Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/47/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, G., zastúpený: JUDr. Michal Feciľák, advokát so sídlom Jesenná 8, Prešov, proti žalovanému: Mesto Prešov, so sídlom Hlavná 73, Prešov, zastúpenému JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, o určenie vlastníckeho práva s prísl. a odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 09.05.2022 č.k. -142, jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca sa domáha svojho nároku na základe toho, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k novovytvoreným parcelám C KN XXXX/ XX a C KN XXXX/XX podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX. Vec právne posúdil podľa a . Zdôraznil, že žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k sporným pozemkom, ktoré mal nadobudnúť vydržaním na základe kúpnej zmluvy z 30.07.1998. Mal za nesporné, že žalobca od svojho právneho predchodcu kúpnou zmluvou z 30.07.1998 nadobudol do podielového spoluvlastníctva parcely vedené na LV č. XXX, kat. úz. D. a to parcely XXXX/X,X,X a 6. Následne na základe geometrického plánu č. XXX/XX boli tieto parcely rozdelené na parcely XXXX/X,X,X,X,X - XX. Tento geometrický plán bol podkladom pre dohodu o zrušení a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi žalobcom a druhým podielovým spoluvlastníkom z 21.12.1998, na základe ktorej žalobca do svojho výlučného vlastníctva nadobudol parcely XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX. Ďalším geometrickým plánom č. X/XXXX došlo k rozdeleniu parcely XXXX/XX na parcelu XXXX/XX a XXXX/XX. Všetko kat. úz. D.. Žalobca tvrdil, že do vykonania ROEP medzi parcelami XXXX/XX, XXXX/XX a parcelou žalovaného XXXX/X, resp. KN E XXX/X neexistovali zbytkové parcely označené ako KN E XXX/X, XXX/X a XXX/X s tým, že jeho právny predchodca bol vlastníkom uvedených pozemkov až po hranicu s parcelou mpč. XXX, t. č. KN E XXX/X. Uvedené pozemky boli zo strany jeho právneho predchodcu oplotené a v hranici uvedeného oplotenia tieto pozemky užíva od 30.07.1998. Podľa súdu prvej inštancie z predložených geometrických plánov č. XXX/XX a č. X/ XXXX, ako aj nadobúdacích titulov vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom č. XXXX/XX, XX a XX však nevyplýva, že by v rámci ROEP došlo k zmene výmer, resp. hraníc pozemkov oproti stavu v čase ich nadobudnutia. Z toho teda vyplýva, že pokiaľ ide o žalobcom označované tzv. zbytky mpč. Parciel, tieto ani čiastočne neboli vytvorené z parciel, ktoré vlastnícky nadobudol žalobca

do podielového spoluvlastníctva ešte kúpnou zmluvou 30.07.1998. Pritom je vylúčené, aby sa mohol domnievať, že mu na základe tohto nadobúdacieho titulu vlastnícky patria aj parcely č. XXXX/XX a XXXX/XX vytvorené geometrickým plánom č. XXX/XXXX a to v hraniciach zobrazených v grafickej časti tohto geometrického plánu. Dobromyseľnosť žalobcu, že mu sporné pozemky vlastnícky patria je spochybnená aj jeho meniacimi sa skutkovými tvrdeniami v priebehu realizácie procesného postupu podľa . Žalobca pôvodne tvrdil, že jeho právnemu predchodcovi vlastnícky patrili parcely až po hranicu parcely mpč. XXX (parcela žalovaného), ktorej má zodpovedať parcela KN C XXXX/ X. Z toho dôvodu sa domáhal určenia vlastníckeho práva k parcelám KN E XXX/X, XXX/X a XXX/X o výmere XX m2. Súčasne tvrdil, že ide o parcely, ktoré sa nachádzajú nielen vo vnútri areálu, teda z vnútornej strany oplotenia, ale aj za týmto oplotením. Geometrický plán č. XXX/XXXX, na základe ktorého sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k sporným pozemkom, je však v rozpore s uvedenou argumentáciou, keďže prevažná časť výmery sporných pozemkov je vytvorená z parcely KN E XXX/X, ktorej zodpovedá parcela KN C XXXX/X. Oproti pôvodnej žalobe sa už žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k sporným pozemkom o výmere 124 m2 za súčasného tvrdenia, že sporné pozemky sa nachádzajú iba vo vnútri areálu, teda z vnútornej strany oplotenia. Z toho bolo možné vyvodiť jednoznačný záver, že dlhodobá držba sporných pozemkov žalobcom bez toho, že by bola preukázaná skutočnosť, ktorá mohla u neho vyvolať presvedčenie, že sa stal ich vlastníkom, teda aspoň existencia domnelého právneho dôvodu, nepostačovala pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa a nasl. .

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vyslovil právny názor v tom zmysle, že v rámci konania ROEP nedošlo k zmene výmer a že pôvodne žalované zbytkové parcely ani čiastočne neboli vytvorené z parciel, ktoré žalobca vlastnícky nadobudol na základe kúpnej zmluvy z roku 1998. Zdôrazňuje, že v danej oblasti sa nenachádzajú a ani nenachádzali žiadne iné parcely, preto je dôvodné konštatovať, že pôvodne žalované zbytkové parcely museli byť súčasťou pôvodných mpč. parciel, to znamená tých, ktoré od pôvodných vlastníkov vykúpil právny predchodca žalobcu Koža, guma, textil Prešov, pretože v opačnom prípade by nevyhnutne museli mať iné označenie ako v súčasnosti majú, a to parcely KN E XXX/X, XXX/X a XXX/X, pričom ak by tieto parcely vychádzali - boli vytvorené z hraničiaceho pozemku mpč. XXX, neskôr KN E XXX/ X, číslovanie týchto parciel by bolo napr. KN E XXX/X, KN E XXX/X, či iné. Označenie pôvodne žalovaných zbytkových parciel však vychádza z pôvodných kmeňových pozemkov, ktoré boli celé v minulosti vykúpené a teda nadobudol do vlastníctva od pôvodných vlastníkov právny predchodca žalobcu - Koža, Guma, Textil Prešov. Súd prvej inštancie teda nemá žiaden právny podklad na tvrdenie, že tieto parcely ani čiastočne neboli vytvorené z parciel, ktoré žalobca vlastnícky nadobudol na základe kúpnej zmluvy z roku 1998, pretože ich označenie je zhodné s parcelami, ktoré v celosti nadobudol jeho právny predchodca. Preto žalobca v žalobe predložil súdu historický prehľad vlastníctva predmetných pozemkov, ktoré nakoniec po prečíslovaní ešte za čias jeho právneho predchodcu, skončili v jeho spolu-vlastníctve za účelom preukázania, že pôvodne žalované zbytkové parcely v celosti patrili jeho právnemu predchodcovi, a teda po prevode vlastníckeho práva súčasne žalobcovi. Pri podávaní žalobca nedisponoval vytýčením a zameraním oplotenia areálu, pričom sa domnieval, že oplotenie je postavené práve na hranici z východnej strany pôvodne žalovaných zbytkových parciel s pozemkom žalovaného KN E č. XXX/X - s cestou a chodníkom, pričom toto jeho presvedčenie vyplývalo zo skutočností, že je oplotenie postavené na hranici tých pozemkov, ktoré od pôvodných vlastníkov nadobudol jeho právny predchodca . Navyše, v súvislosti s oplotením areálu žalobcu bolo v konaní nesporné, že toto oplotenie bolo vybudované pred takmer 40 rokmi, v čase, keď vlastníkom pozemkov bol jeho právny predchodca. Žalobca je spolu-vlastníkom toho, čo niekedy patrilo jeho právnemu predchodcovi, ktorý svoje vlastníctvo oplotil. Oplotenie ostalo nezmenené od jeho vybudovania a v rozsahu oplotenia žalobca užíva areál od roku 1998 nepretržite a v dobrej viere ako jeho spolu-vlastník bez toho, aby do tohto vlastníctva niekto zasahoval či vo výkone vlastníckych práv ho rušil. Právny záver súdu prvej inštancie vyslovený v bode 36. rozhodnutia je tak nesprávny. Žalobca sa mohol domnievať, že je spolu-vlastníkom areálu tak, ako ho nadobudol, ako je tento areál oplotený. Navyše, podľa geometrických plánov č. XXX/XX a č. X/XXXX končí vlastníctvo žalobcu tam, kde začína cesta, teda bývalá parcela mpč. XXX, teraz KN E XXX/X vo vlastníctve žalovaného. V realite tomu aj tak je (areál sa končí oplotením, za ktorým nasleduje cesta a chodník žalovaného), a preto keď žalobca užíval celý areál, užíval ho v dobrej viere, že mu patrí až po oplotenie, za ktorým cesta nasleduje, a to titulom kúpnej zmluvy z roku 1998. Pri podávaní žaloby nemal vedomosť o tom, kde skutočne sa oplotenie areálu nachádza, a teda nevedel, či oplotenie zasahuje aj

do teraz parcely KN E XXX/X, resp. KN C XXXX/X. Po vykonanom dokazovaní, najmä po vyhotovení geometrického plánu č. XXX/XXXX však to už bolo zrejmé, kde sa v skutočnosti oplotenie areálu žalobcu nachádza, pričom bolo tiež zrejmé, že žalobca v dôsledku postaveného oplotenia právnym predchodcom užíval areál aj nad rámec kúpnej zmluvy z roku 1998. Tento areál užíval v dobrej viere a nikým nerušený, že je skutočným spolu-vlastníkom aj v tých častiach sporných pozemkov, ktoré pri riadnom splnení zákonných podmienok vydržal. Preto ak súd prvej inštancie ustálil, že na základe kúpnej zmluvy z roku 1998 sa žalobca nemohol domnievať, že mu patria aj pozemky, ku ktorým sa domáha určenia vlastníctva, jeho posúdenie nie je správne. V dôsledku nadobudnutia spolu-vlastníctva k oplotenému areálu sa žalobca na základe kúpnej zmluvy stal vlastníkom aj sporných pozemkov, lebo sa nachádzali v areáli, ktoré žalobca už 22 rokov užíva po oplotenie. Žalobca nikdy počas konania neuviedol, že pozemky, ku ktorým sa domáhal určenia vlastníckeho práva sa nachádzajú na oboch stranách oplotenia

- pred oplotením a za oplotením. Žalobca sa nedomáhal určenia vlastníckych práv k parcele č. XXX/ X v časti, ktorá sa nachádza z vonkajšej strany oplotenia areálu, teda tej časti, na ktorej sa nachádza cesta a chodník. Ohľadom oplotenia sa žalobca prvýkrát vyjadroval v bode 10. žaloby, keď k pôvodne žalovaným zbytkovým parcelám jednotlivo uviedol, kde sa nachádzajú, pričom pri všetkých zhodne uviedol, že sa nachádzajú medzi parcelami č. XXXX/XX a oplotením, resp. medzi parcelou č. XXXX/ XX a oplotením. Žalobca teda netvrdil, že pôvodne zbytkové parcely sa nachádzajú mimo jeho areálu. Otázka oplotenia a zistenie, kde v skutočnosti sa oplotenie a žalované sporné pozemky nachádzajú, vyvstala ako dôsledok vyjadrenia požiadavky žalovaného k žalobe. V reakcii na podanie žalovaného žalobca v podaní z 27.09.2021 uviedol, že sporné pozemky sa nachádzajú za oplotením prebiehajúcim po parcele XXX/X a za oplotením z vnútornej strany, to znamená v areáli žalobcu, pričom v areáli žalobcu sa nachádza aj časť parcely XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 3249 m2. Žalobca nevie, na základe čoho súd dospel k záveru, že sporné pozemky by sa mali nachádzať pred oplotením, pretože toto žalobca nikdy netvrdil. Žalobca dokonca predložil aj ortofoto kópiu katastrálnej mapy, z ktorej je absolútne zrejmé, že pôvodné zbytkové parcely sa nachádzajú v areáli žalobcu a to aj pokiaľ ide o časť parcely KN E XXX/X. Až v tejto súvislosti, teda po reálnom zameraní - vytýčení oplotenia, žalobca zistil, že v areáli sa nachádza aj časť parcely KN E XXX/X (KN C XXXX/X), na ktorej sa však podľa žalobcom predložených listinných dôkazov mala nachádzať cesta. Práve toto zistenie viedlo žalobcu k tomu, aby požiadal súd o poskytnutie lehoty na predloženie geometrického plánu, ktorým sa podľa vytýčenia oplotenia zamerajú pozemky, ktoré sú zapísané v prospech žalovaného. Práve podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX žalobca zmenil žalobu, keďže až z tohto geometrického plánu zistil presný rozsah pozemkov, ktoré od nadobudnutia areálu užíval v dobrej viere, že sú jeho súčasťou, až po reálnu stavbu cesty a chodníka na parcele teraz KN C XXXX/X. Tieto objektívne skutočnosti boli príčinou, na základe ktorej zmenil skutkové okolnosti a žalobu ako takú. Zmeny takto realizované počas konania však nemali dopad na podstatnú skutočnosť, a síce, že žalobca sa od nadobudnutia areálu cítil ako spolu-vlastník všetkých pozemkov nachádzajúcich sa v tomto areáli až po oplotenie, teda až po reálnu stavbu cesty nachádzajúcej sa na pozemku žalovaného KN E XXX/X (KN C XXXX/X). K tvrdeniu, že sporné pozemky, ktoré sú predmetom sporu, vydržal, poukázal žalobca na ustálenú judikatúru súdnych autorít, podľa ktorej platí, že pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, či poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo išlo preukázateľne o dar. V tejto súvislosti žalobca zdôrazňoval, že nadobudol spolu-vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzali v oplotenom areáli, pričom žalobca bol presvedčený, že sa stal vlastníkom všetkých nehnuteľností nachádzajúcich sa vnútri areálu, tak ako to bolo jeho právnym predchodcom oplotené. Má tak za to, že v jeho prípade boli splnené tak subjektívne ako aj objektívne okolnosti na to, aby mohol byť považovaný za držiteľa v dobrej viere. Subjektívne bol žalobca už od podania žaloby presvedčený, že je spolu-vlastníkom všetkých nehnuteľností až po cestu s chodníkom až po pozemok žalovaného. Žalobca nevedel, že pozemok žalovaného netvorí len cesta, nevedel, že jeho časť sa nachádza vo vnútri oploteného areálu žalobcu. Objektívne tomu svedčí skutočnosť, že žalobca nadobudol areál od právneho predchodcu, ktorý vykúpil všetky pozemky až po cestu a následne areál oplotil. Žalobca nespochybňoval svoje vlastníctvo k pozemkom v areáli a v nepretržitej držbe od roku 1998 ho nikto nerušil. V prejednávanej veci sa pri porovnaní žalobcom kúpeného súboru nehnuteľností a pozemkov na základe zmluvy z roku 1998 so spornými pozemkami jedná o nízku výmeru, pri ktorej nebol zo strany žalobcu dôvod k akejkoľvek ostražitosti, pretože bol presvedčený, že nadobudol sporné pozemky až po cestu s chodníkom, ktorá sa v skutočnosti naozaj nachádza až za oplotením žalobcu. Bez povšimnutia zo strany súdu zostala skutočnosť, že žalovaný ako vlastník držaného pozemku si neuvedomil, že žalobca,

resp. jeho právni predchodcovia, držia aj časti jeho pozemku, ktorý sa nachádza vnútri areálu. Táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu išlo o objektívne ospravedlniteľný omyl, avšak toto súd prehliadol a v konaní sa tejto námietke nevenoval. Pri posudzovaní dobromyseľnosti držby zohráva úlohu aj tvar a umiestnenie pozemku, oplotenie pozemku a rozsah užívania právnymi predchodcami. Súd tieto jednotlivé súvislosti neposudzoval, pristúpil len ku konštatovaniu, že žalobca menil skutkové tvrdenia, z čoho urobil záver o tom, že ide o nedobromyseľného držiteľa. Tento záver je však nesprávny, povrchný a nedostatočne zdôvodnený.

4. Súd prvej inštancie prehliadol, resp. zrejme nepoznajúc žalobcom uvádzanú judikatúru, že právnym titulom držby sporných pozemkov nachádzajúcich sa v areáli žalobcu je, ako to žalobca niekoľkokrát počas konania uviedol, kúpna zmluva z roku 1998 - ako nadobúdací titul ku skutočne vlastneným pozemkom, pričom tento právny titul je postačujúci aj pri vydržaní sporných pozemkov. Súd prvej inštancie ďalej nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností. Zamietnutie návrhu na vykonanie dokazovania obhliadkou na mieste samom, napriek tomu, že tento návrh bol realizovaný až na prvom pojednávaní vo veci, je s prihliadnutím na predmet konania, nesprávnym postupom, pretože súd by si mal vytvoriť komplexný a ucelený obraz o predmete konania, za účelom vydania presvedčivého a riadne odôvodneného rozhodnutia. Zamietol návrh žalobcu, pričom obhliadka sa javila a stále javí byť podstatný dôkazný prostriedkom pre predmetné konanie. Namiesto vykonania obhliadky a vytvorenia si obrazu o predmete sporu, tak súd narýchlo dospel k nepodloženému záveru, že žalobca žiadal o určenie vlastníckeho práva k pozemkom vo vnútri areálu, ale aj mimo areálu, čo z vykonaného dokazovania nevyplýva. Na základe týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.

5. Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne. Zdôrazňuje, že podstatou každej vlastníckej žaloby je preukázanie titulu nadobudnutia vlastníckeho práva v súlade so závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, možno konštatovať, že skutkové tvrdenia žalobcu v priebehu konania, ako aj jeho právne závery, neboli konzistentné. Žalobca prispôsoboval svoje skutkové tvrdenia a svoje právne závery procesnej situácii v konaní. V odvolaní cituje viacero rozhodnutí súdov. Žalovaný k tomuto uvádza, že tieto rozhodnutia vychádzali z odlišných skutkových zistení ako je tomu v prejednávanej veci.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v a nasl. (ďalej len ), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu opodstatnené nie je.

7. V odvolacom konaní vyplýva z dispozičnej zásady, že odvolací vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov a rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Miera dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu . Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní. Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

9. K námietke o nesprávnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (do pozornosti rozhodnutie NS SR sp. zn. ).

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností súd prvej inštancie vyvodil aj správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré odkazuje a na zdôraznenie vecnej správnosti v súvislosti s odvolacími námietkami dopĺňa uvedené.

11. Podanou žalobou zmenenou v priebehu konania so súhlasom súdu sa žalobca vo vzťahu k žalovanému domáha určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - parcely C KN XXXX/XX vo výmere 24 m2 a spoluvlastníkom parcely C KN XXXX/XX vo výmere 100 m2 v rozsahu 1/2-vice, kat. úz. D., ktoré parcely boli vytvorené geometrickým plánom č. XXX/XXXX. Podľa žalobcu vlastnícke právo k sporným pozemkom nadobudol vydržaním na základe kúpnej zmluvy z 30.07.1998 s tým, že až do doby vykonania ROEP v kat. úz. D. medzi pôvodnou parcelou C KN XXXX/XX a cestou nachádzajúcou sa na C KN XXXX/X (resp. KN E XXX/X), kat. úz. D., neboli v príslušnom katastri nehnuteľností vedené tzv. „zbytky pôvodných mpč parciel“, keď jeho právny predchodca nadobudol do svojho vlastníctva od pôvodných vlastníkov mpč. parciel XXX/X, XXX/X a XXX/X celé tieto nehnuteľnosti v hranici až po terajšiu parcelu KN E XXX/X, kat. úz. D..

12. Žalobca je aktuálne na LV č. XXXX, kat. úz. D., vedený ako výlučný vlastník parcely KN C XXXX/ X vo výmere 2464 m2, KN C XXXX/XX vo výmere 42 m2, KN C XXXX/XX vo výmere 316 m2 a KN C XXXX/XX vo výmere 148 m2 a súčasne je podielovým spoluvlastníkom parcely C KN XXXX/XX vo výmere 2440 m2, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. D..

13. Nadobudnutiu týchto nehnuteľností predchádzalo to, že jeho právni predchodcovia E. C. s manželkou dňa 11.03.1992 na základe potvrdenia o predaji prevádzkovej jednotky vo verejnej dražbe (Protektorovací závod Prešov, Petrovanská 10) nadobudli do vlastníctva okrem iného parcely vedené na LV č. XXX, kat. úz. G. označené ako XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X v celkovej výmere 16.552 m2.

14. Kúpnou zmluvou z 30.07.1998 boli uvedené pozemky v rámci konkurzného konania prevedené na žalobcu a Ing. G. T. a to ako parcely č. XXXX/X vo výmere 11801 m2, XXXX/X vo výmere 4265 m2, XXXX/X vo výmere450 m2 a XXXX/X vo výmere 39 m2, každému v podiele 1/2 -vice, vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu a Ing. G. T. bol povolený dňa 05.08.1997.

15. Medzi žalobcom a Ing. G. T. došlo dňa 21.12.1998 k uzatvoreniu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam, na základe ktorej výlučným vlastníctvom žalobcu sa stala parcela C KN XXXX/X vo výmere 2464 m2, parcela XXXX/XX v o výmere 342 m2, parcela č. XXXX/XX vo výmere 319 m2 a parcela č. XXXX/XX vo výmere 886 m2. Dohoda menovaných účastníkov o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva bola vykonaná na základe geometrického plánu č. XXX/XX, na základe ktorého došlo k rozdeleniu parciel XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X na parcely XXXX/ X vo výmere 761 m2, XXXX/X vo výmere 2464m2, XXXX/X vo výmere 320 m2, XXXX/X vo výmere 39 m2, XXXX/X vo výmere 700 m2, XXXX/X vo výmere 113 m2, XXXX/XX vo výmere 847 m2, XXXX/XX vo výmere 1359 m2, XXXX/XX vo výmere 410 m2, XXXX/XX vo výmere 120 m2, XXXX/XX vo výmere 533 m2, XXXX/XX vo výmere 342 m2, XXXX/XX vo výmere 1004 m2, XXXX/XX vo výmere 2323 m2, XXXX/XX vo výmere 2440 m2, XXXX/XX vo výmere 315 m2, XXXX/XX vo výmere 886 m2 a XXXX/XX vo výmere 1578 m2, kat úz. D..

16. Ďalším geometrickým plánom č. X/XXXX bola parcela žalobcu č. XXXX/XX vo výmere 886 m2 rozdelená na parcelu č. XXXX/XX vo výmere 738 m2 a XXXX/XX vo výmere 148 m2, kat. úz. D..

17. Žalovaný je aktuálne vlastníkom okrem iného parciel KN E XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X vedených na LV č. XXXX, kat. úz. D..

18. Pokiaľ ide o geometrický plán č. XXX/XXXX, týmto boli vytvorené parcely, ktoré sú predmetom konania a to C KN XXXX/XX a C KN XXXX/XX, kat. úz. D.. Je zrejmé, že parcela č. XXXX/XX bola vytvorená z dielu X - parcela XXX/X vo výmere 6 m2, dielu X - parcela XXX/X vo výmere 22 m2, dielu X - parcela XXX/X vo výmere 2 m2, dielu X - parcela XXX/X vo výmere 30 m2 a dielu X - parcela XXX/ X vo výmere 40 m2. Parcela C KN XXXX/XX bola podľa tohto geometrického plánu vytvorená z dielu X - parcela XXX/X vo výmere 15 m2 a dielu X - parcela XXX/X vo výmere 9 m2, kat. úz. D..

19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej možnosť vydržania je právne upravená v ust. . Vychádzajúc z tohto ustanovenia vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je vlastníkom, pričom táto dobrá viera je podľa platnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom stanovenej doby. V zmysle ust. a oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec patrí.

20. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti nie je (nemôže byť) dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

21. Vydržanie patrí ku všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva v dôsledku kvalifikovanej dlhodobej držby oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Podmienkou vydržania je oprávnená držba spôsobilej veci trvajúca po zákonom stanovenú vydržaciu dobu. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva, prípadne, že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Dobrá viera je vnútorný, psychický stav držiteľa. Zo zákona vyplýva, že nestačí prostá subjektívna dobrá viera. Oprávnený držiteľ musí byť v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj na okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj na právny dôvod (titul), ktorý by mohol mať za následok vznik toho práva, vydržanie ktorého sa tvrdí. Dobromyseľnosť oprávneného držiteľa musí byť daná už pri vzniku držby a potom po celý priebeh vydržacej doby.

22. Ako bolo vyššie uvádzané, jedným zo základných predpokladov oprávneného držiteľa je dobromyseľnosť v tom, že mu žiadané právo náleží, pričom toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami a preukázané dôkazmi. To znamená, že oprávnený držiteľ musí preukázať, že je v dobrej viere, že právo, ktoré vykonáva, mu patrí, resp. riadne vzniklo alebo naň prešlo. Nestačí len faktický výkon tohto práva, ale oprávnený držiteľ musí vykonávať toto právo pre seba a byť v dobrej viere, že mu dané právo aj patrí. Čo predstavuje konkrétny titul pre vstup do držby, možno odvádzať z toho, že vlastník má vôľu previesť vlastníctvo na iný subjekt, ktorý s úmyslom nadobudnúť ho, vstúpi do držby a zo všetkých okolností možno vyvodiť, že má dôvod správať sa ako keby mu vec patrila.

23. Je potrebné konštatovať, že v závislosti od vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne akcentoval, že žalobca nepreukázal, že by z jeho strany boli splnené podmienky vydržania, tak ako to predpokladajú citované zákonné ustanovenia. Z obsahu nadobúdacích titulov vlastníckeho práva

žalobcu k pozemkom č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, kat. úz. D. a geometrických plánov č. XXX/XX a X/XXXX nevyplynulo, že by ním označované tzv. zbytkové mpč. parcely boli aspoň sčasti vytvorené z parciel, ktoré nadobudol do podielového spoluvlastníctva ešte kúpnou zmluvou z XX.XX.XXXX. Z týchto dôkazov teda nevyplynulo, že by v rámci ROEP v kat. úz. D. došlo k zmene výmery, resp. hraníc pozemkov žalobcu oproti stavu v čase, kedy ich nadobudol do spoluvlastníctva. Aj s ohľadom na hranice a polohové určenie novovytvorených parciel č. XXXX/XX a XXXX/XX podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX oproti stavu nadobudnutých a graficky vyjadrených pôvodných parciel v geometrickom pláne č. XXX/XX a č. X/XXXX sa žalobca nemohol domnievať, že mu sporné nehnuteľnosti na základe pôvodného nadobúdacieho titulu aj vlastnícky patria, čo prvoinštančný súd správne zdôraznil. Je napokon opodstatnený aj jeho poukaz na odlišné skutkové tvrdenia žalobcu v priebehu sporu, keď pôvodne argumentoval, že jeho právnemu predchodcovi vlastnícky patrili parcely až po hranicu pôvodnej mpč. XXX, resp. KN E XXX/X, kat. úz. D. (vlastníctvo žalovaného) s tým, že ide o parcely nachádzajúce sa aj za oplotením areálu (č.l. 116) a následne tvrdil, že sporné pozemky sú situované iba z vnútornej strany oplotenia, postaveného ešte jeho právnym predchodcom. Napokon obsah geometrického plánu č. XXX/XXXX potvrdil, že prevažná časť výmery pozemkov tvoriacich predmet konania, je vytvorená z parcely žalovaného KN E XXX/X, ktorej zodpovedá parcela KN C XXXX/X kat. úz. D., ktorá nebola predmetom kúpnej zmluvy z 30.07.1998.

24. Všetky tieto skutočnosti tak potvrdzujú záver, že aj prípadná dlhoročná držba sporných nehnuteľností žalobcom bez preukázania skutočnosti, ktorá mohla vyvolať u neho presvedčenie, že sa stal ich vlastníkom, nepostačuje pre splnenie podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.

25. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu je potrebné dodať, že dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd v občianskom súdnom konaní nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu. Zároveň platí, že v súvislosti s rozhodnutím súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie, znamená, že strana konania nesmie byť týmto rozhodnutím znevýhodnená oproti druhej strane konania. Pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal navrhovanú ohliadku nehnuteľnosti na mieste samom, svoj postup odôvodnil na pojednávaní konanom dňa 09.05.2022 s poukazom na to, že návrhy na vykonanie dokazovania sú strany povinné predkladať alebo označiť ich v rámci postupu podľa , pričom dôkazy, ktoré takýmto spôsobom navrhnuté neboli a na strane navrhovateľa dôkazu neexistovali akékoľvek objektívne skutočnosti, ktoré by mu pri navrhnutí takéhoto dôkazu bránili, súd nie je povinný vykonať v zmysle postupu najmä ak by si to vyžadovalo ďalšie odročenie pojednávania. Pokiaľ teda prvoinštančný súd zamietol návrh na vykonanie ohliadky, tento svoj postup odôvodnil a v tejto súvislosti konal v rámci svojej právomoci.

26. Súd prvej inštancie napokon dostatočne vysvetlil, z akých dôvodov podanú žalobu zamietol a odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá kritériám určeným v . Nemožno konštatovať, že by rozhodovacím procesom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a k porušeniu jeho práv na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces, nemožno považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

27. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (do pozornosti Ústavný súd SR ).

28. Za situácie, že správne je rozhodnutie súdu prvej inštancie aj o trovách konania s poukazom na všetky uvádzané dôvody, rozsudok potvrdil postupom podľa , .

29. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Žalovanému ako úspešnému účastníkovi odvolacieho konania patrí vo vzťahu k žalobcovi

náhrada trov v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa .

30. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).