Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21CoE-31-2013.pdf
PDF · 83.09 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoE/31/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej V. K., bytom W. W. XXXX/XX, A., o vymoženie 180,57 eur s príslušenstvom, o odvolaniach Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 5Er 47/2006-26 zo dňa 19.04.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.
II. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie
III. Z r u š u j e uznesenie vo výroku o nepripustení vstupu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného.
odôvodnenie:
Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením nepripustil vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom Ing. JUDr. Karolom Mihalom pod č. EX 478/06 vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Návrh oprávneného zo dňa na zmenu súdneho exekútora zamietol. Vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie samostatným uznesením.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie čo do výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení odôvodnil tým, že exekučným titulom v tejto exekučnej veci je notárska zápisnica spísaná na základe uznania záväzku vykonaného Mgr. Tomášom Kušnírom ako splnomocnencom povinného. Meno splnomocnenca už bolo predpísané na formulárovom tlačive. Povinný sa splnomocnení dopredu vzdal práva uznať alebo neuznať dlh, ktorý možno v budúcnosti vznikne, čo nie je možné, keďže uznať možno len dlh, ktorý už vznikol a nie ktorý vznikne. Taktiež s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka prvostupňový súd poukázal na to, že splnomocnenec povinného bol vybraný oprávneným, čo nasvedčuje tomu, že nemá hájiť záujmy osoby, ktorá si ho vybrala. Z uvedených dôvodov považoval prvostupňový súd splnomocnenie udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi za absolútne neplatné, a teda nevyvolávajúce žiadne právne účinky, v dôsledku čoho je predmetná notárska zápisnica nespôsobilým exekučným titulom. Preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Výrok o nepripustení Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS odôvodnil tým, že vedľajšie účastníctvo je inštitútom patriacim výlučne do sporového konania a v exekučnom konaní je pojmovo vylúčené. Ustanovenie § 93 O.s.p. na exekučné konanie nie je aplikovateľné. Súd pritom poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 106/2008 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5CoE 56/2011.
Proti uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolalo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa a oprávnený.
Oprávnený v odvolaní navrhol zrušiť napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátiť na ďalšie konanie.
V rámci podaného odvolania oprávnený navrhol s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:
1./ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať, a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?
2./ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/ EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS podalo odvolanie len čo do výroku, ktorým prvostupňový súd nepripustil jeho vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného. Odvolaním žiadalo uznesenie v tejto časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pokiaľ sa súd nestotožní s jeho argumentáciou, žiadal konanie prerušiť a predložiť súdnemu dvoru EÚ prejudiciálnu otázku ohľadom prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do exekučného konania, ktorú by na výzvu súdu predložil.
Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) a dospel k záveru, že dôvodné je len odvolanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS .
Na margo návrhu oprávneného na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).
Odvolací súd so zreteľom na skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci sa zaoberal otázkou, či označená zmluvná podmienka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
V danom prípade ide o rozpor právneho úkonu zastupovania so zákonom.
Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Právny úkon zastupovania vzhľadom na kolíziu záujmov je v rozpore so zákonom (§ 39 OZ). Z tohto dôvodu nevznikol právny priestor na súdnu kontrolu časti o zastupovaní podľa inštitútu neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 OZ).
Za tohto stavu odvolací súd návrh na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. zamietol.
Notárska zápisnica N 655/2005, NZ 59540/2005 zo dňa 04.12.2005 bola označená ako exekučný titul, podľa ktorého exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica je ako procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinného) robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.11.2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009: „Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti.
Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“
Pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami povinného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného.
Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinný nemohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Neplatný právny úkon sa neodvoláva, pretože nemá žiadne účinky.
Prvostupňový súd správne zastavil exekúciu a na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Aj v tomto smere sú odvolacie námietky neopodstatnené (tiež II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010).
Na podporu záveru odvolacieho súdu odvolací súd poukazuje na početné rozhodnutie rôznych súdov, ktoré neuznali za obdobných skutkových podmienok notársku zápisnicu ako exekučný titul (uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoE 152/2010, 14CoE 303/2010, 14CoE 307/2010).
Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na nevykonateľnosť notárskej zápisnice nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
Prvostupňový súd rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení správne, a preto odvolací súd uznesenie v tejto časti potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Prvostupňový súd však nerozhodol správne, pokiaľ nepripustil vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného.
Záver prvostupňového súdu by mohol byť ako tak právne udržateľný, ak by sa v prípade vedľajšieho účastníka vyžadoval právny záujem na výsledku sporu. Všetky známe závery z teórie a praxe na túto právnu problematiku vychádzali z právnej úpravy pred 15. októbrom 2008, t.j. pred účinnosťou novely procesného kódexu vykonanej zákonom č.384/208 Z.z.. Nové ustanovenie § 93 ods.2 O.s.p. však práve v prípade právnickej osoby zameranej na ochranu práv nevyžaduje právny záujem právnických osôb, ktorých cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Výklad zákonodarcu počíta práve so združeniami na ochranu spotrebiteľov (porov. dôvodová správa k § 93 ods. 2. Z dôvodovej správy: ,,Navrhovaná právna úprava súvisí s právnou úpravou v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení 539/2005 Z. z. a zákona 326/2007 Z. z., v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä združenia a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a pod. Navrhovaná právna úprava umožňuje rozšíriť predmet konania na návrh vedľajšieho účastníka. Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do konaní (najmä na strane navrhovateľa) ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácií by bolo takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku. V praxi ide hlavne o právnické osoby v postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, o združenia na ochranu spotrebiteľov a podobne“.
Pokiaľ prvostupňový súd uviedol, že rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 106/2008 bolo vydané 25.11.2008 a teda už za účinnosti § 93 ods. 2 O.s.p. v znení po 15.10.2008, tu je nutné poznamenať, že NS SR v uvedenom prípade hodnotil rozhodnutia okresného a krajského súdu z hľadiska právnej úpravy do 15.10.2008, keď konštatoval, že „Pokiaľ teda oba nižšie súdy v exekučnom konaní vedenom oprávneným proti povinnému D. nepripustili vedľajšie účastníctvo S., ich rozhodnutia plne rešpektovali platnú procesnú úpravu a neodňali oprávnenému možnosť pred súdom konať“. V uvedenej veci NS SR rozhodoval o dovolaní proti rozhodnutiu krajského súdu zo dňa 28.02.2008 (teda pred 15.10.2008) a ani v odôvodnení uvedeného rozhodnutia NS SR sa nikde nespomína právna úprava od 15.10.2008 (§ 93 ods. 2 O.s.p.).
Za dôležitú považuje odvolací súd aj povahu právnej veci. V exekučnej veci vedenej na základe pochybnej notárskej zápisnice je možné dosiahnuť prelomenie materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a ,,ožívajú“ inštitúty zo základného konania (dobré mravy, právom nedovolené plnenie, plnenie nemožné; § 45 ZRK). Nedá sa preto súhlasiť s prvostupňovým súdom v ani jednej z argumentácii proti vedľajšiemu účastníctvu právnickej osoby, ktorej ochrana je opodstatnená aj v exekučnej právnej veci.
Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie (§ 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p.). Odvolací návrh Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS bol z dôvodov uvedených vyššie dôvodný. Odvolací súd v zmysle zásady efektivity, v zmysle naplnenia cieľov vyjadrených v čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 38 Charty základných práv EÚ (,,politiky štátov zabezpečia vysoký záujem na ochrane spotrebiteľa“) a so zreteľom na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v rovine pravidiel verejného poriadku (C-76/10, bod 50) odvolaciemu návrhu vyhovel.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné