Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_26CoCsp-48-2022.pdf
PDF · 109.08 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoCsp/48/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnenkyňou: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. X. XXXX XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, A., o zaplatenie 20.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 28. júna 2022 č.k. 28Csp/202/2021-129, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 20.000,- eur s príslušenstvom. Výrokom II. žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie právne ustanovením § 39, § 52 ods. 1, § 53 ods. 9, § 565, § 524 ods. 1 a 2 a § 525 ods. 2 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 92 ods. 8 z.č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), a d) z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ZoSÚ). Vecne dôvodil, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu vyzval výzvou zo dňa 30. októbra 2020 žalovanú na úhradu sumy 3.901,12 eur do 15 dní od jej doručenia. Výzva bola Slovenskej sporiteľni, a.s. - právnemu predchodcovi žalobcu vrátená dňa 3. novembra 2020 ako adresát je neznámy. Následne oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 2. decembra 2020 právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 30. novembra 2020 mimoriadnu splatnosť úveru a pohľadávku vyčíslil na sumu 22.219,13 eur a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť ju do 15 dní. Žalobca tvrdí, že postup zodpovedá § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Súd sa s názorom žalobcu nestotožnil. K predčasnému zosplatneniu v zmysle dikcie zákona môže dôjsť najskôr po uplynutí 3 mesiacov od splatnosti splátky úveru, pre nezaplatenie ktorej veriteľ využíva inštitút predčasného zosplatnenia (§ 53 ods. 9 OZ), najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 OZ). Vykonaným dokazovaním (z predloženej platobnej histórie) súd zistil, že k omeškaniu žalovanej došlo so splátkou splatnou dňa 15. marca 2020. V danom prípade právny predchodca žalobcu mal právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15. marca 2020, kedy bol časový priestor pre predčasné zosplatnenie úveru od 16. júna 2020 do 15. júla 2020, kedy nastala splatnosť nasledujúcej splátky. Právny predchodca žalobcu úver zosplatnil až k 30. novembra 2020 oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 2. decembra 2020, teda v rozpore s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Súd je toho názoru, že § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka jednoznačne vymedzujú časový limit pre predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru. Ak zákon vymedzuje podmienku omeškania splátky spotrebiteľa, myslí tým omeškanie v poradí prvej splátky za predpokladu, že táto nebude spotrebiteľom uhradená. Vzhľadom na povahu dikcie treba odsek 9 vykladať spôsobom, že dodatočné uhradenie omeškanej splátky spotrebiteľom oneskorene konzumuje právo dodávateľa na jednorazové zosplatnenie pohľadávky. Právo podľa odseku 9 môže
dodávateľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť a len za predpokladu, že omeškanie (s prvou) splátkou trvá. Prvou splátkou sa má na mysli aj každá ďalšia splátku, ktorá bude vnímaná ako prvá omeškaná splátka, napríklad v prípade, ak sa spotrebiteľ omešká s troma po sebe idúcimi splátkami, rozhodujúca bude v poradí prvá omeškaná splátka. Vzhľadom na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu nevyužil jeho časovo limitované právo na predčasné zosplatnenie úveru a úver nezosplatnil do 15. júla 2020, jeho právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru zaniklo dňa 16. júla 2020. Vzhľadom k tomu, že dospel k záveru, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k platnému a účinnému mimoriadnemu zosplatneniu úveru a následne teda ani k platnému postúpeniu pohľadávky vyvodil, že žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keď plne úspešnej žalovanej vzniklo právo voči žalobcovi na náhradu trov konania, keďže však žalovanej žiadne trovy nevznikli, tak jej náhradu trov nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Prioritne namietal nesprávnosť právneho posúdenia ohľadom nedodržania podmienok pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca mal možnosť realizovať svoje právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti iba v časovom intervale od 16. júna 2020 do 15. júla 2020 a ak toto právo nevyužil, jeho právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti po tomto časovom intervale zaniklo. Dodal, že bolo preukázané, že medzi stranami bolo dohodnuté plnenie v splátkach, pričom veriteľ môže od dlžníka žiadať splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou. Ustanovenie § 565 OZ umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu. Veriteľ môže zažiadať o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká. Ak však veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto ďalšiu splátku dlhu. Dodal, že nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti splátky splatnej 15. marca 2020, ale došlo k nemu až 30. novembra 2020 a to pre splátku splatnú a neuhradenú v mesiaci november 2020, splatnej 15. novembra 2020, teda pre splátku, ktorej splatnosť vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala. Zdôraznil, že neuplatnenie práva veriteľa podľa § 565 OZ do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto práva veriteľa. V tejto súvislosti poukázal za rozhodnutie Najvyššieho súdu SR – judikát R 4/2021. Dodal, že v danej veci bolo preukázané, že žalovaná bola v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 30. novembra 2020 v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako tri mesiace a súčasne bola na možnosť uplatnenie tohto práva zo strany veriteľa opakovane upozornená a to aj výzvou z 30. októbra 2020 tak, ako to vyžaduje § 53 ods. 9 OZ. Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nesplnenie inej splátky, než splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala, t.j. v danom prípade splátky splatnej v novembri 2020. Poukázal, že výzvami zo dňa 30. októbra 2020 a 2. decembra 2020 právny predchodca upozorňoval žalovanú, že je v omeškaní so splácaním zmluvne dohodnutých splátok, čím zároveň napĺňal povinnosti pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti uložené mu ustanovením § 53 ods. 9 OZ, podľa ktorého môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, s čím sa však súd prvej inštancie nijako nevysporiadal. Poukázal i na to, že OZ v žiadnom ustanovení neupravuje, že možnosť veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru je viazaná iba na splatnosť jednej konkrétnej splátky a to tej, s ktorou sa dlžník dostal ako s prvou do omeškania. Zastáva názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti ku dňu 30. novembra 2020 spĺňa všetky podmienky dané platnou právnou úpravou a jeho možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre splátku splatnú 15. novembra 2020 trvala až do splatnosti nasledujúcej splátky splatnej 15. decembra 2020. Poukázal, že napadnutý rozsudok je nesprávny a nepreskúmateľný, keďže súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutkovým stavom a žalobcom predloženými dôkazmi, keď navyše nesprávne posúdil dodržanie podmienok ustanovenia § 565 OZ pri vyhlasovaní mimoriadnej splatnosti úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu spolu s aplikáciou ustanovenia § 53 ods. 9. Dodal, že ak predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 30. novembra 2020, tak toto svoje právo uplatnil v súlade s § 565 OZ pre nezaplatenie splátky splatnej v novembri 2020 a zároveň toto svoje právo
uplatnil v súlade s § 53 ods. 9 OZ po upozornení žalovanej na možnosť uplatnenia tohto práva ako aj omeškaním s platením splátok po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Zdôraznil, že k uplatneniu práva podľa § 565 OZ došlo ku dňu 30. novembra 2020 podaním zo dňa 2. decembra 2020 a v zmysle platnej právnej úpravy tak mohlo dôjsť len v prípade, ak to bolo medzi stranami dojednané a zároveň pre nesplnenie splátky splatnej v mesiaci november 2020 a k uplatneniu práva podľa § 565 OZ došlo zároveň v súlade s § 53 ods. 9 OZ, nakoľko bolo preukázané, že žalovaná bola v dlhšom ako trojmesačnom omeškaní s platením splátok a súčasne bola upozornená na možnosť uplatnenia tohto práva. Zdôraznil, že ak veriteľ uplatňuje právo podľa § 565 OZ, v právnom vzťahu vzniknutom zo spotrebiteľskej zmluvy, musí byť spotrebiteľ v trojmesačnom omeškaní s platením splátok, musí byť súčasne upozornený na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ, avšak napriek tomu môže byť toto právo dodávateľom uplatnené v zmysle druhej vety § 565 OZ len pre nesplnenie splátky, ktorá bezprostredne predchádza uplatneniu tohto práva, nakoľko pre všetky skôr splatné splátky toto právo podľa druhej vety podľa § 565 OZ zaniklo. Má za to, že v danej veci bolo vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru platné, čo žalobca v konaní predloženými dôkazmi riadne preukázal. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR z 27. mája 2020 sp. zn. 4Cdo/9/2017, v zmysle ktorého podľa ústavne konformného výkladu je preferovaná platnosť pred neplatnosťou právneho úkonu. Zároveň poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov z ktorých vyplýva, že postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade so zákonom a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Nesprávny je i teda záver, že žalobca nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný. Záverom namietal i nedostatočné odôvodnenie, keďže súd prvej inštancie s prihliadnutím na žalobcom predložené dôkazy sa s nimi riadne nevyporiadal. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 zmenil a žalobe vyhovel alebo aby napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutia.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
5. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo zaplatenie sumy 20.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 20.000,- eur od 27. marca 2021 do zaplatenia.
6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobu v celom rozsahu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
7. Odvolací súd uvádza, že imanentnou súčasťou súdneho konania je preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovanej. Pod pojmom aktívna vecná legitimácia je potrebné rozumieť také hmotnoprávne postavenie, z ktorého žalobcovi prináleží ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu tzn. ex offo, a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby (rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29. júna 2010).
8. Podstatou odvolacích námietok žalobcu bola nesprávnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie veci v otázke vecnej legitimácie žalobcu, a s tým súvisiacou otázkou neplatnosti postúpenia pohľadávky z banky na žalobcu ako nebankový subjekt ako aj neplatnosti predčasného zosplatnenia úveru.
9. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.
10. V prejednávanej veci nebolo sporné, že ide o nároky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi bankou ako dodávateľom a žalovanou ako fyzickou osobou - spotrebiteľom. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná si riadne neplnila svoje záväzky, vyplývajúce jej z úverovej zmluvy a dostala sa do omeškania so splácaním dojednaných splátok. Z uvedeného dôvodu banka poslala žalovanej list zo dňa 30. októbra 2020, označený ako výzva, v ktorom jej oznámila, že nakoľko mešká so splácaním úveru vo výške 3.901,12 eur, žiada o uhradenie dlžnej sumy najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy a zároveň žalovanú upozornila na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru. Keďže k úhrade nedošlo, banka listom z 2. decembra 2020 oznámila, že vyhlásila predčasnú mimoriadnu splatnosť celého úveru vrátane úrokov a poplatkov ku dňu 30. novembra 2020. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23. marca 2021 Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila na žalobcu pohľadávku proti žalovanej a postúpenie pohľadávky jej písomne oznámila.
11. Súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie založil na právnom závere, že vyhlásenie úveru za predčasne splatný treba považovať za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, keďže je v rozpore s § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ, podľa ktorých právo veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu straty výhody splátok je časovo obmedzené tak, že veriteľ ho môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšej ďalšej splátky. Podľa názoru prvoinštančného súdu, pôvodný veriteľ mohol toto právo uplatniť len do 15. júla 2020, avšak urobil tak až 30. novembra 2020, teda veriteľ svoje právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru nerealizoval v súlade s druhou vetou § 565 OZ, v dôsledku čoho je neplatné nielen predčasné zosplatnenie úveru ale následne aj postúpenie takejto pohľadávky žalobcovi, keďže je v rozpore so zákonom (§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách).
12. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré predstavuje špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia pohľadávky v Občianskom zákonníku, vyplýva, že právo banky na postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi tretej osobe vznikne až po splnení zákonných podmienok, ktorými sú omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní napriek písomnej výzve na plnenie. Účelom uvedeného ustanovenia je ochrana klientov pred postúpením pohľadávky pred splnením na subjekty, ktoré nepodliehajú dohľadu národnej banky. Zákonné predpoklady na vznik práva postúpiť pohľadávku musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. V súvislosti s platným a zákonným postúpením pohľadávky právneho predchodcu žalobcu je potrebné prihliadnuť na § 17 ods. 1 ZoSÚ, podľa ktorého práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky a b)prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
13. K postúpeniu pohľadávky tak môže dôjsť buď po konečnom termíne splatnosti alebo ak ide o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Splatnosť pred termínom konečnej splatnosti nastáva v dôsledku zosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ, a o takýto prípad malo ísť i v prejednávanej veci.
14. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
15. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. V prejednávanej veci ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ umožňuje uplatniť právo podľa § 565 OZ až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, v tejto časti je toto ustanovenie lex specialis k § 565 druhej vete OZ, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri úvere splácanom mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatnými ďalšie splátky. Ak by malo platiť doslovne obmedzenie § 565 druhej vety OZ, veriteľ by z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo na zosplatnenie podľa § 565 OZ. To je však v rozpore s ustanovením § 53 ods. 9 OZ, ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže, avšak len za tam uvedených podmienok. Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 OZ po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky. Právo požadovať zaplatenie celého dlhu však napriek tomu zostáva právom veriteľa, a nie jeho povinnosťou. Ani z § 53 ods. 9 OZ, ani z iných ustanovení totiž nemožno dovodiť, že by ich cieľom malo byť tlačiť veriteľa do čo najskoršieho zosplatnenia celého dlhu. Takýto výklad by bol navyše aj v rozpore s ochranným účelom § 53 ods. 9 OZ. Ak toto ustanovenie obmedzuje veriteľa vo využití jeho práva tak, že ho možno využiť až po trojmesačnom omeškaní (teda nie napr. po niekoľkodňovom krátkom omeškaní so splatením splátky), ťažko možno uvažovať, že jeho účelom má byť zároveň čo najskôr dlžníka zbaviť výhody splátok.
17. Ustanovením § 53 ods. 9 OZ tak nemožno právu veriteľa podľa § 565 OZ dávať charakter povinnosti, v dôsledku čoho ani nemožno účinky nevyužitia tohto práva pre veriteľa posudzovať prísnejšie než to robí samotný § 565 OZ. Podľa § 565 OZ vety druhej, veriteľ môže toto právo uplatniť len do splatnosti ďalšej splátky. Ak ho nevyužije, možnosť uplatniť toto právo zaniká vo vzťahu k predošlej splátke, ale zároveň znova vzniká vo vzťahu k novej omeškanej splátke a trvá zasa až do splatnosti najbližšej ďalšej splátky. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ potom viaže možnosť vykonať právo podľa § 565 na trojmesačné omeškanie s jednou splátkou. V súvislosti s § 53 ods. 9 OZ potom treba druhú vetu § 565 OZ interpretovať tak, že možnosť vykonať toto právo vzniká uplynutím trojmesačného omeškania s niektorou splátkou a trvá do okamihu, kedy by uplynulo trojmesačné omeškanie s ďalšou splátkou, teda kedy by vznikla veriteľovi podľa § 53 ods. 9 OZ nová (ďalšia) možnosť toto právo uplatniť. Takýmto výkladom sa zabezpečí vzájomný súlad § 53 ods. 9 OZ s ratio legis § 565 druhej vety OZ. V dôsledku toho tak musí (rovnako ako podľa § 565 druhej vety OZ) platiť, že ak veriteľ svoje právo podľa § 565 nevyužije do najbližšieho termínu, kedy by ho využiť mohol (teda do najbližšieho dátumu uplynutia troch mesiacov od splatnosti splátky nasledujúcej po tej omeškanej splátke, kvôli ktorej toto právo môže uplatňovať), nemôže už kvôli omeškaniu s danou konkrétnou splátkou toto právo využiť. Môže ho využiť len kvôli (trojmesačnému) omeškaniu s ďalšou splátkou, pokiaľ s ňou je dlžník tiež v omeškaní. Ak s ňou v omeškaní nie je, nemôže ho využiť vôbec.
18. Žalobca tvrdí, že k zosplatneniu došlo v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Dodávateľ mohol uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (§ 53 ods. 9 OZ), k omeškaniu so zaplatením predmetnej splátky došlo 15. marca 2020, 15. apríla 2020, 15. mája 2020, 15. júna 2020, 15. júla 2020 a 15. augusta 2020, tri mesiace odvtedy uplynuli dňa 15. júna 2020 atď. a preto vychádzajúc z vyššie uvedeného, mohol veriteľ z dôvodu omeškania s úhradou konkrétnej splátky využiť svoje právo podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ najskôr od 15. júna 2020. Aj Najvyšší súd SR vo veci sp.zn. 5Cdo/224/2021 uviedol, že z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Keďže v danom prípade k využitiu svojho práva podľa § 565 OZ pristúpil právny predchodca žalobcu listom zo dňa 30. októbra 2020, urobil tak za zákonom stanovených podmienok, preto záver prvoinštančného súdu o neplatnosti toho úkonu z dôvodu nesplnenia formálnych podmienok zákona ustanovených v § 565 OZ nebol správny.
19. S poukazom na vyššie uvedené, keďže postup právneho predchodcu žalobcu pri zosplatnení úveru bol formálne správny, bol potom záver súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatného postúpenia ešte nesplatnej pohľadávky (tzv. živej pohľadávky) z banky na žalobcu pre rozpor s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách nedôvodný.
20. V prejednávanej veci tak odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie síce na vec aplikoval správne právne predpisy, avšak nesprávne interpretoval § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ, teda vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku ktorého pochybenia sa potom nezaoberal právnou a vecnou dôvodnosťou žalobcom uplatňovanej pohľadávky a v tomto smere nevykonal ani potrebné dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie veci.
21. Vzhľadom na uvedené bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ako i v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil, keď súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, pričom vzhľadom na rozsah potrebného dokazovanie nie je účelné doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
22. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne vec prejednať, zaoberať sa vecnou a právnou dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov, za tým účelom vykonať dokazovanie, jeho výsledky komplexne vyhodnotiť a posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a následne vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o nároku na náhradu trov konania, vrátane odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 a 3 CSP).
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).