Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/46/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: EAST - WEST TRANSPORT s.r.o., Staničná 190/82, Pribeník 076 51, IČO: 43 938 841, zastúpený: JUDr. Andrej Molnár, advokát, Majlátha 2518/14, 077 01 Kráľovský Chlmec, IČO: 31 975 631, proti žalovanému: A. B. C., narodený X.XX.XXXX, D. XXXX/X, XXX XX E., zastúpený: JUDr. Richard Kovalčík, advokát, Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 35 536 781, o zaplatenie 7.164,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. -213 z 30. marca 2022, v spojení s opravným uznesením č. k. -248 z 21. februára 2023, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. -213 z 30. marca 2022, v spojení s opravným uznesením č. k. -248 z 21. februára 2023 v napadnutom prvom a treťom výroku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) rozhodol takto: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, a to zo sumy 1.260,00 eur od 14.5.2017 do 9.2.2020, zo sumy 1.260,00 eur od 14.5.2017 do 9.2.2020, zo sumy 1.260,00 eur od 14.2.2017 do 23.7.2020, zo sumy 780,00 eur od 14.5.2017 do 10.6.2020, zo sumy 1.344,00 eur od 14.5.2017 do 2.8.2020, zo sumy 1.260,00 eur od 14.5.2017 do 3.8.2020, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 99 %, ktorú je povinný nahradiť žalovaný.

2. Súd prvej inštancie svojím skorším rozhodnutím č. k. –160 zo dňa 5.8.2020 rozhodol takto: I. Konanie o zaplatenie sumy 7.164,00 eur zastavuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, a to zo sumy 1.260,00 eur od 24.11.2016 do 9.2.2020, zo sumy 1.260,00 eur od 24.11.2016 do 9.2.2020, zo sumy 1.260,00 eur od 24.11.2016 do 23.7.2020, zo sumy 780,00 eur od 24.11.2016 do 10.6.2020, zo sumy 1.344,00 eur od 24.11.2016 do 2.8.2020, zo sumy 1.260,00 eur od 1.12.2016 do 3.8.2020.

3. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením č. k. -190 zo dňa 16.2.2021 zrušil rozsudok v napadnutom druhom výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, a to zo sumy 1.260,00 eur od 24.11.2016 do 9.2.2020, zo sumy

1.260,00 eur od 24.11.2016 do 9.2.2020, zo sumy 1.260,00 eur od 24.11.2016 do 23.7.2020, zo sumy 780,00 eur od 24.11.2016 do 10.6.2020, zo sumy 1.344,00 eur od 24.11.2016 do 2.8.2020, zo sumy 1.260,00 eur od 1.12.2016 do 3.8.2020.

4. Súd prvej inštancie opätovne rozhodol napadnutým rozsudkom, v ktorom uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 10.12.2018 sa domáhal, aby súd uložil žalovanému v 1. rade: A. B. C. a žalovanému v 2. rade: PEMASTAV SK s.r.o., IČO: 46 931 929, povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu žalobcovi istinu 7.164,00 eur a úroky z omeškania ročne vo výške 9 %: zo sumy 1.260,00 eur od 24.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.260,00 eur od 24.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.260,00 eur od 24.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.344,00 eur od 24.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 780,00 eur od 24.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.260,00 eur od 1.12.2016 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ďalšieho žalovaného. 4.1. Žalobca uviedol, že žalovaný v 1. rade v zmysle zákona číslo (ďalej len ) pristúpil k záväzku a zaviazal sa uhradiť peňažný záväzok vo výške 14.994,00 eur s príslušenstvom pre žalobcu za dlžníka SAN TRADE s.r.o., Repíková 14/15, 040 17 Košice, Šebastovce, IČO: 31 720 480 (ďalej len dlžník), ktorá zanikla zlúčením s právnym nástupníctvom spoločnosti Marguerite Investissement s.r.o., so sídlom Sedmokrásková 6, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 970 731. Predmetná spoločnosť zanikla dobrovoľným výmazom z obchodného registra ku dňu 2.8.2017 zlúčením a právnym nástupcom sa stala spoločnosť PEMASTAV SK s.r.o., so sídlom Švermova 447/24, 976 52 Čierny Balog, IČO: 46 931 929. Žalovaný v 1. rade bol jediným spoločníkom spoločnosti SAN TRADE s.r.o. a písomnou formou okrem pristúpenia k záväzku podľa učinil aj uznanie tohto dlhu podľa . Dôvodil, že pohľadávka žalobcu vo výške 14.994,00 eur voči právnemu predchodcovi - spoločnosti SAN TRADE s.r.o. - vznikla z vykonaných prepravných služieb a z celkovej sumy 14.994,- eur došlo k čiastočnej úhrade vo výške 7.830,00 eur, a nebola uhradená pohľadávka žalobcu vo výške 7.164,00 eur s príslušenstvom tým, že nedošlo k úhrade pohľadávok na základe jednotlivých faktúr za prepravné služby nasledovne: faktúra č. 2016102437 na sumu 1.260,00 eur s dátumom splatnosti 23.11.2016, faktúra č. 2016102438 na sumu 1.260,00 eur s dátumom splatnosti 23.11.2016, faktúra č. 2016102439 na sumu 1.260,00 eur s dátumom splatnosti 23.11.2016, faktúra č. 2016102441 na sumu 1.344,00 eur s dátumom splatnosti 23.11.2016, faktúra č. 2016102442 na sumu 780,00 eur s dátumom splatnosti 23.11.2016, faktúra č. 2016102526 na sumu 1.260,00 eur s dátumom splatnosti 30.11.2016. Žalovaní sa dostali do omeškania v nasledujúci deň po splatnosti každej jednotlivej faktúry.

5. Súd prvej inštancie vydal vo veci dňa 6.2.2019 platobný rozkaz, voči ktorému podal odpor iba žalovaný v 1. rade. Súd prvej inštancie uznesením zo 6.5.2019 v spojení s opravným uznesením zo 4.7.2019 preto zrušil platobný rozkaz iba voči žalovanému v 1. rade (ďalej aj žalovaný) s odôvodnením, že voči platobnému rozkazu nepodal odpor žalovaný v 2. rade, preto platobný rozkaz nadobudol voči žalovanému v 2. rade právoplatnosť.

6. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu namietal, že žalobca nepreukázal ani právnu ani vecnú opodstatnenosť svojho nároku. Žalovaný namietol, že: 1./ faktúry samotné nie sú právnym titulom vzniku záväzku a jemu zodpovedajúcej pohľadávky, ale len vyúčtovaním požadovanej ceny za poskytnuté plnenie, 2./ medzinárodné nákladné listy, ktoré predložil v konaní žalobca nie sú dôkazmi existencie záväzkového právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade (ku ktorému mal pristúpiť žalovaný) a ani dôkazmi existencie pohľadávky žalobcu voči žalovaným, lebo podľa o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), zverejneného v prílohe vyhlášky č. v platnom znení (ďalej len „“) sú tieto doklady dôkazmi o uzavretí prepravnej zmluvy medzi odosielateľom a dopravcom, pričom z okolností prípadu je zrejmé, že žalovaný v 2. rade PEMASTAV SK s.r.o. vystupoval v pozícii príjemcu prepravovaného tovaru, 3./ medzinárodné nákladné listy, ktoré žalobca predložil v prejednávanom spore nie sú riadne vyplnené, chýbajú v nich základné náležitosti podľa článku 6, ods. 1. (najmä miesto a dátum vystavenia, miesto a dátum prevzatia zásielky, miesto jej určenia) a nie je z nich zrejmá vecná a časová súvislosť s faktúrami, ktorými bolo žalovanému v 2. rade vyúčtované plnenie žalobcu, 4./ faktúry za prepravu sú adresované spoločnosti SAN TRADE s.r.o. ako odberateľovi, tovar však táto spoločnosť prevzala len vo dvoch prípadoch (faktúra č. 2016102438, faktúra č. 2016102442). Je preto sporné, či pohľadávka, ktorá je predmetom prejednávaného sporu je pohľadávkou proti žalovanému v 2. rade PEMASTAV SK s.r.o. a tým aj žalovanému A. B. C. ako pristupujúcemu dlžníkovi.

6.1. Žalovaný k dohode o pristúpení k záväzku zo 16.3.2017 namietal, že 1./ pristúpenie k záväzku ako aj jeho uznanie neobsahuje jednoznačné určenie právneho dôvodu záväzku vo výške 19.994,00 eur, preto sú neurčité a ako také neplatné, 2./ pokiaľ by ad 1. neplatilo, z obsahu dohody vyplýva, že žalovaný (pôvodne žalovaný v 1. rade) pristupoval len k záväzku vo výške 14.994,00 eur (istina) bez príslušenstva, pričom aj v časti týkajúcej sa uznania dlhu sa uvádza, že sa uznáva dlh „sumou 14.994,00 eur“....“vrátane príslušenstva“ (teda nie „s príslušenstvom“), čo znamená, že príslušenstvo je zahrnuté v uvedenej sume a tomu nasvedčuje aj rozvrh splátok, ktoré vo svojom súhrne predstavujú práve uvedenú sumu istiny, preto sa žalobca nemôže domáhať voči žalovanému zaplatenia úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

7. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že pristúpenie k záväzku a uznanie dlhu zo dňa 16.03.2017, ktoré žalovaný vlastnoručne podpísal v kancelárii právneho zástupcu žalobcu, je neurčité a neobsahuje jednoznačné určenie právneho dôvodu záväzku vo výške 14.994,00 eur. Zdôraznil, že v tejto listine je jednoznačne uvedené, že sa jedná o odplatu za vykonávané prepravné služby zabezpečené zo strany žalobcu. Žalovaný (pôvodne žalovaný v 1. rade) uznal dlh a pristúpil k tomuto záväzku vo výške 14.994,00 eur aj s príslušenstvom, nakoľko z uznania vyplýva istina 14.994,00 eur, z ktorej sumy došlo k úhrade vo výške 7.830,00 eur a nebola uhradená len časť uznaného dlhu vo výške 7.164,00 eur. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný ubezpečil žalobcu, že dlhy, ktoré vytvoril voči žalobcovi dlžník SAN TRADE, s.r.o. žalovaný ako jediný spoločník spoločnosti SAN TRADE, s.r.o. zaplatí a v skutočnosti z celkovej sumy 14.994,00 eur uhradil sumu 7.830,00 eur a potom žalovaný prestal hradiť svoj záväzok.

8. Súd prvej inštancie v napadnutom druhom rozhodnutí vec právne posúdil podľa ustanovení , ktorý upravuje zmluvu o preprave veci, , ktorý upravuje spôsob potvrdenia o požadovanej preprave v prepravnom liste, , ktorý upravuje povinnosti a spôsob vykonania prepravy dopravcom, , ktoré upravuje odplatu pre dopravcu, , ktorý upravuje účinky uznania zvyšku záväzku pri čiastočnom plnení záväzku, a , ktoré upravujú omeškanie dlžníka a úroky z omeškania s plnením peňažného záväzku, Nariadenia vlády č. , ktorý upravuje výšku úrokov z omeškania, , ktorý upravuje pristúpenie k záväzku, , ktorý upravuje uznanie dlhu.

9. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný A. B. C. uhradil v splátkach žalovanú sumu 7.164,00 eur, a to v dňoch 10.2.2020 sumu 2.520,00 eur (na fa.č.2016102437 sumu 1.260,00 eur, na fa. č. 2016102438 sumu 1.260,00 eur); dňa 11.6.2020 sumu 780,00 eur na fa.č.2016102442 sumu 780,00 eur; dňa 24.7.2020 sumu 1.260,00 eur na fa.č.2016102439; dňa 3.8.2020 sumu 1.344,00 eur na fa.č.2016102441; dňa 4.8.2020 sumu 1.260,00 eur na fa.č.2016102576. 9.1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť uhradiť úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, nakoľko takáto výška úroku z omeškania je v súlade s , z dôvodu, že súd prvej inštancie posúdil žalovaného v rámci vystavenej listiny - Pristúpenie k záväzku podľa a uznanie dlhu podľa , ako fyzickú osobu - nepodnikateľa. K splatnosti záväzku - priznania úroku z omeškania, súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami sporu bol dohodnutý splátkový kalendár s určitými čiastkovými sumami na úhradu - ktoré sú zároveň aj istinami jednotlivých faktúr vystavených medzi žalobcom a spoločnosťou SAN TRADE s.r.o., v ktorej bol žalovaný konateľom a spoločníkom (v rozhodnom období roka 2016, 2017 vystavenia faktúr a podpísania listiny - pristúpenie k záväzku). Žalovaný prestal plniť uzavretý splátkový kalendár od splatnosti faktúry č. 2016102438 na sumu 1.260,00 eur dňa 3.5.2017 (postupnosť faktúr od dátumu dodania služby a nároku na plnenie) a podľa formulácie „žalovaný sa zaväzuje pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania s úhradou akejkoľvek časti ktorejkoľvek splátky viac ako 10 kalendárnych dní a beriem na vedomie, že v 11. deň omeškania dochádza k strate výhody splátok, celý dlh sa stáva zročným v 11. deň omeškania“ súd prvej inštancie to vyhodnotil tak, že žalovaný sa dostal do omeškania na 11 deň, odkedy neplnil k 3.5.2017 a teda sa dostal do omeškania s celým nesplateným splátkovým kalendárom - dlhom od 14.5.2017. 9.2. Súd prvej inštancie preto žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania vo výške 5% , a to : zo sumy 1.260,00 eur od 14.5.2017 do 9.2.2020, zo sumy 1.260,00 eur od 14.5.2017 do 9.2.2020, zo sumy 1.260,00 eur od 14.2.2017 do 23.7.2020, zo sumy 780,00 od 14.5.2017 do 10.6.2020, zo

sumy 1.344,00 eur od 14.5.2017 do 2.8.2020, zo sumy 1.260,00 eur od 14.5.2017 do 3.8.2020, do vykonania jednotlivých úhrad zo strany žalovaného, ktoré neboli sporné a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania, požadovaných žalobcom od splatnosti jednotlivých faktúr uvedených v žalobnom návrhu žalobu zamietol.

10. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 99 % proti neúspešnému žalovanému, pretože žalovaný bol úspešný iba v neparnej časti úrokov z omeškania oproti žalobcovi.

11. Opravným uznesením č. k. - 248 z 21. februára 2023 súd prvej inštancie opravil prvý výrok svojho rozsudku a to v súlade s výrokom vyhláseným na pojednávaní 30.3.2022 takto: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, a to zo sumy 1.260,00 eur od 14.5.2017 do 9.2.2020, zo sumy 1.260,00 eur od 14.5.2017 do 9.2.2020, zo sumy 1.260,00 eur od 14.5.2017 do 23.7.2020, zo sumy 780,00 eur od 14.5.2017 do 10.6.2020, zo sumy 1.344,00 eur od 14.5.2017 do 2.8.2020, zo sumy 1.260,00 eur od 14.5.2017 do 3.8.2020, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to proti prvému a tretiemu výroku. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( , ďalej len ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Konštatoval, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnené, čo má za následok nepreskúmateľnosť predmetného rozhodnutia. 12.1. Zdôraznil, že súd prvej inštancie nebral nijakým spôsobom do úvahy právny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého mal súd prvej inštancie okrem iného skúmať aj platnosť právnych úkonov, ktoré sú obsiahnuté v listine „Pristúpenie k záväzku a uznanie dlhu zo dňa 16.3.2017“, t.j. či sú naplnené zákonné predpoklady platnosti týchto právnych úkonov. Žalovaný na pojednávaní dňa 30.03.2022 súdu prvej inštancie dal do pozornosti existenciu neplatnosti právneho úkonu uznania dlhu, resp. poukázal aj na to, že žalobca voči žalovanému v prejednávanom spore sa domáhal len úrokov z omeškania z titulu neuhradených faktúr, ktorý nárok nepreukázal, nakoľko k záväzku uhradiť úroky z omeškania z titulu neuhradených faktúr žalovaný preukázateľne nepristúpil. Teda žalobca sa voči žalovanému v konaní nedomáhal úrokov z omeškania z titulu neuhradenia záväzku, vyplývajúcemu z listiny „Pristúpenie k záväzku a uznanie dlhu zo dňa 16.3.2017“ (14.994,00 eur), ku ktorému pristúpil. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti ignoroval a opätovne „formálne“ vydal rozsudok, ktorým žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania, a to bez toho, aby na to existoval právny nárok, resp. aby takýto nárok vôbec bol žalobcom riadne uplatnený na súde. 12.2. Konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému výlučne len úrokov z omeškania z titulu neuhradených faktúr, čo vyplýva jednoznačne aj z predmetnej žaloby žalobcu. Uviedol, že úroky z omeškania sú príslušenstvom ku konkrétnej pohľadávke ( ), pričom na to, aby súd mohol v konaní priznať nárok na príslušenstvo musí byť zo strany žalobcu riadne uplatnený. To, že si žalobca v konaní uplatnil príslušenstvo ku konkrétnej pohľadávke (nezaplatené faktúry) ešte automaticky neznamená, že je automaticky uplatnený aj nárok na príslušenstvo inej pohľadávky (nezaplatenie záväzku, ku ktorému žalovaný pristúpil). 12.3. Dôvodil, že z doterajšieho dokazovania vyplýva, že na základe listiny „Pristúpenie k záväzku a uznanie dlhu zo dňa 16.3.2017“ žalovaný pristúpil výlučne k záväzku obchodnej spoločnosti SAN TRADE s.r.o. spočívajúcom v úhrade sumy vo výške 14.944,00 eur a nie je zrejmé, k akému záväzku mal žalobca pristúpiť (t.j. žalovanému síce vznikol voči žalobcovi peňažný záväzok, ktorý následne aj splnil, avšak vzhľadom na neurčitosť môže ísť maximálne o nový záväzok), a zároveň žalovaný nepristúpil k akémukoľvek inému záväzku, a to ani k záväzku uhradiť za spoločnosť SAN TRADE s.r.o. doteraz vzniknuté úroky z omeškania z titulu neuhradených faktúr. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaný pristúpil k záväzku uhradiť neuhradené faktúry, resp. úroky z omeškania z titulu neuhradených faktúr, t.j. v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno, súd prvej inštancie mal nárok žalobcu na úroky z omeškania z titulu neuhradených faktúr v celom rozsahu zamietnuť.

12.4. Žalovaný opäť zopakoval, že listina „Pristúpenie k záväzku a uznanie dlhu zo 16.3.2017 obsahuje dva samostatné inštitúty občianskeho práva, a to inštitút pristúpenia k záväzku a inštitút uznania dlhu. Zdôraznil, že vzhľadom na absenciu existencie podstatnej náležitosti právneho úkonu „uznanie dlhu“, ktorým je podľa dôvod uznania dlhu, je predmetný právny úkon ako celok (t.j. vrátane splátkového kalendára) nutné považovať za absolútne neplatný právny úkon. Súd prvej inštancie preto nemohol pri svojom rozhodnutí brať za určujúce skutočnosti vyplývajúce z neplatného právneho úkonu, t.j. počítať úroky z omeškania podľa neplatného splátkového kalendára. Dodal, že z právneho úkonu „pristúpenie k záväzku“, ktorý je obsiahnutý v listine „Pristúpenie k záväzku a uznanie dlhu zo dňa 16.3.2017“ nevyplýva žiadna splatnosť záväzku, ku ktorému žalovaný pristúpil, resp. žalobca po podpísaní tejto listiny žalovaného nikdy nevyzval na plnenie záväzku, t.j. neurčil splatnosť záväzku, a preto žalovaný sa mohol objektívne podľa ustálenej súdnej praxe najskôr dostať do omeškania so splnením záväzku, ku ktorému pristúpil až nasledujúcim dňom po dni, kedy žalovanému bol doručený platobný rozkaz, teda dňom 13.2.2019. 12.5 Žalovaný namietol aj nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania, pretože žalobca bol úspešný v časti istiny, avšak v časti úrokov z omeškania bol žalobca úspešný iba v rozsahu 50%. Zdôraznil, že súd prvej inštancie zamietol žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške cca 1.121,00 eur, predmetný neúspech žalobcu v konaní preto nemožno považovať za nepatrný. 12.6. Žalovaný preto navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu (čo do nároku na úroky z omeškania) zamietne.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie žalovaného je právne irelevantné a dôvody odvolania nevytvárajú taký právny stav, na základe ktorého by malo dôjsť k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie. 13.1. Konštatoval, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: zo dňa 16.02.2021, preto tvrdenie žalovaného, že súd I. inštancie sa neriadil právnym záverom odvolacieho súdu nie je na mieste. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný podľa splátkového kalendára plnil svoj záväzok, ktorý porušil neuhradením sumy 1.260,00 eur dňom splatnosti 3.5.2017 a tak došlo k strate výhody splátok v 11. deň omeškania, teda od 14.5.2017 žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou sumy 1.260,00 eur od 14.5.2017 do 9.2.2020, s úhradou sumy 1.260,00 eur od 14.5.2017 do 9.2.2020, s úhradou sumy 1.260,00 eur od 14.5.2017 do 23.7.2020, s úhradou sumy 780,00 eur od 14.5.2017 do 10.6.2020, s úhradou sumy 1.344,00 eur od 14.5.2017 do 2.8.2020, s úhradou sumy 1.260,00 eur od 14.5.2017 do 3.8.2020. Úhrady jednotlivých splátok boli preukázané výpismi z účtu žalobcu, preto neboli sporné. 13.2. Žalobca uviedol aj to, že pristúpenie k záväzku a uznanie dlhu žalovaného zo dňa 16.3.2017 je platným právnym úkonom a tento úkon vyjadril vôľu žalovaného hradiť záväzky jeho spoločnosti, kde bol jediným spoločníkom a jediným konateľom. Z predmetného právneho úkonu jednoznačne vyplýva, že sa jedná o úhradu za vykonané prepravné služby žalobcu voči spoločnosti SAN TRADE s.r.o. Žalovaný len neskôr sa snažil spochybniť svoj úkon až po tom, keď prestal plniť svoj záväzok z titulu uznania dlhu a pristúpenia k záväzku, keď žalobca podal predmetnú žalobu. Zdôraznil, že právny úkon žalovaného bol jednoznačný a pristúpil k záväzku spoločnosti SAN TRADE s.r.o. pre žalobcu, ktorý vykonal prepravné služby. Nejde o žiadny neurčitý úkon a žalovaný sa riadil aj týmto úkonom a splátkovým kalendárom, ktorý plnil do určitého času a neskôr hľadal teoretické možnosti ako neplniť svoj záväzok. Žalovaný pristúpil k záväzku a uznal dlh, čo do dôvodu, aj do výšky, nakoľko dôvod bol uvedený jednoznačne ako úhrada záväzku za prepravné služby a výška dlhu bola vyčíslená jednoznačne daným splátkovým kalendárom. Bol presne určený splátkový kalendár a jednotlivé splátky určovali splatnosť záväzku s uvedením konkrétnych kalendárnych dní v mesiaci a v roku, kedy žalovaný mal plniť svoj záväzok. 13.3. K napadnutému výroku o trovách konania žalobca uviedol, že napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie je správny, pretože žalobca bol úspešný čo do istiny v plnom rozsahu a bol neúspešný len čiastočne ohľadne výšky príslušenstva. 13.4. Navrhol preto odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny v celom napadnutom rozsahu.

14. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené žalovanému 23.6.2022, žalovaný odvolaciu repliku nepodal.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa Odvolanie prejednal podľa

- a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

17. Odvolací súd výzvou zo dňa 6.6.2023 podľa , vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia , ktorý upravuje náležitosti a platnosť právneho úkonu. Výzvu odôvodnil odvolací súd tým, že predmetné ustanovenie mieni odvolací súd použiť pri posúdení platnosti pristúpenia k záväzku a uznania dlhu zo strany žalovaného v listine „Pristúpenie k záväzku podľa a uznanie dlhu podľa zo 16.3.2017.“

18. Žalobca vo vyjadrení k predmetnej výzve odvolacieho súdu uviedol, že v danom prípade sa jedná o špecifický prípad, keď žalovaný pristúpil k záväzku a uznal dlh podľa a vo vzťahu k dlžníkovi SANTRADE s.r.o., Repíkova 14/15, Košice, kde bol jediným spoločníkom a jediným konateľom tejto spoločnosti, preto v danom prípade nemohli byť žiadne okolnosti, ktoré mu neboli známe, nakoľko v predmetnej spoločnosti sám rozhodoval ako spoločník a sám vystupoval ako štatutárny zástupca, preto detailne mal vedomosti o celom dlhu. Pristúpenie k záväzku bolo vyhotovené písomnou formou so všetkými náležitosťami a esenciálnymi zložkami, ktoré sú potrebné na platnosť právneho úkonu. Pristupujúci dlžník nie je zaviazaný v rámci akcesorického vzťahu (ako ručiteľ), ale priamo a v rovnakom rozsahu ako pôvodný dlžník. Medzi pôvodným a pristupujúcim dlžníkom išlo o spoločný záväzok, ktorý má charakter solidárneho dlhu. Žalovaný bol si vedomý celého rozsahu dlhu, preto pristúpenie k záväzku bolo z jeho strany slobodné, vážne, určité a zrozumiteľné. Pri uznaní dlhu takisto boli splnené všetky zákonom predpísané náležitosti a žalovaný sa zaviazal dlh zaplatiť, ktorý zároveň aj uznal týmto právnym úkonom. Vymedzenie dlhu, čo do dôvodu, aj do výšky nie je potrebné prísne formalizovať a nemusí to byť uvedené exaktne, ale stačí aj to, ak takéto určenie bude vyplývať z odkazu na konkrétny právny záväzok, z ktorého sú nepochybne určiteľné. Z písomností jednoznačne vyplýva, že pohľadávku má veriteľ - žalobca, ktorý zabezpečoval a vykonával prepravné služby, ktoré neboli uhradené a boli predmetom záväzku spoločnosti SANTRADE s. r. o. Žalobca konštatoval, že v danom prípade platí obrátené dôkazné bremeno, ktoré sa presúva zo žalobcu na žalovaného, nakoľko žalovaný má vyvrátiť platnosť tohto úkonu, čo v danom prípade nebolo preukázané. Dôvodil, že v písomnosti použitá formulácia pri určení rozsahu dlhu okrem istiny 14.994,- eur „vrátane príslušenstva“ sa môže považovať za chybu v písaní, lebo skutočným úmyslom a dojednanou podmienkou bolo, že žalovaný uznaný dlh uhradí aj s príslušenstvom. To, že výška dlhu vo výške 14.994,00 eur predstavovala len istinu a že predmetom pristúpenia k záväzku bolo okrem toho aj príslušenstvo preukazuje, že keď žalovaný uhradil sumu 7.164,00 eur, tak vo výpise v peňažnom ústave boli uvedené konkrétne sumy s konkretizáciou faktúr nasledovne: dňa 10.2.2020 úhrada sumy 2.520,00 eur s poznámkou „úhrada na faktúru č. 2016102437 suma 1.260,00 eur a na faktúru č. 2016102438 suma 1.260,00 eur, dňa 11.6.2020 úhrada sumy 780,00 eur na faktúru č. 2016102442, dňa 24.7.2020 úhrada sumy 1.260,00 eur na faktúru č. 2016102439, dňa 3.8.2020 úhrada sumy 1.344,00 eur na faktúru č. 2016102441, dňa 4.8.2020 úhrada sumy 1.260,00 eur na faktúru č. 2016102526.“ Zdôraznil, že ak by boli horeuvedenými sumami hradené aj úroky z omeškania ako príslušenstvo, tak by nemohli byť hradené konkrétne výšky jednotlivých faktúr. Podľa žalobcu sú preto právne úkony pristúpenie dlhu a uznanie dlhu žalovaného platnými právnymi úkonmi a nimi sa žalovaný zaviazal aj k úhrade príslušenstva, inak by príslušenstvo osobitne nebolo upravené.

19. Žalovaný vo vyjadrení k predmetnej výzve odvolacieho súdu uviedol, že považuje aplikáciu predmetného ustanovenia za dôvodnú najmä pokiaľ ide o požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu, ktorú žalovaný nepovažuje za dodržanú. Ako už žalovaný poukázal v priebehu konania na súde prvej inštancie, zo spornej listiny nie je zrejmé, 1) k akému záväzku (pokiaľ ide o pohľadávku) mal žalovaný pristúpiť, nakoľko nie je uvedený jeho dôvod (z listiny určite nevyplýva, že malo ísť o pohľadávku z neuhradených faktúr), 2) či žalovaný pristúpil k záväzku zaplatiť príslušenstvo pohľadávky- úrok z omeškania (a z akej konkrétnej pohľadávky). Žalovaný pritom v celom rozsahu poukazuje na svoje prednesy a podania v konaní na súde prvej inštancie a najmä na svoje odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaný ďalej poukázal na to, že autorom spornej listiny bol žalobca, resp. jeho právny zástupca a preto treba podľa ustálenej judikatúry jej obsah vykladať v neprospech žalobcu.

20. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom prvom výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške 5% ročne z jednotlivých dlžných súm od 14.5.2017 do dňa čiastočných úhrad predmetných súm zo strany žalovaného.

21. Žalovaný odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v , , a . Odvolací súd je toho názoru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

22. Podľa , a právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (ods. 1). Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný (ods. 2). Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný (ods. 3).

23. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného, že právne úkony obsiahnuté v listine „Pristúpenie k záväzku a uznanie dlhu zo dňa 16.3.2017“ – pristúpenie k záväzku a uznanie dlhu sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi pre neurčitosť prejavu vôle žalovaného splniť za dlžníka jeho dlh a uznať dlh čo do dôvodu a výšky a zároveň prisľúbiť dlh zaplatiť udáva, že toto tvrdenie žalovaného nie je dôvodné.

24. Odvolací súd zistil z listiny „Pristúpenie k záväzku podľa a uznanie dlhu podľa zo 16.3.2017“, že žalovaný bez najmenších pochybností pristúpil k peňažnému záväzku spoločnosti SAN TRADE, s.r.o. vo výške 14.994,00 eur, ktorá v prospech žalobcu zabezpečovala a vykonávala prepravné služby, teda prisľúbil dlh spoločnosti SAN TRADE, s.r.o. v presne stanovenej výške 14.994,00 eur obsahujúcej aj príslušenstvo, vzniknutý z titulu nezaplatenia predmetnej sumy za prepravné služby vykonané zo strany žalobcu. Z predmetnej listiny odvolací súd zistil, že žalovaný zároveň prehlásil, že uznáva predmetný dlh čo do dôvodu a výšky a zároveň sa zaviazal dlh 14.994,00 eur žalobcovi uhradiť v dohodnutých splátkach pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania s úhradou akejkoľvek časti jednotlivých splátok viac ako 10 kalendárnych dní. Žalovaný zároveň prehlásil, že pristúpenie k záväzku a uznanie dlhu urobil slobodne, vážne, bez nátlaku a tiesne a predmetnú listinu aj vlastnoručne podpísal.

25. Odvolací súd konštatuje, že právne úkony žalovaného, a to pristúpenie k záväzku a uznanie dlhu uvedené v predmetnej listine spĺňajú všetky zákonné podmienky platnosti právnych úkonov.

26. Odvolací súd považuje za potrebné ešte uviesť - aj vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít - a to Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp. zn. , Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , že výklad žalovaného o absolútnej neplatnosti predmetných právnych úkonov je prísne formalistický a nerešpektuje skutočnú vôľu zmluvných strán, zásadu „pacta sunt servanta“ a zásadu preferencie platnosti právnych úkonov. Vôľa žalovaného je vyjadrená zrozumiteľne, slobodne vážne, ani odvolací súd nemá dôvod odoprieť právnym úkonom zamýšľané právne účinky a vyhlásiť ich za neplatné.

27. Odvolací súd za nesprávne a nedôvodné preto považuje aj tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie mal priznať úroky z omeškania až odo dňa nasledujúceho po doručení platobného rozkazu, teda od 13.2.2019 a nie od 14.5.2017 a preto súd prvej inštancie pochybil, ak úroky z omeškania počítal z absolútne neplatného právneho úkonu – uznania dlhu.

28. Z predmetnej listiny odvolací súd zistil, že žalovaný prehlásil, že uznáva predmetný dlh čo do dôvodu a výšky a zároveň sa zaviazal dlh 14.994,00 eur žalobcovi uhradiť v dohodnutých splátkach pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania s úhradou akejkoľvek časti jednotlivých splátok viac ako 10 kalendárnych dní. Dlh 14.994,00 eur obsahoval aj príslušenstvo, avšak neuhradením dlžnej sumy 14.994,00 eur žalobcovi vznikol nárok aj na úroky z omeškania z predmetnej dlžnej sumy, a to na základe platnej dohody medzi žalobcom a žalovaným o splátkovom kalendári uvedenej v predmetnej listine „Pristúpenie k záväzku podľa a uznanie dlhu podľa zo 16.3.2017“, ako aj dohody o zosplatnení celého dlhu v prípade omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky dlhu zo strany žalovaného.

29. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného, že žalobca predmetnou žalobou sa nedomáhal voči žalovanému úrokov z omeškania z titulu neuhradenia záväzku, ku ktorému žalovaný pristúpil, ale z titulu neuhradených faktúr a preto žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku udáva, že ani toto tvrdenie žalovaného nie je dôvodné.

30. Odvolací súd zistil z obsahu žaloby a následných vyjadrení žalobcu, že žalobca nárok odôvodňoval práve listinou „Pristúpenie k záväzku podľa a uznanie dlhu podľa zo 16.3.2017“ a to, že žalobca si nárok uplatnil odo dňa nasledujúceho po lehote splatnosti jednotlivých faktúr malo za následok neúspech žalobcu v časti prevyšujúcej dôvodnosť a odôvodnenosť nároku priznaného zo strany súdu prvej inštancie.

31. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel správne k skutkovému a právnemu záveru, že žalovaný platne pristúpil k záväzku a uznal dlh pôvodného dlžníka voči žalobcovi vo výške 14.994,00 eur a neuhradením splátky 1.260,00 eur do 3.5.2017 došlo k zosplatneniu celého zvyšku neuhradenej pohľadávky 7.161,00 eur a preto rozhodol správne, ak žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, a to zo sumy 1.260,00 eur od 14.5.2017 do 9.2.2020, zo sumy 1.260,00 eur od 14.5.2017 do 9.2.2020, zo sumy 1.260,00 eur od 14.5.2017 do 23.7.2020, zo sumy 780,00 eur od 14.5.2017 do 10.6.2020, zo sumy 1.344,00 eur od 14.5.2017 do 2.8.2020, zo sumy 1.260,00 eur od 14.5.2017 do 3.8.2020, pretože neuhradením sumy 1.260,00 eur do 3.5.2017 sa stal splatný celý dlh a preto bol žalovaný povinný zaplatiť aj zákonné úroky z omeškania odo dňa omeškania do dňa zaplatenia jednotlivých čiastok špecifikovaných vo výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

32. Odvolací súd potvrdil aj tretí výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99% a to z nasledujúcich dôvodov:

33. Konštantná judikatúra súdov vychádza zo záveru, že úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky ( ) a pokiaľ nie sú samostatne predmetom konania (vyčíslené z určitej istiny, v určitej sadzbe, za určité obdobie a uplatnené samostatne alebo popri istine ako kapitalizované úroky z omeškania), súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádza len z uplatnenej istiny a z úspechu strán sporu k tomuto nároku. Z uvedeného vyplýva, že zamietnutie žaloby v časti úrokov z omeškania 4% ročne nemá na rozhodnutie o náhrade trov konania žiaden vplyv.

34. V danom konkrétnom prípade odvolací súd zároveň poukazuje na to, že žalobca nebol v tomto spore úspešný iba v nepatrnej časti, a to iba v časti priznaného úroku z omeškania 4% ročne, ako si uplatnil žalobca, pretože v časti o zaplatenie istiny 7.164,00 eur žalovaný zavinil zastavenie konania a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania 5% ročne z jednotlivých dlžných súm bol žalobca úspešný a zároveň súd prvej inštancie rozhodoval o náhrade trov celého sporu o zaplatenie 7.164,00 eur s 9% úrokom z omeškania ročne z jednotlivých dlžných súm.

35. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v prvom výroku, ako aj vo výroku o náhrade trov konania pre úspešného žalobcu a po procesnom zavinení žalovaného na zastavení konania v časti istiny 7.164,00 eur ( ), ktorý uhradil istinu uplatnenej pohľadávky po podaní žaloby.

36. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie zvonu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).