Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/18/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, práv. zast. spoločnosťou Advocate, s.r.o., sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., R. XXX/X, o vymoženie 846,01 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. - 13 zo dňa 26. 09. 2012, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie okresný súd zamietol z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý vydal dňa 09.08.2011 M.. O. F., rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8, je exekučným titulom, ktorý je v rozpore so zákonom, pretože bol vydaný na podklade neplatnej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v zmluve o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 18. 05. 2010 považoval podľa (ďalej len „“) za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Vyslovil názor, že úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach a nasl. . Aj prípadná klauzula o aplikácii , alebo označenie zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu podľa nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia a nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje v aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na tamojšom súde, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej v texte len „Exekučný poriadok“), návrh na vykonanie exekúcie zamietol.

Po právoplatnosti vyššie uvedeného rozhodnutia exekučný súd rozhodne o zastavení a o trovách exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (, veta prvá, ) odvolanie oprávnený. V odvolaní proti tomuto uzneseniu uplatnil odvolacie dôvody podľa . Mal za to, že exekučný súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ak exekučný súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, resp. právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, resp. ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Predovšetkým namietal, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti aj o rozhodcovskom konaní (ďalej v texte len „ZoRK“). Exekučný súd podľa oprávneného v prejednávanej veci okrem už spomínaného ust. Exekučného poriadku na zistený skutkový stav aplikoval aj ust. ZoRK, a teda, na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Odôvodnil to najmä tým, že formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ust. ZoRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Oprávnený je toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stráne, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. V rámci exekučného konania preto exekučný súd už nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom ZoRK.

Oprávnený ďalej v odvolaní uplatnil i odvolací dôvod v zmysle , a teda, že v konaní došlo k inej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Touto procesnou vadou v tomto zmysle je aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd založí rozhodnutie na rozpore exekučného titulu s objektívnym právom, musí náležite odôvodniť, na základe akých vykonaných dôkazov dospel k názoru, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským. Mal za to, že na uvedený prípad nie je prípustné aplikovať ust. , pretože takou aplikáciou ustanovenia , ktorú použil konajúci súd možno potom dospieť k záveru, že každý občianskoprávny vzťah, v ktorom vystupuje fyzická osoba je zároveň vzťahom spotrebiteľským, alebo v pochybnostiach, či sa jedná o spotrebiteľský vzťah alebo nie, je nutné sa prikloniť k záveru o existencii vzťahu spotrebiteľského. Z exekučného konania však nie je zrejmé, že povinný je v skutočnosti spotrebiteľom. V prípade, ak súd zjednodušene konštatoval neplatnosť právneho úkonu a z tohto dôvodu zastavil celé exekučné konanie, vlastne tak pozbavil oprávneného domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zákonom, nakoľko oprávnený už nemá možnosť uplatniť si svoje právo, a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci.

Vzhľadom na tieto skutočnosti oprávnený navrhol, aby odvolací napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací ( ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, v rozsahu určenom ust. 212 ods. 1 a napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust. , potvrdil.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolanie oprávneného smeruje proti uzneseniu okresného súdu, ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, zamietol. Úlohou odvolacieho súdu v zmysle bolo preskúmať, či je rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vecne správne s ohľadom na námietky oprávneného v odvolaní, keď je odvolací súd nielen rozsahom, ale aj dôvodmi odvolania viazaný a na vady konania pred súdom prvého stupňa v zmysle musí odvolací súd prihliadnuť, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd po preskúmaní uznesenia prvostupňového súdu konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia.

Vychádzajúc z dikcie citovaných zákonných ustanovení v rozhodnutí prvostupňového súdu - exekučného súdu, a to ust.§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK, je zrejmé, že súd pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vykonanie exekúcie. Je predovšetkým povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského titulu so zákonom, neobstojí. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, teda v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonností vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Keďže v tomto prípade exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, je nevyhnutné okrem už uvedených ustanovení Exekučného poriadku vychádzať aj z ustanovení ZoRK.

Odvolací súd sa stotožňuje i s právnym záverom okresného súdu, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom vyplývajúci zo zmluvy o úvere je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne aj pomerne obšírne vychádzajúc z ustanovení svoje rozhodnutie aj zdôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne komformné a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08), dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. V exekučnom konaní ani nebolo preukázané, že by dlžník - povinná bola podnikateľským subjektom a v danej veci pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv vystupovala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (čo nemožno zamieňať s deklarovaným účelom poskytnutia úveru), preto je možné vzhľadom na všetky zákonné kritériá považovať aj daný zmluvný vzťah v zmysle ustanovení za vzťah spotrebiteľský, a teda podriadiť ho pod právny režim tejto normy upravujúcej problematiku spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských vzťahov.

Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení ako vyplýva z bodu 15 uzatvorenej zmluvy o úvere, konkrétne jej Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, posúdil taktiež okresný súd správne ako neprijateľnú a tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienky nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a spotrebiteľ celkom zjavne nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané sama o sebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými (miniatúrny, ťažko čitateľný, husto popísaný text). Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok, bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť, a to ani sčasti spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

V neposlednom rade odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 03. 2012 č. k. , v ktorom judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva či už uzavretá vo forme

osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to právo spotrebiteľské. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. K povinnosti spotrebiteľa namietať platnosť rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní Najvyšší súd doplnil, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach, v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení ZoRK, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Aj v prejednávanej veci je nutné trvať na tom, že požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľskej zmluvy nie je spôsobilé zaručiť dojednanie, ktoré právo výberu sporu, riešenia sporu a aj subjektu majúceho vyriešiť prípadný spor účastníkov hmotnoprávneho vzťahu, zveruje žalobcovi (iniciátorovi konania), a to tak, že tento si môže vybrať ako prejednanie sporu rozhodcom, tak i všeobecným súdom. Možnosť iniciovania sporu so spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom totiž treba považovať za skôr teoretickú (keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku - nakoľko táto práve predpokladá prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu rozhodcom). Za neprijateľné treba teda považovať už riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnako stále platí, že túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor, teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať.

Na záver odvolací súd uvádza, že oprávnenie a povinnosť exekučného súdu podrobiť prieskumu rozhodcovský rozsudok v exekučnom konaní vyplýva z ust. § 45 ZoRK. S otázkou, či je exekučný súd v exekučnom konaní oprávnený preskúmavať rozhodcovský rozsudok sa zaoberal i Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach. V uznesení sp. zn. -19 zo dňa 18. 02. 2010 Ústavný súd SR konštatoval, že kedykoľvek v priebehu exekučného konania je súd oprávnený ex offo skúmať, či sú podmienky núteného vymáhania pohľadávky splnené.

Nedôvodná je i námietka oprávneného, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, lebo platí, že v exekučnom konaní sa už dokazovanie na objasnenie skutkového stavu veci nevykonáva, ale sa len overuje existencia exekučného titulu. Tam, kde povinným je spotrebiteľ, súdna prax vyžaduje určitú zvýšenú ochranu spotrebiteľa, lebo ho považuje za „slabšieho“ voči dodávateľovi. Aj pri nečinnosti spotrebiteľa majú exekučný súd a exekútor dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán. Pre záver o vyslovení neplatnosti rozhodcovskej doložky bolo postačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením zmluvy, pretože už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, štandardne používanú oprávneným ako dodávateľom.

Keďže rozhodnutie prvostupňového súdu bolo vecne správne, odvolací súd uvedené napadnuté uznesenie okresného súdu podľa , potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.