môžu sa náhrady svojej vzniknutej škody domáhať v občianskom súdnom konaní, na základe podaného návrhu na náhradu škody, avšak sa nejedná o dôvod pre určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Žalobca v podanej žalobe na niekoľkých stranách rozoberá porušenie Zákona č. 62/2020 Z.z. a porušenie s tým súvisiacich podzákonných noriem, avšak nijakým spôsobom nekonkretizuje konkrétne porušenie Zákona o DD. Žalobca v konaní sám poukazuje na tú skutočnosť, že obhliadky dražby a dražba samotná boli konané po 28.02.2021, tzn. žiadnym spôsobom mu nebolo upreté právo zúčastniť sa konaných obhliadok a dražby.
40. Súd preskúmal žalobný návrh a zistil, že všetky porušenia, na ktoré žalobca v konaní poukazuje, vychádzajú z tvrdeného porušenia Zákona č. 62/2020 Z.z., ktoré žalobca následne dedukuje a spája ako porušenie Zákona o DD. Je nutné však konštatovať, že pokiaľ by v čase vykonávania úkonov pred opakovanou dražbou nebol platný a účinný Zákon č. 62/2020 Z.z., nemohli by tu nastať žiadne zo žalobcom tvrdených porušení Zákona o DD, pretože žalobca netvrdí, že by žalovaní 1/ a 2/ postupovali v priamom rozpore so Zákonom o DD. Z uvedeného je možné ustáliť, že žalobca v konaní namieta a preukazuje porušenie zákona, ktorý nie je Zákonom o DD a na základe ktorého súd nemôže určiť neplatnosť dobrovoľnej dražby. Je nutné opakovane zdôrazniť, že žalobcom uvádzané porušenia ustanovenia zákona o DD súd nezistil, keď žalobca splnil podmienky pre konanie opakovanej dražby v zmysle zákona o DD. Žalobca v konečnom dôsledku ani netvrdil, že by nedošlo k vykonaniu predmetných úkonov (oznámenie o opakovanej dražbe a pod.), ale tvrdil, že takéto úkony uskutočniť žalovaný 1/ a žalovaný 2/ nemohli vzhľadom na zákaz vyplývajúci z § 10 Zákona č. 62/2020 Z.z.. Súd ustálil, že žalobcom tvrdené skutočnosti nepovažuje za porušenie ustanovení zákona o DD. Pokiaľ súd potom nezistil nesplnenie povinností podľa Zákona o DD, resp. porušenie povinností vyplývajúcich z predmetného zákona, nemohol v konaní rozhodnúť o určení neplatnosti dražby. Zároveň súd uvádza, že tvrdené porušenie povinnosti podľa § 10 Zákona č. 62/2020 Z.z. potom nemôže byť spôsobilé spôsobiť žalobcovi ujmu na jeho právach, keď súd skúma iba takú ujmu na právach žalobcu, ktorá mala byť spôsobená priamym porušením ustanovení Zákona o DD.
41. Tu je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ síce využil právo podľa § 21 ods. 2 zákona o DD, a podal návrh na určenie neplatnosti dražby, avšak ním v návrhu uvedené skutočnosti, nie sú žiadnym porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Súd zároveň uvádza, že z predložených dôkazných
prostriedkov nezistil v postupe dražobníka žiadne porušenie ustanovení Zákona o DD. Keď však je dôležité zdôrazniť, že pre priznanie nároku žalobcu by bolo nutné v konaní preukázať také porušenie ustanovení Zákona o DD, ktoré by v príčinnej súvislosti mali za následok ujmu žalobcu na svojich právach, čo však v predmetnom prípade nenastalo.
42. Súd i napriek tej skutočnosti, že ustálil, že žalobca v konaní fakticky poukazuje na porušenie ustanovení Zákona č. 62/2020 Z.z. a nie Zákona o DD uvádza, že oznámenie o dražbe, ktorý mali žalovaný 1/ a žalovaný 2/ uskutočniť v čase účinnosti opatrení obmedzujúcich voľný pohyb nie je úkonom, ktorým navrhovateľ dražby poveril dražobníka predajom majetku. Oznámenie o dražbe bolo podpisované dvomi osobami, v odlišné dni, preto ani nie je možné konštatovať, že by uskutočnením tohto úkonu došlo k porušeniu Zákona č. 62/2020 Z.z.. V konaní nebolo preukázané, že by sa dražba a úkony s ňou spojené konali v rozpore so Zákonom o DD a to bez toho, aby boli splnené podmienky uvedené v § 11 ods. 1, 4 Zákona o DD, § § 13 ods. 1 a 3 ZoDD, § 20 ods. 1, 3, 4 ZoDD a § 24 ods. 3 a 4 ZoDD. Žalobca v konaní takéto skutočnosti síce tvrdil (s odkazom na obmedzenia voľného pohybu osôb pred uskutočnením obhliadky predmetu dražby a samotnej dražby), avšak takéto skutočnosti reálne nepreukázal.
43. Súd si na záver dovoľuje uviesť, že následkom zanedbania svojich práv, ktoré mu konaním žalovaných neboli preukázané ako ukrátené, nemôže byť určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorej sa (možno) žalobca chcel zúčastniť. V konaní boli žalovanými uvádzané tvrdenia, ktoré žalobca žiadnym spôsobom nerozporoval o tom, že na dobrovoľnej dražbe sa zúčastnilo ako verejnosť 6 osôb. Nie je potom ani z tohto pohľadu možné konštatovať, že by dátum, miesto a čas konanej dražby boli stanovené takým spôsobom, že by bola obmedzená účasť na dražbe. Pokiaľ však aj žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že „bol zákon porušený nielen vo vzťahu k účastníkom dražby ale aj k verejnosti“ (str. 2 rub spisu) súd uvádza, že súd rozhoduje o určení neplatnosti dražby za takých okolností, pokiaľ žalobca preukáže, že bol on ukrátený porušením zákona o DD na svojich právach, nie iné subjekty. Aj z tohto vyplýva, že žalobca nepreukazuje ujmu vo vzťahu k svojej osobe, ale všeobecne a na základe takýchto skutočností poukazuje na dôvody, pre ktoré by súd mál určiť, že dražba bola neplatná.
44. Súd zároveň vo vzťahu k zamietnutiu návrhu žalobcu a v konaní preukázanej skutočnosti, že žalovaný 4/ bol v čase vykonania dražby v konkurze poukazuje na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 3 Obo 84/2012 zo dňa 24.10.2013, podľa ktorého by bolo v rozpore so záujmom právnej istoty rozhodovať o platnosti resp. neplatnosti dražby uskutočnenej v rámci konkurzného konania na majetok úpadcu, ktoré konanie podlieha dozoru iného, konkurzného súdu...“, na ktoré tvrdenie nadväzuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/186/2010 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/84/2012, podľa ktorých, ak ide o dražbu vykonanú v konkurznom konaní a pokiaľ osoba dotknutá na svojich právach touto dražbou v konkurzom konaní nenamietala dôvod neplatnosti dražby, nemôže formou určovacej žaloby žiadať vysloviť rozhodnutie, že ide o dražbu neplatnú. Bolo by v rozpore so zásadou právnej istoty, aby o platnosti úkonu, ktorý bol schválený v konkurznom konaní konkurzným súdom mohlo byť rozhodované v inom civilnom konaní na základe určovacej žaloby podanej osobou, ktorá sa cíti byť povolenou dražbou dotknutá.
45. S poukazom aj na vyššie zmienené skutočnosti, keď podľa záverov NS SR nie je možné v inom konaní ako pred konkurzným súdom v incidenčnom konaní preskúmavať dražbu konanú pod dohľadom konkurzného súdu, súd rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol.
46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
48. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, tzn. žalovaní boli v konaní úspešní v celom rozsahu, preto súd žalovaným priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).