Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21CoE-18-2013.pdf
PDF · 117.57 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoE/18/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému T. L., bytom K. XXX/XX, X., o vymoženie 497,91 eur s príslušenstvom, o odvolaniach Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 2Er 484/2004-26 zo dňa 20.04.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.
II. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie
III. Z r u š u j e uznesenie vo výroku o nepripustení vstupu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného.
odôvodnenie:
I. P o t v r d z u j e výrok o zastavení exekúcie.
II. M e n í uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a to tak, že oprávnený je povinný nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 95,41 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením exekúciu zastavil a rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 99,39 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil poukazujúc na ust. § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) tým, že predmetná notárska zápisnica nezodpovedá požiadavkám, ktoré sa na notársku zápisnicu ako na titul pre exekúciu kladú, a preto ju nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Súdnemu exekútorovi súd priznal náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v rozsahu hodinovej odmeny za 1 úkon exekučnej činnosti 6,64 eur a paušálnej odmeny za 5 úkonov exekučnej činnosti (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 2x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie pobytu povinného a zisťovanie zamestnania), t.j. 5x 3,32 eur. K tomu mu priznal náhradu DPH vo výške 4,42 eur, hotových výdavkov 2,72 eur za poštovné, 3,32 eur za kolok za oznámenie pobytu, 61,07 eur za vykonanie služobnej cesty a náhradu za stratu času 4,62 eur.
Oprávnený v odvolaní navrhol zrušiť uznesenie a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vo vzťahu k priznaným trovám exekúcie namietal to, že súd nemal súdnemu exekútorovi priznať časovú odmenu za prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, pretože ide o administratívne práce podľa § 25 vyhlášky a taktiež namietal duplicitne priznanú paušálnu odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie.
Súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihál vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že s právnym názorom súdu plne súhlasí a žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 zákona č. 99/1963Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej lej „O.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé zdôvodnenie zo strany prvostupňového súdu, na ktoré poukazuje a len v súvislosti s odvolacími námietkami k veci dopĺňa nasledovné dôvody.
Notárska zápisnica N683/2004, NZ15185/2004 z 22.02.2004 (č.l. 3, 4) bola právnym dôvodom, pre ktorý exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica je ako procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinného) robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 11. 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009: „Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti.
Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“
Pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami povinnej. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinnej. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinnú.
Keďže ide o neplatné splnomocnenie, odvolacie námietky v tom smere, že povinná mohla plnomocenstvo kedykoľvek odvolať, nie sú opodstatnené. Neplatný právny úkon nie je možné odvolať.
Prvostupňový súd správne zastavil exekúciu a na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Aj v tomto smere sú odvolacie námietky neopodstatnené.
Na potvrdenie správnosti tohto záveru dáva odvolací súd do pozornosti konštatovanie Ústavného súdu Slovenského republiky sp. zn. II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010:
„Ústavný súd aj v tomto prípade konštatuje, že právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane. Záver krajského súdu o oprávnení exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rozhodnom znení. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví, napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo [§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich sa exekučného titulu (napr. ak si účastníci konania nesplnili povinnosť podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v rozhodnom znení a neoznámili, že práva a povinnosti priznané im exekučným titulom prešli alebo boli prevedené na iné osoby a pod.).“
Prvostupňový súd rozhodol správne, keď exekúciu zastavil, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti potvrdzuje (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Následne sa odvolací súd zaoberal odvolaním oprávneného proti uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie.
Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Exekučné konanie v prejednávanej veci začalo podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 17.05.2004, a preto sa na odmenu súdneho exekútora vzťahuje vyhláška v znení účinnom do 30.04.2008.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008 ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008 základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur (100 Sk).
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008 paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Odvolanie oprávneného je dôvodné v časti, v ktorej namietal duplicitné priznanie paušálnej odmeny za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Vyhláška v citovanom ustanovení § 15 ods. 1 presne stanovuje paušálne úkony, za ktoré je možné vzhľadom na ich početnosť priznať paušálnu odmenu viackrát - ide o úkony podľa písmen g) až j), čo vyplýva z označenia „každé“. Pokiaľ by mala súdnemu exekútorovi patriť paušálna odmena aj za každé doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (paušálny úkon podľa písm. c/), bolo by to výslovne uvedené tak, ako je to uvedené pri úkonoch pod písm. g) až j). Súdnemu exekútorovi preto patrí za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie odmena 3,32 eur a nie 6,64 eur.
Vo vzťahu k namietanej časovej odmene za prijatie návrhu na vykonanie exekúcie odvolací súd uvádza, že v tejto časti je odvolanie nedôvodné. Nie je totiž možné sa stotožniť s názorom odvolateľa, že prijatie návrhu na vykonanie exekúcie je len administratívnym úkonom v zmysle § 25 vyhlášky. Súdny exekútor pri prijímaní návrhu na vykonanie exekúcie musí okrem samotného administratívneho zaregistrovania návrhu vykonať aj činnosť smerujúcu k preskúmaniu návrhu, exekučného titulu a to z hľadiska toho, či je možné vzhľadom na ich obsah a ďalšie náležitosti (napr. či sú priložené prípadne aj ďalšie vyžadované prílohy) požiadať súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo či je potrebné tento návrh ešte doplniť. Táto činnosť nie je odmeňovaná paušálnou odmenou, a preto za ňu súdnemu exekútorovi patrí časová odmena. Nakoľko okrem tohto úkonu súdny exekútor časovú odmenu za žiaden úkon nežiadal, patrí mu zaň časová odmena v rozsahu jednej začatej hodiny, t.j. 6,64 eur tak, ako správne rozhodol súd prvého stupňa.
Pri viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) odvolací súd nemohol preskúmavať správnosť prvostupňovým súdom priznaných trov exekúcie z dôvodov, ktoré oprávnený neuviedol. Odvolanie oprávneného bolo preto v tejto časti dôvodné len v rozsahu paušálnej odmeny vo výške 3,32 eur a k nej prislúchajúcej náhrady DPH 0,66 eur, spolu teda v rozsahu 3,98 eur.
Odvolací súd preto podľa § 220 O.s.p. mení napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súdnemu exekútorovi patrí právo na náhradu trov exekúcie vo výške 95,41 eur (99,39 eur - 3,98 eur).
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva, pretože oprávnený bol v odvolacom konaní úspešný len v nepatrnej časti a povinnej a súdnemu exekútorovi v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli.
Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením nepripustil vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Luciou Žužovou pod č. EX 1371/04 vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Návrh oprávneného zo dňa 18.11.2010 na zmenu súdneho exekútora zamietol. Vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie samostatným uznesením.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie čo do výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení odôvodnil tým, že exekučným titulom v tejto exekučnej veci je notárska zápisnica spísaná na základe uznania záväzku vykonaného Mgr. Tomášom Kušnírom ako splnomocnencom povinného. Meno splnomocnenca už bolo predpísané na formulárovom tlačive. Povinný sa splnomocnení dopredu vzdal práva uznať alebo neuznať dlh, ktorý možno v budúcnosti vznikne, čo nie je možné, keďže uznať možno len dlh, ktorý už vznikol a nie ktorý vznikne. Taktiež s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka prvostupňový súd poukázal na to, že splnomocnenec povinného bol vybraný oprávneným, čo nasvedčuje tomu, že nemá hájiť záujmy osoby, ktorá si ho vybrala. Z uvedených dôvodov považoval prvostupňový súd splnomocnenie udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi za absolútne neplatné, a teda nevyvolávajúce žiadne právne účinky, v dôsledku čoho je predmetná notárska zápisnica nespôsobilým exekučným titulom. Preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Výrok o nepripustení Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS odôvodnil tým, že vedľajšie účastníctvo je inštitútom patriacim výlučne do sporového konania a v exekučnom konaní je pojmovo vylúčené. Ustanovenie § 93 O.s.p. na exekučné konanie nie je aplikovateľné. Súd pritom poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 106/2008.
Proti uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolalo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa a oprávnený.
Oprávnený v odvolaní navrhol zrušiť napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátiť na ďalšie konanie.
V rámci podaného odvolania oprávnený navrhol s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:
1./ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať, a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?
2./ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/ EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS podalo odvolanie len čo do výroku, ktorým prvostupňový súd nepripustil jeho vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného. Odvolaním žiadalo uznesenie v tejto časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pokiaľ sa súd nestotožní s jeho argumentáciou, žiadal konanie prerušiť a predložiť súdnemu dvoru EÚ prejudiciálnu otázku ohľadom prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do exekučného konania, ktorú by na výzvu súdu predložil.
Vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS uviedol, že toto odvolanie považuje za neopodstatnené a žiada rozhodnutie v rozsahu odvolania oprávneného potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS uviedol, že rozhodnutie o nepripustení vstupu vedľajšieho účastníka do exekučného konania považuje za správne, pričom poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako ja na záver prijatý na Okrúhlom stole v roku 1995 organizovanom Komorou komerčných právnikov SR.
Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) a dospel k záveru, že dôvodné je len odvolanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS .
Na margo návrhu oprávneného na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).
Odvolací súd so zreteľom na skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci sa zaoberal otázkou, či označená zmluvná podmienka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
V danom prípade ide o rozpor právneho úkonu zastupovania so zákonom.
Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Právny úkon zastupovania vzhľadom na kolíziu záujmov je v rozpore so zákonom (§ 39 OZ). Z tohto dôvodu nevznikol právny priestor na súdnu kontrolu časti o zastupovaní podľa inštitútu neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 OZ).
Za tohto stavu odvolací súd návrh na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. zamietol.
Notárska zápisnica N 2221/2004, NZ 64888/2004 zo dňa 13.08.2004 bola označená ako exekučný titul, podľa ktorého exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica je ako procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinného) robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 11. 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009: „Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti.
Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“
Pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami povinného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného.
Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinný nemohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Neplatný právny úkon sa neodvoláva, pretože nemá žiadne účinky.
Prvostupňový súd správne zastavil exekúciu a na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Aj v tomto smere sú odvolacie námietky neopodstatnené (tiež II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010).
Na podporu záveru odvolacieho súdu odvolací súd poukazuje na početné rozhodnutie rôznych súdov, ktoré neuznali za obdobných skutkových podmienok notársku zápisnicu ako exekučný titul (uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoE 152/2010, 14CoE 303/2010, 14CoE 307/2010).
Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na nevykonateľnosť notárskej zápisnice nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
Prvostupňový súd rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení správne, a preto odvolací súd uznesenie v tejto časti potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Prvostupňový súd však nerozhodol správne, pokiaľ nepripustil vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného.
Záver prvostupňového súdu by mohol byť ako tak právne udržateľný, ak by sa v prípade vedľajšieho účastníka vyžadoval právny záujem na výsledku sporu. Všetky známe závery z teórie a praxe na túto právnu problematiku vychádzali z právnej úpravy pred 15. októbrom 2008, t.j. pred účinnosťou novely procesného kódexu vykonanej zákonom č.384/208 Z.z.. Nové ustanovenie § 93 ods.2 O.s.p. však práve v prípade právnickej osoby zameranej na ochranu práv nevyžaduje právny záujem právnických osôb, ktorých cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Výklad zákonodarcu počíta práve so združeniami na ochranu spotrebiteľov (porov. dôvodová správa k § 93 ods. 2. Z dôvodovej správy: ,,Navrhovaná právna úprava súvisí s právnou úpravou v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení 539/2005 Z. z. a zákona 326/2007 Z. z., v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä združenia a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a pod. Navrhovaná právna úprava umožňuje rozšíriť predmet konania na návrh vedľajšieho účastníka. Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do konaní (najmä na strane navrhovateľa) ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácií by bolo takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku. V praxi ide hlavne o právnické osoby v postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, o združenia na ochranu spotrebiteľov a podobne“.
Pokiaľ prvostupňový súd uviedol, že rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 106/2008 bolo vydané 25.11.2008 a teda už za účinnosti § 93 ods. 2 O.s.p. v znení po 15.10.2008, tu je nutné poznamenať, že NS SR v uvedenom prípade hodnotil rozhodnutia okresného a krajského súdu z hľadiska právnej úpravy do 15.10.2008, keď konštatoval, že „Pokiaľ teda oba nižšie súdy v exekučnom konaní vedenom oprávneným proti povinnému D. nepripustili vedľajšie účastníctvo S., ich rozhodnutia plne rešpektovali platnú procesnú úpravu a neodňali oprávnenému možnosť pred súdom konať“. V uvedenej veci NS SR rozhodoval o dovolaní proti rozhodnutiu krajského súdu zo dňa 28.02.2008 (teda pred 15.10.2008) a ani v odôvodnení uvedeného rozhodnutia NS SR sa nikde nespomína právna úprava od 15.10.2008 (§ 93 ods. 2 O.s.p.).
Za dôležitú považuje odvolací súd aj povahu právnej veci. V exekučnej veci vedenej na základe pochybnej notárskej zápisnice je možné dosiahnuť prelomenie materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a ,,ožívajú“ inštitúty zo základného konania (dobré mravy, právom nedovolené plnenie, plnenie nemožné; § 45 ZRK). Nedá sa preto súhlasiť s prvostupňovým súdom v ani jednej z argumentácii proti vedľajšiemu účastníctvu právnickej osoby, ktorej ochrana je opodstatnená aj v exekučnej právnej veci.
Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie (§ 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p.). Odvolací návrh Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS bol z dôvodov uvedených vyššie dôvodný. Odvolací súd v zmysle zásady efektivity, v zmysle naplnenia cieľov vyjadrených v čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 38 Charty základných práv EÚ (,,politiky štátov zabezpečia vysoký záujem na ochrane spotrebiteľa“) a so zreteľom na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v rovine pravidiel verejného poriadku (C-76/10, bod 50) odvolaciemu návrhu vyhovel.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.