Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/222/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Angely Čechovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci žalobcu Z. E., Z. S. E., E., R.. K. Č.. XX/A, IČO: 00 691 135, proti žalovanému P. s.r.o., E., Š. XX, IČO: 36 588 041, zast. Mgr. Tomášom Horkayom, advokátom, Košice, Zvonárska 8. o zaplatenie 59,75 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku -151 zo 14.3.2011 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi sa ich náhrada nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 59,75 € s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne z uvedenej sumy od 16.7.2007 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal ho aj zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 16,50 na účet súdu, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaviazať žalovaného na zaplatenie 1.800,- Sk istiny s prísl. na tom skutkovom základe, že 29.6.2007 o 9.05 hod. vodič P. P., bytom S., Ul. XX. H. Č.. W., parkoval s osobným motorovým vozidlom U. U. EVČ: E. W. G. prevádzkovateľa B. E. P., Q. &. E., s.r.o. na ul. U. N. E. na mieste zákazu zastavenia, ktoré bolo riadne vyznačené dopravnou značkou B-31. Týmto konaním vodič porušil ust. a dopustil sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa o priestupkoch. Na základe toho bolo uvedené vozidlo odtiahnuté pracovníkmi Z. S. E.P. z poverenia Z. E. v zmysle oprávnenia uvedeného v Pri preberaní vozidla 29.6.2007 prevádzkovateľovi vozidla žalobca vyúčtoval náklady v celkovej výške 1.800,-Sk, ktorú sumu žalovaný napriek upomienke nezaplatil. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť tvrdiac, že žalobca nebol oprávnený poveriť vykonávaním odťahov motorových vozidiel Z. S. E., nakoľko tento odborný útvar ako aj vzťah tohto odborného útvaru a žalobcu je prísne regulovaný a č. v znení neskorších predpisov, mestská polícia nie je právnickou osobou a nie je zriadená a ani založená na účel výkonu správy miestnych komunikácií, ako to vyplýva z ust. , takže odstránenie jeho vozidla nebolo uskutočnené na to oprávnenou osobou spôsobom zákonom určeným a preto žalobca nie je oprávnený žiadať akúkoľvek náhradu nákladov s tým spojených. Okrem toho, nárok ani nevyplýva zo súkromného práva, ale je nárokom z verejného práva, čo vylučuje aj aplikáciu ust. o omeškaní dlžníka. V odôvodnení rozsudku ďalej súd uviedol, že o žalobe rozhodol už svojím predchádzajúcim rozsudkom -85 z 9.6.2009 tak, že žalobu zamietol. Uvedený rozsudok bol uznesením Krajského

súdu v Košiciach z 30.11.2010 č.k. -119 na základe odvolania žalobcu zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd v uvedenom rozhodnutí poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 6.9.2010, v ktorom bol vyslovený názor, že Z. S. N. E. ako vnútroorganizačný útvar Z. E., správcu pozemnej komunikácie mala oprávnenie odstrániť vozidlo. Stotožňujúc sa s týmto názorom, že Z. S. Z. E. mala takéto oprávnenie, odvolací súd uložil súdu v ďalšom konaní zaoberať sa už len posudzovaním výšky žalobcom požadovanej náhrady nákladov vzniknutých odstránením vozidla žalovaného. V ďalšom konaní súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil nasledovné: E. K. E. poveril dňa 14.4.2008 zamestnancov na vykonanie cenovej kontroly so zameraním na overenie správnosti cien za nútené odťahy vozidiel uplatňovaných podľa cenníka vypracovaného na základe kalkulácie, ktorá je kalkuláciou nákladov podľa o cenách v znení neskorších predpisov a vyhl. č. MF SR č. 87/1996 a to na základe vyžiadania Krajskej prokuratúry v Košiciach z 27.2.2008, že podľa záznamu o kontrole č. 1/2008 E. K. E., v subjekte Mesto E. v kontrolovaných oblastiach podľa programu cenovej kontroly nebolo zistené žiadne porušenie cenových predpisov. Z listu Úradu E. K. E. adresovaného P.. O. K. a doručeného aj Z. E. - Z. S. z 18.4.2005 zistil, že tento úrad preskúmaval výkon - nútené odťahy vozidiel s prihliadnutím na prehodnotenie vynaložených nákladov na odstránenie motorového vozidla, v ktorom uviedol, že v prípade tejto sumy za nútený odťah ide skutočne len o úhradu nákladov, t.j. bez zisku, pričom táto čiastka je stanovená ako paušálna sadzba za nútený odťah, že Z. S. E. k stanoveniu paušálnej sadzby pristúpila z dôvodu, že stanovovanie rôznych cien pri nútenom odťahu vozidiel v závislosti na prejdených kilometroch odťahovým vozidlom vytvára problém dôkazu o skutočne prejdených kilometroch, najmä ak vozidlo nevychádza zo svojho stanoviska, ale plní úlohy v inej mestskej časti, dopĺňa PHM a pod., zároveň žiadna právna norma neukladá povinnosť účtovať za odťah vozidla náklady vo vzťahu k vzdialenosti, z ktorej sa vozidlo odtiahlo, preto bolo konštatované, že k porušenie žiadnych cenových predpisov nedošlo. Zo znaleckého posudku P.. A. Š. č. 9/2009 súd zistil, že cena jedného odťahu vypočítaná podľa typového kalkulačného vzorca predstavuje podľa skutočných nákladov za obdobie 2 - 12/2004 sumu 59,75 €. Pri výpočte skutočných nákladov za rok 2005 vychádzajúc zo skutočne preukázaných nákladov uvedených v účtovníctve Z. S. E., skutočná výška za odťah predstavuje sumu 65,43 € a za rok 2009 74,89 €. Ide o cenu, ktorá neuvažuje so žiadnym ziskom a nie sú tam zahrnuté odpisy motorového vozidla. Vyhodnotením týchto dôkazov - vzal za preukázané, že suma, ktorá je predmetom konania naozaj predstavuje reálnu cenu za výkon odťahu motorového vozidla a že zodpovedá skutočne vynaloženým nákladom žalobcu. Žalobca pri určovaní tejto paušálnej sumy okrem iného vychádzal zo vzdialenosti 2 x 7 km, čo je približná vzdialenosť z A. ulice, kam odťahuje vozidla z centrálnej mestskej zóny. Nakoľko motorové vozidlo žalovaného bolo odťahované z U. ulice mesta E., ktorá sa nachádza tiež v centrálnej mestskej zóne uzavrel, že žalobcovi vznikli náklady minimálne v tejto požadovanej výške. Úhradu týchto nákladov neposudzoval ako sankciu, ale s odkazom na ako peňažný záväzok vzniknutý zo skutočnosti uvedenej v Keďže žalovaný za odtiahnutie vozidla nezaplatil v lehote do 15 dní od prevzatia výzvy na úhradu, t.j. do 14.7.2007, dňom 15.7.2007 sa dostal do omeškania s plnením dlhu, preto priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške podľa Nariadenia vlády č. , čo predstavuje 8,5 % ročne. Vzhľadom na obranu žalovaného, ktorá aj po zrušení predchádzajúceho rozsudku argumentačne bola obsahovo zhodná so stanoviskom žalovaného k žalobe, zaoberal sa aj v tomto konaní opätovne obranou žalovaného a uzavrel, že argumentáciu žalovaného v tom zmysle, že Z. S. E. nebola oprávnená na realizáciu núteného odťahu vozidla žalovaného, nie je opodstatnená. V tomto smere uzavrel, že oprávnenie mestskej polície sa odvíja od ustanovenia zákona o pozemných komunikáciách, kedy jediným subjektom na odstránenie prekážky cestnej premávky je obec (tu Z. E.P.), ktorá už konkrétnym uskutočňovaním výkonu odťahu motorových vozidiel môže poveriť ktorúkoľvek svoju existujúcu zložku. Z. E. týmto poverilo mestskú políciu s poukazom na ustanovenie zákona o obecnej polícii ako svoj poriadkový orgán. Zákon o obecnej polícii a zákon o pozemných komunikáciách sú normy rovnakej právnej sily, ani jeden nie je druhému podriadený a preto nie je dôvod nadraďovať ustanovenia zákona o obecnej polícii nad zákon o pozemných komunikáciách a neumožniť mestu ako správcovi cesty odstrániť prekážku cestnej premávky v rámci výkonu svojej pôsobnosti na úseku cestnej kontroly, zabezpečovania verejného poriadku a nemenej i plnenia uznesenia mestského zastupiteľstva v súlade s zákona o obecnej polícii. Je na správcovi komunikácie, aký prostriedok odstránenia motorového vozidla si zvolí. V tomto prípade mesto Košice ako správca mestských komunikácii používa technický prostriedok - odťah motorového vozidla pomocou na to špecializovaného vozidla, tzv. odťahovky. Povaha právneho vzťahu, v rámci ktorého má dôjsť k odtiahnutiu vozidla, opodstatňuje záver, že odstránenie vozidla je ako správca komunikácie oprávnená vykonať buď len samotná obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená (porovnaj ). Iný subjekt nie je v týchto

prípadoch oprávnený vozidlo odtiahnuť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2004 sp. zn. ). V danom prípade medzi účastníkmi konania nie je sporné, že Z. E. bolo správcom miestnej komunikácie, na ktorom bolo zaparkované motorové vozidlo žalovaného. neurčuje, ktorá zložka obce alebo mesta (správcu miestnej komunikácie) je oprávnená odstrániť vozidlo v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie a tohto zákona; uvedený zákon ale z faktického uskutočnenia „odstránenia vozidla“ nevylučuje žiadnu z nich. Pokiaľ sa preto správca komunikácie (Z. E.) rozhodol, že „odstránenie vozidiel“ bude realizovať sám, bol v rámci svojej organizačnej štruktúry bez akýchkoľvek obmedzení oprávnený určiť, ktorý z jeho vnútorných útvarov alebo zložiek (ktorý z jeho zamestnancov) uskutoční úkony odtiahnutia motorového vozidla v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje a Zo spisu vyplýva, že v čase, na ktorý sa vzťahuje prejednávaná vec, správca miestnej komunikácie v Košiciach rozhodol, že úkony spojené s odťahovaním vozidla bude realizovať svojím organizačným útvarom - mestskou políciou (a svojimi zamestnancami - mestskými policajtmi). V zmysle je účelom tohto zákona vymedziť základné úlohy obecnej polície, jej organizáciu a práva a povinnosti príslušníkov obecnej polície. Obecná polícia je poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce ( ). Obecnú políciu zriaďuje a zrušuje obec všeobecne záväzným nariadením ( ). Úlohy obecnej polície podľa tohto zákona plní v obciach, ktoré sú mestami, mestská polícia ( ). Obecná (mestská) polícia vykonáva všeobecne záväzné nariadenia obce, uznesenia obecného zastupiteľstva a rozhodnutia starostu ( ). Obec môže vymedziť obecnej polícii aj ďalšie úlohy, ak to ustanovujú osobitné zákony ( ). Obecnú políciu tvoria príslušníci obecnej polície, ktorí sú zamestnancami obce ( veta prvá ). Vzhľadom na uvedené, pokiaľ úlohy spojené s odťahovaním vozidla plní na základe rozhodnutia obce jej vnútroorganizačný útvar (bez právnej subjektivity, zamestnanci ktorého sú zamestnancami obce), treba mať za to, že ide o plnenie týchto úloh samotnou obcou (správcom miestnej komunikácie). V danom prípade teda nešlo o prenesenie správy na iný subjekt. Z. E. zverilo odťahovanie motorových vozidiel svojmu útvaru (vnútroorganizačnej zložke) bez právnej subjektivity. Správca pozemných komunikácií nepreniesol výkon správy „ďalej“; len vymedzil (bez toho, aby faktický výkon správy komunikácií preniesol na iného), ktorý jeho vnútroorganizačný útvar bez právnej subjektivity bude vykonávať úkony správcu miestnej komunikácie spojené s odťahovaním vozidiel. Pokiaľ ide o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. marca 1997 č. II ÚS 8/97,na ktorý žalovaný poukazoval, uviedol, že v ňom išlo predovšetkým o otázku možnosti obce svojou normotvornou právomocou podľa a analogicky upraviť použitie určitých donucovacích prostriedkov obecnou políciou. Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že normotvorná právomoc obce musí byť v súlade s , a s poukazom na zásadný rozdiel medzi policajným zborom a obecnou políciou uviedol, že bez výslovného splnomocnenia v zákone obec nemôže svojmu poriadkovému útvaru (obecnej polícii) zveriť oprávnenia, ktoré sa podľa zákona priznávajú štátnym subjektom. V tomto zmysle, rozsahu a rámci treba aj podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky interpretovať uvedený nález, predovšetkým tú jeho časť, v ktorej sa uvádza, že obecné zastupiteľstvo môže zriadiť obecnú políciu, nemá však zákonný priestor (podklad) na analogickú aplikáciu práva rozširujúcu oprávnenia obecnej polície, a rovnako tiež tú časť nálezu, v zmysle ktorej obec môže všeobecne záväzným nariadením obecnú políciu zriadiť alebo zrušiť, všetky ostatné právne skutočnosti stanovené (a teda aj rozsah oprávnení obecnej polície) sú pre obec záväzné a obec nemôže tieto skutočnosti všeobecne záväzným nariadením upravovať inak ako ich upravuje zákon, najmä nie je oprávnená takto priznávať obecnej polícii také oprávnenia, ktoré jej nepriznáva zákon o obecnej polícii. Skutočnosť, že ustanovenie medzi „základnými“ úlohami obecnej (mestskej) polície neuvádza výkon správy pozemných komunikácií sama osebe neznamená, že obec (mesto) nemôže odťahovanie vozidiel tvoriace súčasť jej oprávnení ako správcu miestnej komunikácie ( veta prvá a a ) zveriť svojmu vnútornému útvaru - obecnej (mestskej) polícii zriadenej všeobecne záväzným nariadením obce (mesta). Pokiaľ je obec (mesto) oprávnená „odstrániť“ motorové vozidlo ( a ) jeho odtiahnutím z miestnej komunikácie, je tento prostriedok oprávnený použiť aj ten organizačný útvar obce (mesta), ktorý odtiahnutie vozidla na základe rozhodnutia obce (mesta) v týchto prípadoch realizuje. Ak by mal byť správny názor žalovaného, bola by obec oprávnená zveriť odťahovanie vozidiel v prípadoch zákonom stanovených ktorémukoľvek zo svojich vnútroorganizačných útvarov (napríklad odboru finančnému alebo zdravotníctva, školstva a pod.), okrem jediného útvaru - obecnej polície. Taký

výklad sa prieči účelu zákona (nielen , ale tiež a ).

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zmeniť, žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Citoval vybrané časti ako aj a uviedol, že uvedené právne predpisy spadajú do oblasti verejného (správneho) práva, a teda aj právne vzťahy vznikajúce v súvislosti so správou týchto komunikácií nemožno považovať za súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy, a preto aj Mesto E. pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej správy, ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za výkon tejto právomoci a nemôže ju previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla). Takéto opatrenie je oprávnená vykonávať buď obec sama alebo právnická osoba pre tento účel založená alebo zriadená (rozsudok NS SR ). Poukázal ďalej na rozdiely medzi verejnoprávnymi a súkromnoprávnymi vzťahmi a na to, že vo verejnom práve platí pre mocenské subjekty, t.j. orgány uplatňujúce štátnu moc, medzi ktoré sa zaraďujú aj orgány verejnej správy pri výkone verejnej správy, možnosť konať iba na základe , v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon ( ). Nesúhlasil s tým, že Mesto E. môže ako správca cesty poveriť vykonávaním odstraňovania vozidiel akúkoľvek svoju existujúcu zložku, keďže odstraňovanie vozidiel môže vykonávať len prostredníctvom svojich zložiek, ktoré nie sú regulované osobitnými právnymi predpismi, čo však nie je prípad mestskej polície ako tzv. ďalšieho útvaru mesta. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý právne uzavrel, že žalobca mohol poveriť Mestskú políciu E. fyzickým vykonávaním odťahov, keďže takýto záver nemôže obstáť v prípade správnej aplikácie príslušných právnych predpisov na daný skutkový stav. Poukázal na to, že v podmienkach mesta Košice odstraňovanie vozidiel vykonáva organizačný útvar mesta - Mestská polícia na základe plnomocenstva, ktorým ju Mesto splnomocnilo na vykonávanie kompetencie správcu cesty v zmysle , mestská polícia však nemá právnu subjektivitu, takže na ňu nie je možné preniesť takéto oprávnenie. Opätovne zdôraznil, že ak je niekto oprávnený vymedziť mestskej polícii aj ďalšie úlohy podľa , je to iba obecné (mestské) zastupiteľstvo, a aj to len na zabezpečenie úloh samosprávy, a nie úloh štátnej správy, pričom v danom prípade plnomocenstvo z 31.8.2001 nie je takým oprávnením. V tejto súvislosti citoval zo stanoviska Ústavného súdu SR vysloveného v náleze z 26.3.1997, ktorý je na rozdiel od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. , na ktoré odkazoval prvostupňový súd, publikovaným rozhodnutím a možno ním úspešne argumentovať. Je neprípustné zamieňať vykonávanie odťahov Mestom E. na základe živnostenského oprávnenia, kedy ide o tzv. dobrovoľné odťahy, s vykonávaním odstraňovania vozidiel na základe ust. , keď ide o tzv. nútené odťahy. Okrem toho v ust. obsahuje taxatívny výpočet donucovacích prostriedkov, ktoré môže mestská, resp. obecná polícia používať a odstránenie (odťah) motorového vozidla v uvedenom výpočte nie je obsiahnutý. Rozširovanie donucovacích prostriedkov mestskej polície žalobcom podľa potrieb mesta, bez opory v príslušných zákonoch je neprípustné a takýmto rozšírením dochádza k vážnemu zásahu do vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Na tomto základe konštatoval, že odstránenie vozidla nebolo uskutočnené na to oprávnenou osobou spôsobom zákonom určeným, a preto žalobca nie je oprávnený žiadať akúkoľvek náhradu nákladov s tým spojených. Poukázal ďalej na to, že podľa a môže správca cesty požadovať iba náklady, ktoré boli skutočne, preukázateľne a priamo vynaložené na odstránenie vozidla v konkrétnom prípade. Výška týchto nákladov musí byť v každom prípade individuálna, závislá od vzdialenosti z miesta, kde sa odťah uskutočňuje a od dopravných technológií - teda nie paušálne, ako to praktizuje žalobca. Dal do pozornosti to, že rozsudok neobsahuje právnu kvalifikáciu nároku žalobcu, keď iba uvádza dikciu bez akéhokoľvek právneho záveru. Keďže žalobca nepreukázal výšku svojho nároku, mal prvostupňový súd uplatniť svoju diskrečnú právomoc a použiť správne úvahu v súlade s ust. , čo sa však nestalo. Keďže súd nemal ustálený ani právny záver ohľadom uplatneného nároku, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a teda zmätočné, a preto uplatnil odvolací dôvod podľa v spojení s Nesúhlasil ani s tým, ako sa súd vysporiadal s uplatnenými úrokmi z omeškania, nakoľko inštitút úrokov z omeškania je naviazaný na omeškanie dĺžníka splnením jeho záväzku vyplývajúceho zo súkromného práva, kým uplatnený nárok je nárokom z verejného práva. S prihliadnutím na nesprávne právne posúdenie základu nároku, ako aj jeho výšky a príslušenstva uplatnil súčasne aj odvolací dôvod podľa Bol tiež toho názoru, že orgány verejnej správy sú povinné v každom prípade sa pokúsiť o zmierne vybavenie veci a musia dbať o to, aby činnosť verejnej správy bola hospodárna a zbytočne nezaťažovala účastníkov a iné osoby a keďže orgány verejnej správy majú prístup do evidencie motorových vozidiel, bolo možné

zistiť, kto je vlastníkom, resp. prevádzkovateľom predmetného motorového vozidla, zlustrovať kontakty na takúto osobu a prípadne ju rýchlo vyhľadať a umožniť jej nápravu prípadného vadného stavu. Ak by žalobca prostredníctvom Mestskej polície E. bol takto postupoval, veľmi rýchlo by zistil kontakt na jej spoločnosť a mohol jej tak umožniť, ak to považoval za porušenie zákona, nápravu uvedeného stavu. Príkladmo ďalej uviedol nezrozumiteľnosti v rozsudku v súvislosti s právnym posúdením veci čo nasvedčuje o nezorientovaní sa súdu v danej veci.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že ho pokladá za irelevantné, skutočnosti uvedené v odvolaní už boli predmetom predchádzajúcich pojednávaní v danej veci, na ktorých sa vo veci dostatočne vyjadril. Súhlasí s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a rozhodnutie považuje za vecne správne. Nestotožnil sa s názorom odvolateľa, že len obecné (mestské) zastupiteľstvo je oprávnené vymedziť mestskej polícii aj ďalšie úlohy podľa dôvodiac, že vymedzuje, v ktorých prípadoch je potrebné rozhodnutie mestského zastupiteľstva. Zotrváva na svojom názore už vyslovenom, že primátor mesta je štatutárnym zástupcom mesto a toto zastupuje vo vnútri a aj navonok, že má právo uzatvárať dohody a zmluvy okrem tých, na ktoré potrebuje výslovný súhlas zastupiteľstva a taktiež má oprávnenie dávať úlohy svojim podriadeným zložkám, ako aj konkrétnym zamestnancom mesta. V konečnom dôsledku upravuje povinnosť správcu cesty odstrániť prekážku, preto nie je dôvod na to, aby o tom rozhodovalo mestské zastupiteľstvo. Za absurdné považuje tvrdenie žalovaného, aby pracovníci odťahovej služby zisťovali vodičov nesprávne zaparkovaných motorových vozidiel, týchto individuálne vyhľadávali a skúmali, ako ďaleko je vodič od vozidla, len preto, aby činnosť mestskej polície bola preventívnejšia a výchovnejšia a že takýto postup je nemožný a nerealizuje ho takto ani Policajný zbor SR. Keďže v odvolaní nie sú uvedené žiadne nové dôkazy ani argumentácia, ktorá by mohla byť relevantná, navrhol zamietnuť odvolanie žalobcu a potvrdiť napadnutý rozsudok.

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak

a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b) súd prvého stupňa rozhodol podľa bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,

d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa odseku 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( ), keďže v posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených v , za dodržania podmienok podľa , keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, preto ho podľa potvrdil.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na správnosť ktorých poukazuje.

Žalovaná podané odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi uvedenými v a , t.j. tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Odvolací dôvod zmysle je odôvodnený nepreskúmateľnosťou rozsudku. Tento odvolací dôvod podľa názoru odvolacieho súdu nie je daný, lebo z odôvodnenia rozsudku sú dostatočne zrejmé skutkové aj právne závery - keďže je náležite vysvetlené, z akých dôkazov súd vychádzal a ako ich hodnotil a tiež je podaný zrozumiteľný a jasný výklad, pod ktoré právne normy podriadil súd zistený skutkový stav a aké práva a povinnosti účastníkov z nej vyplynuli. Rozsudok spĺňa náležitosti vyžadované ust. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva taký výklad aplikovaných právnych predpisov, ktorý by popieral ich podstatu či význam.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

V preskúmavanej veci ide o aplikáciu ustanovenia v spojení s , resp. ods. 4 písm. a/ a v nadväznosti na , , o obecnej polícii a z tejto aplikácie vychádzajúce posúdenie, či žalobcom vykonané odstránenie motorového vozidla žalovaného prostredníctvom polície bolo možné považovať za odstránenie uskutočnené na to legitimovaným subjektom. Súd prvého stupňa aplikáciou týchto právnych predpisov na zistený skutkový stav v danej veci dospel k správnemu záveru, že odstránenie motorového vozidla vykonané Mestskou políciou E. bolo vykonané subjektom na to oprávneným, teda legitimovaným subjektom. Uvedené právne posúdenie súdu prvého stupňa je správne. Výklad uvedených zákonných noriem, ktorý si osvojil žalovaný nemôže obstáť z dôvodov, ktoré súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uvádza. Odvolací súd vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného už iba zdôrazňuje, že neurčuje, ktorá zložka obce alebo mesta ako správcu miestnej komunikácie, je oprávnená odstrániť vozidlo v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ust. a tohto zákona. Nevylučuje žiadnu z nich. Pokiaľ sa v posudzovanej veci Mesto E. ako správca miestnych komunikácií rozhodol, že odstraňovanie vozidiel bude vykonávať sám (teda nie prostredníctvom na to zriadenej alebo založenej právnickej osoby), bol v rámci svojej organizačnej štruktúry bez akýchkoľvek obmedzení oprávnený určiť, ktorý z jeho vnútorných útvarov či zložiek bude odstraňovanie vozidiel v zmysle , cit. zákona vykonávať. Pokiaľ na to určil svoju organizačnú zložku mestskú políciu, nekoná v rozpore ani so , ako to namieta žalovaný, lebo podľa ust. a tohto zákona, obecná polícia vykonáva všeobecne záväzné nariadenia obce, uznesenia obecného zastupiteľstva a rozhodnutia starostu (v meste primátora). Názor žalovaného, že primátor Mesta E. nebol oprávnený poveriť mestskú políciu odťahovaním vozidiel tak nemožno považovať za správny. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s názorom žalovaného, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca Mesto E. vykonáva činnosť podľa ako orgán verejnej správy, nárok žalobcu vrátane požadovaných úrokov z omeškania je nárokom z verejného práva, a nie práva súkromného. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na to, že úhrada nákladov za odstránenie vozidla je záväzkom toho, koho vozidlo bolo odstránené voči správcovi cesty podľa - teda ako iná skutočnosť uvedená v zákone, konkrétne vyplývajúce z Rozhodnutie o úhrade nákladov za odstránenie motorového vozidla nie je totiž rozhodnutím správneho orgánu, ale je poukážkou na plnenie, ktorá nie je vykonateľným titulom, preto nesplnenie záväzku úhrady náklady vrátane príslušenstva zakladá správcovi komunikácie nárok občianskoprávnej povahy.

Ani námietky žalovaného v odvolaní smerujúce voči výške priznaného nároku žalobcovi odvolací súd nepovažuje za náležité. Z odôvodnenia rozsudku totiž vyplýva, že súd prvého stupňa posudzoval, či

by náklady na odtiahnutie vozidla v tomto konkrétnom prípade mohli byť vo výške žalovanej sumy. Svojou voľnou úvahou, ktorá je v odôvodnení rozhodnutia náležite vysvetlená dospel k záveru, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Námietka žalovaného, že súd v danom prípade neuplatnil svoju diskrečnú právomoc v zmysle vzhľadom na uvedené neobstojí.

Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, avšak nenavrhol rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho konania, preto o náhrade jeho trov nebolo rozhodnuté a žalovaný nemal úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.