Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_22CoE-9-2013.pdf
PDF · 81.01 KB
Case nature
Area
Subarea
22CoE/9/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o. IČO: 35 724 803, so sídlom Údernícka 5, Bratislava, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 proti povinnému I. Y., bytom D. č. X., XXX XX D. P., o vymoženie 1017,96 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 3Er 447/2012-45 zo dňa 7.12.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2011-7197 zo dňa 23.4.2012, právoplatný 17.5.2012 a vykonateľný 20.5.2012. V tomto exekučnom konaní sa vymáha plnenie zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X uzavretej 15.11.2005 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., Suché mýto 4, Bratislava (právny predchodca oprávneného) a povinným, na základe čoho mal povinný zaplatiť 1 017,96 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 751,62 Eur od 11.12.2009 do zaplatenia, poplatok za podanie návrhu na vydanie rozhodcovského rozsudku 37,20 eur, správne náklady 19,92 eur a trovy právneho zastúpenia 247,74 Eur.
Prvostupňový súd tento zmluvný vzťah s odkazom na §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka posúdil ako spotrebiteľský, pričom uzavretá zmluva je formulárovou, typovou zmluvou. Súd zistil, že zmluva odkazuje na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy a ktoré v bode 18. obsahujú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory z bankových obchodov alebo v súvislosti s nimi bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd. Súd zhodnotil, že ide o rozhodcovskú doložku, ktorú si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, navyše znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, spotrebiteľ ani nemal na výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami. Súd uviedol, že aj miesto rozhodcovského konania nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti (rozsudok Oceáno grupo Editorial C-240/98 až C-244/98).
S použitím aj Smernice Rady 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách , rozsudkov Súdneho dvora ES C-240/98 (vyššie uvedený), C-168/05 Elisa Maria Mostaza Claro vs. Centro Móvil Milenium SL (k ex offo povinnosti vnútroštátneho súdu skúmať nekalú povahu zmluvných
podmienok), k tomu tiež rozsudok C-243/08 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustinké Györfi, súd uzavrel, že rozhodcovská doložka v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný pre jej rozpor s právom, a preto bolo dôvodné zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia z tohto dôvodu, ktorý dopadá na celé exekučné konanie.
Proti uzneseniu podal odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru oprávneného prvostupňový súd prekročil preskúmavaciu činnosť zverenú mu Exekučným poriadkom. Pri tom poukázal na ust. § 35 a 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK) a § 159 O.s.p., v zmysle ktorých je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok spôsobilým podkladom pre výkon exekúcie. Podľa jeho názoru súd môže nanajvýš zastaviť exekúciu, nie neudeliť poverenie. Nemôže preskúmať rozhodcovský rozsudok z pohľadu jeho súladu s hmotným právom, pretože ide o zásah do práva oprávneného na súdnu ochranu. Súd môže skúmať len povahu plnenia, nie rozhodnutie samotné. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-40/08, bod 37, 47 v súvislosti so stabilitou práva a napadnuteľnosťou konečných rozhodnutí súdov a nemožnosťou úplne nahrádzať celkovú pasivitu spotrebiteľa. Poukázal aj na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ohľadom platnosti - neplatnosti celej rozhodcovskej doložky, ak by aj niektoré z jej ustanovení bolo neprijateľným. Mal za to, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere (kde bol dlžník spotrebiteľom) nie je možné práva a povinnosti z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. §52 až §54 OZ. Záverom poukázal na rozhodnutie NS SR 3M Cdo 11/2010 a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Žiadal aj náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie bolo uskutočnené na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010 , uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 2164/10.
Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, pretože podľa § 53 ods.5 OZ je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet.
Predmetná rozhodcovská doložka tak ako vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok upravuje riešenie sporov prostredníctvom rozhodcovského súdu.
Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“
Odvolací súd sa stotožňuje s prvostupňovým súdom aj v závere o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z geografických dôvodov. Závery prvostupňového súdu sú správne. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/08 -C-241/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom ).
Na základe uvedených záverov správne prvostupňový súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia zamietol.
Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ bolo upravené v OZ až od 1.1.2008 a teda nie je aplikovateľné na predmetnú vec. Spotrebiteľská zmluva bola uzavretá v novembri 2005. Na veci to však nič nemení, pretože súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej doložky pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Rozhodcovská doložka, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na neprijateľnom mieste, je v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Ustanovenie § 23a zákona č. 634/1992 Z.z. upravovalo, že typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon).
Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva, pretože oprávnený bol v odvolacom konaní neúspešný a povinnej a súdnemu exekútorovi v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.