Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K3-6C-27-2023.pdf
PDF · 86.08 KB
Case nature
Area
Subarea
K3-6C/27/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Evou Halkovou, v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, A., proti žalovanému: D. B., narodený X.X.XXXX, trvale bytom E. XX, F. G. E., zastúpený: JUDr. Martina Gombosová, advokátka, Floriánska 16, Košice, o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa 11.4.2023 podanom žalobou na Okresnom súde Košice – okolie (od 1.6.2023 Mestský súd Košice), domáhala zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej „BSM“) – strán sporu, ktoré vzniklo uzavretím manželstva dňa 7.7.2007 a je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mestská časť Košice - Staré Mesto, vo zväzku XXX, v ročníku XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX. Zároveň žiadala náhradu trov konania voči žalovanému.
2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným žije v spoločnej domácnosti, avšak nehospodária spolu. Z manželstva pochádzajú dve deti, dcéra H., narodená XX.X.XXXX a syn H., narodený XX.X.XXXX. Žalovaný dlhodobo odmieta finančne prispievať na deti a domácnosť, o výške jeho príjmu nemá žalobkyňa vedomosť. Hospodária samostatne, nemá prístup k jeho účtu. Trvanie BSM by podľa ustanovenia § 148 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) odporovalo dobrým mravom, pretože žalovaný sa stáva spoluvlastníkom vecí, ktoré obstaráva žalobkyňa výhradne zo svojho príjmu.
3. Žalovaný žiadal vo svojom vyjadrení žalobu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania. Žalobu považoval za nedôvodnú, keďže nie je splnená zákonná podmienka existencie závažných dôvodov, ktoré sú podmienkou pre vyhotovenie návrhu na zrušenie BSM podľa § 148 ods. 2 OZ. Poprel, že odmieta dlhodobo finančne prispievať na maloleté deti a domácnosť. So žalobkyňou a deťmi tvorili až do 30.4.2023 spoločnú domácnosť v obecnom byte v F. G. E.. 1.5.2023 sa z bytu žalovaný odsťahoval a 11.5.2023 podal návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Uviedol, že posledných päť rokov pracuje pre Finančnú správu SR. Počas trvania manželstva neprispel k vzniku žiadnych záväzkov, nevzal si úver, ani pôžičku, k spoločnému hospodáreniu sa staval zodpovedne. Podielal sa na financovaní bežných a mimoriadnych výdavkov. Žalobkyňu žiadnym spôsobom nezadĺžil, ani nepodnikol žiadne kroky, neuzatvoril žiadny právny úkon, z ktorého by žalobkyni hrozila ujma. Nesprával sa márnotratne, ani nepoškodzoval hospodárske záujmy rodiny.
4. Na pojednávaní dňa 31.7.2023, za prítomnosti strán sporu, súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi: rodné listy strán sporu a spoločných detí, sobášny list, návrh žalobkyne na určenie výživného na maloleté deti, výpisy z účtu žalobkyne, záznam z prvého stretnutia rodičov na Mestskom súde Košice z 1.6.2023, výplatné pásky žalovaného, detaily pohybu účtu žalovaného. Súd zistil nasledovný skutkový stav:
5. Medzi stranami sporu došlo 7.7.2007 k uzavretiu manželstva, v ktorom sa im narodili dve deti, H., narodená XX.X.XXXX, a H., narodený XX.X.XXXX.
6. Žalovaný sa 4.9.2022 priznal žalobkyni k mileneckému vzťahu. 1.5.2023 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Z jeho výpovede vyplynulo, že žije sám.
7. Žalobkyňa podala 30.3.2023 voči žalovanému návrh na určenie výživného na maloleté deti. V konaní, vedenom tunajším súdom, prebehlo 1.6.2023 stretnutie rodičov, na ktorom žalovaný žiadal zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, bez určenia výživného. Žalobkyňa s jeho návrhom nesúhlasila. Žalobkyňa deklarovala mesačnú splátku 151,00 € spotrebného úveru so zostatkovou hodnotou 7.000,00 € a žalovaný dva spotrebné úvery s mesačnými splátkami 38,00 € a 37,00 € (zostatkové hodnoty 1.500,00 € a 800,00 €).
8. Žalovaný podal 11.5.2023 návrh na rozvod manželstva, konanie prebieha na tunajšom súde.
9. Čistý mesačný príjem žalovaného počas mesiacov január – marec 2023 predstavoval sumu cca 1.000,00 €. V rokoch 2009 – 2014 nemal žalovaný stále zamestnanie, napriek aktívnej snahe zamestnať sa. Chodil pravidelne na brigády do Talianska, kde zarobil okolo 30.000,00 €. Okrem nájmu platil médiá, poplatky za internet, telefóny, žalobkyni prispieval hotovosťou.
10. Za trvania manželstva previedla žalobkyňa zo svojho bankového účtu na účty žalovaného sumu 38.133,00 €, žalovaný previedol zo svojich bankových účtov na účet žalobkyne sumu 9.304,00 €.
11. Podľa § 215 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu a skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa CSP.
12. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
13. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
14. Podľa ust. § 148, ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
15. Podľa ust. § 148, ods. 2 OZ, zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.
16. Súd v civilnom sporovom konaní rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje postupom podľa CSP. Zistený skutkový stav tak tvoria predovšetkým výsledky dokazovania, ale aj ďalšie zákonom predvídané skutočnosti. Strany sporu majú nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť. V sporom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednávacia zásada. Strany sporu sú v ňom povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Sú povinné predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Je na rozhodnutí súdu, ktorý z navrhnutých a predložených dôkazov vykoná. Strana, ktorá nepredloží dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe predložených a vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
17. Okrem zániku manželstva (rozvod, smrť jedného z manželov, príp. vyhlásenie jedného z manželov za mŕtveho), môže dôjsť k zániku BSM aj počas manželstva, a to rozhodnutím súdu. Trvanie BSM je zásadne viazané na trvanie manželstva. Výnimočne môže bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniknúť už za trvania manželstva, rozhodnutím súdu o zrušení BSM z dôvodov uvedených v § 148 ods. 2 a v § 148a ods. 2 OZ.
18. K podaniu žaloby podľa § 148 ods. 2 OZ je oprávnený ktorýkoľvek z manželov. Zrušenie BSM je podmienené preukázaním „závažných dôvodov“, pre ktoré je potrebné toto majetkové spoločenstvo zrušiť. Tieto závažné dôvody zákon konkrétne nešpecifikuje. Súdna prax judikovala, že dôvodom zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva je spravidla také závažné konanie jedného z manželov, ktoré sa prejavuje v nehospodárnom nakladaní so spoločným majetkom na úkor rodiny (predovšetkým na úkor maloletých detí), prípadne v tom, že jeden z manželov sa nepričiňuje o vytváranie spoločného majetku, vyhýba sa práci, nežije trvale s rodinou, nezabezpečuje potreby rodiny a iné (R 3/1968).
19. Za „závažné dôvody“ je možné posudzovať aj nezodpovedné nakladanie jedného z manželov so spoločným majetkom, súvisiace prípadne aj so závislosťou manžela na alkohole alebo iných omamných látkach, za nadmerné alebo sústavné zadlžovanie sa, neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba jeden z manželov berie, pretrvávajúce nezhody medzi manželmi týkajúce sa správy a nakladania so spoločným majetkom, ako i z dlhodobé zrušenie spoločnej domácnosti v spojení s ďalšími okolnosťami. Je nevyhnutné, aby šlo o dôvody dosahujúce určitý stupeň intenzity s negatívnymi dôsledkami na BSM. Spravidla nie je postačujúce, ak ide o dôvody menej významnej závažnosti, ktoré sa prejavujú iba krátkodobo, jednorazovo a so zanedbateľným dopadom na BSM.
20. Dôvodom zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 148 ods. 2 OZ nie je sama osebe skutočnosť, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti (R 104/1967).
21. Strany sporu sú manželmi, toho času v rozvodovom konaní a od mája 2023 nežijú v spoločnej domácnosti. Zrušenie spoločnej domácnosti nemá za následok zánik BSM, ani prebiehajúce konanie o rozvod manželstva nie je závažným dôvodom pre zrušenie BSM.
22. Hoci strany sporu žijú oddelene, obaja manželia sa podieľajú na vytváraní spoločného majetku patriaceho do BSM a starajú sa o spoločné deti.
23. Rozpor s dobrými mravmi, ktorým žalobkyňa žalobu odôvodňovala, súd v konaní nezistil. Hoci OZ priamo pojem dobré mravy nedefinuje, vo všeobecnosti však možno s použitím § 3 OZ hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti. Žalovaný sa v septembri 2022 priznal žalobkyni k mimomanželskému vzťahu, čo by sa mohlo považovať za správanie sa v manželstve v rozpore s dobrými mravmi. Žalobu podala žalobkyňa až o 8 mesiacov neskôr. V konaní nebolo preukázané, že by mal mimomanželský pomer žalovaného dopad na majetok patriaci do BSM. Súd nezistil nehospodárne nakladanie žalovaného s majetkom v BSM, ani to, že by žalovaný neprimerane zaťažoval rodinný rozpočet. Žalovaný zobral počas trvania manželstva dva spotrebné úvery, jeden po dohode so žalovanou, na kúpu gauča, ktorý ostal v byte, kde býva žalobkyňa s deťmi, druhý na kúpu náramkových hodiniek. Nebolo preukázané (ani tvrdené), že by žalovaný hazardoval s majetkom patriacim do BSM, ani, že by ohrozoval majetok patriaci do BSM závislosťou od alkoholu, omamných, psychotropných látok.
24. Tvrdené dôvody, pre ktoré je súd podľa tohto ustanovenia oprávnený bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušiť, musia existovať v čase rozhodnutia súdu. Obava žalobkyne, že žalovaný by si mohol vziať úver a zaťažiť aj jej majetok, je neodôvodnená a čisto hypotetická.
25. Po vykonaní dokazovania a právnom posúdení súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Žalobkyňa v konaní neuniesla bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno preukazujúce odôvodnenosť podanej žaloby. V správaní žalovaného súd nezistil žiadne závažné nedostatky, ktoré by mali za následok ohrozenie hospodárskej integrity spoločného majetku a rovnako nezistil skutočnosti, pre ktoré by trvanie BSM v značnej miere odporovalo dobrým mravom. Naviac, vzhľadom k prebiehajúcemu rozvodovému konaniu je možné očakávať, že BSM strán sporu v dohľadnej dobe zanikne. V
prejednávanej veci tak neboli splnené podmienky dané ust. § 148 ods. 2 OZ, pre ktoré by súd mohol zrušiť počas trvania manželstva BSM, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
26. Podľa už konštantnej judikatúry národných (napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09), aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán.
27. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 CSP. Keďže súd žalobu zamietol, v konaní bol úspešný žalovaný, ktorému súd priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
28. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal aj tým či v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému. Súd v predmetnej veci nemal za preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa ani výnimočnosť okolností u strán sporu, a preto nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).