Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (29)Rozsudok_3Co-89-2012.pdf
PDF · 95.1 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/89/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci žalobcu G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, zastúpený JUDr. Petrom Čurillom, advokátom v Prešove, Hlavná 11, proti žalovanému R. O., nar. X.X.XXXX, bytom M., B. XX/X, zastúpeného JUDr. Jozefom Pribullom, advokátom v Prešove, Bajkalská 33, o určenie rozsahu dedičstva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo 4.7.2012, č. k. 9C 21/2008-232, takto jednohlasne
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že žalobu zamieta.
Priznáva náhradu trov štátu 893,90 Eur, ktorú je povinný zaplatiť žalobca na účet Okresného súdu Prešov v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Náhradu trov konania žalovanému nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom určil, že do dedičstva po nebohom V. B. zomrelom XX.X.XXXX patrí tá časť nehnuteľnosti KN 57/25 - trvalý trávnatý porast o výmere 1302 m2 zapísanej na LV č. XXXX k. ú. M., ktorej podľa znaleckého posudku Ing. V. Z., číslo posudku 17/2008 zo dňa 8.10.2008 a pripojeného geometrického plánu vyhotoveného dňa 19.9.2008, úradne overeného 3.10.2008 pod číslom 1568/08, zodpovedá nehnuteľnosť KN - C57/26 trvalý trávnatý porast o výmere 366 m2. Priznal náhradu trov štátu 893,90 Eur, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný na účet Okresného súdu Prešov v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vylovil, že o trovách konania rozhodne osobitným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol: „Žalobca podal žalobu o určenie, že nehnuteľnosť KN 57/25 - trvalý trávnatý porast o výmere 1 302 m2 zapísaná na LV č. XXXX k. ú. M. je vlastníctvom nebohého V. B., otca žalobcu a patrí do dedičstva po nebohom. Svoj nárok odôvodnil tým, že bola uzavretá kúpno-predajná zmluva 13.7.1942, ktorou stará matka F. B., rodená N. nadobudla nehnuteľnosti, ktoré boli zapísané v pôvodnej pozemno-knižnej zápisnici č. 2 a č. 220 k. ú. M.. Stará matka nehnuteľnosti odkúpila od S. B., veľkostatkára s tým, že išlo o dom súpisné číslo XX s dvorom a záhradou celkom vo výmere 6834 m2. Žalobca na základe darovacej zmluvy získal uvedené nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, poukázal na to, že parcela, ktorá je predmetom konania, patrí jemu titulom daru, ktorý nadobudol od W. M.. Odôvodňoval genézu vlastníckeho práva spornej parcele tak, že bola pôvodne vlastníctvom V. a F. W., ktorí zomreli a nehnuteľnosti nadobúdali ich dedičia, ktorí sa následne vyporiadali v rámci dohody o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. V dôsledku uvedeného spornú nehnuteľnosť získala do výlučného vlastníctva W. M., ktorá túto darovala žalovanému ako svojmu bratrancovi. Súd vypočul pri ohliadke svedkov, svedkovia, konkrétne pani W. L., potvrdila tvrdenie žalobcu, naopak svedok V. M. potvrdil tvrdenia žalovaného. Do konania bol pribratý znalec Ing. V. Z., ktorý vypracoval znalecký posudok už aj z toho dôvodu, že bol prítomný na ohliadke na mieste samom práve z dôvodu identifikácie sporenej nehnuteľnosti a možnosti tieto nehnuteľnosti si už zamerať na mieste samom. V znaleckom posudku znalec konštatuje, že sporná parcela bola súčasťou pôvodnej mpč. 199/4 - roľa o výmere 9957 m2 zapísanej v pozemno-knižnej zápisnici 480. Následne táto sporná plocha je súčasťou parcely KN 57/25 - trvalý trávnatý porast o výmer 1302 m2, zapísaná na LV č. XXXX, ktorá patrí žalovanému. Keďže žalovaný trval na tom, aby sa znalec zaoberal predovšetkým otázkou z akej pôvodnej mpč. sporná časť parcely vznikla a na základe toho žiadal vyhodnotiť listinné dôkazy, bol pribratý znalec Ing. E.. Tento nedospel ku konkrétnym záverom vzhľadom k tomu, že podľa jeho stanoviska nebolo možné dospieť k takýmto konkrétnym záverom, aj keď súd sa domnieva, že súčasťou jeho znaleckého posudku (na čl. 146-153) sa nachádzajú dostatočné listinné dôkazy, ktoré bolo možné zabezpečiť prostredníctvom Štátneho archívu Prešov. Obaja účastníci zhodne potvrdili, že sporné nehnuteľnosti sa využívali ako roľnícka usadlosť a z týchto dôvodov možno prijať záver, že napriek tomu, že kúpne zmluvy boli špecifikované na konkrétne mpč. parcely, t. j. právna predchodkyňa žalobcu kúpila parcelu 119/3 a právna predchodkyňa žalovaného č. 119/4, tak z listinných dôkazov vyplýva, že obaja to kupovali od veľkostatkára S. B. a tieto pozemky tvorili jeden celok. Následne po kúpe nehnuteľnosti boli tieto reálne rozdelené v prírode a takto právnymi predchodcami užívané. Svedčia o tom aj obrázky, ktoré mal k dispozícii znalec Ing. V. Z., nie len ako letecké snímky, ale aj ako dobové zábery na samotnej nehnuteľnosti. Žalobca predložil súdu dôkaz o tom, že titulom bola kúpna zmluva z roku 1942, predložil dôkaz jednak svojim výsluchom ale aj výsluchom svedkyne a potvrdením Poľnohospodárskeho družstva Svinia, že túto nehnuteľnosť nerušene užívali ako svoju vlastnú, ešte stará matka žalobcu a následne jeho otec od roku 1942, aj po roku 1950. Teda po účinnosti stredného Občianskeho zákonníka, vlastnícke právo titulom vydržania predchodca žalobcu nadobudol najneskôr k 1.1.1961“.
Žalovaný v odvolaní namietal, že prvostupňový súd v rozpore s vykonaným dokazovaním dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil. Súd poukazuje v odôvodnení rozhodnutia na znalecké posudky, avšak z nich vôbec nevyplývajú skutočnosti, ktoré súd v odôvodnení rozsudku uvádza. Práve naopak zo znaleckých posudkov jednoznačne vyplýva, že sporná časť parcely bola vždy súčasťou pôvodnej mpč. parcely 119/4 - roľa o výmere 9957 m2 zapísaná v pozemno- knižnom protokole, z ktorej bola vytvorená aj parcela č. KN-C č. 57/25, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Prvostupňový súd dobromyseľnosť právneho predchodcu žalobcu odvodzuje od kúpnej zmluvy z roku 1942, pričom zmluva sa netýkala sporenej časti pozemku. Z ohliadky, ktorú súd vykonal bolo jednoznačne preukázané, že predchodca žalobcu spornú časť pozemku nikdy neužíval a ani užívať nemienil, lebo vedel, že nie je v jeho vlastníctve. Právny predchodca žalobcu nielenže nesplnil ani jednu z predpokladaných podmienok vydržania, ale nikdy nemal ani v úmysle tvrdiť, že je vlastníkom spornej časti parcely. Právny predchodca žalobcu počas svojho života nenadobudol vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, a preto časť pozemku parcely KNC č. 57/25 k. ú. M., nemôže patriť do dedičstva po nebohom V. B.. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a priznal žalovanému trovy prvostupňového a odvolacieho konania, ktoré vyčísli v lehote troch dní. Alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobca k podanému odvolaniu uviedol, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnemu právnemu záveru, preto predmetné rozhodnutie považuje za zákonné. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdil.
Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p. nariadil na prejednanie podaného odvolania pojednávanie. V súvislosti s predvolaním na nariadené pojednávanie dal účastníkom na vedomie v zmysle ustanovenia § 213 ods. 2 O. s. p. aj možnosť, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 460, § 482 a § 483 Občianskeho zákonníka i § 91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku na posúdenie predmetnej veci. Na nariadenom pojednávaní odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 212 ods. 1 a 3 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
Podstatným pre rozhodnutie v prejednávanej veci bolo posúdenie vecnej legitimácie vo veci určenia predmetu dedičstva.
Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR.
Občiansko-právne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Predpokladmi dedenia sú a/ smrť fyzickej osoby, b/ existencia dedičstva, c/ spôsobilý dedič.
Z ustanovenia § 91 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba.
Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu na jeho späťvzatie na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane (§ 91ods. 2 O. s. p.).
O spoločné práva a povinnosti ohľadne ktorých sa rozhodnutie musí vzťahovať na všetkých účastníkov konania, ktorí vystupujú na jednej strane a úkony jedného z nich platia aj pre ostatných sa jedná vtedy, ak podľa ustanovení hmotného práva je právo alebo povinnosti, o ktoré v konaní ide, nedeliteľnej povahy. Tak je tomu napríklad v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva patriaceho viacerým podielovým spoluvlastníkom. V konaní o neplatnosť závetu poručiteľa, ktorý zanechal viac dedičov, v konaní o popretí rodičovstva a podobne (viď R1/1975).
Ak bolo v konaní o dedičstve právoplatne rozhodnuté o dedičstve, je toto rozhodnutie súdu záväzné (§ 159 ods. 2 v spojení s § 135 ods. 2 O. s. p.) a súd je povinný z tohto rozhodnutia vychádzať aj pri prejednávaní a rozhodovaní iných vecí.
Odvolací súd poukazuje nato, že v predmetnom konaní určovací návrh spočívajúci v tom, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda, že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práva a povinnosti sa takéto určenia týkajú. Takou osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom prípadne jeho právnym nástupcom.
K nadobudnutiu dedičstva nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté, konanie o dedičstve začína aj bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známi pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva, alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva , alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu, tú teda nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, a to najmä kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov.
Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí, alebo majetkových práv patriacich do dedičstva, sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O. s. p..
To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne veci, o ktorú ide v občianskom súdnom konaní, vedenou s inou osobou ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým dedičom) vyporiadané. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní o dedičstve prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce z ustanovenia § 91 ods. 2 O. s. p.
V prejednávanej veci na základe podanej žaloby sa nepochybne rieši spornosť aktív dedičstva po poručiteľovi V. B., zomrelom XX.X.XXXX medzi žalobcom a žalovaným, pričom žalobca je jedným z prichádzajúcich do úvahy dedičov po tomto poručiteľovi. Ďalšími do úvahy prichádzajúcimi dedičmi po V. B. sú deti poručiteľa: W. N. rodená B., K. M., rod. B., J. K., rod. B., W. Z., rod. B., N. B. a právom neb. V. B., ktorý zomrel v roku XXXX jeho deti: V. B., L. N., rod. B. a W. B..
V konaní kde sa rieši spornosť dedičského práva každopádne musia byť aj ostatní dedičia účastníkmi konania, pretože tu ide o nerozlučné spoločenstvo v zmysle ustanovenia § 91 ods. 2 O. s. p.. Účasť všetkých dedičov je nevyhnutná bez ohľadu na to, aký majú postoj k prípadnému vyriešeniu spornosti tohto dedičského práva, teda či sa k sporenej otázke stavajú odmietavo alebo vystupujú pasívne, alebo či vôbec nevystupujú (viď aj rozsudok najvyššieho súdu SR 3Cdo 131/99).
Uvedená skutočnosť sama o sebe zakladá dôvod pre zamietnutie podanej žaloby. O nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2 O. s. p. ide vtedy, keď z hľadiska hmotno-právneho je predmetom konania právo alebo povinnosť nedeľnej povahy a je potrebné, aby sa účinok rozsudku vzťahoval spoločne na všetkých účastníkov. Prvým predpokladom kladného meritórneho rozhodnutia v predmetnej veci bolo teda to, že žalobca, ktorý uplatňuje nárok na určenie, že do dedičstva po poručiteľovi V. B. patrí časť k nehnuteľnosti, sa podriadi aj tomu, aby účastníkmi konania boli všetci do úvahy prichádzajúci dedičia po označenom poručiteľovi. Ak tatko neurobil, je to dôvod pre zamietnutie podanej žaloby.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd podľa § 220 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol. Nebolo dôvodu, aby sa odvolací súd zaoberal ďalšími skutočnosťami, ktoré viedli súd prvého stupňa k jeho rozhodnutiu. Presahujú totiž rámec potrieb meritórneho rozhodnutia o podanej žalobe.
Pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo zmenené súd v zmysle ustanovenia § 224 ods. 2 s použitím ustanovia § 142 ods. 1 O. s. p. rozhodol aj o náhrade trov konania a o náhrade trov štátu.
O náhrade trov štátu odvolací súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd prizná.
Trovy štátu pozostávajú z vyplatených záloh na znalecké dokazovanie zo štátnych prostriedkov pre znalcov Ing. Z. vo výške 664,38 Eur, Ing. W. vo výške 229,52 Eur a Ing. E. vo výške 281,15 Eur, spolu 1.175,05 Eur. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto je povinný platiť trovy štátu. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov z 21. 06. 2007 č. k. 9C 21/2007-17 bol žalobca oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Ako vyplýva z potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch (č. l. 16) žalobca je ženatý, je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 191,50 Eur, jeho manželka je zamestnaná a je vlastníkom rodinného domu a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX k. ú. M.. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd prehodnotil majetkové pomery žalobcu a dospel k záveru, že oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu nie je dôvodné. Po prehodnotení majetkových pomerov žalobcu je dôvodné podľa názoru odvolacieho súdu oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v rozsahu 24 %. Trovy, ktoré
v konaní platil štát predstavujú 1 175,05 Eur (100 %). Pri žalobcovom čiastočnom oslobodení od súdnych poplatkov (24 %), odvolací súd zaviazal žalobcu ako neúspešného účastníka konania zaplatiť trovy štátu v rozsahu 76 %, t. j. vo výške 893,90 Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Pre rozhodnutie o trovách konania odvolací súd aplikoval ustanovenie § 224 ods. 2, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1,2 O. s. p.. Žalobca ako neúspešný v spore nemá nárok na náhradu trov konania a žalovaný úspešný v konaní si uplatnil náhradu trov konania, ktorú v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia, nevyčíslil. Okrem trov právneho zastúpenia žalovanému iné trovy zo spisu nevyplývajú. Preto odvolací súd náhradu trov konania úspešnému žalovanému nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.