Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-8Er/270/2009

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: G. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. T., Ľ.. Š. XXXX/ XX, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.354,40 eura s príslušenstvom, trov základného konania a trov exekúcie, t a k t o

rozhodol:

I/. Súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

II/. Súd exekúciu vyhlasuje z a n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e.

III/. Súd povinnému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

IV/. Oprávnený j e p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému

náhradu trov exekúcie v sume 39,83 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto

uznesenia.

odôvodnenie:

Okresný súd Dolný Kubín uznesením č.k. -29 29.09.2011 vydaným vyšším súdnym úradníkom, exekúciu vedenú na návrh oprávneného voči povinnému postupom podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku zastavil a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť trovy exekúcie, ktoré súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému v konaní vznikli vo výške 39,83 eura. Dôvodom pre zastavenie exekúcie bolo zistenie, že exekúcia voči povinnému začala na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý súd posúdil ako rozhodnutie vydané v rozpore s platným právom. Predmetné uznesenie bolo právnemu zástupcovi oprávneného doručené do vlastných rúk dňa 04.10.2011, povinnému dňa 15.10.2011 a súdnemu exekútorovi dňa 05.10.201, a dňa 19.10.2011 bolo súdu v zákonom stanovenej lehote doručené odvolanie oprávneného. V odvolaní oprávnený poukázal na to, že exekučný súd nesprávne označuje povinného v tomto konaní ako spotrebiteľa a nesprávne poukazuje na smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko smernice majú len nepriamu záväznosť a pre jednotlivé členské štáty ES sú záväzné len pokiaľ ich konkrétny členský štát v stanovenej dobe neimplementuje do svojho právneho systému. Keďže podľa názoru oprávneného v tomto prípade bola smernica Rady 93/13/ EHS implementovaná do právneho systému platného na území SR ešte v rámci tzv. „prístupového obdobia“, slovenský súd ju nemôže používať ako prameň práva, ale musí na riešenie aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá. Oprávnený namieta, že postavenie povinného nie je v tomto prípade možné chápať ako spotrebiteľa, že v zmluve dohodnutá rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko každej zmluvnej strane umožňuje domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania, teda zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Vzhľadom na

uvedené by prijatie argumentácie súdu znamenalo pre dodávateľa len jediné, a to úplné znemožnenie využitie rozhodcovského konania, pritom je zrejme, že z ustanovenia v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. V danom prípade prebiehalo rozhodcovské konanie podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe zákona o rozhodcovskom konaní. V závere odvolania oprávnený poukázal na skutočnosť, že aj keď exekučný titul priznáva osobe oprávnenej zákonom nedovolené plnenie, zastavením exekúcie v celom rozsahu exekučným titulom priznaného plnenia by došlo k odňatiu účinnej ochrany práv oprávneného pred súdom. Zároveň oprávnený vyjadril nesúhlas s tým, aby bol zaviazaný k náhrade trov exekúcie. S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil.

Vzhľadom k tomu, že zákonná sudkyňa odvolaniu oprávneného nemienila vyhovieť v celom rozsahu spis bol na rozhodnutie o odvolaní postúpený dňa 17.10.2011 Krajskému súdu Žilina.

V priebehu odvolacieho konania bol tunajšiemu súdu dňa 07.09.2012 doručený návrh oprávneného na prerušenie konania postupom podľa a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu. Uvedeným návrhom oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu opätovne poukázal na nesprávnu interpretáciu exekučného súdu týkajúcu sa použitia smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 a žiadal, aby súd konanie prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil ním navrhnuté prejudiciálne otázky.

Odvolací súd o oprávneným podanom odvolaní rozhodol uznesením sp. zn. zo dňa 16.10.2012 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že prihliadol na vadu v konaní pred súdom prvého stupňa, pretože táto aj keď nebola odvolaním vytýkaná, mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Táto vada spočívala v tom, že prvostupňový súd sa pred vydaním uznesenia o zastavení exekúcie nezaberal procesným návrhom organizácie Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, zo dňa 16.08.2011, ktorým tejto subjekt žiadať zastaviť exekúciu, vylúčiť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie a to na základe oznámenia o vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka, čím nebol v konaní ustálený okruh účastníkov. Odvolací súd uviedol, že úlohou prvostupňového súdu bude v ďalšom konaní procesne sa vysporiadať s oznámením vstupu vedľajšieho účastníka do exekučného konania a to tak, že ak prvostupňový súd zastáva názor že v exekučnom konaní je vedľajšie účastníctvo ako inštitút možné, bude jeho povinnosťou v ďalšom konaní postupovať podľa v spojení s a vyžiadať si stanovisko povinného k vstupu vedľajšieho účastníka na stranu povinného ako aj stanovisko oprávneného, pretože títo sa k oznámeniu o vstupe doposiaľ nevyjadrili. V prípade negatívneho vyjadrenia sa k vstupu vedľajšieho účastníka, bude potrebné aby exekučný súd rozhodol o prípustnosti vedľajšieho účastníctva v zmysle v spojení s . V prípade, že prvostupňový súd zaujme právny názor, že vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní ako inštitút nie je možné aplikovať, odvolací súd uložil o tom rozhodnúť osobitným uznesením. Vzhľadom na uvedené poukázal odvolací súd na to, že v tomto štádiu konania je rozhodnutie o zastavení exekúcie predčasné a predtým, ako bude ustálené postavenie Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS v exekučnom konaní, nie je možné v konaní pokračovať. Ďalej odvolací súd v súvislosti s návrhom oprávneného na prerušenie konania uviedol, že pred rozhodnutím vo veci samej bude potrebné, aby prvostupňový súd sa vysporiadal aj s týmto návrhom oprávneného na prerušenie konania. V prípade ak prvostupňový súd , pre ktorého bude posúdenie tohto návrhu priamym podkladom pre vydanie meritórneho rozhodnutia, nevyhovie návrhu oprávneného, nič mu nebráni podať voči tomuto výroku prvostupňového súdu odvolanie, čím bude zabezpečená jeho ochrana v tom zmysle, že v prípadnom odvolacom konaní, bude mať oprávnený možnosť reagovať na konkrétne právne argumenty súdu prvého stupňa, s ktorými môže polemizovať a ktoré budú predmetom prieskumu v odvolacom konaní bez toho, aby bolo potrebné podávať nový návrh na prerušenie konania s možným rizikom prekážky res iudicata. Zároveň odvolací súd poznamenal, že o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v novom rozhodnutí vo veci podľa .

V rámci opätovného rozhodovania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, návrhu oprávneného na prerušenie konania a návrhu Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFR na prerušenie konania a vylúčenie súdneho exekútora, tunajší súd riadiac sa pokynom Krajského súdu Žilina, ako

odvolacieho súdu, obsiahnutom v uznesení sp. zn. zo dňa 16.10.2012 mal zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. preukázané, že dňa 17.08.2011 bolo súdu v predmetnom konaní doručené podanie Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Nitra, Petzwalova 12, IČO: 42 205 735, označené ako:„I. Návrh na zastavenie exekúcii uvedených v prílohe, II. Podnet na vylúčenie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a III. Oznam o vstupe vedľajšieho účastníka v konaniach uvedených v prílohe“, ktoré podanie sa malo týkať aj exekúcie vedenej na návrh oprávneného proti povinnému - . Podaný návrh združenie odôvodnilo tým, že v predmetných exekúciach sa vymáha plnenie v rozpore s dobrými mravmi, plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, podľa neprijateľnej rozhodcovskej doložky a bola použitá nekalá obchodná praktika. Osobitne združenie vo svojom podaní poukazuje na neprijateľnú rozhodcovskú doložku, na neprijateľnosť ktorej mala poukázať Európska komisia v liste zo dňa 14.09.2011 (s odkazom na internetovú stránku), poukazuje na poplatok za úver, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom a napokon poukazuje na úroky z omeškania, ktoré predstavujú 91,25 %, ktoré sú v občianskoprávnych veciach v rozpore s Obč. zákonníka a nariad. vlády č. a v obchodných veciach sú pre ich extrémnu výšku v rozpore s poctivým obchodným stykom. Predmetným podaním združenie podalo podnet na vylúčenie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorý má vykonávať exekúcie pre POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako svojho bývalého zamestnávateľa. Čo sa týka svojho vstupu do predmetného exekučného konania združenie poukazuje na ustanovenie s uvedením stanoviska, že sú mu známe názory, že v exekúcii je vedľajšie účastníctvo neprípustné, no považuje ich za prekonané, nakoľko nerešpektujú ustanovenia v spojení s os. 4 . Združenie zároveň uviedlo, že si uplatňuje náhradu trov, ktoré mu mali vzniknúť „poradenstvom advokátskych kancelárii“.

S poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR (uznesenie zo dňa 10.10.2012, sp. zn. ), riadiac sa pokynom odvolacieho súdu , tunajší dňa 10.01.2013 uznesením č. k. -66 rozhodol, že „doručením písomného oznámenia Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, že vstupuje do exekučného konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. ako vedľajší účastník na strane povinného, nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu v konaní“. Predmetné uznesenie po tom, ako voči nemu nepodal opravný prostriedok žiaden z účastníkov konania (vrátane Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS), nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.02.2013. Vzhľadom na predmetné rozhodnutie, sa súd ďalej nebude zaoberať ani návrhom Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFR na vylúčenie súdneho exekútora, ani jeho návrhom na zastavenie exekúcie a na podanie Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFR zo dňa 16.08.2011, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 17.08.2011 nebude už v ďalšom konaní prihliadať.

Po ustálení okruhu účastníkov konania tak, ako je vyššie uvedené, sa súd riadiac sa pokynom odvolacieho súdu obsiahnutým v uznesením sp. zn. zo dňa 16.10.2012 pred rozhodnutím vo veci samej - o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, sa zaoberal návrhom oprávneného zo dňa 03.09.2012, ktorým oprávnený žiadal prostredníctvom právneho zástupcu o prerušenie konania postupom podľa os. 1 písm. c) a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a o ktorom tunajší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia z dôvodu, že nedospel k záveru, že v danej veci je potrebné obrátiť sa s predbežnými otázkami, tak ako ich formuloval v podanom návrhu na prerušenie konania oprávnený, na Súdny dvor EÚ. Súd je tohto názoru, že aj keď podľa , podľa ktorého súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy, neznamená to, že vnútroštátny súd je povinný vždy a za akýchkoľvek okolností požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Takáto povinnosť vnútroštátneho súdu aj keď je zakotvená v druhej vete článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, neznamená, že sa jedná o povinnosť absolútnu a vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka týkajúca platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zároveň na prejedanie Súdnemu dvoru nastolená prejudiciálna otázka nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu. Jej prípadné zodpovedanie musí mať reálne dosah na prebiehajúci spor a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

Oprávnený v podanom návrhu na prerušenie konania odvolaní žiadal, aby Súdnemu dvoru bola na rozhodnutie predložená prejudiciálna otázka ním formulovaná takto: „Či sa má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že sa za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov“. Súd je toho názoru, že ani v pôvodnom rozhodnutí o zastavení exekúcie nedospel k záveru že na rozhodcovskom súde nie je možné rozhodovať spory so spotrebiteľom, naopak, exekučný súd dôsledne preskúmal len či v tomto konkrétnom prípade bola rozhodcovská doložka medzi oprávneným a povinným v zmluvnom vzťahu týkajúcom sa úveru individuálne dojednaná. Po preskúmaní zabezpečených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, konkrétna rozhodcovský doložka, tak ako je obsiahnutá v čl. 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (VPPÚ) nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, je neprijateľnou, spotrebiteľa zaväzujúcou podmienkou a núti ho podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred konkrétnym rozhodcovským súdom, čo je v rozpore s platným právom. Ako druhú, žiadal oprávnený prejednať v prípade negatívnej odpovede na prvú otázku formulovanú ako: „Či je možné ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu“. Túto otázku však nepovažuje súd za relevantnú pre rozhodnutie v tejto veci a poznamenáva, že Smernica Rady 93/13/EHS uvádza v čl. 3, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Základné predpoklady pre posudzovanie zmluvných podmienok sú upravené priamo v čl. 3 uvedenej smernice, ktorý bol transportovaný do nášho právneho poriadku novelou , a to v znení . Vzhľadom na uvedené, pokiaľ príslušný súd dospeje k záveru, že daná podmienka v spotrebiteľskej zmluve nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a zároveň spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa, bude ju považovať za neprijateľnú, a to bez ohľadu na to, sa nachádza medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami tak ako sú obsiahnuté v prílohe k smernici resp. v . Čo sa týka tretej otázky, „ či je v súlade s čl. 17 a čl., 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotné ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi“, súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora obsiahnuté v rozhodnutí vo veci Pohotovosť - C-76/10, kde v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť, aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v úverovej zmluve uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Konštantná judikatúra Súdneho dvora teda pripúšťa aj vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade ich zistenia je súd povinný vyvodiť všetky relevantné dôsledky. Uvedeným následkom vychádzajúc z vnútroštátneho práva je zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ako aj zastavenie exekúcie podľa , Exekučného poriadku, ktoré majú za následok, že pohľadávku oprávneného voči spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť. S poukazom na uvedené je súd oho názoru, že vnútroštátny súd vo všeobecnosti môže svojim rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, a uvedený postup nie je v rozpore s čl. 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva ani v rozpore s čl. 47 Charty o práve na spravodlivý proces.

S poukazom na uvedené súd nedospel k záveru, že by v predmetnom konaní existovala potreba obrátiť sa s oprávneným formulovanými predbežnými otázkami výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, preto návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

Podľa , kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa prvá veta , ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Vychádzajúc z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky -19, „podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“.

Napriek tomu, že exekučný súd už raz v predmetnom konaní preskúmal žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ktorým je v tomto prípade rozhodcovský rozsudok a vydal exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie voči povinnému, bolo potrebné vzhľadom na normy spotrebiteľského práva, platnú judikatúru tuzemských súdov ako aj Súdneho dvora EÚ podrobiť exekučný titul a záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere, v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, opätovnému preskúmaniu v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Súd preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku opätovne preskúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, oboznámil sa s listinami, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku a zistil, že návrhom spísaným pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 14.08.2009 sa oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu domáhal vykonania exekúcie voči povinnému pre vymoženie sumy 1.354,40 eura s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave (ďalej ako „rozhodcovský súd“) zo dňa 20.07.2009 sp. zn. SR 06694/09 (ďalej ako „rozhodcovský rozsudok“), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.07.2009 a vykonateľnosť dňa 23.07.2009.V exekučnom titule bola uložená povinnému povinnosť zaplatiť sumu 1.354,40 eura spolu s 0,25 % denným úrokom z omeškania zo sumy 757,47 eura od 13.02.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 315,55 eura, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd mal preukázané, že vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere č. 5760640 uzatvorenej dňa 27.05.2008, záväzky z ktorej povinný riadne a včas neplnil. Súčasťou zmluvy o úvere boli „Všeobecné podmienky poskytnutia úveru“ (ďalej len „VPPÚ“).

Podľa o rozhodcovskom konaní (ďalej ako „ “), tuzemský rozhodcovský rozsudok je rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.

Podľa , , , súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v a alebo, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa , súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Ustanovenie zakotvuje osobitnú prieskumnú právomoc exekučného súdu a takéto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol a môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní ( ), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom, exekučný súd nanovo skúmal, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekúcie voči povinnému a keďže takáto exekúcia voči povinnému už začala, nanovo posudzoval či existujú dôvody na jej vedenie. Jedným z týchto predpokladov je preskúmanie exekučného titulu, bez ktorého exekúciu nie je možné vykonať. Exekučný poriadok vo vyššie citovanom ustanovení tretia veta Exekučného poriadku zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a v ust. uviedol, že exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona, ktorým je v tomto prípade aj zákon o rozhodcovskom konaní. Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené posudzuje exekučný súd kedykoľvek v priebehu konania a to aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd pri posudzovaní či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, vychádzal z vnútroštátnych právnych predpisov ako aj z noriem európskeho práva. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že vzťah ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným je nesporne vzťahom spotrebiteľskoprávnym, keďže tento vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy - zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa účinného do 31.10.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa , ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľná (nekalá) podmienka je taká zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 2, čl. 3 ods. 1, ods. 2 smernice Rady č. 93/13/EHS). Zákon síce explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej podmienky a tiež, nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná, no pokiaľ však zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany spotrebiteľskej zmluvy, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné podotknúť, že nekalá zmluvná podmienka a rozhodcovská doložka a možnosti jej posúdenia v exekučnom konaní už bola predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor EÚ už v rozsudku C-40/08 Asturcom č.51 judikoval, že „Smernica Rady 93/13/EHS, z 5.apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí pokiaľ má za tým účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve uzatvorenej medzi predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Súd tak zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy“.

Súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku opätovne preskúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom zistil taký rozpor so zákonom, pre ktorý bolo potrebné exekúciu, ktorá začala na návrh oprávneného voči povinnému a ktorá je vedená súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Krutým, č. EX 8411/2009 vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť. Právomoc rozhodcovského súdu resp. rozhodcu rozhodovať v danej veci bola daná na základe zmluvy medzi oprávneným a povinným, ktorú uzavreli dňa 27.05.2008, ktorej obsahom resp. obsahom VPPÚ je rozhodcovská doložka. Súd preskúmal povahu rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným, ktorá je obsiahnutá len vo všeobecných podmienkach a zistil, že „ v zmysle čl. 17 VPPÚ sa oprávnený s povinným dohodli na rozhodcovskej doložke, podľa ktorej „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku, skúmal všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi veriteľom a dlžníkom v neprospech dlžníka - spotrebiteľa a zistil, že oprávnený v tomto konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že poskytol povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky. Je zjavné, že aj v tomto prípade je rozhodcovská doložka súčasťou VPPÚ, ktoré používa oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu a spotrebiteľ, v tomto prípade povinný, nemal možnosť výberu, nakoľko ak by aj mal výhrady ku ktorémukoľvek ustanoveniu VPPÚ, napr. k ustanoveniu o rozhodcovskej doložke, v takomto prípade, by mu oprávnený predmetný úver neposkytol, pre nesplnenie obchodných podmienok. Súd zastáva názor, že ani v tomto prípade rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardných obchodných podmienok. Povinný mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa so všetkým týmto VPPÚ. Rozhodcovská doložka vyžaduje od povinného aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu pred presne určeným rozhodcovským súdom, teda aby sa podrobil konaniu, v ktorom má vzniknúť už judikovaný záväzok arbitra, ktorého si vybral vopred oprávnený ako veriteľ. „Pokiaľ je, zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybností o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“ (uznesenie ÚS SR z 24. 2. 2011, č. k. -19).

T o, že oprávnený nemal v úmysle uzatvárať v rámci VPPÚ s povinným žiadne dohody a teda ani dohodu o rozhodcovskej doložke, dokumentujú aj posledné ustanovenia zmluvy o úvere z 27.05.2008 kde je uvedené, že „Dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať“. V tomto prípade sa jedná o jednostranné podmienky veriteľa - oprávneného, na základe ktorých poskytuje spotrebiteľovi - v tomto prípade aj povinnému, ale aj komukoľvek inému úver, ak tieto podmienky spĺňa a súhlasí s nimi. Je na mieste si uvedomiť aj okolnosť, že oprávnený si v zásade vopred určil aj rozhodcu, ktorý bude v predmetnej veci rozhodovať. Nie je nepodstatné, že oprávnený je právnická osoba založená za účelom podnikania s cieľom dosahovania zisku. Oprávnený zmluvy o úvere uzatvára v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci pred rozhodcom zaplatil poplatok. Záujmom takéhoto rozhodcu ale aj oprávneného bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých mu bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Vychádzajúc z uvedeného výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi pričom v prípade výberu rozhodcovského súdu je v bode 17. VPPÚ presne deklarované, ktorý rozhodcovský súd ako jediný prichádza do úvahy - Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.. Záväzkovo právny vzťah medzi oprávneným a povinným, z dôvodu porušenia ktorého došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, vznikol na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 27.05.2008, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právny režim Z. z a a nasl. . V bode 17. VPPÚ, ktoré tvoria súčasť zmluvy, bola obsiahnutá rozhodcovská doložka (zmluvná podmienka), ktorá nebola s povinným individuálne dohodnutá (rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konania). Súd uvedenú zmluvnú podmienku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, a teda neplatnú, nakoľko má za to, že z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou veriteľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práva a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä a nasl. , ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Súd má za to, že exekúcia je v

danom prípade nedôvodná v celom rozsahu, nakoľko sa v predmetnej exekučnej veci vymáha plnenie zo štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok (pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal), ktorý bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky.

Vychádzajúc z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ten v rozsudku sp. zn. z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Keďže konanie, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok č. SR 06694/09 z 24.06.2009 má inú vadu, pre ktorú nie je tento exekučný titul materiálne vykonateľný, aj plnenie z tohto rozsudku musí byť v rozpore s platným právom.

Z vyššie uvedených dôvodov, no najmä s poukazom na absenciu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, súd postupom podľa ust. Exekučného poriadku v spojení s ust. o rozhodcovskom konaní vyhlásil exekúciu vedenú voči povinnému na návrh oprávneného za neprípustnú a následne ju zastavil tak, ako jej to uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

O náhrade trov celého exekučného konania (aj odvolacieho konania) súd rozhodol podľa ust. prvá veta , podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

V danej veci zastavenie konania zavinil oprávnený, ktorý inicioval začatie exekučného konania na základe exekučného titulu, ktorý nie je v súlade so zákonom a tak povinnému vzniklo právo na náhradu trov konania voči oprávnenému. Tento si však žiadne trovy neuplatnil, v dôsledku čoho ho súd nevyzval ani na ich vyčíslenie postupom podľa a vznik trov povinného nemal súd preukázaný ani zo spisu, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia.

Čo sa týka trov exekúcie, súdny exekútor si v podaní zo dňa 05.09.2011, doručenom súdu dňa 09.09.2011 vyčíslil s odkazom na vyhlášku MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení trovy exekúcie vo výške 39,83 eura s tým, že tieto trovy pozostávajú z odmeny za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,60 eura a po 3,32 eur asi exekútor uplatnil odmenu za úkony špecifikované ako: žiadosť o udelenie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz, čo spolu činí 29,88 eura s tým, že v prípade zastavenia exekúcie je odmena exekútora minimálne 33,19 eura. Z takto vyčíslenej odmeny si exekútor uplatnil DPH vo výške 20 %, čo činí 6,64 eura.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Súd má za to, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, keď oprávnený ako dodávateľ spôsobil stav, že sa domáhal nezákonných nárokov v rozpore s dobrými mravmi a to na základe rozhodcovskej doložky vyhodnotenej súdom ako neprijateľnej zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere, resp. vo VPPÚ, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy. Nakoľko sa z jeho strany sa jednalo o nedostatok

odbornej starostlivosti, súd s poukazom na citované ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku uložil práve oprávnenému, nahradiť trovy exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému vo výške 39,83 eura.

Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekúcie, súd vychádzal z nasledovných ustanovení č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v platnom znení (ďalej len „“):

Podľa , ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33, 19 eura.

Podľa , paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3, eura.

Podľa , paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa , súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa , v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Súd v rámci rozhodovania o trovách exekúcie vychádzal zo špecifikácie obsiahnutej v podaní súdneho exekútora zo dňa 05.09.2011 a priznal mu odmenu v ním účtovanom rozsahu, t.j. odmenu na dolnej hranici postupom podľa vo výške 33, eura. Z odmeny v sume 33, eura priznal súd exekútorovi náhradu DPH (20%) uplatnenú v sume 6, eura.

Celkové trovy exekúcie vo výške 39,83 eura je oprávnený v tomto exekučnom konaní povinný uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému tak, ako je uvedené vo výroku IV. tohto uznesenia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní

od jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).