Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoKR-11-2012.pdf
PDF · 151.73 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoKR/11/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Jaroslava Veréba, so sídlom kancelárie Mudroňova 43, 036 01 Martin, správcu konkurznej podstaty úpadcu: Jaroslava Čulíka SELIM - TRANS, s miestom podnikania Ul. 1. mája 117, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 32 596 073 (podnikateľský subjekt má pozastavenú činnosť od 1.1.2010 do 31.12.2015), zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Martinom Landlom, advokátom, so sídlom K. XX/XXXX, XXX XX Z., proti žalovanému v 1/ rade: E. O., nar. X.XX.XXXX, bytom O. F. XXX/XX, XXX XX Z. H. - J., štátnemu občanovi SR, žalovanej v 2/ rade: E. O., nar. XX.X.XXXX, bytom O. F. XXX/XX, XXX XX Z. H. - J., štátnej občianke SR, obaja zastúpení právnym zástupcom JUDr. Petrom Jančim, advokátom, so sídlom D. XXX, XXX XX Z. H., v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 6/2010-322 zo dňa 29.5.2012, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 6/2010-322 zo dňa 29.5.2012 p o t v r d z u j e .
Žalovaným v 1/, v 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovaným v 1/ a v 2/ rade spoločne a nerozdielne priamo na účet právneho zástupcu žalovaných v 1/ a v 2/ rade JUDr. Petra Jančiho, advokáta v Z. H., trovy právneho zastúpenia v sume 759,98 Eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 21.6.2010 domáhal, aby súd určil, že Darovacia zmluva uzatvorená 11.8.2009 medzi Jaroslavom Čulíkom, nar. XX.X.XXXX ako darcom a E. O., nar. X.XX.XXXX a E. O., nar. XX.X.XXXX, ako obdarovanými, predmetom ktorej je darovanie nehnuteľností evidovaných Katastrálnym úradom Žilina, zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie J., obec Z. H., okres Z. H., parcely registra „C", parcela parcelné číslo 2098/36 výmere 668 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela parcelné číslo 2098/190 o výmere 201 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a stavba súpisné číslo XXX na parcele 2098/190, druh stavby rodinný dom, je voči žalobcovi neúčinná. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 57 ods. 1 až 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.") v spojení s § 60 ods. 1 až 3, § 62 ods. 1, 5, § 206a ods. 1 citovaného zákona zistil z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 1K/30/2009, že účinky začatia konkurzného konania na majetok úpadcu Jaroslava Čulíka SELIM - TRANS, s miestom podnikania Liptovský Mikuláš, nastali dňa 11.12.2009 a účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 23.12.2009. Z prezentačnej pečiatky okresného súdu bolo zistené, že súdne konanie v tejto veci začalo 21.6.2010. Zo spisu sp. zn. 1K/30/2009 ďalej mal okresný súd zistené, že v tomto konkurznom konaní veriteľ ČSOB Leasing, a.s. prihlásil prihláškami č. 1 až 6 svoje pohľadávky z titulu nárokov, ktoré mu plynú z predčasne ukončených leasingových zmlúv (tieto leasingové zmluvy
boli ukončené výpoveďou pre omeškanie sa úpadcu s platením leasingových splátok) a z titulu nárokov zo zmlúv o spotrebnom úvere, ktoré pohľadávky zo zmlúv o spotrebnom úvere prihlásené prihláškami č. 7 a 8 sa stali splatnými momentom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Prihlášky č. 1 až 8 vrátane príloh - leasingových zmlúv uzatvorených s veriteľom ČSOB Leasing, a.s. a Jaroslavom Čulíkom v celom ich obsahu, teda vrátane všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu ČSOB Leasing, a.s., výpovedí týchto leasingových zmlúv a finančných vyúčtovaní predčasne ukončených leasingových zmlúv (prílohy prihlášok č. 1 až 6), zmlúv o spotrebnom úvere a všeobecných zmluvných podmienok, ktoré boli súčasťou obsahu týchto zmlúv vrátane článku VII. bod h) boli súčasťou spisu spolu so súhrnným prehľadom pohľadávok veriteľa ČSOB Leasing, a.s. v konkurznom konaní sp. zn. 1K/30/2009.
Okresný súd skonštatoval, že žalobca uplatnil právo odporovať právnemu úkonu Darovacej zmluvy z 11.8.2009 ako subjekt vecne aktívne legitimovaný podľa § 62 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. a žalovaní boli subjektmi vecne pasívne legitimovanými podľa § 62 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej poukázal, že základným predpokladom pre úspešné odporovanie právnemu úkonu dlžníka v zmysle § 57 zákona č. 7/2005 Z.z. je realizácia právneho úkonu, ktorý sa týka majetku dlžníka a ktorý právny úkon ukracuje uspokojenie včas a riadne prihlásenej pohľadávky veriteľa, resp. prihlásených pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorá alebo ktoré existovali v čase realizácie právneho úkonu, ktorému sa odporuje. Žaloba žalobcu bola podaná v prekluzívnej šesťmesačnej hmotno-právnej lehote od vyhlásenia konkurzu. Účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastali dňom 23.12.2006 (správne malo byť uvedené dňa 23.12.2009). Pri podaní žaloby na okresný súd dňa 21.6.2010 bolo konštatované, že žaloba bola podaná včas. Pri hmotno-právnej podmienke ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa ČSOB Leasing, a.s., okresný súd skonštatoval jej preukázanie žalobcom, a pritom vychádzal z pripojeného konkurzného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 1K/30/2009, ako aj z fotokópií prihlášok pohľadávok a ich príloh (prihlášky č. 1 až 8). Listinné dôkazy jednoznačne preukázali existenciu pohľadávok veriteľa - ČSOB Leasing, a.s., ktoré existovali v čase, keď nastali účinky právneho úkonu darovacej zmluvy, ktorému sa odporuje a ktoré boli označeným veriteľom riadne prihlásené v konkurznom konaní. Tieto prihlásené pohľadávky existovali aj v čase, keď nastali účinky právneho úkonu Darovacej zmluvy zo dňa 11.8.2009, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností Správou katastra Liptovský Mikuláš povolený dňa 14.9.2009. Okresný súd poukázal, že žalobca uplatnil špecifický dôvod neúčinnosti právneho úkonu darovacej zmluvy v zmysle § 60 zákona č. 7/2005 Z.z., t.j. že právny úkon darovacej zmluvy je ukracujúcim právnym úkonom, ktorý úpadca zrealizoval s úmyslom ukrátiť veriteľov v prospech osôb blízkych - svojich detí, čím sa jeho úmysel ukrátiť veriteľov prezumuje. Okresný súd skonštatoval, že podmienka v zmysle § 60 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. bola v tejto veci splnená. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade sú deti úpadcu, a teda sú osobami spriaznenými s úpadcom v zmysle definície spriaznenej osoby podľa § 9 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. v spojení s definíciou osoby blízkej podľa § 116 Občianskeho zákonníka. Ak úpadca previedol svoj majetok na spriaznené osoby, bolo nevyhnutné vychádzať z prezumpcie jeho úmyslu ukrátiť svojich veriteľov a z prezumpcie vedomosti žalovaných v 1/ a v 2/ rade o tomto úmysle, teda z naplnenia vyvrátiteľnej právnej domnienky v zmysle § 60 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. Táto právna úprava vytvorila zároveň priestor pre dôkaznú povinnosť žalovaných v 1/ a v 2/ rade, a to preukázať opak, teda že úpadca realizoval právny úkon darovacej zmluvy bez toho, že by bol vedený úmyslom ukrátiť svojich veriteľov a že žalovaní v 1/ a v 2/ rade o tomto úmysle nevedeli. Okresný súd mal za to, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade v tomto smere boli efektívne dôkazne aktívni v súlade s ust. § 118a, § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p.. Z dôkazov produkovaných žalovanými v 1/ a v 2/ rade, výsluch samotného úpadcu Jaroslava Čulíka, výsluch svedkyne A. O., výsluch svedka E. P., predložené vyjadrenie E. Y. v spojení s Nájomnou zmluvou uzatvorenou medzi E. Y. ako prenajímateľom a žalovaným v 1/ rade dňa 20.8.2008 ako nájomcom, ktoré dôkazy okresný súd vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., mal preukázaný záver, že úmyslom dlžníka Jaroslava Čulíka pri uzatvorení Darovacej zmluvy z 11.8.2009 nebolo ukrátiť svojich veriteľov, a teda ani veriteľa ČSOB Leasing, a.s., ale riešiť majetkové otázky súvisiace s rozvratom jeho manželstva so svedkyňou A. O..
Okresný súd podľa vykonaných dôkazov zistil, a to výsluchom žalovaných v 1/ a v 2/ rade, výsluchom svedkov A. O. a E. P., že žalovaní v 1/ a v 2/ rade nevedeli o úmysle dlžníka ukrátiť jeho veriteľov, a teda ani veriteľa ČSOB Leasing, a.s., pretože tento úmysel dlžník (úpadca Jaroslav Čulík) pri uzatvorení predmetnej darovacej zmluvy ani nemal. Tým bolo nevyhnutné skonštatovať preukázanie opaku vo vzťahu k zákonnej domnienke podľa § 60 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z., a tým i vyvrátenie tvrdenia žalobcu
o úmysle dlžníka ukrátiť uzatvorením predmetnej darovacej zmluvy veriteľa dlžníka ČSOB Leasing, a.s. a o vedomosti žalovaných v 1/ a v 2/ rade o tomto jeho úmysle. V nadväznosti k týmto zhodnoteniam okresný súd žalobu zamietol. K svedeckým výpovediam E. O., A. O. a E. P. okresný súd uviedol, že ich hodnotil vzhľadom na zákonné poučenie, ktoré týmto svedkom bolo dané podľa § 126 O.s.p., ako aj o možnosti odoprieť výpoveď, keď sa jednalo o rodičov žalovaných v 1/ a v 2/ rade, s výsledkom hodnotenia týchto svedeckých výpovedí ako vierohodných. Ku skonštatovaniu o preukázaní úmyslu dlžníka - Jaroslava Čulíka pri uzatvorení darovacej zmluvy vysporiadať majetkové otázky s A. O. v súvislosti s rozvratom ich manželstva, a teda i k záveru o hodnovernosti svedeckej výpovede E. O. a A. O., prispievala i skutočnosť vyplývajúca zo svedeckých výpovedí týchto svedkov, podľa ktorej boli k momentu ich svedeckých výpovedí rozvedení. Osobitne hodnovernosť svedeckej výpovede svedka E. O. bola posilnená skutočnosťou, že presne označil osobu, s ktorou mal nadviazať mimomanželskú známosť, ktorá v konečnom dôsledku spôsobila rozvrat jeho manželstva s A. O.. Okresný súd pôvodne zamýšľal vykonať dôkaz výsluchom svedkov A. O., E. P. a E. O. prostredníctvom dožiadaného súdu
- Okresného súdu Liptovský Mikuláš, avšak v priebehu konania tento zámer prehodnotil a svedkov predvolal priamo na pojednávanie pred Okresným súdom Žilina dňa 29.5.2012, aby mal priamy kontakt s týmito svedkami, neoklieštený o možnosť vnímať ich i mimo verbálne prejavy pri svedeckých výpovediach a vo väzbe na to komplexne vnímať svedkov pri realizácii ich výsluchov. Tento postup umožnil okresnému súdu dôsledne vyhodnotiť svedecké výpovede z hľadiska ich hodnovernosti i z pohľadu správania sa svedkov pri svedeckých výpovediach. Uvedené malo význam najmä u svedeckej výpovede svedkyne A. O., ktorá dala naplno priechod prejavu svojich emócií, keď vypovedala o príčinách rozvratu manželstva s dlžníkom Jaroslavom Čulíkom, čo nakoniec viedlo i k uzatvoreniu darovacej zmluvy a následne k rozvodu ich manželstva. Od vykonania dôkazu výsluchom svedkyne E. Y. okresný súd upustil na základe oboznámenia sa s obsahom nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi menovanou ako prenajímateľkou a žalovaným v 1/ rade ako nájomcom, ktorá bola súčasťou spisu na č.l. 17 až 18 v spojení s vyjadrením sa menovanej jej listom zo dňa 22.5.2012 (č.l. 277) a v spojení so skutočnosťou, podľa ktorej právny zástupca žalovaných, ktorý vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne E. Y. navrhol, po oboznámení sa s uvedeným listinným dôkazom na vykonaní tohto dôkazu netrval.
K procesnému postupu, a to k prejednaniu veci v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 29.5.2012 okresný súd uviedol, že právny zástupca žalobcu elektronickým podaní zo dňa 28.5.2012, odoslaným okresnému súdu o 14.34 hod., ospravedlnil svoju neprítomnosť s odôvodnením zhoršenia zdravotného stavu právneho zástupcu žalobcu (pretrvávajúce vysoké teploty), v dôsledku čoho nebolo možné informovať okresný súd, ako aj právneho zástupcu žalovaných v skorší deň o nevyhnutnosti odročenia pojednávania. Právny zástupca žalobcu žiadal odročiť pojednávanie aj s ohľadom k tomu, že ustanovený substituent - advokátska koncipientka JUDr. P. O., ktorá bola s obsahom spisovej agendy uzrozumená, už tohto času v advokátskej kancelárii právneho zástupcu žalobcu nepracuje. Žalobca na druhej strane nesúhlasil s ustanovením ďalšieho substituenta pre predmetné konanie, a to z titulu krátkosti času na prípravu, rozsiahlosti a zložitosti daného prípadu. Okresný súd vzhľadom k dôvodu neúčasti právneho zástupcu žalobcu - zdravotné ťažkosti a obsahu predloženého dokladu o tejto skutočnosti podľa č.l. 283 spisu, bezodkladne vyrozumel právneho zástupcu žalobcu podľa § 119 ods. 2 písm. c) O.s.p. o tom, že jeho návrhu na odročenie pojednávania, ktorý nespĺňa náležitosti podľa § 119 ods. 3 O.s.p., nevyhovie. Na uvedený postup okresného súdu právny zástupca žalobcu reagoval opakovane a predložil lekársky nález MUDr. H. Z., Ambulancia praktického lekára MEDILAN, s.r.o., Rázusova 47, Lučenec zo dňa 28.5.2012, podľa obsahu ktorého tento všeobecný lekár potvrdzuje, že Martin Landl JUDr., s označeným rodným číslom a adresou, sa zo zdravotných dôvodov nemôže zúčastniť súdnych pojednávaní. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na ust. § 119 ods. 1, 2, 3, 4 O.s.p. so záverom, že ani potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti právneho zástupcu žalobcu podľa č.l. 293 a ani potvrdenie o zdravotnom stave podľa č.l. 297, resp. podľa č.l. 302 zo dňa 28.5.2012 nespĺňali obsahovú náležitosť vyplývajúcu z kauzistickej právnej úpravy v zmysle § 119 ods. 3 veta druhá O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia sa za vyjadrenie ošetrujúceho lekára zástupcu účastníka o tom, že zdravotný stav zástupcu účastníka mu neumožňuje účasť na pojednávaní, sa považuje len také vyjadrenie, podľa ktorého zástupca účastníka nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania. Vzhľadom k uvedenému okresný súd návrhu právneho zástupcu žalobcu na odročenie pojednávania nevyhovel. Naviac, žalobca v predloženom plnomocenstve vyjadril súhlas s tým, aby si advokát JUDr. Martin Landl ustanovil za seba zástupcu, a to bez väzby na konkrétnu osobu tohto zástupcu. Tento obsah plnomocenstva bol preto v priamom rozpore s tvrdením právneho zástupcu žalobcu v zmysle jeho podania zo dňa 28.5.2012, podľa
ktorého žalobca nesúhlasí s ustanovením ďalšieho substituenta pre predmetné konanie, t.j. nesúhlasí so zastupovaním iným substituentom na pojednávaní dňa 29.5.2012 kvôli krátkosti času na prípravu a rozsiahlosti a zložitosti daného prípadu. Okresný súd ďalej pri prejednaní veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu poukázal aj na ust. § 16 ods. 1, 2, 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, s tým, že malo byť zabezpečené zastupovanie žalobcu na pojednávaní konanom dňa 29.05.2012. Pre neodročenie súdneho pojednávania okresný súd videl ako určujúce aj ust. § 6 O.s.p. v spojení s ust. § 118a, § 101 ods. 2 O.s.p., keď v pomeroch prejednávanej veci nebolo bez významu ani zohľadnenie štádia tohto incidenčného konania, a to štádium po ukončení prvého pojednávania vo veci. Okresný súd mal za to, že mal splnené podmienky k prejednaniu veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Pokiaľ bola prítomná na pojednávaní JUDr. U. O., tak nemohla vystupovať ako substitučný právny zástupca žalobcu, pretože nepredložila okresnému súdu poverenie v zmysle § 16 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii.
O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1, 8 O.s.p. a žalovaným v 1/, v 2/ rade ako úspešným účastníkom súdneho konania bola priznaná náhrada trov v trovách právneho zastúpenia v sume 759,98 Eur.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, v ktorom namietal neúplne zistený skutkový stav veci a nesprávne skutkové zistenia podľa výsledkov vykonaného dokazovania. K zhodnocujúcim záverom okresného súdu žalobca poukázal na ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. a zvýraznil, že k darovacej zmluve, jej uzavretiu došlo cca 4 mesiace pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu Jaroslava Čulíka SELIM -TRANS. Bolo poukázané v odvolaní na pohľadávky veriteľa ČSOB Leasing, a.s., voči úpadcovi ako dlžníkovi s tým, že v čase darovacej zmluvy úpadca mal vedomosť o svojej platobnej neschopnosti a musel mať vedomosť o svojej zlej ekonomickej situácii už od začiatku roka 2009. Žalobca ďalej poukázal na svedkyňu A. O. (matku žalovaných v 1/, v 2/ rade), ktorá pracovala u úpadcu ako účtovníčka a musela mať vedomosť o finančnej situácii žalobcu. I napriek tomu okresnému súdu postačil ako dôkaz jej výpoveď, že o zlej ekonomickej situácii vedomosť nemala, napriek tomu, že pracovala v spoločnosti s faktúrami a žila s úpadcom v spoločnej domácnosti. Pokiaľ niekto žije v spoločnej domácnosti, vedomosť sa prezumuje, pretože úpadca prišiel o predmety financovania ešte pred podpisom darovacej zmluvy a tak sama svedkyňa musela vedieť, z akého dôvodu je daný naliehavý záujem na prepise nehnuteľnosti. K uvedenému vznikli dôvodné pochybnosti o korektnosti tvrdení, že nehnuteľnosť bola prevedená z dôvodu vysporiadania sa majetkovo počas trvania manželstva. Žalobca ako odvolateľ nesúhlasil s právnymi závermi okresného súdu a poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 163/2007, z ktorého vyplýva, že blízka osoba musí preukazovať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia odporovaného úkonu rozpoznať, ani pri vyvinutí náležitej starostlivosti. Okresný súd nezameral dokazovanie na preukázanie náležitej starostlivosti, pričom bolo nesporné, že osoby blízke mali vedomosť o podnikateľskej činnosti úpadcu, t.j. svojho otca. Z tohto vyplýva, že mohli mať vedomosť o jeho zlej ekonomickej situácii, pretože žalovaný v 1/ rade síce nežil s úpadcom v jednej domácnosti, ale žil v tom istom meste, pričom žalovaný v 1/ rade v priebehu dokazovania nijakým spôsobom nepreukázal, že vyvinul náležitú starostlivosť pred podpisom darovacej zmluvy. Len výpoveď, že žalovaný v 1/ rade o zlej ekonomickej situácii nevedel, keďže s úpadcom nežil v jednej domácnosti, neobstojí. V praxi je ustálená teória, že ak blízka osoba
nevyvinula žiadnu aktivitu v dobe úkonu, alebo ak by vyvinutá činnosť nepredstavovala
náležitú starostlivosť, nemôže sa už z tohto dôvodu odporovacej žalobe ubrániť. Ďalej žalobca poukázal na súdnu prax aj v tom smere, že ...„Samotné tvrdenie žalovanej osoby blízkej dlžníkovi, že o jeho dlhoch nevedela a rovnako, že nevedela ani o jeho úmysle ukrátiť veriteľa uzatvorením napr. darovacej zmluvy, pretože jej dlžník neoznámil svoje dlhy a nemohla sa o nich dozvedieť ani z účtovnej evidencie, nie je pre ubránenie sa odporovacej žalobe postačujúce". Odvolateľ mal za to, že na vyvrátenie domnienky, ktorá je daná v § 60 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. nepostačuje ani argument o tom, že žalovaní nemali dôvod robiť žiadne kroky na rozpoznanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa a nepostačuje ani tvrdenie, že dlžník previedol majetok na žalovaných, t.j. osoby blízke, aby ich majetkovo zabezpečil, čo sa považuje za bežnú záležitosť. Žalobca odkázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 864/2010, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/145/2007 a uzavrel, že náležitá starostlivosť zo strany žalovaných pred uzavretím darovacej zmluvy nebola preukázaná. Žalobca mal za to, že teória o rozvrate manželstva bola umelo vykonštruovaná z dôvodu snahy o zamietnutie žaloby.
Jediným reálnym dôvodom bola snaha o ukrátenie veriteľov, pretože nemožno prikladať váhu tomu názoru, že zrovna, keď mal úpadca najväčšie ekonomické problémy, začal riešiť tie rodinné, ale nie po morálnej stránke, ale ekonomickej stránke. Žalobca uviedol, že žalovaní neuniesli svoje dôkazné bremeno, pretože nepreukázali vynaloženie náležitej starostlivosti, ktorá sa pre úspešné zamietnutie žaloby vyžaduje. Vynaloženie náležitej starostlivosti spočíva v tom, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takú činnosť, aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z ich výsledkov poznala, t.j. aby sa o tomto úmysle dozvedela. Okresný súd nebral žiaden zreteľ na relevantnú skutočnosť, a to, že ku dňu 24.12.2012 bola založená spoločnosť SELIMTRANS, s.r.o., IČO: 44 559 071, ktorej spoločníkmi k tomuto dátumu boli žalovaný v 1/ rade, žalovaný v 2/ rade a svedkyňa A. O.. V odôvodnení rozsudku okresného súdu sa uvádza, len že založenie predmetnej s.r.o. inicioval úpadca a jeho vtedajšia manželka so zámerom, aby mala podnikateľská činnosť pokračovanie. Z predmetného vyplýva, že ak žalovaní pristúpili k založeniu s.r.o. na základe iniciatívy úpadcu, museli s ním udržiavať dobrý vzťah, rovnako museli mať vedomosť o jeho problémoch v podnikaní, opak nepreukázali.
Žalobca sa súčasne v odvolaní vyjadril aj k záverom okresného súdu v súvislosti s prejednaním veci v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Pokiaľ aj Žiadosť o odročenie pojednávania spolu aj s ospravedlnením bola uskutočnená dňa 28.05.2012 v neskoršej hodine, tak výlučne len z dôvodu zlyhania techniky v kancelárii. Asistentka v advokátskej kancelárii - právneho zástupcu žalobcu bola aj v telefonickom spojení s Okresným súdom v Žiline. Dňa 28.05.2012 asistentka advokátskej kancelárie sa telefonicky pokúšala spojiť s Okresným súdom v Žiline o 15,00 hod., avšak bezvýsledne. Takisto aj sudkyňa Okresného súdu Žilina mohla dať informáciu o tom, že sa bude pojednávať ešte dňa 28.5.2012 a v takomto prípade by bol právny zástupca splnomocnil substituenta na pojednávanie. Okresný súd upovedomil advokátsku kanceláriu žalobcu o zamietnutí Žiadosti o odročenie pojednávania až v deň pojednávania, keď už možný substituent JUDr. U. O. bola na ceste na pojednávanie na predmetnom súde v inom konaní. Pokiaľ by advokátska kancelária mala stanovisko o zamietnutí žiadosti o odročenie pojednávania, ešte v deň pred pojednávaním, bola by na tento úkon zabezpečila zástupcu. Opätovne okresný súd mohol umožniť konanie JUDr. U. O. na pojednávaní, hoci nemala udelené splnomocnenie, keďže mohlo sa tak stať dodatočne jeho doložením. Kritika na kanceláriu JUDr. Martina Landla v odôvodnení rozsudku okresného súdu nebola namieste, keďže taký rozsah odôvodnenia, ako použil okresný súd, na jej adresu, je zlou reklamou advokátskej kancelárie, poškodzuje dobré meno budované na dlhoročných pevných základoch. Ak sa podobný rozsudok dostane do rúk klienta, vznikne neoprávnená nedôvera v nekompetentnosť zamestnancov kancelárie. Aj žalobca bol informovaný o chorobe svojho právneho zástupcu, z tohto dôvodu sa na nariadené pojednávanie nedostavil. Ďalej právny zástupca žalobcu uviedol, že postup sudkyne okresného súdu sa ho dotkol ako človeka, ako i advokáta, pretože pokiaľ by okresný súd informoval právneho zástupcu žalobcu o nevyhovení žiadosti na odročenie pojednávania ešte dňa 28.05.2012, k predmetnej situácii by nebolo došlo. Právny zástupca si je vedomý svojho pochybenia, avšak skutočne nemohol vopred predpokladať priebeh svojej choroby. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
K doručenému odvolaniu sa žalovaní v 1/, v 2/ rade písomne nevyjadrili.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/11/2012-352 zo dňa 18.01.2013 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 05. februára
2013, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..
Krajský súd v súvislosti s podaným odvolaním žalobcu uvádza, že rozsudok okresného súdu preskúmaval v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 13.07.2012, pričom prihliadol len na tie, ktoré nemali charakter novo tvrdených skutočností, namietaných až v písomne podanom odvolaní žalobcu. Krajský súd zdôrazňuje, že pri hodnotení odvolacích dôvodov žalobcu dôsledne aplikoval procesnú situáciu vykonaného poučenia okresným súdom nielen podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ale hlavne v zmysle § 118a ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou účastníci sú povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania, čo však neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania, keď došlo k jeho odročeniu v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., ktorá situácia v danej sporovej právnej veci nenastala, pretože prvé pojednávanie dňa 24.6.2011 prebehlo. Z obsahu spisového materiálu vyplývalo, že účastníci súdneho konania v predvolaní na prvý termín súdneho pojednávania dňa 24.06.2011 (č.l. 28 spisu) boli poučení nielen podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ale aj v zmysle ust. § 118a ods. 1, 2, 3 O.s.p. o tom, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada. Práve podľa obsahu predvolania na prvý nariadený termín súdneho pojednávania pred okresným súdom dňa 24.06.2011 (č.l. 28 spisu) boli žalobca a žalovaní v 1/ a v 2/ rade poučení o povinnostiach v zmysle ust. § 118a ods. 1 O.s.p., ako aj o následkoch ich nesplnenia v zmysle ust. § 118a ods. 2 O.s.p.. Aj za akceptovania zákonného ust. § 118a ods. 1, 2, 3 O.s.p., mohli mať odvolacie dôvody svoju relevantnosť len v rovine tých skutočností a dôkazov, ktoré žalobca uviedol a označil najneskôr do skončenia prvého pojednávania, keď krajský súd mal preukázané, že práve prvé pojednávanie konané dňa 24.06.2011 bolo pojednávaním, na ktorom sa vec prejednávala za účasti právneho zástupcu žalobcu, žalovaných v 1/, v 2/ rade a ich spoločného právneho zástupcu, na ktorom boli splnené podmienky k vykonaniu tohto prvého pojednávania. Krajský súd zvýrazňuje, že práve odvolacie dôvody žalobcu, ktoré spočívali v námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia, boli vyhodnocované aj za aplikácie procesného stavu vyplývajúceho z ust. § 118a ods. 1, 2, 3 O.s.p., ktorý procesný postup bol okresným súdom dôsledne dodržaný.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Krajský súd citoval vyššie zákonné ustanovenie z dôvodu, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia tohto zákonného ustanovenia, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Len k zvýrazneniu vecnej správnosti rozsudku okresného súdu a k odvolacím dôvodom žalobcu za rešpektovania ust. § 118a ods. 1, 2, 3 O.s.p. krajský súd uvádza nasledovné:
Bolo nepochybné, že na úpadcu - dlžníka Jaroslava Čulíka SELIM - TRANS, s miestom podnikania Ul. 1. mája 117, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 32 596 073, bol uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 1K/30/2009 zo dňa 16.12.2009 vyhlásený konkurz. V súvislosti s podanou žalobou žalobcu a pri posudzovaní napadnutého rozsudku okresného súdu bolo nevyhnutné aplikovať ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z.. Žalobca podal odporovaciu žalobu na základe zákona č. 7/2005 Z.z., ktorou sa domáhal neúčinnosti právneho úkonu, a to Darovacej zmluvy uzavretej dňa 11. augusta 2009 medzi Jaroslavom Čulíkom, nar. XX.X.XXXX - úpadcom ako darcom a E. O., nar. X.XX.XXXX - žalovaným v 1/ rade a E. O., nar. XX.X.XXXX - žalovanou v 2/ rade ako obdarovanými, predmetom ktorej boli darované nehnuteľností evidované Katastrálnym úradom Žilina, zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie J., obec Z. H., okres Z. H., parcely registra „C", parcela parcelné č. 2098/36 o výmere 668 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela parcelné č. 2098/190 o výmere 201 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a stavba súpisné číslo XXX na parc. č. 2098/190, druh stavby rodinný dom.
Predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní je vyhlásený konkurz, úkon, ktorému sa odporuje, je právny úkon dlžníka, týka sa majetku dlžníka podliehajúceho konkurzu, je platný, účinný, ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku a odporovacia žaloba je podaná v prekluzívnej lehote od vyhlásenia konkurzu. V danom prípade odporovaciu žalobu podal správca konkurznej podstaty úpadcu Jaroslava Čulíka SELIM - TRANS, s miestom podnikania Ul. 1. mája 117, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 32 596 073, t.j. aktívne legitimovaná osoba, keďže aj podľa ust. § 86 zákona č. 7/2005 Z.z. je správca povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona. Na tento účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. Účinky vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka: Jaroslav Čulík SELIM - TRANS, s miestom podnikania Ul. 1. mája 117, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 32 596 073, nastali podľa zistení dňa 23.12.2009. Odporovacia žaloba v danej veci bola doručená na Okresný súd v Žiline dňa 21.06.2010, t.j. v zákonnej prekluzívnej lehote vyplývajúcej z ust. § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. Súčasne išlo o úkon dlžníka, a to Darovaciu zmluvu zo dňa 11. augusta 2009, ktorým dlžník daroval nehnuteľnosti žalovaným v 1/, v 2/ rade, na základe ktorého úkonu v spojení s povolením vkladu Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 14.9.2009, pod č.V: 2252/09 žalovaní v 1/, v 2/ rade získali vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Úkon, ktorému žalobca odporoval, bol urobený pred začatím konkurzného konania v zmysle ust. § 60 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z..
Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporovaciu žalobu podala po vyhlásení konkurzu oprávnená osoba - správca, v zákonnej lehote, proti účinnému úkonu dlžníka, týkajúceho sa jeho majetku podliehajúceho konkurzu, t.j. že tieto podmienky odporovateľnosti v danom prípade boli splnené.
Bolo nepochybné, že žalobca odporoval právnemu úkonu Darovacej zmluvy uzavretej dňa 11. augusta 2009 v zmysle ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré zákonné ustanovenie, hoci ho citoval okresný súd vo svojom odôvodnení, krajský súd považoval za potrebné opätovne uviesť aj v dôvodoch svojho rozhodnutia.
Podľa ust. § 60 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Podľa ust. § 60 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Podľa ust. § 60 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
V zmysle vyššie citovaného zákonného ust. § 60 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. vyplýva, že úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, pokiaľ sa nepreukáže opak.
Podľa ust. § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.
Aj za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že dôkazné bremeno na preukázanie opaku zaťažuje dlžníka, spriaznené osoby, resp. osoby, v prospech ktorých bol právny úkon urobený. Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu a na základe úplne zisteného skutkového stavu konštatuje, že hmotno-právny predpoklad úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, ako aj vedomosť žalovaných o tomto úmysle bol vyvrátený, keďže tak, ako vecne správne uzavrel okresný súd úmyslom dlžníka Jaroslava Čulíka SELIM - TRANS, s miestom podnikania Ul. 1. mája 117, 031 01 Liptovský
Mikuláš, IČO: 32 596 073, pri uzatvorení Darovacej zmluvy zo dňa 11. augusta 2009, nebolo ukrátiť svojich veriteľov, t.j. ani veriteľa ČSOB Leasing, a.s., ale riešiť majetkové otázky v súvislosti s rozpadom manželstva so svedkyňou A. O.. Súčasne aj žalovaní v 1/, v 2/ rade vyvrátili, že by mali vedomosť o tom, že úmyslom dlžníka malo byť ukrátenie veriteľov, pretože takýto úmysel dlžník nemal. Spoľahlivo zistený dôkazný stav preukázal, že rozvod manželstva uzavretého medzi dlžníkom - úpadcom a svedkyňou A. O., bol výsledkom manželskej krízy, ktorá bola dôvodom riešenia majetkovej situácie, čo vyústilo do uzavretia Darovacej zmluvy dňa 11. augusta 2009 medzi dlžníkom - úpadcom ako darcom spolu s A. O. a žalovanými v 1/, v 2/ rade ako obdarovanými. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že uzavretiu Darovacej zmluvy zo dňa 11.augusta 2009 predchádzal stav manželskej krízy, ako aj záujem dlžníka - úpadcu so svojou bývalou manželkou A. O. riešiť ich majetkovú situáciu. Dôkazný stav preukázal, že tak dlžník - úpadca, ako aj žalovaní v 1/, v 2/ rade nemali úmysel ukrátiť veriteľov, ktorých mal dlžník
- úpadca, čo vyplýva aj z toho, že žalovaní v 1/, v 2/ rade ako deti úpadcu - dlžníka nevedeli o jeho nepriaznivej situácii. Hoci bývalá manželka úpadcu - dlžníka, a to svedkyňa A. O. vo svojej výpovedi pred okresným súdom dňa 29.05.2012 uviedla, že vykonávala pre dlžníka - úpadcu administratívne práce a prichádzala do kontaktu aj s faktúrami, účtovnými dokladmi, mala podľa názoru krajského súdu, ktorý je v zhode so záverom okresného súdu, len obmedzenú vedomosť o ekonomike úpadcu
- dlžníka, keďže úpadca - dlžník (bývalý manžel svedkyne) mal ešte externého ekonóma. Potvrdzuje to aj ďalšia časť výpovede svedkyne, ktorá uviedla, že sa viac sústreďovala na rodinu a venovala sa rodine. Vzhľadom k uvedenému preto bývalá manželka úpadcu - dlžníka A. O., nemala a ani nemohla mať vedomosť o kompletnej finančnej situácii, pretože jej vedomosť bola limitovaná charakterom prác, ktoré vykonávala u úpadcu - dlžníka. Nemožno súhlasiť s názorom odvolateľa, že manželská kríza medzi úpadcom - dlžníkom a svedkyňou A. O. ako jeho bývalou manželkou bola vykonštruovaná. Je nevyhnutné zdôrazniť, že v čase výsluchu A. O. ako svedkyne pred okresným súdom, a to dňa 29.05.2012 bola táto s úpadcom (dlžníkom) rozvedená, odsťahovala sa zo spoločnej domácnosti, s úpadcom nežila, riadne nekomunikovala. Svedkyňa ďalej uviedla, že domácnosť opustila na jeseň roku 2011.
Pokiaľ išlo o žalovaných v 1/, v 2/ rade ako spriaznené osoby - deti úpadcu (dlžníka), bolo preukázané, že žalovaný v 1/ rade sa v roku 2008 odsťahoval zo spoločnej domácnosti, t.j. už nebýval s úpadcom - dlžníkom od tohto dátumu, pričom účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu - dlžníka nastali až dňa 23.12.2009. U žalovanej v 2/ rade bolo preukázané, že od roku 2007 žila v Slovinsku, kde hrala hokej a po návrate žila v spoločnej domácnosti so žalovaným v 1/ rade - svojim bratom. Z výpovedí žalovaných v 1/, v 2/ rade vyplývalo, že s otcom - úpadcom (dlžníkom) rovnako viazla komunikácia z dôvodu, že si našiel priateľku a spôsobil manželskú krízu. O podnikaní otca - úpadcu sa nerozprávali. Žalovaná v 2/ rade uviedla, že v mesiaci august 2009 už nežila v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi s tým, že prerušila kontakty so svojim otcom - úpadcom, akonáhle sa dozvedela, že si našiel priateľku. Žalovaný v 1/ rade potvrdil aj to, že pri podpisovaní Darovacej zmluvy zo dňa 11. augusta 2009 mu bolo oznámené, že dôvodom je skutočnosť, že si otec - úpadca našiel priateľku a je určitá obava, aby si ju nenasťahoval do domu, ktorý sa stal predmetom darovacej zmluvy. V zmysle zhodnotenia skutkového stavu krajský súd dodáva, že darovanie nehnuteľností žalovaným v 1/, v 2/ rade, a to deťom úpadcu - dlžníka, bolo riešením majetkovej situácie, ktorá súvisela s manželskou krízou úpadcu a svedkyne A. O., čo vyústilo do rozvodu manželstva. Takéto riešenie majetkovej situácie zákonná úprava v prípade rozvratu manželstva nezakazuje. K úplnosti sa dodáva, že žalovaní v 1/, v 2/ rade minimálne rok pred uzavretím darovacej zmluvy nežili v spoločnej domácnosti s úpadcom - dlžníkom.
Podľa názoru krajského súdu z výpovedí žalovaných v 1/, v 2/ rade, ako aj zo svedeckých výpovedí jednoznačne vyplývalo a bolo preukázané, že žalovaní v 1/, v 2/ rade nemali vedomosť o tom, že by úmyslom úpadcu - dlžníka bolo uzavretím darovacej zmluvy ukrátenie veriteľa, a takisto nebol preukázaný ani u dlžníka - úpadcu takýto úmysel. Dôkazný stav v komplexnom súhrne vyvrátil hmotno- právnu domnienku, resp. predpoklad vyplývajúci z ust. § 60 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., keď bol preukázaný opak, a to že žalovaní v 1/, v 2/ rade nemali vedomosť o žiadnom úmysle úpadcu - dlžníka ukrátiť veriteľov a nositeľom takéhoto úmyslu nebol ani samotný dlžník - úpadca. Samotný úpadca - dlžník vo výpovedi uviedol, že so svedkyňou A. O. práve pre manželské nezhody, keď si našiel priateľku, riešil majetkové otázky, a bola medzi nimi prijatá dohoda, že dôjde k darovaniu nehnuteľností žalovaným v 1/, v 2/ rade ako ich spoločným deťom. Krajský súd zdôrazňuje, že výlučne účelom (úmyslom) uzavretej darovacej zmluvy bolo vyriešenie spoločnej majetkovej situácie úpadcu - dlžníka a jeho bývalej manželky A. O. vo vzťahu k žalovaným v 1/, v 2/ rade ako ich deťom, a tým zákonite bol preukázaný opak, že
úmyslom dlžníka - úpadcu nebolo ukrátiť svojich veriteľov, ako aj, že takúto vedomosť nemali ani žalovaní v 1/, v 2/ rade.
Za aplikácie ust. § 120 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 125, § 132 O.s.p. mal krajský súd za to, že okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, z ktorého skonštatoval správny skutkový záver a žalovaní v 1/, v 2/ rade preukázali, že o zákonne predpokladanom úmysle ukrátiť veriteľa nevedeli v súvislosti s uzavretou darovacou zmluvou. V tejto časti vyvrátiteľnej hmotno-právnej domnienky uniesli dôkazné bremeno, ako aj bol vyvrátený ďalší zákonný predpoklad, a to že by úmyslom dlžníka - úpadcu bolo ukrátiť svojich veriteľov pri tomto právnom úkone. Žalobcovi ako odvolateľovi sa nijakým spôsobom nepodarilo spochybniť vykonané dôkazy pred okresným súdom, výpovede svedkov a ani nebolo preukázané tvrdenie žalobcu ako odvolateľa o tom, že by žalovaní v 1/, v 2/ rade uvádzali skutočnosti umelo vykonštruované. Naviac, je potrebné zvýrazniť, že hodnotenie dôkazov v zmysle ust. § 132 O.s.p. je na súde, ktorý musí starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Okresný súd v zmysle ust. § 132 O.s.p. postupoval. V hodnotení výsledkov dokazovania je súd slobodný. Znamená to, že žiadne procesné ustanovenie mu neukladá, akú dôkaznú hodnotu, resp. silu má priznať tomu - ktorému dôkaznému prostriedku, či už ide o výsluch svedka, účastníka alebo dôkaz listinou. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný v rozhodnutí stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Okresný súd takýmto spôsobom postupoval, dôsledne vysvetlil svoje závery a jeho odôvodnenie je presvedčivé. Pri hodnotení dôkazov krajský súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, podľa ktorého ...„dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97)".
Pokiaľ išlo o založenie spoločnosti SELIMTRANS, s.r.o., ktorá mala vzniknúť dňa 24.12.2008, t.j. rok pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu - dlžníka (s účinkami vyhláseného konkurzu dňa 23.12.2009), tak z tohto stavu krajský súd nezistil úmysel ukrátiť veriteľov úpadcu - dlžníka, resp. vedomosť žalovaných v 1/, v 2/ rade ako spriaznených osôb o úmysle úpadcu - dlžníka ukrátiť veriteľa. Táto skutočnosť nesvedčí a nie je dôkazom o tom, že by žalovaní v 1/, v 2/ rade nepreukázali opak hmotno-právneho predpokladu vyplývajúceho z ust. § 60 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z..
Z dôvodu, že krajský súd aplikoval ust. § 219 ods. 2 O.s.p., tak v podrobnostiach záverov napadnutého rozsudku okresného súdu poukazuje na jeho odôvodnenie, čo je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania".
Krajský súd opätovne poukazuje na odvolanie žalobcu, v ktorom oproti tvrdeniam pred okresným súdom, ako aj do skončenia prvého pojednávania za aplikácie ust. § 118a ods. 1, 2, 3 O.s.p. žalobca neuvádzal dôraz na náležitú starostlivosť, t.j. že nebolo preukázané, že žalovaní v 1/, v 2/ rade ako spriaznené osoby nemohli ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka - úpadcu ukrátiť svojho veriteľa. Krajský súd v súvislosti s ust. § 118a ods. 1, 2, 3 O.s.p. sa oboznámil s obsahom žaloby žalobcu, ako aj Zápisnicou o prvom pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 24.06.2011, keď žalobca po poučení podľa ust. § 118a O.s.p. zdôraznil len dôkaznú povinnosť žalovaných, ktorá v zmysle ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. na nich prechádza. Do skončenia prvého pojednávania zo strany žalobcu
neodznela skutočnosť námietky náležitej starostlivosti, z ktorého dôvodu bolo nevyhnutné na túto situáciu nazerať aj zo strany krajského súdu za aplikácie ust. § 118a ods. 1, 2, 3 O.s.p.. I napriek takémuto postupu a záveru krajského súdu sa považuje za potrebné k precizovaniu právneho stavu uviesť, že požiadavku náležitej starostlivosti zákonné ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. neupravuje. Odporovacia žaloba podaná žalobcom v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. musí byť zákonite posúdená podľa tohto právneho predpisu ako lex specialis, ktorý nepracuje s pojmom náležitej starostlivosti, ako je tomu v ust. § 42a Občianskeho zákonníka SR a zákona ČR o konkurze a vyrovnaní. Nie je možné náležitú starostlivosť, ktorá nevyplýva zo zákona č. 7/2005 Z.z. aplikovať v odporovacej žalobe podanej podľa ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z.. Zákon č. 7/2005 Z.z. má osobité ustanovenia pre odporovateľnosť a nemožno aplikovať ust. § 42a Občianskeho zákonníka, keďže zákon č. 7/2005 Z.z. ako lex specialis v ust. § 60 vynaloženie „náležitej starostlivosti" pri poznaní úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, na rozdiel od ust. § 42a Občianskeho zákonníka neustanovuje (nevyžaduje). Po vyhlásení konkurzu podaná odporovacia žaloba sa preto môže posudzovať len podľa zákona č. 7/2005 Z.z.. Je potrebné uviesť, že existujú dva právne režimy odporovateľnosti, a to odporovateľnosť podľa Občianskeho zákonníka a odporovateľnosť podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V danom prípade, ak bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu (dlžníka), a po vyhlásení konkurzu správca podal odporovaciu žalobu, tak je nevyhnutné na ňu aplikovať len zákon č. 7/2005 Z.z. ako lex specialis. Aj z týchto zhodnotení nemohlo sa jednať o relevantný odvolací dôvod žalobcu. Naviac, za aplikácie ust. § 118a ods. 1, 2, 3 O.s.p., ani cez toto zákonné ustanovenie daný odvolací dôvod žalobcu nemohol mať svoju relevantnosť. Pokiaľ aj žalobca odkazoval v odvolaní na rozhodnutia slovenských všeobecných súdov, resp. rozhodnutia súdov ČR, tak je potrebné uviesť, že tieto poukazovali na náležitú starostlivosť, avšak v právnom režime odporovateľnosti podľa ust. § 42a Občianskeho zákonníka buď slovenského, alebo českého, čo je iný právny režim odporovateľnosti ako podľa zákona č. 7/2005 Z.z., ktorý nastupuje po vyhlásení konkurzu. Odlišnosť právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku oproti právnej úprave odporovacích žalôb zahrnutej v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, náležitú starostlivosť, resp. jej vynaloženie, podľa zákona č. 7/2005 Z.z. nevyžaduje, preto okresný súd nebol povinný ju vyhodnocovať. K úplnosti sa dodáva, že aj podľa rozhodovacej činnosti NS SR zákon o konkurze a reštrukturalizácii je špeciálnou úpravou k všeobecnej úprave o odporovateľných právnych úkonoch.
Na základe uvedených zhodnotení preto krajský súd konštatuje, že nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
Z obsahu podaného odvolania bolo zrejmé, že odvolacím dôvodom nie je námietka odňatia možnosti konania pred súdom, keďže právny zástupca žalobcu sa len vyjadroval k spôsobu odôvodnenia obsiahnutého v rozsudku okresného súdu v súvislosti s prejednaním veci v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 29.05.2012. I napriek uvedenému krajský súd mimo akúkoľvek pochybnosť uvádza, že postupom okresného súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred súdom. Tento záver vyplýva z celého priebehu sporového konania, keď vo veci boli vytýčené dve súdne pojednávania, a to dňa 24.06.2011, na ktorom bol prítomný právny zástupca žalobcu, a dňa 29.05.2012, ktorého sa nezúčastnil. Pokiaľ aj okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia aplikoval ust. § 119 ods. 1, 2, 3, 4 O.s.p. a poukazoval na postup právneho zástupcu žalobcu, tak bolo to len v súvislosti s hodnotením podmienok, pre ktoré okresný súd mal za to, že môže vec prejednať aj v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Ak aj okresný súd poukázal na zákon o advokácii, tak len v záujme komplexnosti pri hodnotení splnenia procesných podmienok pre prejednanie veci v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu v rovine neodňatia možnosti žalobcovi konať pred súdom. Sudkyňa okresného súdu vecným spôsobom konštatovala, z akých dôvodov mala za to, že bolo možné pojednávať v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Okresný súd správne postupoval, pokiaľ po obdržaní ospravedlnenia a žiadosti o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 29.05.2012 z titulu práceneschopnosti právneho zástupcu žalobcu oznámil podaním zo dňa 29.05.2012, že žiadosti o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 29.05.2012 o 13,10 hod. nebude vyhovené, pretože nespĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 119 ods. 3 O.s.p. (č.l. 295 spisu). Okresný súd správne skonštatoval, že potvrdenie ošetrujúceho lekára právneho zástupcu žalobcu ako všeobecného lekára zo dňa 28.05.2012 v tom, že právny zástupca žalobcu sa nemôže zo zdravotných dôvodov zúčastniť súdnych pojednávaní, nie je dokladom v zmysle ust. § 119 ods. 3 O.s.p., keďže dôvodom na odročenie pojednávania môže byť len zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, o ktorom je vyjadrenie lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní a súčasne, že nie je účastník alebo jeho zástupca schopný
bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Takéto potvrdenie zo strany právneho zástupcu žalobcu o jeho zdravotnom stave od ošetrujúceho lekára nebolo predložené, preto ak okresný súd informoval právneho zástupcu žalobcu, že nie je možné procesnému návrhu na odročenie pojednávania vyhovieť a vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, tak bolo postupované v súlade so zákonom, a to Občianskym súdnym poriadkom.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní v 1/, v 2/ rade, ktorí neuskutočnili návrh na priznanie trov odvolacieho konania a v konečnom dôsledku ani vznik takýchto trov nebol preukázaný, preto žalovaným v 1/, v 2/ rade náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.