Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/339/2016

Uznesenie

9

Okresný súd Nitra, v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovaným: 1.) C. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, X.) D. A., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, obaja zastúpení: JUDr. Andrea Kelemenová, advokát so sídlom Štúrova 17, Nitra, IČO: 42 122 422, v konaní o odstránenie oplotenia a iné, takto

rozhodol:

2

I. Konanie sa z a s t a v u j e .

II. Stranám sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

6

1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.6.2016 žalobkyňa požadovala od žalovaných, aby na vlastné náklady odstránili plot v dĺžke 3,2 m umiestnený na nehnuteľnosti v kat. úz. B. a dali do pôvodného stavu oplatenie v dĺžke 18,77 m. Svoju žalobu odôvodnila tým, že strany sporu v roku 2006 uzavreli zlučujúcu a rozdeľujúcu zmluvu vo forme Notárskej zápisnice zo dňa 12.05.2006, spísanú na Notárskom úrade E. F. G., notárky so sídlom v Nitra, sp.zn. H., Nz XXXXX/XXXX, NCRis XXXXX/XXXX, ktorou si usporiadali vlastnícke práva. Žalovaní v roku 2015 svojvoľne premiestnili plot do stavu, ktorý predchádzal uvedenej dohode o usporiadaní vlastníckych práv a nesporne obhospodarujú aj časť pozemku žalobkyne.

2. Podaním žalobkyne, ktoré bolo súdu doručené dňa 24.06.2024, žalobkyňa zobrala svoju žalobu v celom rozsahu späť, z dôvodu, že došlo k dobrovoľnému plneniu zo strany žalovaných. Žiadala priznať nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Súd vyzval žalovaných v 1.) a 2.) rade, aby uviedli, či súhlasia so späťvzatím žaloby. Žalovaní v 1.) a 2.) rade, v liste zo dňa 11.07.2024 vyjadrili súhlas so späťvzatím žaloby. Vyjadrili nesúhlas s priznaním nároku na náhradu trov konania žalobkyni, poukazujúc na žalobné petity, s tým, že žalovaní odstránili vlnitý plech o dĺžke 3,2 m (petit I.), žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť podania jej návrhu v časti odstránenia kanalizačnej prípojky z parc. č. XXXX/X, pričom žalovaní prípojku neodstránili (petit II.) a žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť jej podania v časti žalobného petitu - dať do pôvodného stavu na vlastné náklady oplotenie v dĺžke 18,77 m, zriadené žalobkyňou na severnej hranici vtedajšej parc. č.

XXXX/X. (petit III.). K tejto časti poznamenali, že nedali do pôvodného stavu oplotenie v dĺžke 18,77 m, zriadené žalobkyňou na severnej hranici vtedajšej parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalobkyne s parc.č . XXXX/X vo vlastníctve žalovaných. Žalovaní osadili plot na hranici parc. č. XXXX/X I. XXXX/X vo vlastníctve žalobkyne a parc.č. XXXX/XX I. XXXX/XX vo vlastníctve žalovaných tak, ako to vyplynulo z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. z. . V konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. z. bolo určené, že žalobcovia (v konaní žalovaní) sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat.úz. B., označených vo výkaze – výmer ku GP vyhotoviteľa GEOREAL č. 78/2018prepr vyhotovenom dňa 10.11.2021, autorizačne overenom dňa 10.11.2021, úradne overenom OÚ NR –odbor katastrálny dňa 02.12.2021 pod č. A./2021, ako parc.č. XXXX/XX – zastavané plochy o výmere 175 m2, parc.č. XXXX/XX – záhrada o výmere 69 m2, v celosti. V konaní bolo preukázané, že hranica medzi parc. č. XXXX/X I. XXXX/X je v evidencii katastra nesprávne zakreslená a po vykonanom dokazovaní došlo k jej posunu smerom k domu žalobkyne, a teda žalovaní sa stali vlastníkmi novovytvorenej parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX s novou hranicou vytvorenou do vnútra parc. č. XXXX/X. Žiadali, aby súd rozhodol podľa pomeru úspechu strán sporu.

4. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

7. Pretože žalobkyňa využila svoje dispozičné oprávnenie a vzala žalobu späť v celom rozsahu, súd akceptoval späťvzatie žaloby a konanie zastavil. Súhlas žalovaných v 1.) a 2.) rade so späťvzatím žaloby bol potrebný, pretože k späťvzatiu žaloby prišlo až po otvorení pojednávania. Žalovaní v 1.) a 2.) rade súhlasili so späťvzatím žaloby.

8. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Súd vyzval strany sporu na vyjadrenie sa k aplikácií .

11. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúma zavinenie iba z procesného hľadiska a neposudzuje právo žalobcu, teda žalobu podľa hmotného práva. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Povedané inými slovami, zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že tá zo strán sporu, ktorá zavinila, že trovy vznikli, je povinná ich nahradiť. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Ide o zásadu, ktorá je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení , sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR, alebo ). Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pojem „procesné zavinenie“ je tak potrebné vykladať komplexne a extenzívne, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre, t. j. nie v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania. Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium

procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 09. 2011 sp. zn. ).

12. Judikatúra konštatovala, že ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. . Ustanovenie je teda zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje určitú formu výnimky zo všeobecne platnej zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie vždy dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je teda existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane sporu a existencia výnimočnosti daného prípadu.

13. Súd v prvom rade poukazuje na to, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, neposudzoval právo žalobkyne podľa hmotného práva, tak ako požadoval právny zástupca žalovaných v 1.) a 2.) rade. Súd v prípade späťvzatia žaloby vždy skúma (rovnako aj v danej veci) iba to, ktorej zo strán možno pričítať procesné zavinenie na zastavení konania. Právny zástupca žalovaných v 1.) a 2.) rade poukazoval na nedôvodnosť žaloby v časti, v ktorej žalobkyňa požadovala odstránenie kanalizačnej prípojky z parc. č. XXXX/X (nachádzajúcej sa v kat. území B., zapísanej na LV č. XXXX – návrh na zmenu žalobného petitu právneho zástupcu žalobkyne na č. l. 61 spisu). V tejto časti súd uznesením nepripustil žalobného petitu, respektíve vzhľadom na priebeh sporového konania, ktoré bolo viackrát prerušené, nerozhodoval o navrhovanej zmene. V dôsledku uvedeného, predmetom sporu nebolo ani odstránenie kanalizačnej šachty, pretože o takom návrhu na zmenu žaloby súd v priebehu konania procesne nerozhodol, t. j. predmetom konania ostali pôvodné žalobné petity, tak ako sú uvedené v žalobe, v znení spresneného žalobného petitu v priebehu konania (č. l. 61 spisu).

14. Aj z dôvodu procesnej obrany žalovaných v 1.) a 2.) rade, súd na základe listu adresovaného právnemu zástupcovi žalovaného zo dňa 02.05.2019, tomuto oznámil, že je na zvážení žalovaných, aby podali samostatnú žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pretože aj keď je súd v určitých prípadoch oprávnený riešiť otázku vlastníckeho práva, ako to otázku predbežnú, prípadné konštatovanie otázky vlastníckeho práva v odôvodnení súdneho rozhodnutia, sa nepremietne do stavu evidovaného v katastri nehnuteľností. Právny zástupca žalovaných v 1.) a 2.) rade nakoniec žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podal, pričom vec bola vedená na Okresnom súde Nitra, pod sp. zn. . V tomto konaní sa žalovaní v 1.) a 2.) rade v pozícií žalobcov domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v k. ú. B., označených vo výkaze výmer ku GP vyhotoviteľa GEOREAL č. 78/2018 ako parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 175 m2 , parc. č. XXXX/XX záhrada o výmere 69 m2, parc. č. XXXX/XX záhrada o výmere 22 m2, v celosti, pričom GP je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. O žalobe rozhodol súd rozsudkom, č. k. – 316 zo dňa 24.03.2022, tak, že určil,, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností (podiel 1/1), nachádzajúcich sa v kat. úz. B., označených vo výkaze výmer ku geometrickému plánu vyhotoviteľa GEOREAL č. 78/2018 prepr., vyhotovenom dňa 10.11.2021, autorizačne overenom dňa 10.11.2021, úradne overenom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, dňa 02.12.2021 pod č. A./2021, ako parc. reg. „C“, a to parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 175 m2, parc. č. XXXX/XX záhrada vo výmere 69 m2. Vo zvyšnej časti zamietol. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalovaná odvolanie (v tomto konaní žalobkyňa), o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre, na základe rozsudku, č. k. – 386 zo dňa 26.07.2023, tak, že napadnutý rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil (rovnako aj vo výroku o náhrade trov konania). Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.08.2023.

15. V predmetom spore v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že cieľom žaloby bolo zosúladenie zápisu vo verejnom registri so skutočným stavom. Súd sa musel v spore vyporiadať s námietkami strán sporu, ktoré súviseli s GP (geometrickým plánom), t. j. či sú GP 223-075/2005 a GP 78/2018 a 78/2018prepr správne, taktiež musel posúdiť rozpor stavu zákresu nehnuteľností v evidencii katastra a na mieste samom, ako aj dôvodnosťou vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Predmetom sporu boli 3 nehnuteľnosti, a to podľa GP 78/2018prepr. pozemky CKN parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 175 m2, parc. č. XXXX/XX záhrada vo výmere 69 m2 a parc. č. XXXX/XX záhrada vo výmere 22 m2. Podľa pôvodného GP 78/2018 boli pozemky označené ako parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 175 m2, parc. č. XXXX/XX záhrada vo výmere 69 m2 a parc. č. XXXX/XX záhrada vo výmere 22 m2. Rozdiel medzi týmito dvoma GP spočíva v tom, že je uvedené iné parcelné číslo, ale výmera zostáva nezmenená. Súd vyhovel žalobe len čiastočne, pretože pri zápise zmien do katastra nehnuteľností (záznamom) bolo potrebné zohľadniť, že žalobcovia nadobúdajú parc. CKN č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 175 m2 a parc. č. XXXX/ XX záhrada vo výmere 69 m2. Podľa GP č. 78/2018prepr. sa zaeviduje v katastri nehnuteľností zmena z dôvodu rozsudku tak, že parc. CKN č. XXXX/X (LV č. XXXX, k. ú. B.) sa zmení výmera pozemku, a to z pôvodných 276 m2 na výmeru 264 m2, tj. bude záznamom zaevidovaná parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 264 m2 a vlastníkom zostáva žalovaná (A. B.). Pri parc. CKN č. XXXX/X (LV č. XXXX, k. ú. B.) sa zmení výmera pozemku, a to z pôvodných 203 m2 na výmeru 113 m2, tj. bude záznamom zaevidovaná parc. č. XXXX/X záhrada vo výmere 113 m2 a vlastníkom zostáva žalovaná (A. B.). Pri parc. CKN č. XXXX/X (LV č. XXXX, k. ú. B.) sa zmení výmera pozemku, a to z pôvodných 160 m2 na výmeru 158 m2, tj. bude záznamom zaevidovaná parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 158 m2 a vlastníkom zostáva žalovaná (A. B.). Pri parc. CKN č. XXXX/X (LV č. XXXX, k. ú. B.) sa zmení výmera pozemku, a to z pôvodných 551 m2 na výmeru 389 m2, tj. bude záznamom zaevidovaná parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 389 m2 a vlastníkom zostáva žalovaná (A. B.). Zároveň bude zaznamenaná do katastra nehnuteľností podľa predmetného GP parc. CKN č. XXXX/XX, ktorá bola vytvorená z dielu 3 a 16 ako parc. č. XXXX/XX záhrada vo výmere 22 m2 a jej vlastníkom zostáva žalovaná (A. B.).

16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací vo svojom rozsudku, č. k. – 386 zo dňa 26.07.2023 uviedol, že strany sporu nadobudli svoje vlastníctvo titulom Zlučovacej a rozdeľovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice č. H. XXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX, notárkou E. F. G. dňa 12.05.2006. Od vtedy nadobudnuté nehnuteľnosti aj reálne užívali, avšak v dôsledku nesprávne určených kartometrických súradníc bolo vyčíslenie a zobrazenie dielov č. 1 až 3 v grafike a vo výkaze výmer GP č. XXX-XXX/XXXX neprávne a chybne určené, čím boli vlastníci boli uvedení do omylu na základe nesprávne určeného právneho stavu. Tento stav však žiadny z účastníkov zmluvy nevyvolal a to, že došlo k omylu v právnom stave zapísanom v katastri nehnuteľností, účastníci zmluvy ani neboli schopní zistiť. Preto, napriek nesprávnosti geometrickom pláne, a po jeho zapísaní aj v katastrálnom operáte, v teréne obe strany sporu svoje pozemky užívali tak, ako sa dohodli pri uzavretí zlučovacej a rozdeľovacej zmluvy v roku 2006. Na základe uvedeného odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že vo vzťahu k parcelám parc. CKN č. XXXX/XX a parc. CKN č. XXXX/XX, vytvoreným geometrickým plánom č. XX/XXXXXXXXX., je žaloba dôvodná. V tejto časti žalobného návrhu sa vyhovením požadovanému určeniu dosiahne zosúladenie zápisu v katastri nehnuteľností so skutočným stavom, čím bude odstránený stav právnej neistoty nielen žalobcov, ale aj žalovanej, prípadne aj tretích osôb.

17. Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval zavinenie niektorej zo strán sporu na zastavení konania, pričom dospel k záveru, že zavinenie nemožno pričítať žiadnej zo strán konania. V uvedenom prípade možno konštatovať, že procesné zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať žiadnej zo strán tohto konania, keďže tu existujú i dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle , spočívajúce v okolnostiach samotného prípadu. Za dôvod hodný osobitného zreteľa (spočívajúci v okolnostiach prípadu), súd považoval aj to, že samotní žalovaní v 1.) a 2.) rade boli súdom v tomto konaní vyzvaní, aby zvážili podanie žaloby (vzhľadom na to, že vo svojej procesnej obrane z časti, ale dôvodne namietali svoje vlastnícke právo k časti nehnuteľnosti, ktorá bola vo vlastníctve žalobkyne), ktorá bola nakoniec podaná a vedená v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn. . Výsledok uvedeného konania mal významný dopad aj na túto sporovú vec, pretože prišlo k posunu hraníc pozemkov (zmenil sa stav v katastri nehnuteľností), tak ako to súd konštatoval v konaní sp. zn. . Právny zástupca žalovaných v 1.) a 2.) rade v poukázal vo vyjadrení na to, že v predmetnom konaní bolo preukázané, že hranica medzi parcelami č. XXXX/X I. XXXX/

X bola v evidencii katastra nesprávne zakreslená, a následne z dôvodu právoplatného rozhodnutia prišlo k jej posunu smerom k domu žalobkyne, pričom žalovaní v 1.) a 2.) rade sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi novovytvorených parciel č. XXXX/XX I. XXXX/XX s novou hranicou zasahujúcou do spornej parcely XXXX/X (ktorá takisto v dôsledku zmien zmenila svoju výmeru, z 551 m2 na 389 m2). Aj odvolací súd vo svojom rozsudku skonštatoval, že v dôsledku nesprávne určených kartometrických súradníc bolo vyčíslenie a zobrazenie dielov č. 1 až 3 v grafike a vo výkaze výmer GP č. XXX-XXX/XXXX neprávne a chybne určené, čím boli vlastníci boli uvedení do omylu na základe nesprávne určeného právneho stavu.

18. V nadväznosti na vyššie prezentované, podľa názoru súdu, ani jedna zo strán sporu svojím správaním nielenže neiniciovala toto konanie (rovnako ani konanie ), pretože strany sporu podali žaloby v podstate z dôvodu uvedenia do omylu treťou osobou (geodetom alebo osobou, ktorá vyhotovila GP č. XXX-XXX/XXXX, kde boli nesprávne zakreslené kartometrické súradnice), čo nakoniec vyplynulo z výsledkov vykonaného dokazovania vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra, sp. zn. , ale ani procesne nezavinila zastavenie tohto konania. Následne, ak žalovaní v 1.) a 2.) rade splnili povinnosť podľa žalobného výroku I., podľa názoru súdu, konali tak nie z dôvodu podanej žaloby, ale z dôvodu výsledku právoplatne skončeného konania vedeného na Okresnom súde Nitra, sp. zn. , ktorý museli strany rešpektovať (bol záväzný pre obe strany sporu). Výsledok uvedeného konania ovplyvnil významným spôsobom skutkový a právny stav v tejto prejednávanej veci, preto nemožno formalisticky nahliadať len na to, že žalovaní v 1.) a 2.) rade splnili povinnosť, avšak bolo potrebné zohľadniť okolnosti, z akého dôvodu splnili svoje povinnosti a za akých okolností. Žalovaní v 1.) a 2.) rade plnili len to, čo im ukladalo právoplatné rozhodnutie súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Pokiaľ teda žalovaní v 1.) a 2.) rade dobrovoľne splnili povinnosť (a zosúladili skutkový a právny stav), rešpektovali právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Nitra, sp. zn. (kde boli okrem iného aj vo väčšej časti úspešní), nemožno z takejto skutočnosti vyvodiť ich procesné zavinenie na zastavení konania, pretože ich konanie bolo determinované výsledkom konania , čo je okolnosťou hodnou osobitného zreteľa.

19. V danej veci tak existovali dôvody hodné osobitného zreteľa podľa , ktoré spočívali v okolnostiach uvedeného sporu, konkrétne v okolnostiach, ktoré nebolo možné predvídať ani žalobkyňou, ani žalovanými v 1.) a 2.) rade, ktorí sa spoliehali na odborne zdatnú osobu, ktorá vypracovala geometrický plán v roku 2005, ktorý sa nakoniec ukázal ako vadný. Nie je možné žalovaným v 1.) a 2.) rade, rovnako ani žalobkyni vyčítať skutočnosti zistené až v konaniach (predovšetkým v konaní ), t. j. že boli uvedení do omylu v dôsledku chybne určených kartometrických súradníc. Výnimočnými okolnosťami sú teda okolnosti zistené v konaní (skutkové a následne aj právne závery), ktoré majú zásadný dopad na túto prejednávanú vec. Tento stav strany sporu nezavinili. Aj súdna prax dospela k názoru, že nepriznanie náhrady trov môže odôvodniť aj skutočnosť, že primárnu príčinu súdneho sporu nespôsobil svojím konaním žalovaný, ale iná osoba či orgán (napr. nesprávny postup príslušných štátnych orgánov; viď obdobne napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, zo dňa 13. 05. 2021, sp. zn. ). Primárna príčina vzniku tohto konania nespočívala v skutočnosti v správaní sa žalovaných (ani žalobkyne), ale v stave, ktorý vyvolal vadne vyhotovený GP č. 223-075/2005, s nesprávne zakreslenými kartometrickými súradnicami. Právny zástupca žalobkyne vo vyjadrení k aplikácií v konečnom dôsledku ponechal aplikáciu na úvahu súdu, pričom poukázal a na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn. bolo preukázané, že geometrický plán z ktorého vychádza zlučovacia a rozdeľovacia zmluva chybou spracovateľa, bol vadný, a preto vzhľadom na výsledok sporu bol zmenený aj stav v katastri nehnuteľnosti. Právny zástupca žalovaných v 1.) a 2.) rade sa k aplikácií nevyjadril. Aplikácia na daný prípad bola v danom prípade nevyhnutná a to aj s poukazom na zásadu spravodlivého usporiadania procesných vzťahov strán sporu.

20. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva, a to aj z dôvodu, že do úvahy pripadajúci výrok, „žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania“ už nemá v oporu. Potrebu špecifikácie výroku celkom rozdielne od zaužívanej súdnej praxe už judikoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. 10. 2018, sp. zn. , nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 07. 2018, sp. zn. ).

Poučenie:

6

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra. V odvolaní a popri všeobecných náležitostiach podania ( , ďalej ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.