Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/85/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a Mgr. Patricie Skotnickej v právnej veci žalobcu: Bratislavská správcovská spoločnosť, s.r.o., Rusovská cesta 36, Bratislava, zastúpeného advokátkou JUDr. Ľudmilou Jurčovou, Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému: RNDr. Y. V., F. XXA, F., o zaplatenie 556,71 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. -93, zo dňa 15.6.2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobou, ktorá mu bola doručená 5.5.2016, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 556,71 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že vykonáva správu a údržbu bytového domu a žalovaný bol vlastník bytu č. XX, XX E. XX, ktoré sa nachádzajú na 8. a 9. podlaží bytového domu na U. ulici č. XX-XX U. F., vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Dňa 30.1.2015 bola medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov uzatvorená zmluva o výkone správy č. 01/01/2015; žalovaný sa zaviazal uhrádzať na účet domu úhrady služieb spojených s užívaním bytov, poplatky do fondu prevádzky, údržby a opráv a odmenu za správu. Jeho dlh predstavuje žalovanú sumu. Žalobca ku žalobe doložil protokol o odovzdaní a prevzatí uvedených bytov; v liste vlastníctva bol tento priestor charakterizovaný ako rozostavaný byt. Súd prvej inštancie konštatoval, že nebolo sporné (potvrdili to obe sporové strany), že v rozhodnom čase išlo o rozostavané byty. Žalobca ani v čase rozhodovania netvrdil ani nepreukázal, že tieto rozostavané byty sú už skolaudované. Žalovaný nedoplatok sa mal týkať nedoplatku na zálohových platbách, úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu, poplatku do fondu prevádzky, údržby a opráv a odmeny správcu. Žalobca však v spore nepreukázal, že žalovaný uzatvoril, alebo pristúpil ku zmluve č. 01/01/2015, ktorá mala byť uzatvorená medzi vlastníkmi bytov a žalobcom.

3. Súd prvej inštancie v nadväznosti na uvedené uviedol, že v zmysle sa bytom na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu tomuto účelu slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Na aký účel slúži miestnosť, alebo súbor miestností je rozhodujúce určenie obsiahnuté v rozhodnutí stavebného úradu, spravidla kolaudačné rozhodnutie, prípadne rozhodnutie o zmene užívania stavby. v definuje rozostavaný byt ako miestnosť alebo súbor miestností určených v súlade so stavebným povolením na bývanie alebo na iný účel ako bývanie, ak sa nachádza v dome, ktorý je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že navonok je uzavretý obvodovými stenami a strešnou konštrukciou. V tejto súvislosti mal súd prvej inštancie za to, že žalobca nepreukázal, že rozhodnutím stavebného úradu boli predmetné rozostavané byty určené na bývanie.

Poznamenal, že vlastníctvo ku bytu totiž vzniká v zmysle kolaudáciou, do času vydania kolaudačného rozhodnutia existuje len právny režim spoluvlastníctva stavebného materiálu a rozostavanej stavby. Keďže nebolo preukázané, že išlo o byty, žalovanému nevznikla povinnosť pristúpiť ku zmluve o výkone správy so žalobcom a ani dobrovoľne ku tejto zmluve nepristúpil. Z uvedeného vyvodil, že žalobca preto nemal dôvod na vymáhanie ním vyčísleného nedoplatku. Na uvedenom základe s poukazom na , žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ; žalovaný bol v konaní úspešný, preto zaviazal žalobcu ku náhrade trov konania žalovaného v plnej výške.

4. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť. Namietal, že súd prvej inštancie v rámci dokazovania opomenul listinné dôkazy, ktoré pripojil k vyjadreniu k podanému odporu a to ročné vyúčtovanie za rok 2015 pre byt č. XX, ročné vyúčtovanie za rok 2015 pre byt č. XX a ročné vyúčtovanie za rok 2015 pre byt č. XX, z ktorých nepochybne vyplýva, že žalovaný bol dlžný na zálohových platbách, ktoré sa týkali jednak bytových jednotiek (síce rozostavaných bytov, ale s reálnou spotrebou studenej vody v nich), ale aj spoločných častí a spoločných zariadení riadne skolaudovaného bytového domu, ktorých bol podielovým spoluvlastníkom (s povinnosťou spolupodielať sa na nákladoch ich správy a údržby t.j. poistenie, fond opráv, deratizácia, zimná údržba, poštové a bankové poplatky, havarijná služba, dažďová voda, správcovský poplatok, odmeny zástupcom vlastníkov).

5. Mal za nesporné, že byty v nadstavbe predmetného bytového domu sú od roku 2014 vedené ako rozostavané byty z dôvodu absencie ich kolaudácie, nakoľko podmienkou kolaudácie bolo aj vybudovanie 47 nových verejných parkovacích miest, k čomu zatiaľ nedošlo. Kolaudačné rozhodnutie ako rozhodnutie o povolení užívať stavbu však predstavuje zákonný predpoklad užívania bytu. V tejto súvislosti poznamenal, že to neznamená, že ak kolaudačné rozhodnutie vydané nebolo, byt nie je užívania schopný, ako tomu je aj v tomto prípade. Dotknuté rozostavané byty mali zavedené všetky projektované merače a médiá (voda, plyn, elektrina) a reálne boli a sú obývateľné. Boli to síce rozostavané byty, ale pri každom z nich je však uvedený aj „Podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu“. Tieto spoločné časti a spoločné zariadenia domu sú súčasťou pôvodného domu (na ktorom sú rozostavané byty ako nadstavba), sú už takmer 40 rokov skolaudované, sú v podielovom spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a používané aj vlastníkmi rozostavaných bytov v nadstavbe, a spravované správcom domu. Uviedol, že v byte č. XX mal žalovaný spotrebu vody 38,3 m3, čo zodpovedá priemernej spotrebe 2-3 osôb za rovnaké obdobie v rovnakom byte, v byte č. XX mal žalovaný spotrebu vody 13,65 m3, čo zodpovedá priemernej spotrebe jednej osoby za rovnaké obdobie v rovnakom byte, a v byte č. XX mal spotrebu 5,06 m3, a to zodpovedá priemernej spotrebe jednej osoby za rovnaké obdobie v rovnakom byte. Treba pripomenúť, že v žalovanej sume je zahrnutá aj rozpočítaná cena spotrebovanej studenej vody, ktorú žalovaný evidentne reálne spotreboval a teda je povinný za ňu zaplatiť (aj keď jeho byty boli len rozostavané).

6. Napokon vyslovil názor, že bez ohľadu na skutočnosť, či žalovaný podpísal zmluvu o výkone správy pre bytový dom, bola táto zmluva pre neho záväzná; v zmysle , s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva aj povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy spoločných častí a spoločných zariadení domu. Nárok na úhradu tak vyplýva z platnej zmluvy o výkone správy predmetného bytového domu. Žalovaný teda zjavne prijímal plnenie formou spotrebovaného média (voda) avšak nepoukazoval zaň žiadnu protihodnotu, ďalej vlastnil podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu avšak nepodieľal sa na nákladoch spojených s ich údržbou a správou, ako aj používal spoločné časti domu avšak neposkytoval primeranú protihodnotu, takže ergo došlo k zjavnému bezdôvodnému obohateniu. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , zo dňa 26.2.2013, ktorý zaviazal vlastníkov rozostavaného bytu k povinnosti platiť za takéto byty zálohové platby, nakoľko sa inak jedná o bezdôvodné obohatenie.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poznamenal, že kolaudácia je zákonný predpoklad k užívaniu bytu, to následne oprávňuje ku vzťahu medzi správcom a vlastníkmi bytov. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že byty bez kolaudácie boli užívania schopné a že ich užíval, uviedol, že uvádzaná spotreba je spotreba nových nájomníkov, keďže byty predával s takpovediac nulovou spotrebou vody pri predaji, čo bolo vzájomne s novými majiteľmi odsúhlasené v protokole prevzatia bytu. K tvrdeniu o spotrebe el. energie v byte uviedol, že žalobca

zrejme opomenul, že elektrika sa platí nie správcovi ale elektrárňam, jej spotrebu predložil, je tiež blízka nule a platil de facto len fixné náklady. Poznamenal, že byty užívané neboli, nikto v nich ani jediný raz neprespal. Napokon uviedol, že žalobca v odvolaní nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktorými by obhájil zákonnosť svojich tvrdení. Nevyvrátil neexistenciu titulu, podľa ktorého by sa mala uzatvoriť zmluva o výkone správy rozostavaných bytov a s tým spojené zálohové platby a ich vyúčtovanie u rozostavaných bytov. Zároveň boli tiež vyvrátené tvrdenia o údajnom bezdôvodnom obohatení, keďže rozostavané byty bez kolaudácie, ktorých bol vlastníkom, neboli nijakým spôsobom užívané a nezaťažili sa tým ostatní nájomníci domu tak, ako o tom súd rozhodol vo svojom výroku dňa 15.6.2017.

8. Žalobca vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu zopakoval, že žalovaný bol vlastníkom rozostavaných bytov (neskolaudovaných), avšak súčasne bol i podielovým spoluvlastníkom spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu (riadne skolaudovaných). Uviedol, že žalovaný sa k ročným vyúčtovaniam za rok 2015 týkajúcich sa rozostavaných bytov č. 18, 19 a 20, ale i nákladov na spoločné časti a zariadenia bytového domu nijakým spôsobom nevyjadril, nepodal proti nim reklamáciu, ich obsah de facto uznal. Žalovaný bol povinný v súlade s z.č. po nadobudnutí vlastníckeho práva k rozostavaného bytu v nadstavbe ale najmä spoluvlastníctva spoločných častí a zariadení pôvodného domu (už skolaudovaného) prihlásiť sa u správcu bytového domu a pristúpiť k zmluve o výkone správy, aby splnil svoje povinnosti a záväzky aj k týmto spoločným častiam v rámci svojho podielového spoluvlastníctva. Žalovaný svoju prihlasovaciu povinnosť nesplnil, takže on ako žalobca až na základe zistení z katastra nehnuteľností (LV-XXXX) ho zaevidoval, a poslal mu príslušné výmery preddavkových platieb do fondov domu v zmysle Zmluvy o výkone správy 01/01/2015, účinnej od 1.2.2015. Konštatoval, že na predmetných nákladoch je povinný spolupodieľať sa každý podielový spoluvlastník spoločných časti a zariadení domu, teda aj žalovaný, bez ohľadu na to či je jeho byt zatiaľ bez kolaudácie, resp. či je alebo nie je obývaný ( z.č. 1 ). Aj vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že žaloba bola nedôvodné zamietnutá v celom rozsahu.

9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, , ďalej len „“) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

10. Podľa a kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Vzťah z bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom (mimozmluvným záväzkovým vzťahom). Jeho podstatou je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodné obohatí, vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný ( ). Záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia teda vznikne, pokiaľ a) vzniklo bezdôvodné obohatenie objektívne merateľné v peniazoch na strane povinného, b) k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v , , c) vznikla majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktoré postihuje inú určitú osobu, pričom majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného. Napokon treba dodať, že o bezdôvodné obohatenie nejde, keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik bezdôvodného obohatenia výslovne neustanovuje. Uvedené predpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia preukazuje v súdnom konaní ten, kto sa vydania bezdôvodného obohatenia domáha.

12. Žalobca si v prejednávanej veci uplatňoval nárok na zaplatenie 556,71 eura s príslušenstvom, ktorý v podanej žalobe odvodzoval z titulu zmluvy o výkone správy č. 01/01/2015; poukázal na to, že vykonáva správu a údržbu bytového domu nachádzajúceho sa na U. G. XX-XX U. F., kde bol žalovaný vlastník bytov č. XX, XX E. XX, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal len na to, že išlo o vlastníctvo rozostavaných bytov; konštatoval, že žalobca nepreukázal, že rozhodnutím stavebného úradu boli predmetné rozostavané byty určené na bývanie. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že žalovanému nevznikla povinnosť pristúpiť ku zmluve o výkone správy so žalobcom a ani dobrovoľne ku tejto zmluve nepristúpil; žalobca tak nemal dôvod na vymáhanie ním vyčísleného nedoplatku.

13. Odvolací súd však v nadväznosti na uvedené konštatuje, že súd prvej inštancie pochybil, keď žalobu žalobcu zamietol len na vyššie uvedených východiskách; v odôvodnení napadnutého rozsudku totiž vôbec nezohľadnil vznik možného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Žalobca pritom v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil, že napriek tomu, že predmetné byty neboli skolaudované, boli stavebne dokončené a skutočne užívané ako byty. Mal za to, že v každom byte bývali osoby, ktoré byt riadne užívali a spotrebovávali vodu, energie a služby. Uviedol, že v byte č. XX bola spotreba vody 38,3 m3, v byte č. XX bola spotreba vody 13,65 m3, a v byte č. 19 to bolo 5,06 m3. Tvrdil tiež, že žalovaný odoberal plyn na kúrenie pomocou bytového plynového kotla. Napokon poukázal na to, že žalovaný užíval aj spoločné časti a zariadenia bytového domu (č.l. 66). Na podporu uvedených tvrdení predložil aj dôkazy o mesačných zálohových predpisoch, predložil protokoly o odovzdávaní bytov (č.l. 18-27). Bez ohľadu na pravdivosť, resp. mieru preukázania tvrdení žalobcu, sa mal súd prvej inštancie s uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadať ako s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Uvedené pritom platí nezávisle od toho, či predmetné byty vo vlastníctve žalovaného boli, či neboli skolaudované. Predmetná skutočnosť totiž nebráni tomu, aby boli rozostavané byty skutočne obývané a užívané žalovaným a dochádzalo by tak k vzniku bezdôvodného obohatenia (nie je pritom rozhodné, že takéto konanie môže napĺňať skutkovú podstatu správneho deliktu, či priestupku). Vznik bezdôvodného obohatenia tiež nie je závislý na tom, či medzi stranami sporu existoval záväzkový vzťah vzniknutý zo zmluvy o správe domu č. 01/01/2015; pri bezdôvodnom obohatení ide o samostatný mimozmluvný záväzkový vzťah, kedy je stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodné obohatí, vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Na uvedenom základe odvolací súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že rozostavané byty vo vlastníctve žalovaného neboli bytmi v zmysle , a teda žalovaný nemal povinnosť pristúpiť k zmluve o správe domu, a ani k nej dobrovoľne nepristúpil (čo možno vyhodnotiť ako správne), ešte sama o sebe neznamená, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná.

14. Pretože súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o žalobcom uplatnenom nároku na zaplatenie 556,71 eura s prísl. založil na nesprávnych právnych záveroch, pre ktoré sa potom podstatou veci z hľadiska právne významných skutočností pre posúdenie opodstatnenosti nároku nezaoberal, znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie pochybil v tom, že žalobu zamietol len s poukazom na to, že žalovaný vlastnil rozostavané byty, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku nezohľadnil možný vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, a nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil a podľa vrátil vec na ďalšie konanie. V novom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle viazaný; opätovne posúdi dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku a zohľadní, že je naň potrebné nazerať ako na nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie takisto zohľadní, že dôkazné bremeno preukázania vzniku a výšky bezdôvodného obohatenia zaťažuje žalobcu, a pokiaľ žalobca nepreukáže, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, je potrebné žalobu zamietnuť v plnom rozsahu (v zmysle kritérií uvedených v ods. 11 tohto rozhodnutia). Súd prvej inštancie na prejednanie sporu nariadi pojednávanie ( ) berúc do úvahy, že s účinnosťou od 1.7.2016 súdy v konaní postupujú a rozhodujú v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi ( Základných princípov ); na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim ( ) tak, by obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné.

15. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov konania (, ).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).