Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/156/2011

Potvrdené rozhodnutím 2Sžf/45/2013
„Identifikačné číslo spisu: 7011201093 Dátum vydania rozhodnutia: 21.05.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Kováčová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:7011201093.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu: VEMADO, s.r.o., so sídlom Hlavná 600, Streda nad Bodrogom, zastúpeného JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou so sídlom Moldavská cesta 21/A Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/221/15048-95975/2011/990325-r zo dňa 16. septembra 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/156/2011- 57 z 20. februára 2013, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/156/2011- 57 z 20. februára 2013 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu: VEMADO, s.r.o., Hlavná 600, Streda nad Bodrogom, IČO: 36604 267, zastúpeného JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou, Moldavská cesta 6, Košice, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/221/15048-95975/2011/990325-r zo dňa 16.9.2011, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím žalovaného /predtým DR SR/ žalovaný podľa ust. v znení nesk. predpisov potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. /Ric zo dňa 17.5.2010, ktorým správca dane uložil žalobcovi podľa ust. v znení nesk. predpisov /ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov/ pokutu v sume 1 000,-EUR.

Z dôvodov rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca bol upovedomený o začatí daňovej kontroly, ktorá začala dňa 15.3.2010 za zdaňovacie obdobie december 2009, týkajúcej sa oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. V upovedomení č. /Far zo dňa 1.3.2010 mal žalobca uloženú povinnosť, aby do 8 dní predložil všetky doklady potrebné na vykonanie predmetnej kontroly. Žalobca tieto doklady nepredložil.

Výzva na predloženie dokladov č. /Far zo dňa 16.3.2010 bola bezúspešná. Žalobca prevzal upovedomenie ako aj výzvu dňa 5.3.2010 a 26.3.2010.

Žalobcovi bola výzva č. /Far zo dňa 7.4.2010, ktorou správca dane vyzýval žalobcu na predloženie účtovných dokladov doručená dňa 12.4.2010, žalobca ani na túto výzvu nereagoval, ako aj ani na telefonický kontakt uskutočnený s daňovým subjektom dňa 22.4.2010.

Podľa ust. § 15 ods. 6 písm. d/ zákona o správe daní v znení nesk. predpisov, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancov i správcu dane povinnosť predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo technickej forme,

vrátane evidencie záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia.

V zmysle ust. § 35 ods. 15 zákona o správe daní a poplatkov, ak daňový subjekt nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona alebo osobitného zákona alebo povinnosť uloženú rozhodnutím správcu dane, za ktorých porušenie sa neukladá pokuta podľa ods. 1 až 7, môže mu správca dane uložiť pokutu do 33 190,00 EUR. Pokutu možno uložiť opakovane, a to vo výške jej dvojnásobku, ak jej uloženie neviedlo k náprave a protizákonný stav trvá; maximálna výška pokuty ustanovená v prvej vete musí byť zachovaná. Podľa ods. 16 správca dane pri ukladaní pokuty podľa ods. 4, 5, 7 až 12 a 15 prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Žalobca nesplnil uložené povinnosti správcom dane, preto za ich nesplnenie bola uložená pokuta v dolnej hranici sankčného postihu.

K dôvodom odvolania, ktoré sa vzťahovali na výkon daňovej kontroly zamestnancami miestne nepríslušného správcu dane uviedol, že daňové úrady vykonávajú v zmysle o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa o správach finančnej kontroly v znení nesk. predpisov správu daní podľa , ktorá zahŕňa aj výkon daňovej kontroly. Daňovou kontrolou sa v zmysle ust. zákona o správe daní zisťuje a lebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Z pohľadu zákona o správe daní musí byť daňová kontrola vykonaná vždy v mene daňového úradu, ktorý je správcom dane miestne príslušným pre výkon tejto činnosti.

V danom prípade Upovedomenie o výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. /Far zo dňa 1.3.2010 za zdaňovacie obdobie december 2009 u odvolávajúceho sa daňového subjektu vydal miestne a vecne príslušný DÚ Kráľovský Chlmec, zaslané výzvy a oznámenie o nadmernom odpočte boli vydané pod hlavičkou DÚ Kráľovský Chlmec / miestne príslušného správcu dane/. V predmetnej daňovej kontrole došlo aj k zmenám v osobách kontrolórov, vykonávajúcich predmetnú daňovú kontrolu.

K námietke žalobcu týkajúcej sa ust. § 2 ods. 2 zákona o správe daní uviedol, že podľa ust. § 15 zákona o správe daní správca dane bol oprávnený vykonať daňovú kontrolu súčasne u všetkých obchodných spoločností personálne prepojených s J.. T., za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu, v súvislosti s uplatnenými nadmernými odpočtami za rôzne zdaňovacie obdobia ako aj všetkými navzájom súvisiacimi obchodnými spoločnosťami. Znášanie rizika výkonu takých daňových kontrol je na strane žalobcu, preto neakceptoval obranu žalobcu v tom smere, že správca dane vytvoril taký stav, aby sa nemohol súčasne žalobca venovať predkladaním dokladov pri výkone týchto kontrol súčasne a v primeranom čase reagovať na výzvy správcu dane.

Odvolávajúci sa daňový subjekt počas daňovej kontroly nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, pričom mal vytvorený dostatočný časový priestor zamestnancami správcu dane na predkladanie dokladov nevyhnutných k výkonu daňovej kontroly, čo potvrdzujú všetky doručené výzvy, aj opakovane ako aj telefonicky.

K výške pokuty uviedol, že pri je ukladaní prihliadol na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. U odvolávajúceho sa daňového subjektu išlo o prvý prípad uloženia pokuty za nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy ustanovenej v § 15 ods. 6 písm. d/ zákona o správe daní, preto bola táto pokuta uložená v sume 1 000,- EUR.

Žalobca proti vyššie uvedenému rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu. V žalobe žalobca namietal, že žalovaný nepostupoval v súlade s ust. § 30 ods. 1, 3 zákona o správe daní, v nadväznosti na ust. § 48 ods. 6 cit. zákona. Rozhodnutie žalovaného obsahuje len opísaný obsah spisu, odkazy na zákonné ustanovenia a konštatovanie, že správca dane postupoval v danom prípade v súlade so zákonom. Poukázal tiež na ust. § 2 ods. 2 zákona o správe daní a vytýkal žalovanému, že správca

dane zaťažil žalobcu /ako aj ostatné spoločnosti/ personálne prepojené s J.. T. nadmernými výzvami a upovedomeniami, žalobcovi bolo doručených 13 protokolov o výsledku daňovej kontroly v 12-tich personálne prepojených spoločnostiach /spolu 529 strán, dodatočný predpis dane vo výške 8 845 681,09 EUR. Tvrdil, že pri výkone týchto daňových kontrol nebol dodržaný princíp proporcionality, poukazujúc na , , .

Jediným dôkazom, na ktorom postavil správca dane svoje rozhodnutie, bola totožnosť osoby ako spoločníka alebo konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia. Výlučné konštatovanie, že deklarované zdaniteľné obchody sa uskutočnili medzi spoločnosťami, ktoré majú totožnú osobu v postavení spoločníka a konateľa priamo alebo nepriamo, bez ďalšieho nepreukazuje, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo. Aj v ostatných žalobných dôvodoch žalobca ide do meritu veci, poukazujúc na dodávateľov, u ktorých pri daňovej kontrole nebolo konštatované, že by k zdaniteľným obchodom nedošlo. V ďalších žalobných dôvodoch poukazuje na ust. § 3 ods. 1 zákona o správe daní a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10.12.2009.

Žalobca tvrdil, že ak je daňová kontrola začatá v rozpore s ust. § 3 ods. 1 zákona o správe daní, teda v rozpore s ustanovením o miestnej nepríslušnosti, sú všetky právne akty vydané v rozpore s týmto ustanovením a všetky úkony vykonané miestne nepríslušným daňovým úradom nezákonné. Rozhodnutie o uložení pokuty v konaní začatom na základe upovedomenia a poverenia vydaného v rozpore so zákonom, nemôže zakladať povinnosti pre kontrolovaný subjekt a nemôže byť právnym aktom, ak je založený na protiprávnom postupe.

Žalobca mal za to, že legalizovať takúto daňovú kontrolu by bolo možné len vykonaním celej daňovej kontroly od jej začatia a prvého úkonu vo veci zákonným spôsobom a teda miestne príslušným správcom dane, pretože platí zásada „ius ex inturia non oritur“, čo znamená, že z bezprávia právo nevzniká. Na to, aby bolo možné o daňovej kontrole hovoriť ako o zákonne vykonanej, musela by byť vykonaná zákonne od počiatku.

Žalovaný podal vyjadrenie k žalobe dňa 15.6.2012. V dôvodoch svojho vyjadrenia poukazuje na tie isté právne skutočnosti, ktoré boli uvedené v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní smerovali prevažne k výkonu daňovej kontroly a nie k rozhodnutiu o uložení pokuty. Ku každej námietke zopakoval svoje stanovisko, ktoré je účastníkom tohto konania známe z dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách ust. a nasl. a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

Predmetom preskúmania rozhodnutia žalovaného bola uložená pokuta v sume 1 000,- EUR za porušenie povinnosti nepeňažnej povahy podľa ust. § 15 ods. 6, písm. d/ zákona o správe daní, v nadväznosti na ust. § 35 ods. 15 cit. zákona o správe daní. Pokuta na základe rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa bola žalobcovi uložená preto, lebo žalobca nereagoval na výzvy správcu dane, v začatej daňovej kontrole, aby mu predložil žiadané účtovné doklady k výkonu daňovej kontroly v stanovenej lehote. Výzvy správcu dane zo dňa 26.3.2010, 7.4.2010, a upovedomenie o začatí daňovej kontroly žalobca ignoroval a žiadne účtovné doklady nepredložil.

Rozhodnutie žalovaného v dôvodovej časti neopisuje mechanicky správnu úvahu prvostupňového správneho orgánu, ale v intenciách ust. § 30 ods. 1, 3 zákona o správe daní špecifikuje dôvody, pre ktoré bola žalobcovi uložená pokuta.

Súd zdôrazňuje, že žalobné dôvody sa týkali predovšetkým námietok, ktoré by mali vplyv na meritórne rozhodnutie, žalobca však v žalobe neuviedol ani jeden dôvod, ktorý sa vzťahoval k ust. § 15 ods. 6 písm. d/ zákona o správe daní, teda, dôvod, s ktorým sa súdy zaoberajú pri žalobných dôvodoch, ktoré žalobca kumulatívne spája s vecou samou.

Podnikatelia pri výkone svojej podnikateľskej činnosti majú rovnaké práva a povinnosti vo vzťahu k správcovi dane, bez ohľadu na to, v koľkých obchodných spoločnostiach majú svojich štatutárnych zástupcov, resp. spoločníkov. Pri výkone daňovej kontroly potom, takýto podnikateľ má povinnosť v intenciách ust. § 15 ods. 6 písm. d/ zákona o správe daní predložiť správcovi dane vyžiadané účtovné a iné doklady, za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Ak takéto doklady nie sú predložené, je znemožnené správcovi dane v daňovej kontrole pokračovať. Za nesplnenie uvedenej povinnosti preto zákonné ust. § 35 ods. 15 zákona o správe daní umožňuje správcovi dane uložiť pokutu, keďže daňový subjekt sa takýmto konaním dopúšťa deliktu zmarenia výkonu daňovej kontroly, ide o pokutu, ktorá bola uložená v súvislosti s nesplnením výziev správcu dane /nepeňažná povaha tejto povinnosti/, na predkladanie dokladov za účelom zistenia skutkového stavu veci.

Žalobcovi už bolo rozhodnutím tunajšieho súdu, sp.zn. vysvetlené vo veci samej, pokiaľ ide o otázky personálneho prepojenia obchodných spoločností J.. T., ako aj miestne príslušných, či nepríslušných zamestnancov správcu dane, ktorí boli poverení výkonom daňovej kontroly, že týmto postupom správcu dane žalobca nebol ukrátený na svojich právach, o čom svedčí neskôr prijatá judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky /napr. , a 4 Sžf 15/2012/.

Žalobca po začatí daňovej kontroly, mal by byť v úzkej súčinnosti so správcom dane vyplýva to z ust. § 2 ods. 8 zákona o správe daní, ďalej pre neho vyplývajú povinnosti už vyššie uvedené / § 15 ods. 6 zákona o správe daní, ako aj žalobca má uniesť svoje dôkazné bremeno, od ktorého v konečnom dôsledku závisí výsledok daňovej kontroly /§ 29 ods. 8 zákona o správe daní/.

Žalobca sa v žalobných dôvodoch snaží domôcť nápravy „nelegitímneho rozhodnutia“ tým, že poukazuje na nezákonnosť výkonu daňovej kontroly, keďže daňovú kontrolu vykonávali miestne nepríslušní zamestnanci správcu dane, potom všetky právne akty vydané správcom dane sú v rozpore so zákonom a teda podľa názoru žalobcu nezákonné a na základe takého procesu nie je možné ani ukladať pokutu.

S takýmto názorom žalobcu sa súd nestotožňuje z vyššie uvedených právnych skutočností a prekonanej judikatúry NS SR, ako aj právneho názoru samotného Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Podstatu zásady proporcionality zovšeobecnil Ústavný súd SR aj v náleze tak, že „obmedzenie, resp. zasahovanie do chránených práv a slobôd, je ústavne akceptovateľné len vtedy, ak je ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnuté v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t.j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane /spravodlivo/ vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom.

V tejto súvislosti súd poukazuje na , podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

V tomto prípade Z. v znení neskorších predpisov, umožňuje správcovi dane, aby vyzval žalobcu na predloženie relevantných dokladov pre výkon daňovej kontroly, žalobca bol v tomto konaní nečinný, teda sám zmaril, aby mohol svoje práva uplatniť v súlade s , zákona o správe daní, pričom žalobca nesplnil uloženú povinnosť na základe výziev na predloženie účtovných dokladov, preto bolo na mieste, použiť ust. , v nadväznosti na zákona o správe daní a poplatkov.

Nie je preto možné žalovanému vytýkať nezákonný postup, pri vydaní napadnutého rozhodnutia, keďže tak správny orgán prvého, ako aj druhého stupňa konal v súlade s platnou právnou úpravou.

Záverom súd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky nastolené otázky účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania /Rozhodnutie ÚS SR č. č. 313/2003/.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že žalobca v žalobných dôvodoch neuviedol právne relevantné skutočnosti, ktoré by potvrdzovali nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust.

Žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže v konaní nebol úspešný / prvá veta /.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.