Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoCsp-22-2023.pdf
PDF · 112.19 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoCsp/22/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členiek senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Bratislava, Pajštúnska č. 5, zastúpený spoločnosťou: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, Bratislava, Pajštúnska č. 5, za ktorú konajú Mgr. Martina Klačanová, JUDr. Marek Baraník a JUDr. Ján Dolejš proti žalovanému: D. U. , narodený XX.X.XXXX, trvale bytom U. XXX, zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 256 907, Trenčín, Kpt. Jaroša č. 29, za ktorú koná JUDr. Barbora Koncová, L.LM., o návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 3. marca 2023, č. k. 5 Csp 76/2022-207, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 3. marca 2023, č. k. 5Csp/76/2022-207,
- vo výroku I. p o t v r d z u j e ,
- vo výroku II. z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zaviazal žalobcu povinnosťou zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácii dražby zo Zmluvy o úvere na bývanie č. XXXXXXXX/XXXX, zo dňa 23.06.2016, v spojení so záložnou zmluvou č. XXXXXXXX/XXXX, zo dňa 23.06.2016, k nehnuteľnostiam evidovaných Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX, okres Bratislava IV, obec Bratislava - R., katastrálne územie R., a to byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu Q. X, X, XX, XX so súpisným č. XXXX, vchod Q. XX v Bratislave, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX o výmere 197 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX o výmere 200 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX o výmere 198 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX o výmere 201 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Malacky pod sp. zn. 5 Csp 76/2022 (výrok I.) a zároveň žalobcu zaviazal povinnosťou zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33,- € do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.). 1.2. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalobou vo veci samej sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 62.123,14 € s príslušenstvom titulom nároku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere na bývanie uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 101.743,47 €. 1.3. Žalovaný počas konania podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnil tým, že žiadal žalobcu o vyčíslenie jeho nároku za účelom úhrady, v dôsledku čoho by k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nedošlo. Žalobca zaslal vyčíslenie nároku formou SMS, kde uvádza, že: „Dlžná suma ku dňu 3.2.2023 je vo výške 25.313,66 €. Avšak vzhľadom na to, že ste prebrali
platobný rozkaz, nemusí byť dlžná suma konečná z dôvodu toho, že platobný rozkaz ešte nie je právoplatný.“ Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na jednej strane požaduje po žalovanom zaplatenie sumy 25.313,66 € a na strane druhej v tomto konaní žiada zaplatenie sumy 62.123,14 € s príslušenstvom, nie je vôbec zrejmé, v akej výške v skutočnosti je daný nárok žalobcu. Žalovaný ďalej dôvodil, že pred zosplatnením úveru realizoval úhrady vo výške 15.746,58 € a po jeho zosplatnení vo výške 100.000,- €, ktoré boli prednostne započítané na istinu pohľadávky. Predmetom konania vedeného vo veci samej je teda prioritne príslušenstvo pohľadávky (istina len vo výške 1.743,47 € a úroky vo výške 60.379,67 €). V súvislosti s uvedeným nárokom žalobca pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom dražobnej spoločnosti AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s. r. o., IČO: 46 141 341, Bratislava, Kopčianska 10, pričom predmetom dražby sú nehnuteľnosti špecifikované vyššie, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Ak by došlo k výkonu záložného práva, žalobca by sa mohol z výťažku uspokojiť až do výšky sumy 62.123,14 € s príslušenstvom, a to aj napriek tomu, že výška pohľadávky žalobcu je sporná a ak by k tomu došlo ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej, došlo by na strane žalobcu (v prípade ak bude žalovaný v tomto konaní čo i len z časti úspešný) k bezdôvodnému obohateniu vo výške takmer 37.000,- €. Zároveň by došlo k nenapraviteľnej ujme na strane žalovaného, keďže po výkone záložného práva by prišiel o nehnuteľnosť vo svojom výlučnom vlastníctve, ktorá má podstatne vyššiu hodnotu, než je predpokladaná výška sumy, za ktorú sa vydraží. Žalovaný tiež zdôraznil, že v danom prípade je súdny zásah v podobe vydania neodkladného opatrenia nevyhnutný, nakoľko neexistuje iný mechanizmus ochrany práv spotrebiteľa pred samotnou realizáciou dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20 Co 128/2017, zo dňa 21.11.2017 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 134/2018, zo dňa 27.2.2019, tvrdiac, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi žalovaným a žalobcom, nakoľko nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci nie je prípustné. Bezodkladnosť a naliehavosť svojho návrhu vidí žalovaný najmä v tom, že výkonom záložného práva v rámci dobrovoľnej dražby dochádza k zásahu do jeho vlastníckeho práva, ako aj skutočnosťou, že v prípade realizácie záložného práva týmto spôsobom na jeho strane hrozí značná škoda vo výške minimálne 37.000,- €. Podľa názoru žalovaného právom chránený záujem na jeho strane v danom prípade prevyšuje právom chránený záujem žalobcu na uspokojenie jeho pohľadávky, ktorý sa tohto práva domáha voči žalovanému v konaní vo veci samej. Takýto postup rešpektuje zásadu primeranosti a minimalizuje negatívne následky, ktoré v prípade realizácie dobrovoľnej dražby nepochybne nastanú. Žalovaný v návrhu tiež uviedol, že má za to, že za daného stavu neexistuje iný legálny prostriedok ochrany jeho práv, než práve vydanie neodkladného opatrenia, keďže iný prieskum postupu a priebehu dobrovoľnej dražby pred udelením príklepu vydražiteľovi je v zásade vylúčený. V prípade udelenia príklepu by na druhej strane bolo podstatne zhoršené procesné postavenie žalovaného, spotrebiteľa v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby.
2.1. Súd prvej inštancie rozhodnutie vo výroku I. právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 2, čl. 2, čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, dôvodiac tým, že žalovaný osvedčil nebezpečenstvo hroziacej ujmy, teda skutočnosť, že žalobca koná, resp. má v úmysle konať tak, že na ochranu práv žalovaného je potrebný zásah súdu. Spolu s charakteristikou inštitútu neodkladného opatrenia a základnými podmienkami úspešnosti pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že v danom prípade nariadené neodkladné opatrenie neobmedzí žalobcu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, naopak nenariadením neodkladného opatrenia by boli ohrozené práva žalovaného. Má za to, že navrhované neodkladné opatrenie je dôvodné, nakoľko žalovaný osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bezodkladnú potrebu upraviť pomery strán, osvedčil nebezpečenstvo hroziacej ujmy, teda skutočnosť, že žalobca koná, resp. má v úmysle konať tak, že na ochranu práv žalovaného je potrebný zásah súdu. Neodkladné opatrenie pritom neobmedzí žalobcu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, naopak nenariadením neodkladného opatrenia by boli ohrozené práva žalovaného. Podľa názoru súdu prvej inštancie, aj s ohľadom na ochranu vlastníckeho práva žalovaného, ním opísaný stav vyžaduje zásah súdu s odkazom na závery uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.11.2017. 2.2. Výrok II. súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 2 písm. v), § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších poplatkov, ktoré rozhodnutie odôvodnil tým, že keďže žalovaný je ako spotrebiteľ oslobodený od súdnych poplatkov, uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok žalobcovi, ktorý od poplatku nie je oslobodený.
2.3. S poukazom na ustanovenie § 336 ods. 3 C.s.p. uviedol, že o náhrade trov konania rozhodne až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, dôvodiac tým, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdu prvej inštancie vytkol, citujúc komentované znenie ustanovenia § 324 C.s.p., že i keď je zrejmé, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia môže byť podaný aj počas konania, prípadne spolu so žalobou; z povahy veci však vyplýva, že nariadenia neodkladného opatrenia sa nemôže domáhať žalovaný, ktorý v konaní neuplatňuje žiaden nárok a jeho procesná pozícia je determinovaná obranou proti žalobe. Tým nie je dotknutá možnosť žalovaného podať vzájomnú žalobu podľa ustanovenia § 147 C.s.p. a domáhať sa nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k takto uplatnenému nároku. Žalobca má za to, že v danom prípade neodkladné opatrenie nijako nesúvisí s nárokom, ktorý si žalobca uplatnil v predmetnom konaní (o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 62.123,14 € s príslušenstvom). Pokiaľ však aj súd mal za to, že boli splnené podmienky pre podanie vzájomnej žaloby a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia uplatnený v tomto konaní posudzoval ako vzájomnú žalobu (inak by žalovaný zo svojej pozície nemal možnosť domáhať sa nariadenia neodkladného opatrenia v rámci predmetného konania), mal súd postupovať podľa príslušných ustanovení § 147 a nasl. C.s.p., k čomu však nedošlo. Rozhodnutie súdu v sporovom konaní, v rámci ktorého bolo riadne uplatnené právo žalovaného vzájomnou žalobou, musí nevyhnutne obsahovať dva samostatné výroky, pričom každým výrokom súd rozhodne o jednotlivých nárokoch osobitne. Tvrdil, že súd bol v tomto prípade povinný konanie o neodkladnom opatrení vylúčiť na samostatné konanie, k čomu nedošlo, čím neboli neplnené procesné podmienky pre vydanie predmetného rozhodnutia. Zároveň zastáva názor, že žalovaný neosvedčil nebezpečenstvo hroziacej ujmy a na ochranu práv žalovaného nebol potrebný zásah súdu, resp. nenariadením neodkladného opatrenia by neboli ohrozené práva žalovaného. Žalovaný v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil podmienky jeho dôvodnosti a opodstatnenosti, t.j. neuviedol a neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce záver o uložení povinnosti žalobcu zdržať sa výkonu záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a následné rozhodnutie súdu nie je vecne správne, rovnako jeho odôvodnenie nie je určité a presvedčivé. Taktiež je názoru, že žalobcovi v prípade zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prináleží náhrada trov konania z dôvodu, že v danom prípade má rozhodnutie o neodkladnom opatrení povahu rozhodnutia vo veci samej, keďže nebolo podané spolu so žalobou. Poukázal tiež na skutočnosť, že nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodné a neopodstatnené aj z dôvodu, že žalobca upustil od dobrovoľnej dražby a na príslušný katastrálny odbor zaslal žiadosť o výmaz záložného práva, z obsahu ktorej vyplýva potvrdenie zániku záložného práva a v konaní vo veci samej pristúpil aj k späťvzatiu žaloby z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k úhrade pohľadávky v celom rozsahu. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a žalobcovi prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu potvrdil skutočnosť, že dňa 3.3.2023 (piatok) uhradil žalobcovi sumu 25.318,66 € podľa vyčíslenia „zostatku záväzku“ zo strany žalobcu, a to za jediným účelom, aby zabránil výkonu záložného práva na dobrovoľnej dražbe, ktorá sa mala konať dňa 6.3.2023 (pondelok). Odvolaním napádané neodkladné opatrenie bolo súdom vydané dňa 3.3.2023 a žalovanému doručené dňa 7.3.2023 a bol teda v zásade nútený požadovanú sumu uhradiť. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že by sa nariadenia neodkladného opatrenia „nemohol domáhať žalovaný, ktorý v konaní neuplatňuje žiaden nárok.“ Uvedené právne posúdenie prezentované žalobcom je v absolútnom rozpore s jazykovým, gramatickým a logickým výkladom ustanovenia § 324 a § 325 C.s.p. Nariadenia neodkladného opatrenia sa môže domáhať ktorákoľvek sporová strana, pokiaľ v podanom návrhu osvedčí, že je potrebné „bezodkladne upraviť pomery.“ Žalovaný predsa podaným návrhom sledoval ochranu svojho vlastníckeho práva, preto nemožno ani tvrdiť, že by neuplatňoval žiaden nárok. Je podľa neho absolútne scestné tvrdenie, že by nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní nesúvisel s neodkladným opatrením. Žalobca sa predsa v tomto konaní domáhal zaplatenia pohľadávky, pre ktorú aj začal výkon záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktorý v konaní rozporoval výšku tejto pohľadávky. Považuje za irelevantné polemizovanie žalobcu o tom, že súd mal vyhodnotiť podanie žalovaného ako „vzájomnú žalobu“ a mal tento návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčiť na samostatné konanie. Na záver žalovaný uviedol, že aktuálne už sú splnené podmienky na zrušenie neodkladného opatrenia, keďže odpadol dôvod, pre ktoré bolo nariadené. Preto navrhol odvolaciemu súdu napadnuté neodkladné opatrenie zrušiť, prípadne ho zrušiť s rozhodnutím vo veci samej.
5. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
6. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 324, § 325 ods. l, ods. 2 písm. d), § 329 ods. l, ods. 2, § 378 ods. l, § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), ďalej len C.s.p.] a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7.1. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7.2. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7.3. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 7.4. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 7.5. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
8. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd pripomína, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu.
9. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 326 C.s.p. (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa odvoláva. Cieľom neodkladného opatrenia zostalo aj po prijatí nových procesných kódexov rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktných požiadavkách na formu neodkladného opatrenia.
10. Úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia počas konania vo veci samej (v ktorom sa žalobca voči žalovanému domáha splnenia povinnosti zaplatiť mu peňažnú sumu spolu s príslušenstvom) domáhal, aby súd zakázal žalobcovi zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 1.1. odôvodnenia tohto uznesenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Ako listinný dôkaz pripojil Oznámenie o dražbe č. XXX/ XXXX dražobníka AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o. zo dňa 23.1.2023, podľa § 17 zákona č. 527/2002 Z. z., v ktorom je ako navrhovateľ dražby uvedený žalobca, pričom predmetom dražby sú predmetné nehnuteľnosti. Dražba sa mala konať dňa 6.3.2023. Žalobca prostredníctvom dražobníka pristúpil v súlade s Občianskym zákonníkom k výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na dražbe v spojení so zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Predmetom záložného práva
zriadeného k nehnuteľnostiam, ktoré vzniklo na základe záložnej zmluvy uzatvorenej dňa 23.6.2016 medzi právnym predchodcom žalobcu, a to spoločnosťou Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. ako záložným veriteľom a žalovaným ako záložcom, bolo zabezpečenie zmluvy o úvere zo dňa 23.6.2016. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že v dôsledku neplnenia platobných povinností zo strany žalovaného ako dlžníka, došlo k zosplatneniu úveru dňa 31.1.2020. Ku dňu postúpenia pohľadávky (dňa 1.3.2022) činila pohľadávka žalobcu sumu 115.895,48 € s príslušenstvom. Žalobou podanou súdu dňa 3.10.2022 si žalobca v konaní vo veci samej uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 62.123,14 € s príslušenstvom. Z ďalšieho listinného dôkazu vyplýva, že žalobca žalovaného prostredníctvom SMS správy informoval, že výška jeho nedoplatku ku dňu 3.2.2023 predstavuje sumu 25.313,66 €.
12. Žalovaný potrebu úpravy pomerov videl najmä v tom, že výkonom záložného práva v rámci dobrovoľnej dražby dochádza k zásahu do jeho vlastníckeho práva, ako aj skutočnosťou, že v prípade realizácie záložného práva mu hrozí značná škody vo výške minimálne 37.000,- €. Právom chránený záujem na jeho strane prevyšuje právom chránený záujem žalobcu na uspokojenie jeho pohľadávky s tým, že v danom prípade je súdny zásah v podobe vydania neodkladného opatrenia nevyhnutný aj z dôvodu, že neexistuje iný mechanizmus ochrany práv žalovaného pred samotnou realizáciou dražby.
13. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný preukázal základné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže z jeho návrhu a predložených listinných dôkazov bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia nepochybné, že existujú skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Žalovaný žiadal, aby súd zakázal žalobcovi do právoplatného skončenia konania vo veci samej zdržať sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam formou dobrovoľnej dražby, pričom bolo zrejmé, že od podania predmetného návrhu (dňa 27.2.2023) sa dobrovoľná dražba nehnuteľností mala konať už o štyri pracovné dni. V priebehu konania nepopieral pohľadávku žalobcu, rozporoval len jej skutočnú výšku, keďže skutkové tvrdenia žalobcu, resp. ním predložené listinné dôkazy nekorešpondovali s obsahom SMS správy zaslanej mu žalobcom na jeho žiadosť.
14. Dobrovoľná dražba, tak ako je definovaná v zákone č. 524/2002 Z. z., predstavuje jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, ktoré umožňuje vykonať Občiansky zákonník (§ 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka). Na druhej strane je však dobrovoľná dražba proces bez obligatórnej preventívnej kontroly zmluvných podmienok a otázka, či pohľadávka existuje, resp. v akej výške, je spravidla na posúdení veriteľa. Preto súdne konanie pred vykonaním dobrovoľnej dražby je akýmsi fakultatívnym filtrom oprávnenosti vykonania dražby s cieľom garantovať minimálnu súdnu ochranu spotrebiteľa.
15. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie dôvodí, že nárok žalobcu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia sporný, keďže z doterajšieho konania nebolo zrejmé aká je skutočná výška nároku žalobcu z úverovej zmluvy na bývanie a v tomto štádiu konania nebolo možné úplne vylúčiť čo i len čiastočný úspech žalovaného (bod 26. odôvodnenia napadnutého uznesenia). Odvolací súd pripomína skutočnosť, že žalobca po vydaní napadnutého rozhodnutia dňa 13.3.2023 (pred podaním odvolania) zobral žalobu vo veci samej späť v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný uhradil na účet žalobcu celú dlžnú sumu, vrátane trov konania, avšak výšku úhrady neuviedol. Až z vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu vyplynulo, že žalovaný uhradil sumu 25.318,66 €, pričom v konaní vo veci samej sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 62.123,14 € s príslušenstvom.
16. Odvolateľ súdu prvej inštancie vytkol, že mal postupovať v zmysle ustanovenia § 147 C.s.p. a mal povinnosť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčiť na samostatné konanie s odkazom na ustanovenie § 324 ods. 1 C.s.p. Odvolací súd považoval túto odvolaciu námietku žalobcu za neopodstatnenú a jeho argumentáciu poukazujúcu na komentované znenie ustanovenia § 324 ods. 1 C.s.p. za nesprávnu. Zákonné ustanovenia prvého dielu tretej hlavy Civilného sporového poriadku (Neodkladné opatrenia, zabezpečovacie opatrenia a iné opatrenia súdu) nepriznávajú právo domáhať sa nároku na súdne opatrenia len jednej zo strán sporu, ale z dikcie týchto ustanovení vyplýva, že ide o návrhové konanie, pričom opatrenie súdu môže smerovať k hociktorej strane sporu (nielen k strane v procesnom postavení strany žalujúcej); ako správne poznamenal aj sám žalobca odkazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 136/2014, resp. sp. zn. IV. ÚS 257/2010: „Všeobecný súd predbežným opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania predbežného opatrenia domáha, ale
v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Predbežné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Predbežné rozhodnutia predstavujú opatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a môžu byť kedykoľvek na návrh zrušené.“
17. Odvolací súd mal vzhľadom na uvedené za to, že v danom prípade jestvovala potreba poskytnúť žalovanému ako spotrebiteľovi neodkladnú ochranu pred konaním žalobcu, ktorý si na vymoženie svojej nejudikovanej pohľadávky uplatnil výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani právny názor autora komentovaného znenia Civilného sporového poriadku, na ktorý žalobca v odvolaní poukázal. Podľa názoru odvolacieho súdu na vecnú správnosť napadnutého uznesenia nemá vplyv odvolateľom vytýkaný postup súdu prvej inštancie, ktorý tento návrh nevylúčil na samostatné konanie, keďže uznesenie podľa § 166 ods. 2 C.s.p. je rozhodnutím upravujúcim postup súdu, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Podstatným zostáva, že nariadeným neodkladným opatrením nebolo žalovanému priznaných viac práv než žalobcovi, teda pre žalobcu ako veriteľa nemôže vydané neodkladné opatrenie predstavovať neprimeraný a neodôvodnený zásah do jeho základných práv a slobôd.
18. Odvolací súd preto zo všetkých uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. potvrdil.
19. V zmysle § 389 ods. 1 písm. b), v spojení s § 379 písm. a), § 391 ods. 1, ods. 2 C.s.p. odvolací súd výrok II. napadnutého uznesenia zrušil a v tomto rozsahu vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože podľa § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie. Z uvedeného vyplýva, že vo veciach súdnych poplatkov koná a rozhoduje vyšší súdny úradník a nie sudca, ako v danej veci o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bolo rozhodnuté napadnutým uznesením. Vzhľadom k tomu, že o povinnosti zaplatiť tento súdny poplatok rozhodol nesprávne sudca, namiesto vyššieho súdneho úradníka, uprel žalobcovi právo na podanie riadneho opravného prostriedku.
20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, nakoľko o náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí podľa ustanovení § 255, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1, ods. 3 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).