Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Nt-66-2012.pdf
PDF · 70.59 KB
Case nature
Area
Subarea
2Nt/66/2012
Uznesenie
Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Gajdošovej a prísediacich Pavlíny Kramárovej a Mgr. Ľubomíra Jedličku, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.02.2013, takto
rozhodol:
Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh odsúdeného Ľ. T., nar. XX.XX.XXXX H. D., trvale bytom D.K., Y.. W.. E. Č.. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Trnava, sp. zn. 4T/13/2007
z a m i e t a ,
lebo neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 10.05.2007, sp. zn. 4T/13/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 04.10.2007, sp. zn. 6To/76/2007 bol Ľ. T. odsúdený pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona a iné a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov a 8 (osem) mesiacov so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Odsúdený Ľ. T. (ďalej len „odsúdený“) podal dňa 27.12.2012 na tunajší súd prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Trnava, sp. zn. 4T/13/2007.
V návrhu odsúdený uviedol, že Krajský súd v Prešove podal návrh na začatie konania o súlade ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákon a Ústavou Slovenskej republiky doručený Ústavnému súdu SR dňa 12.08.2010. Dňa 28.11.2012 vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 106/2011 bolo rozhodnuté, že v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody„ nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň bolo poukázané na to, že podľa § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.
Okresný súd Trnava (ďalej len „súd“) na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného, oboznámením sa s podaným návrhom odsúdeného na povolenie obnovy konania a pripojeným spisom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 4T/13/2007.
Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že od roku 2006 bol vo väzbe, po tom, ako bol právoplatne odsúdený, začal vykonávať trest odňatia slobody v roku 2007 v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou. V súčasnej dobe je na eskorte v ÚVTOS Košice - Šaca z dôvodu ambulantného ochranného liečenia. Predtým v roku 2009 vykonával ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou, to mu bolo zmenené na ambulantné a v súčasnosti si vykonáva ambulantné liečenie. Do dnešného dňa je vo výkone trestu odňatia slobody 6 rokov a 4 mesiace. Čo sa týka návrhu na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Trnava, sp. zn. 4T/13/2007, toho sa v plnom rozsahu pridržiava, čo uviedla tiež jeho obhajkyňa. Žiada, aby súd podanému návrhu vyhovel.
Obhajkyňa odsúdeného na verejnom zasadnutí uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného návrhu na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 4T/13/2007, pretože trest, ktorý bol uložený odsúdenému Ľ. T. nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody nie je v súlade s čl. I ods. 1 Ústavy SR. Záverom obhajkyňa poukázala tiež na to, že u odsúdeného sa jednalo o osobu prvotrestanú a uložený trest je absolútne neprimeraný.
Prokurátorka okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedla, že návrh odsúdeného navrhuje podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietnuť vzhľadom na to, že trest uložený odsúdenému bol uložený v medziach zákonnej sadzby.
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Súd v zmysle § 2 odsek 12 Trestného poriadku na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako i v súhrne dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania a to z nasledujúcich dôvodov.
Vyššie citované ustanovenie Trestného poriadku stanovuje formálne podmienky pre tzv. iudicium rescindens (obnovovacie konanie) - existenciu právoplatného rozhodnutia a novej skutočnosti alebo dôkazu.
Rozhodovanie o návrhu na povolenie konania je však podmienené materiálnou podmienkou spočívajúcou v povinnosti súdu konajúceho o návrhu na povolenie obnovy konania, vyhodnotiť vplyv nového dôkazu na už ustálený skutkový stav. Napriek tomu je v tomto štádiu rozhodovania potrebné, aby súd vyhodnotil nový dôkaz z hľadiska jeho novosti a spôsobilosti odôvodniť iné rozhodnutie o treste.
Za skutočnosti súdu skôr neznáme sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na obnovu konania. Takouto skutočnosťou je objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ktorý však môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Za dôkazy súdu skôr neznáme sa považujú predovšetkým dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom konaní, alebo v pôvodnom konaní boli vykonané, ale s novým obsahom, odlišným od obsahu v pôvodnom konaní vykonaných dôkazov.
Je dôležité pripomenúť, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, a teda akýkoľvek zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu je prípustný iba vo výnimočných prípadoch (Rt 5Tost/1/2008).
V konaní o návrhu na povolenie obnovy konania neplatí revízny princíp, preto je súd oprávnený zaoberať sa len tými výrokmi, pri ktorých sa navrhovateľ obnovy konania domáha (R32/1992).
Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že podmienky na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 4T/13/2007 v zmysle § 394 Trestného poriadku neboli
splnené, nakoľko aj napriek existencii skutočnosti súdu skôr neznámej (nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 28.11.2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011), pôvodne uložený trest odňatia slobody nie je v zrejmom nepomere k závažnosti činu a tiež nie je v zrejmom nepomere s účelom trestu. Jedná sa o trest odňatia slobody uložený v rozmedzí trestnej sadzby zohľadňujúc ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona a to v zmysle zásad pre uloženie úhrnného trestu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Sťažnosť má odkladný účinok.