Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-28-2011.pdf
PDF · 106.31 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/28/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Viktórie Midovej, v právnej veci žalobcu Stavebného bytového družstva I Košice, Vojenská 14, Košice, IČO: 31 661 734, zastúpeného JUDr. Ivanom Husárom, advokátom so sídlom v Košiciach, Vojenská č. 14, proti žalovaným 1/ P. L., narodenému XX.X.XXXX, bývajúcemu v O.G., X. U. XX, 2/ Y. L., narodenej XX.X.XXXX, bývajúcej v O.G., X. U. XX, zastúpeným JUDr. Dušanom Pavčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57, o zaplatenie 1.629,23 € s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 22.9.2010, č.k. 10C 137/2006-158, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 78,58 €, ktorú sú povinní zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ivana Husára do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 22.9.2010, č.k. 10C 137/2006-158 žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.629,23 €, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania vo výške 820,15 € na účet právneho zástupcu JUDr. Ivana Husára, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 8.6.2006 pod č. V-4552/2006 bol Katastrálnym úradom v O.G. povolený vklad zmluvy o nadstavbe bytov, na základe ktorého sú žalovaní vedení ako vlastníci rozostaveného nadstavbového bytu č. XX na ul. Č.. Y. Č.. XX v O.. Žalovaní predmetný byt užívali aj pred povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti od roku 2004. O tejto skutočnosti sa žalobca dozvedel až v priebehu roku 2005. Po získaní tejto informácie žalobca doporučeným listom dvakrát vyzval žalovaných k prevzatiu „zálohového predpisu“ za byt a k vyriešeniu problému úhrady platieb za obdobie, od ktorého došlo k faktickému užívaniu predmetného bytu. Žalovaní predmetný byt užívali aj v rokoch 2005 až 2006. Žalobca je správcom obytného domu na ul. Čsl. armády 29 na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 16.12.2003. Žalovaní počas konania tvrdili, že do fondu „opráv“ zaplatili 20.000,-Sk. Uvedené tvrdenie ani účel platby ale žalovaní nepreukázali. Súd považoval za dôveryhodnejšie tvrdenie žalobcu, že uvedená suma 20.000,-Sk bola žalovanými (ako aj ostatnými vlastníkmi nadstavbových bytov) zaplatená ostatným spoluvlastníkom bytov, zastúpených právnym predchodcom žalobcu ako náhrada za sťaženie užívania bytov zo strany ostatných vlastníkov bytov počas obdobia vykonávania nadstavieb, na základe zmluvy o úprave vzájomných práv a povinností zo dňa 18.7.2003. Žalovaný v 1. rade potvrdil, že byt užíval,
ale spôsob jeho (vy)užívania preukázať nevedel. Aj svojou obranou, ktorá spočívala v tom, že trvalý pobyt má niekde úplne inde a že ide o „migráciu“ medzi jeho možnosťami na bývanie, de facto potvrdil, že byt užíval, a preto je jeho povinnosťou za užívanie bytu aj platiť. Žalovaným už v roku 2006, presnejšie 13.3.2006 bola uložená pokuta za užívanie bytu bez kolaudačného rozhodnutia. Z uvedeného súd vyvodil, že žalovaní predmetný byt užívali, a za obdobie rokov 2004 až 2005 prijímaním plnení a neplatením (za ne) vzniklo na ich strane bezdôvodné obohatenie. Obrana žalovaných spočívajúca v tom, že im nebol doručený zálohový predpis na byt č. 61, ale k inému bytu neobstojí, lebo sám žalovaný uviedol, že žiaden iný byt v správe žalobcu nikdy nemal. Preto žalovaným muselo byť zrejmé, o vyúčtovanie akých služieb a ku ktorému bytu ide, prípadne, že ide len o nesprávne „číselné“ označenie bytu. Právny zástupca žalovaných uviedol, že žalovaným bola doručená „posledná“ výzva na úhradu nedoplatku a na prevzatie zálohového predpisu. Žalovaní nepreukázali, že do fondu opráv uhradili sumu 14.086,80 € (424.379,-Sk) za búranie a spevnenie strechy. Uvedenú sumu žalovaní uhradili obchodnej spoločnosti D plus T, s.r.o. v roku 2000. Uvedená suma nebola uhradená žalobcovi do fondu opráv, ale inému subjektu za stavebné práce. Podľa predloženého vyúčtovania služieb za rok 2004 bol u žalovaných dlh v sume 10.278,52 Sk (341,18 €), za rok 2005 predstavoval dlh u žalovaných sumu 13.466,36 Sk (447 €) a za rok 2006 predstavoval dlh u žalovaných sumu 25.337,60 Sk (841,05 €). Celkový dlh žalovaných z titulu neuhradených platieb za služby spojené s užívaním bytu č. 61 na ul. Č.. Y. XX v O. za predmetné obdobie, t.j. od roku 2004 do roku 2006 činil sumu 1.629,23 €. Bez ohľadu na skutočnosť, že žalovaní nepodpísali zmluvu o výkone správy platnú pre bytový dom, je predmetná zmluva pre nich záväzná, lebo podľa § 8a ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v aktuálnom znení je každý nový vlastník povinný pristúpiť k zmluve o výkone správy. Teda za rok 2006 už ide o nárok, ktorý vyplýva z platnej zmluvy o výkone správy bytového domu. Po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p., žalovaní nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Na základe vykonaného dokazovania súd nemal pochybnosti o správnosti vyúčtovania, a pretože mal preukázané užívanie bytu žalovanými, zaviazal žalovaných na úhradu (vy)účtovanej sumy. Námietku premlčania zo strany žalovaných považoval súd za nedôvodnú. Už v žalobe doručenej súdu 18.9.2006 žalobca kvalifikoval nároky za roky 2004 až 2005 z titulu bezdôvodného obohatenia, a za rok 2006 podľa zákona č. 182/1993 Z.z. ako platby spojené s užívaním bytu podľa zmluvy o výkone správy. Zmenou žaloby došlo len k rozšíreniu uplatnenej sumy. Nedošlo k zmene právnej kvalifikácie odôvodňujúcej záver, že ide o iné nároky neuplatnené v premlčacej lehote. Na zistený skutkový stav aplikoval súd ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 8a ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2007. Výrok o trovách konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podali žalovaní v 1. a 2. rade v zákonnej lehote odvolanie. Navrhli zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, (a v ďalšom konaní navrhli žalobu zamietnuť) a priznať žalovaným náhradu trov konania. Konštatovali, že súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že žalovaní užívali byt od roku 2004 až 2006, čo malo potvrdiť aj vyjadrenie žalovaného, že trvalý pobyt má niekde (úplne) inde a že ide o „migráciu“ medzi jeho možnosťami na bývanie. Súd si tieto tvrdenia „prisvojil“ napriek tomu, že žalobca nepreukázal a nepredložil žiaden dôkaz o tom, že žalovaní predmetný byt začali užívať od roku 2004. V predmetom byte sa pracovalo a do dnešného dňa (do 8.12.2010 - deň písania odvolania - poznámka odvolacieho súdu) nebol skolaudovaný. Súd sa vôbec nevyporiadal so skutočnosťou, že žalovaní nemajú problém s uhrádzaním jednotlivých platieb za služby spojené s bývaním, ale nebolo im to umožnené, lebo neboli im doručené (správne) mesačné zálohové predpisy na tieto úhrady, ani ich ročné vyúčtovania. Je pravdou, že v roku 2005 prevzali žalovaní od žalobcu dve zásielky, avšak išlo o výzvu na úhradu nedoplatku zo dňa 5.10.2005 a výzvu na prevzatie zálohového predpisu z 11.7.2005. Obe výzvy sa týkali bytu č. XX na ul. Č.. Y. vo vchode 27, a nie bytu č. 61 na ul. Č.. Y. vo vchode XX. Zálohové predpisy (avšak s nesprávnym označením bytu žalovaných) boli doručené žalovaným až spolu so žalobou. Vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním boli doručené až s podaním žalobcu zo dňa 7.4.2009. Uvedené vyúčtovania neboli žalovaným nikdy pred podaním žaloby doručené. Taktiež sa súd nevysporiadal so skutočnosťou, a to, že najväčšiu položku zálohových predpisov, ktorú predstavuje spotreba studenej vody, bola už uhradená ostatnými vlastníkmi bytov v bytovom dome. Z tohto dôvodu žalobca nemal aktívnu legitimáciu. Nesúhlasili s tvrdením súdu, že žalovaní nepreukázali úhradu sumy 20.000,-Sk do fondu opráv. Za vierohodné tvrdenie vzal to, čo uviedol žalobca, že žalovaní a ostatní vlastníci nadstavieb na ul. Č.. Y. v O. zaplatili ostatným vlastníkom bytov zastúpených právnym predchodcom žalobcu 20.000,-Sk ako náhradu za sťaženie užívania bytov počas obdobia vykonávania nadstavieb na základe zmluvy o úprave vzájomných práv a povinností zo dňa 18.7.2003. Žalovaní nepopierajú prvotný účel tejto úhrady vo výške 20.000,-Sk, že mala to byť
náhrada za sťaženie užívania bytov, avšak k takémuto využitiu nikdy nedošlo. Nemôžu súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že žalovaní boli od okamihu užívania nadstavbového bytu povinní uhrádzať žalobcovi platby do fondu prevádzky, údržby a opráv za energie spoločných priestorov, upratovanie, deratizáciu, odmenu členskej samospráve, meranie odpočtov spotreby energií, daň, poistenie obytného domu, za studenú vodu a vodu potrebnú na prípravu ohrevu teplej vody, zrážkovú vodu, poplatok za výkon správy. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. sú totiž vlastníci bytov povinní v súlade so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv až od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ku vkladu vlastníckeho práva došlo 8.6.2006 pod č. V 4552/2006, a tak im uvedená povinnosť nemohla vzniknúť okamihom užívania nadstavbového bytu. Spochybňujú tak samotné vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za roky 2004, 2005 a časť roku 2006. Naďalej trvali na tom, že vyúčtovanie úhrad za služby spojené s bývaním za roky 2004 až 2006 bolo im doručené až s podaním žalobcu zo dňa 7.4.2009, a tak minimálne za rok 2004 a 2005 po uplynutí premlčacej doby. Vo vyúčtovaní za rok 2006 je obsiahnuté správne označenie bytu č. 61, a pretože bolo priložené k podaniu žalobcu zo dňa 2.11.2009 (s dátumom vyhotovenia 28.10.2009), považujú aj toto za premlčané. Pre prípad, že odvolací súd sa nestotožní s námietkami premlčania práva, vyúčtovania za roky 2004, 2005 a 2006 boli žalovaným doručené až v roku 2009, neboli v čase podania žaloby splatné, a tak žalovaní nemali povinnosť na ich úhradu.
Žalobca v písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Za neopodstatnenú považoval námietku žalovaných, že okresný súd si osvojil tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaní užívali byt č. XX na ul. Č.. Y. XX v O. od roku 2004 bez preukázaného dôkazu o tejto skutočnosti. Poznamenal, že súd vychádzal z rozhodnutia Stavebného úradu v O. - X. P. z 13.3.2006, v ktorom bolo vyslovené, že žalovaní sa dopustili priestupku tým, že užívali predmetný byt bez kolaudačného rozhodnutia. Skutočnosť, že žalovaní užívali byt, potvrdil aj sám žalovaný, keď sa vyjadril o tom, že koľko približne predmetný byt užívali. Za nepravdivé označil tvrdenia žalovaných, že im neboli doručované mesačné zálohované predpisy ani ročné vyúčtovanie služieb za predmetný byt. Uvedené listy boli žalovaným doručované doporučene a písomnosti sa žalobcovi nevrátili ako neprevzaté. Stotožnil sa so správnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 78,58 €, ktorá pozostáva z odmeny za právne zastúpenie v sume 71,37 € a taktiež režijného paušálu 7,21 €.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali žalovaní v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.) preskúmal rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade nie je dôvodné.
Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. účinného od 15.10.2008 s tým, že vyhlásenie rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.2.2013 o 10.40 hod. v pojednávacej sieni č.dverí 202 na 2. poschodí Krajského súdu v Košiciach (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. za použitia § 211 ods. 2 O.s.p.).
Odvolatelia v odvolaní označili odvolací dôvod, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
Odvolatelia tvrdia, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.)
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci mimoriadne rozsiahle dokazovanie, náležite zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli, a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za tohto konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p., t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Mimoriadne podrobné, precízne a zákonu zodpovedajú sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Odvolacie námietky žalovaných nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.
K jednotlivým odvolacím námietkam žalovaných odvolací súd uvádza toto :
Nepravdivé je tvrdenie žalovaných, že byt Č.. XX na ul. Č.. Y. vo vchode XX neužívali v rozhodnom období od 1.1.2004 do 31.12.2006. O opaku svedčí nielen tvrdenie žalobcu v žalobe, ale aj výpovede svedkov U. W. a F. F., ktorí videli žalovaných nielen pohybovať sa v predmetných priestoroch, ale aj to, že užívali predmetnú nehnuteľnosť (byt č. 61). Tá okolnosť, že byt do podania odvolania žalovanými nebol skolaudovaný, nie je dôkazom o tom, že predmetný byt žalovaní neobývali. Počas konania sami žalovaní „vyčísľovali“, aký počet dní mohli predmetný byt užívať, a poukazovali na svoju „migráciu“ s bývaním po iných bytoch. O tom, že predmetný byt žalovaní užívali svedčí aj rozhodnutie príslušného Stavebného úradu O.-X. P., ktorý po vykonaní stavebného dohľadu dňa 13.3.2006, uznal vlastníkov bytu č. 61/5. (P. L. a Y. L.), vinných z priestupku a boli im uložené pokuty, za užívanie bytu bez kolaudačného rozhodnutia. (Viď odpoveď P. O. z XX.X.XXXX č. A/2010/10110-03/I/STS na č.l. 137 spisu).
Za nepresvedčivé považoval odvolací súd tvrdenie žalovaných, že im nebol doručený zálohový predpis za roky 2004-2005 na byt č. XX (ale k inému bytu č. XX vo vchode XX), pretože žalovaní počas konania uviedli, že žalobca bol správcom len ich tohto (jedného) bytu, t.j. bytu č. 61 na ul. Č.. Y. vo vchode XX. Z tohto dôvodu žalovaným muselo byť zrejmé, že doručené zálohové predpisy sa týkajú bytu č. XX, a nie bytu v zálohovom predpise nesprávne číselne označenému, t.j. že došlo iba k omylu k označeniu bytu a vchodu.
Žalovaným sa počas konania na súde prvého stupňa, ale ani v odvolacom konaní nepodarilo preukázať, že suma 20.000,-Sk, ktorú uhradili, že bola uhradená do fondu prevádzky, údržby a opráv. O tom, že uvedená suma nebola uhradená do fondu prevádzky, údržby a opráv svedčí nielen to, že predmetná suma sa na uvedenom účte nenachádza, ale aj to, že uvedená suma mala plniť iný účel. Treba zdôrazniť, že suma 20.000,-Sk predstavuje úhradu za sťaženie užívania bytov počas vykonávania nadstavieb, o čom nepochybne svedčí obsah zmluvy o úprave vzájomných práv a povinností zo dňa 18.7.2003, ktorá sa nachádza na č.l. 80-81 spisu.
Nepatričná je námietka žalovaných o premlčaní práva. Žalobca pôvodne žiadal od žalovaných preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, ale po vykonaní vyúčtovania za služby za rok 2004 zistil dlh v sume 10.278,52 Sk (341,18 €), za rok 2005 v sume 13.466,36 Sk (447 €) a za rok 2006 v sume 25.337,60 Sk (841,05 €). Celkový dlh žalovaných súvisiaci s neuhrádzaním platieb za služby spojené s užívaním bytu č. 61 na ul. Čsl. armády 29 v Košiciach za obdobie rokov 2004, 2005 a 2006 predstavuje tak sumu 1.629,23 €. Žalobca svoje právo uplatnil na súde žalobou 18.9.2006, v ktorej aj kvalifikoval svoj nárok za roky 2004 a 2005 ako bezdôvodné obohatenie, a nárok za rok 2006 už podľa zákona č. 182/1993 Z.z. ako platby spojené s užívaním bytu v zmysle zmluvy o výkone správy. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že bez ohľadu na skutočnosť, či žalovaní podpísali zmluvu o výkone správy pre bytový dom, je pre nich táto zmluva záväzná, keďže v zmysle § 8a ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v aktuálnom znení, je každý nový vlastník povinný pristúpiť k zmluve o výkone správy. Teda nárok na úhradu za rok 2006 už vyplýva z platnej zmluve o výkone správy predmetného bytového domu.
Podľa § 8b zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení platnom v rozhodnom období, správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.
Pri správe domu je správca povinný, sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky (§ 8b ods. 2 písm. e/ zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v rozhodnom období).
K námietke žalovaných o aktívnej legitimácii žalobcu, odvolací súd po citácii uvedených ustanovení uvádza, že od účinnosti novely zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vykonanej zákonom č. 367/2004 Z.z. (účinný od 1.7.2004) je správca oprávnený pri výkone správy majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo svojom mene, na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov vymáhať úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého správu vykonáva (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo 180/2008, ktoré bolo publikované pod R 63/2009).
Žalovaní teda neopodstatnene namietali nedostatok vecnej legitimácie žalobcu.
Nemožno súhlasiť ani s námietkou žalovaných, že nebolo ich povinnosťou platiť preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv za obdobie, keď neboli vlastníkmi rozostavaného nadstavbového bytu (ktorými sa stali až v roku 2006), t.j. za obdobie 2004 a 2005.
Žalovaní, aj keď neboli vlastníkmi rozostavaného nadstavbového bytu za roky 2004-2005, ale predmetný byt užívali, bolo ich povinnosťou platiť za služby, ktoré s užívaním bytu využívali a ak tak neurobili, na ich strane vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor ostatných vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome, ktoré sú povinní vydať. Rozsah bezdôvodného obohatenia sa rovná vyúčtovaniu nedoplatkov za roky 2004 a 2005.
Správne súd prvého stupňa rozhodol aj o náhrade trov prvostupňového konania.
Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
V odvolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovaným, ktorí úspech nemali (§ 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalobca podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.) a tieto aj vyčíslil. Odvolací súd priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta za jeden úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia na odvolanie zo dňa 3.10.2011 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len citovaná vyhláška). Základná sadzba tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby činí 71,37 € podľa § 10 ods. 1 cit. vyhl., čo s náhradou za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu v sume 7,21 € (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) činí spolu 78,58 €. Priznané trovy odvolacieho konania v sume 78,58 € sú žalovaní povinní zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ivana Husára v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (§ 149 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.