Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Cob-88-2023.pdf
PDF · 155.29 KB
Case nature
Subarea
1Cob/88/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: a - develop, s.r.o., Ivánska cesta 10, 821 04 Bratislava, IČO: 35 868 767, zastúpeného ADVOKA, s.r.o., Komárnická 36, 821 02 Bratislava, IČO: 44 449 615 proti žalovanému: MartinDevelopment Galvaniho s.r.o., Jelenia 1, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 129 540, zastúpenému BUČKO & PARTNERS s.r.o., Karpatská 13/A, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 968 191 a ŠTEPANOVSKÝ & Partners, s. r. o., Žellova 6, 821 08 Bratislava, IČO: 36 865 117 o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, prípadne neodkladného opatrenia o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/20/2023-133 zo dňa 21.2.2023 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-22Cb/20/2023-528 zo dňa 10.7.2023 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/20/2023-133 zo dňa 21.2.2023 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-22Cb/20/2023-528 zo dňa 10.7.2023 v napadnutom výroku I. o nariadení zabezpečovacieho opatrenia a v napadnutých závislých výrokoch III. a IV. p o t v r d z u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 390.000,- eur zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného presne špecifikovaných vo výroku predmetného uznesenia (byty č. 0 - C61, č. 0 - B71, č. 0 - B73) evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, Okres: A. B., Obec: A. - C., vedenom D. E. F. A., katastrálnym odborom pre kat. územie G.; výrokom II. vo zvyšku návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol; výrokom III. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu; výrokom IV. uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote jedného mesiaca od nariadenia zabezpečovacieho opatrenia podal žalobu vo veci samej o zaplatenie sumy 390.000,- eur voči žalovanému, a to v zmysle § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Opravným uznesením vydaným už Mestským súdom v Bratislave dňa 10.7.2023 pod č. k. B2-22Cb/20/2023-528 súd prvej inštancie opravil záhlavie uznesenia Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/20/2023-133 zo dňa 21.2.2023 v časti označenia právneho zástupcu žalovaného.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že návrhom zo dňa 25.1.2023 sa žalobca domáhal, aby súd na presne špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného zriadil záložné právo za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 390.000,- eur vyplývajúcej z kúpnej zmluvy zo dňa 3.5.2022 (Obytný súbor Galvaniho II - EBEN) formou zabezpečovacieho opatrenia a zároveň sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia (ak by súd návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol), ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa dispozície s predmetnými nehnuteľnosťami (zákaz ich scudzenia). Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že titulom predmetnej pohľadávky bol odplatný prevod vlastníckeho práva k predmetu špecifikovanému v citovanej kúpnej zmluve s tým, že nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny (splatný do 60 dní odo dňa, keď súčasne budú splnené dve podmienky) bol viazaný na súčasné splnenie nasledovných dvoch podmienok: a) bude vydané a správoplatnené kolaudačné rozhodnutie, ktorým sa povoľuje trvalé (teda nie len dočasné) užívanie stavebného objektu objekt SO 100 - Bytový dom (sekcia A1) stavby „Obytný súbor Galvaniho II - EBEN - Nové centrum“, povolenej stavebným povolením č. SÚ/CS 11826/2012/3/ Zar, vydaným dňa 17.9.2012, právoplatným dňa 23.10.2012 a b) bude vydané a správoplatnené kolaudačné rozhodnutie, ktorým sa povoľuje trvalé (teda nie len dočasné) užívanie stavebného objektu SO 200 - Komunikácie a spevnené plochy III. etapa v úseku pri objekte A1 stavby Obytný súbor Galvaniho II - EBEN - Nové centrum, povoleného stavebným povolením č. SÚ/CS 11485/2012/5/ JVA-16, vydaným dňa 25.9.2012, právoplatným odo dňa 2.11.2012. Žalobca v návrhu uviedol, že tieto svoje dve povinnosti splnil, peňažný nárok žalobcu je dôvodný a dlh žalovaného trvá – žalovaný napriek opakovaným výzvam žalobcu dlh neuhradil, pričom disponuje majetkom značnej hodnoty – ako developer projektu výstavby bytového domu aktuálne rozpredáva ním vlastnené byty v dome na Galvaniho 35A, 35B, 35C v Bratislave. Vo vzťahu k existencii reálnej obavy z budúceho zmarenia exekúcie žalobca uviedol, že žalovaný sa vyhýba splneniu svojho záväzku, pričom pôvodne bolo dohodnuté, že v prospech žalobcu zriadi záložné právo k svojmu majetku za účelom zabezpečenia splnenia dlhu, avšak žalovaný postupoval právne nekorektne a zmaril zabezpečenie pohľadávky žalobcu, keď katastrálny úrad záložné právo nemohol zriadiť a pohľadávka žalobcu tak zostala nezabezpečená a neuspokojená. V tomto kontexte žalobca zdôraznil, že napriek záložnému právu obsiahnutému v záložnej zmluve zo dňa 3.5.2022 (uzatvorenej pred notárkou H. A. A. pod č. N 102/2022, U 32/2022) žalovaný tieto nehnuteľnosti predal tretím osobám, teda v priamom rozpore s § 151i Občianskeho zákonníka. Vtedajší dohodnutý predmet zálohu už nie je vlastníctvom žalovaného, a teda je nutné pohľadávku zabezpečiť iným predmetom zabezpečenia/inými nehnuteľnosťami, ktoré ešte v majetku žalovaného ostali, keď je zjavné, že žalovaný svoj majetok rozpredáva, uspokojuje iných svojich veriteľov (najmä úverujúce banky), ale žalobcovi dlh neuhrádza.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na ustanovenia § 324 ods. 1, § 326 ods. 1, ods. 2, § 343 ods. 1, § 344 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ako aj na preventívnu povahu a všeobecnú charakteristiku zabezpečovacieho opatrenia a následne ustálil, že v danom prípade žalobca podaným návrhom osvedčil základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu uvedenom vo výroku napadnutého uznesenia, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. V prvom rade súd prvej inštancie uviedol, že v danom štádiu konania žalobca osvedčil danosť svojej pohľadávky voči žalovanému na zaplatenie sumy 390.000,- eur v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 3.5.2022, z ktorej jasne vyplýva, že žalobca má nárok na zaplatenie kúpnej ceny od žalovaného do 60 dní od splnenia zmluvných podmienok (čl. III bod 3.3 zmluvy), čiže od právoplatnosti kolaudačných rozhodnutí, ktorými sa povoľuje užívanie stavby (Bytový dom sekcia A1 a Komunikácie a spevnené plochy III. etapa v úseku pri objekte A1), čo žalobca osvedčil doložením týchto kolaudačných rozhodnutí (č.l. 27 a 32 v spise), ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 16.6.2022 a dňa 23.9.2022, čiže kúpna cena v zmysle zmluvy je ku dňu vydania napadnutého uznesenia splatná. Žalobca podľa súdu prvej inštancie tiež dostatočne osvedčil, že žalovaný sa správa spôsobom, ktorý vyvoláva obavu, že exekúcia pohľadávky žalobcu bude ohrozená, pričom táto obava vyplýva predovšetkým z toho, že žalovaný napriek uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 3.5.2022 na zabezpečenie predmetnej pohľadávky žalobcu predal predmet zálohu predstavujúci štyri nehnuteľnosti, a to byt č. 605-D na LV č. XXXX, k nemu podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstva a podiel na pozemkoch, zapísaný na LV č. XXXX; nebytový priestor – garáž D2/136, parkovacie státie č. 44, k nemu podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstva a podiel na pozemkoch, zapísaný na LV č. XXXX; byt č. 604-E na LV č. XXXX, k nemu podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstva a podiel na pozemkoch, zapísaný na LV č. XXXX; nebytový priestor – garáž E3/116, parkovacie státie č. 2, k nemu podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstva a podiel na pozemkoch, zapísaný na LV č. XXXX, a to tretím osobám dňa 28.11.2022 (garáž E3 dokonca ešte 18.1.2022). Uvedené konanie žalovaného súd prvej inštancie vyhodnotil ako nepochybný dôkaz o tom, že zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 3.5.2022 žalovaný od počiatku nemienil dodržať a v konečnom dôsledku ju porušil, v dôsledku čoho došlo k zmareniu výkonu záložného práva. Okrem toho žalovaný nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve ďalej predáva, dôkazom čoho je aj predaj bytu č. 0 - C42 (LV č. XXXX, kat. územie G.), a to tretej
osobe dňa 8.2.2023, čiže krátko po podaní tohto návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v dôsledku čoho súd prvej inštancie musel návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo zvyšku zamietnuť, keďže vlastníkom uvedeného bytu medzičasom už nie je žalovaný. Po dôkladnom preskúmaní dôvodov návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za to, že podmienky na jeho nariadenie sú dané (v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti napadnutého uznesenia), keďže žalobca hodnoverne osvedčil dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému, ako aj obavu, že budúca exekúcia bude zmarená. Vzhľadom na to, že žalobca spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepodal aj žalobu vo veci samej, súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu a zároveň uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote jedného mesiaca od nariadenia zabezpečovacieho opatrenia podal žalobu vo veci samej o zaplatenie sumy 390.000,- eur voči žalovanému, a to v zmysle § 336 ods. 1 CSP.
4. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v rozsahu výrokov I. a III, t.j. proti výrokom o nariadení zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva a o náhrade trov prvoinštančného konania, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g), h) CSP. Súčasne žalovaný uviedol, že výrok IV. napadnutého uznesenia (uloženie povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci samej v zmysle § 336 ods. 1 CSP) napáda iba v prípade, že je neoddeliteľný od výroku I. Odvolacím návrhom sa žalovaný domáhal, aby odvolací súd výrok I., výrok III. a výrok IV. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia úmyselne zatajil skutočnosť, že žalovaný sa listom zo dňa 30.11.2022 okrem iného dovolal neplatnosti kúpnej zmluvy a pre prípad, že by kúpna zmluva predsa len bola platná, odstúpil od nej, z čoho podľa žalovaného vyplýva, že pohľadávka neexistuje. Úmyselným zamlčaním týchto podstatných skutočností žalobca hrubo porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 326 CSP v spojení s § 132 CSP a uviedol súd prvej inštancie do omylu v otázke splnenia podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný v odvolaní s odkazom na § 331 ods. 1 CSP v spojení s § 344 CSP vytýkal súdu prvej inštancie nedoručenie návrhu a jeho príloh žalovanému, keď súd prvej inštancie dňa 9.3.2023 doručil žalovanému len samotné uznesenie, pričom návrh a jeho prílohy doručil právnemu zástupcovi žalovaného až dňa 23.3.2023, t.j. len jeden deň pred uplynutím lehoty na podanie odvolania, čím vážnym spôsobom sťažil žalovanému prípravu a podanie odvolania proti predmetnému uzneseniu a týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Ďalej žalovaný odvolaním namietal neexistenciu pohľadávky, k čomu uviedol, že predmetom kúpnej zmluvy bol (resp. mal byť) odplatný prevod 15-ročnej cestnej komunikácie o výmere 395 m2, ktorá bola skolaudovaná v roku 2007 za kúpnu cenu 324.998,- eur bez DPH (389.997,60 eura vrátane DPH), čo predstavuje 822,78 eura bez DPH/m2 komunikácie a udelenie práv uvedených v bode 2.1 písm. b) a c) kúpnej zmluvy k viac ako 14-ročným ďalším stavbám za cenu 2,- eurá bez DPH (2,40 eura vrátane DPH), pričom podľa tvrdenia žalovaného rovnakú cestnú komunikáciu bolo možné v októbri 2020 vybudovať za cenu 112,67 eura bez DPH/m2, t.j. viac než sedemnásobne lacnejšie ako bola cena dojednaná v kúpnej zmluve, ako to má vyplývať z rozpočtu zo dňa 8.10.2020, ktorý si v tejto súvislosti dal žalovaný vypracovať renomovanému zhotoviteľovi obdobných stavieb. Žalovaný tiež uviedol, že v skutočnosti (tzn. ani v čase uzavretia kúpnej zmluvy ani nikdy predtým ani nikdy potom) nemal záujem ani vôľu za odplatu predstavujúcu v úhrne 390.000,- eur vrátane DPH nadobudnúť vlastnícke právo ku komunikácii a získať práva uvedené v bode 2.1 písm. b) a c) kúpnej zmluvy, tzn. že nemal vôľu ani záujem uzavrieť kúpnu zmluvu, nakoľko odplata za tieto plnenia bola celkom zjavne neprimerane vysoká; rovnakú komunikáciu si žalovaný vedel kedykoľvek v rokoch 2020 až 2022 vybudovať viac než sedemnásobne lacnejšie; komunikáciu aj so všetkými ďalšími stavbami, ku ktorým mal žalobca udeliť žalovanému kúpnou zmluvou práva, si žalovaný vedel kedykoľvek v rokoch 2020 až 2022 vybudovať viac ako trojnásobne lacnejšie než bola celková výška odplaty dojednaná v kúpnej zmluve a ak by si žalovaný tieto stavby vybudoval, boli by nové (a nie 15-ročné a značne opotrebované); prevádzané práva uvedené v bode 2.1 kúpnej zmluvy podľa právneho poriadku ani podľa žiadneho z úradných povolení nepotreboval získať (ani ku kolaudácii domu ani k ničomu inému). Dôvodom, pre ktorý žalovaný v rozpore so svojou vôľou zmluvu podpísal, boli podľa jeho tvrdenia výlučne bezprávne vyhrážky zo strany žalobcu, podľa ktorých, ak nebude kúpna zmluva uzavretá, žalobca bude iniciovaním súdnych konaní, vstupovaním do kolaudačných konaní týkajúcich sa domu a uplatňovaním námietok, opravných a iných prostriedkov v týchto konaniach v maximálne možnej miere spôsobovať oddialenie vydania a nadobudnutia právoplatnosti kolaudačných rozhodnutí na dom. Uvedené bezprávne vyhrážky žalobca
začal aj napĺňať, a to jednak svojimi žalobami s návrhmi na nariadenie neodkladných opatrení podanými na Okresný súd Bratislava II (z ktorých mimochodom ani jedno nebolo nariadené) a jednak svojimi podaniami v kolaudačných konaniach. Nebyť týchto bezprávnych vyhrážok zo strany žalobcu (a ich následného napĺňania) a hroziacej, ako aj už vznikajúcej škody, žalovaný by kúpnu zmluvu nikdy nepodpísal. Z uvedeného dôvodu možno podľa názoru žalovaného konštatovať, že žalovaný kúpnu zmluvu neuzatvoril ani slobodne ani vážne, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dôkazom, že žalobca realizoval kroky smerujúce k oddialeniu kolaudácie domu sú aj jeho podania, ktorými po uzavretí kúpnej zmluvy bral svoje námietky a iné predošlé podania späť. Ďalej žalovaný uviedol, že pokiaľ by aj kúpna zmluva nebola od počiatku neplatná, zanikla by v dôsledku toho, že od nej žalovaný odstúpil, nakoľko v bode 4.5 kúpnej zmluvy sa žalobca zaviazal v súlade so zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) vystaviť a do 10 dní od jej vystavenia doručiť žalovanému riadnu faktúru na kúpnu cenu, pričom v bode 4.13 kúpnej zmluvy sa strany dohodli, že žalovaný je oprávnený od kúpnej zmluvy odstúpiť v prípade, ak žalobca poruší ktorúkoľvek zo svojich povinností uvedených v kúpnej zmluve a nápravu nezjedná ani do 10 dní odo dňa, keď ho na zjednanie nápravy žalovaný písomne vyzve. Žalobca na základe kúpnej zmluvy vystavil a doručil žalovanému faktúru č. 20220110 zo dňa 25.10.2022, v ktorej okrem iného neuviedol množstvo a druh skutočne dodaného tovaru ani rozsah a druh skutočne dodaných služieb; uviedol ako dátum daňovej povinnosti deň 25.10.2022, pričom však ako skutočný deň daňovej povinnosti mal uviesť deň 3.5.2022; vôbec neuviedol dátum, keď boli tovar a služby v zmysle zmluvy dodané (3.5.2022), čím porušil § 74 ods. 1 písm. d) zákona o DPH a zároveň tým porušil svoju povinnosť uvedenú v bode 4.5 kúpnej zmluvy. Faktúra má aj ďalšie nedostatky, ako napr. nesprávne uvedený dátum splatnosti fakturovanej sumy. Vzhľadom na nedostatky faktúry žalovaný opakovane viacerými spôsobmi vyzval žalovaného (zrejme správne malo byť uvedené „žalobcu“ – poznámka odvolacieho súdu) na opravu faktúry. Žalobca aj po obdržaní výzvy na opravu faktúry odmietol faktúru opraviť, dokonca sa vyjadril, že faktúru skontroloval, že faktúra je v poriadku a má všetky náležitosti a teda ju nebude nijako meniť (opravovať). Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný doručil žalobcovi list zo dňa 30.11.2022, ktorým sa okrem iného dovolal neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodov uvedených vyššie, ako aj z ďalších dôvodov a pre prípad, že by kúpna zmluva predsa len bola platná, žalovaný od nej odstúpil podľa jej bodu 4.13 z dôvodu, že žalobca ani do 10 dní odo dňa, keď ho na to žalovaný vyzval, nezjednal nápravu porušenia svojej povinnosti uvedenej v bode 4.5 kúpnej zmluvy (povinnosti vystaviť faktúru v súlade so zákonom o DPH a doručiť ju žalovanému). Po tom, ako sa žalobca oboznámil s listom žalovaného zo dňa 30.11.2022, sa podľa tvrdenia žalovaného uskutočnilo niekoľko stretnutí žalobcu a jeho právneho zástupcu so zástupcami žalovaného, na ktorých bola diskutovaná otázka možného uzavretia novej (tentokrát už platnej) kúpnej zmluvy s dojednaním primeranej (trhovej) kúpnej ceny. Po týchto stretnutiach už žalobca požadoval od žalovaného podstatne nižšiu čiastku kúpnej ceny (182.500,- eur + DPH), k dohode však nedošlo, nakoľko žalobca odmietol žalovanému preukázať svoje vlastnícke právo ku komunikácii a k ďalším stavbám spomínaným v kúpnej zmluve (e-maily od právneho zástupcu žalobcu zo dňa 17.12.2022 a právneho zástupcu žalovaného zo dňa 12.1.2023). Ak je kúpna zmluva neplatná, nevznikli na jej základe nikomu práva ani povinnosti, najmä na jej základe nevznikla žalobcovi pohľadávka. Žalovaný uviedol, že neplatnosť kúpnej zmluvy vie spoľahlivo preukázať aj ďalšími dôkazmi a argumentmi, avšak aj z dôvodu, že v konaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je priestor na riadne dokazovanie, z dostupných argumentov a dôkazov použili v tomto odvolaní iba časť a v celom rozsahu ich žalovaný uplatní v prípadnom spore o zaplatenie pohľadávky. Dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy sa vzťahujú aj na záložnú zmluvu, ktorá je od počiatku neplatná z rovnakého dôvodu. Pokiaľ by aj kúpna zmluva bola platná (čo však nie je), zanikla z dôvodu, že od nej žalovaný odstúpil a v takom prípade pohľadávka zanikla uvedeným odstúpením od kúpnej zmluvy. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že pohľadávka neexistuje, jej existencia nie je ani preukázaná ani osvedčená, ale je naopak vyvrátená. Neexistujúcu pohľadávku (vzhľadom na akcesorickú povahu záložného práva a nemožnosť jeho existencie bez existencie zabezpečovanej pohľadávky) ani nebolo možné zabezpečiť záložným právom k zmluvnému zálohu a zabezpečenie neexistujúcej pohľadávky ani nie je možné zmariť. V ďalšej časti odvolania žalovaný namietal neosvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená a v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že žalobca síce uviedol, že žalovaný „rozpredáva svoje byty“, avšak netvrdil, že by ich žalovaný predával pod cenu. Žalovaný potvrdil, že je pravdou, že časť svojich bytov predal, avšak vždy za trhovú cenu, pričom prostriedky získané z takého predaja použil na splatenie všetkých svojich záväzkov voči banke I., čím dosiahol zánik záložného práva I. a jeho výmaz z katastra nehnuteľností. Žalobca v návrhu uvádza, že žalovaný (podľa jeho vedomostí) nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by nebol zaťažený záložným právom I., avšak táto skutočnosť už v čase vydania napadnutého uznesenia nebola pravdivá, nakoľko v tom čase už bolo záložné právo I. vymazané z katastra nehnuteľností. Predaj
nehnuteľností za trhovú cenu nijako neznižuje majetok žalovaného a neohrozuje prípadnú exekúciu vedenú v prospech žalobcu, nakoľko sa touto transakciou len mení jedna forma majetku (nehnuteľnosť) na inú (peňažné prostriedky), pričom celková hodnota majetku žalovaného sa nemení. Rovnako tak následným použitím uvedených peňažných prostriedkov na splatenie záväzkov žalovaného voči banke sa nijako neznižuje majetok žalovaného a neohrozuje sa prípadná exekúcia vedená v prospech žalobcu, nakoľko sa touto transakciou síce znižuje množstvo peňažných prostriedkov, ktoré má žalovaný k dispozícii, ale v rovnakej miere sa znižujú záväzky žalovaného, pričom celková hodnota majetku žalovaného sa opäť nemení. Navyše sa týmito transakciami dosiahol zánik záložného práva I., čo znamená, že žalovaný už má majetok, ktorý je exekvovateľný v prospech žalobcu bez súhlasu banky I.. Žalovaný je podľa svojho tvrdenia solventným a bonitným subjektom, ktorý si riadne a včas plní všetky svoje povinnosti, podniká plne v súlade s platnými právnymi predpismi a stále disponuje majetkom, ktorého hodnota mnohonásobne prevyšuje výšku žalobcom tvrdenej (v skutočnosti ale neexistujúcej) pohľadávky, pričom v čase vydania napadnutého uznesenia už taký majetok ani nebol zaťažený záložným právom I. spomínaným v návrhu. Súd prvej inštancie správne v napadnutom uznesení uvádza, že žalovaný byt C42 predal, čo súd zistil z výpisu z LV č. XXXX vedeného pre kat. územie G., tzn. že súd prvej inštancie mal v čase rozhodovania k dispozícii uvedený výpis z LV, z ktorého bolo v tom čase zrejmé aj to, že záložné právo I. zaniklo a bolo vymazané z katastra nehnuteľností a že žalovaný vlastní množstvo nehnuteľností nezaťažených záložnými právami či inými znehodnocujúcimi ťarchami. Súd prvej inštancie však tieto (v neprospech žalobcu) svedčiace skutočnosti buď prehliadol (čo znamená, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam) alebo vedome odignoroval a v odôvodnení uznesenia sa s nimi vôbec nevysporiadal (čo znamená, že rozhodnutie je nepreskúmateľné a konanie tak má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci). Ďalšou veľmi podstatnou nespochybniteľnou skutočnosťou je, že ak je kúpna zmluva platná, pohľadávka je zabezpečená aj ručením fyzickej osoby (J. J. K.), ktorá je jediným konateľom a jedinou ovládajúcou osobou žalovaného a ďalších obchodných spoločností. Žalobca aj existenciu tohto zabezpečenia ako veľmi podstatnej okolnosti zamlčal. Z výpisov z listov vlastníctva č. XXXX L. XXXX vedených pre kat. územie G. vyplýva, že žalovaný má stále vo svojom vlastníctve aj ďalší hodnotný majetok nezaťažený záložnými právami či inými znehodnocujúcimi ťarchami. Existencia všetkých v tomto odvolaní uvedených a v návrhu neuvedených skutočností, tvrdení a dôkazov znamená, že súdom prvého stupňa zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom žalovaný ich dosiaľ nemohol uplatniť a v tejto súvislosti žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 6.9.2018 pod sp. zn. II. ÚS 202/2018. Žalovaný poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca sa návrhom domáha dodatočného zabezpečenia svojej pohľadávky pre obavu z možného ohrozenia exekúcie, v skutočnosti je však práve žalobca subjektom, ktorý je nemajetný, má dlhoročne záporné vlastné imanie (cca mínus 718 tisíc eur), žalovanému spôsobil a spôsobuje škodu, ktorej náhrada je tak nevymožiteľná. To platí aj pre náhradu škody podľa § 340 ods. 1 CSP. Žalovaný odvolaním namietal tiež neprimeranosť (neproporcionalitu) nariadeného zabezpečovacieho opatrenia a v tejto súvislosti vytýkal súdu prvej inštancie, že sa v odôvodnení napadnutého uznesenia nijakým spôsobom nezmienil o primeranosti (proporcionalite) ním nariaďovaného zabezpečovacieho opatrenia, z čoho žalovaný vyvodil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a je nepreskúmateľné. Poukázal na zmluvu o prevode vlastníctva bytu uzavretú medzi žalovaným ako predávajúcim a F. M. ako kupujúcim, ktorou bol dňa 21.11.2022 predaný byt v dome za cenu 3.484,63 eura/m2, pričom však išlo o zmluvu uzavretú na základe zmluvy o budúcej zmluvy z času, keď ešte dom nebol skolaudovaný a súčasné ceny bytov v dome (po kolaudácii) sú vyššie. Žalovaný uviedol, že v prípade ocenenia bytov uvedených vo výroku I. napadnutého uznesenia podľa vyššie uvádzanej zmluvy o prevode vlastníctva bytu by ich hodnota bola 798.189,35 eura, v skutočnosti je však vyššia, z čoho podľa žalovaného vyplýva, že hodnota bytov dotknutých uznesením je viac ako dvojnásobná oproti výške pohľadávky, čo znamená, že vydaním napadnutého uznesenia bola porušená proporcionalita. Žalovaný k predmetnému odvolaniu, doručenému súdu prvej inštancie dňa 24.3.2023 elektronicky bez autorizácie podľa osobitného predpisu a následne dňa 25.3.2023 v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu, okrem plnomocenstva udeleného žalovaným právnemu zástupcovi nepripojil žiadne listinné dôkazy, na ktoré odkazuje v texte odvolania. Listinné dôkazy k odvolaniu boli zo strany žalovaného predložené súdu prvej inštancie až dodatočne podaním označeným ako „Doplnenie príloh k podanému odvolaniu“, a to dňa 31.3.2023 v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu.
5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 29.3.2023, v ktorom uviedol, že žalovaný v podstate namieta neexistenciu pohľadávky uplatňovanej voči nemu
žalobcom, avšak v tejto rovine je už žalobcom iniciované súdne konanie na pôde Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 36Cb/12/2023, teda bez poznania výsledku tohto procesu čo do merita, nie je možné v tomto štádiu korektne rozhodovať o opodstatnenosti vydania zabezpečovacieho opatrenia.
6. Dňa 27.2.2023 žalobca predložil súdu potvrdenie vydané Okresným súdom Bratislava I preukazujúce, že dňa 15.2.2023 bola podaná žaloba v spore žalobcu proti žalovanému o zaplatenie sumy 390.040,- eur s príslušenstvom a konanie je vedené pod sp. zn. 36Cb/12/2023.
7. Ďalšie vyjadrenia strán vo vzťahu k žalovaným podanému odvolaniu neboli súdu predložené.
8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je v rozsahu dotknutom odvolaním žalovaného vecne správne.
9. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
11. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
12. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
15. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
16. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
17. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
18. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
20. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že návrhom na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.1.2023, sa žalobca domáhal vydania uznesenia, ktorým by súd zabezpečovacím opatrením zriadil v prospech žalobcu záložné právo na v petite návrhu špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu v sume 390.000,- eur titulom neuhradenej kúpnej ceny v zmysle kúpnej
zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 3.5.2022 a pre prípad, že súd prvej inštancie nevyhovie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému scudziť totožné nehnuteľnosti ako pri návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a uložil žalovanému s predmetnými nehnuteľnosťami nenakladať, zdržať sa vo vzťahu k nim vykonávania akýchkoľvek pozemkovo-technických alebo stavebno-technických zásahov, stavebných prác, zemných či iných úprav alebo príprav, neuzavrieť k nim nájomnú zmluvu, neužívať ich a nedať k dispozícii do užívania tretej osobe, nevložiť ich ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti a neurobiť žiadny právny úkon smerujúci k prevodu vlastníckeho práva alebo k zaťaženiu nehnuteľností; zároveň aby súd zakázal žalovanému akýmkoľvek spôsobom uvedené nehnuteľnosti zaťažiť, a to či už záložným právom, vecným bremenom alebo inou vecnoprávnou či záväzkovoprávnou ťarchou a aby súd prikázal žalovanému uvedené nehnuteľnosti na svoje náklady chrániť pred znehodnotením, poškodením, zničením alebo odcudzením. Z predmetného návrhu žalobcu je zrejmé, že účelom oboch navrhovaných zabezpečovacích prostriedkov má byť zabezpečenie totožnej peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 390.000,- eur, v nadväznosti na čo odvolací súd konštatuje správnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý výrokom I. napadnutého uznesenia nariadil žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie, keďže v danom prípade niet pochýb o tom, že účel sledovaný žalobcom je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Nariadenie neodkladného opatrenia za súčasného zriadenia záložného práva zabezpečovacím opatrením súdu za účelom zabezpečenia totožnej peňažnej pohľadávky vylučuje priamo ustanovenie § 324 ods. 3 CSP, ktorého dikcia je jasná a zrozumiteľná, pričom v tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje aj na výklad dotknutého zákonného ustanovenia uvedený na stranách 1088-1089 komentára Civilného sporového poriadku autorov doc. JUDr. Marek Števček, PhD., doc. JUDr. Svetlana Ficová, CSc., JUDr. Jana Baricová, JUDr. Soňa Mesiarkinová, JUDr. Jana Bajánková, JUDr. Marek Tomašovič, PhD. a kolektív, vydaného v nakladateľstve C.H. Beck v Prahe roku 2016. Predmetný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil existenciou obavy z ohrozenia exekúcie. Súd prvej inštancie ďalšími výrokmi predmetného uznesenia rozhodol o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo zvyšku týkajúcom sa jedného zo štyroch pôvodne navrhovaných predmetov zálohu, pri ktorom medzičasom po podaní predmetného návrhu na súd došlo ku zmene v osobe vlastníka, ďalej o náhrade trov konania a o povinnosti žalobcu podať v súdom stanovenej lehote žalobu vo veci samej, pričom odvolací súd za účelom presnej identifikácie rozsahu odvolacieho prieskumu poukazuje na skutočnosť, že odvolanie žalovaného smeruje jednak proti výroku I. dotknutého uznesenia súdu prvej inštancie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia zriadením sudcovského záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného v prospech žalobcu, ako aj proti výrokom III. a IV. (náhrada trov konania a povinnosť žalobcu podať v súdom stanovenej lehote žalobu vo veci samej s odkazom na § 336 ods. 1 CSP), v prípade ktorých vzhľadom na predmet daného konania jednoznačne ide o výroky závislé, keďže ich opodstatnenosť je viazaná na existenciu výroku I.
21. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017).
22. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie, s odvolaním žalovaného a s následným vyjadrením žalobcu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v odvolaním dotknutom rozsahu a zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia v tomto smere. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí riadne a presvedčivo vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami významnými vo vzťahu k rozhodovaniu o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie spôsobom súladným s ustanovením § 220 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 234 ods. 2 CSP svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil, pričom z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého uznesenia.
23. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania (§ 344 v spojení s § 337 CSP), v priebehu konania, ako aj po jeho skončení (§ 344 v spojení s § 338 CSP). Ak sa návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podáva pred začatím konania, bude naň nadväzovať konanie vo veci samej, ktorého predmetom bude získanie judikovanej peňažnej pohľadávky. Dôvodom je, že bez existencie meritórneho rozhodnutia nemá zabezpečovacie opatrenie zmysel s poukazom na § 343 ods. 1 CSP, ako aj z dôvodu, aby v aplikačnej praxi neprišlo k zneužívaniu daného inštitútu (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1154 s.).
24. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.4.2012 pod sp. zn. 1Cdo/147/2011 vo vzťahu k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle CSP, uviedol, že „Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“.
25. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia... príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností – skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v ich podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Následne Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. III. ÚS 175/2017-44 zo 4. júla 2017 konštatoval, že závery ústavného súdu vyplývajúce z nálezu č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia.
26. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súd nevykonáva dokazovanie zodpovedajúce procesným pravidlám v konaní o žalobe vo veci samej, ale v záujme flexibilného a rýchleho riešenia situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu rozhoduje spravidla len na základe osvedčenia najvýznamnejších skutočností podstatných pre jeho rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia. S poukazom na ustanovenie § 329 ods. 2 CSP v spojení s § 344 CSP sa odvolací súd plne stotožňuje s konštatáciou súdu prvej inštancie o osvedčení dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má v danom prípade poskytnúť ochrana a ktorý je aj podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade dostatočným spôsobom osvedčený skutkovými a právnymi okolnosťami tvrdenými a preukazovanými žalobcom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
27. Z obsahu spisu je zrejmé, že kúpnou zmluvou zo dňa 3.5.2022 sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu vo výške 390.000,- eur s DPH, ktorá mala byť splatná do 60 dní od právoplatnosti dvoch kolaudačných rozhodnutí a tieto boli zo strany žalobcu súdu predložené spolu s vyznačením dátumov ich právoplatnosti (16.6.2022 a 23.9.2022 – č.l. 27 a 32 súdneho spisu), v dôsledku čoho odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor o tom, že pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bola zo strany žalobcu dostatočným spôsobom osvedčená danosť nároku, ktorému má byť zabezpečovacím opatrením poskytnutá dočasná ochrana.
28. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného, ktorou zdôvodňoval svoju námietku neexistencie zabezpečovanej pohľadávky, je nutné uviesť, že jej obsah a predovšetkým na to nevyhnutne nadväzujúci rozsah preskúmavania jej opodstatnenosti jednoznačne presahuje limity konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zároveň je nutné uviesť, že odvolacia argumentácia žalovaného v tomto smere preukazovaná z jeho strany primárne listom žalovaného zo dňa 30.11.2022, ktorým sa voči žalobcovi dovolal neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, odstúpil od kúpnej zmluvy a oznámil žalobcovi vznik škody, v danom štádiu preukazuje iba spochybňovanie základu, z ktorého má vyplývať zabezpečovaná pohľadávka, čo však samo osebe bez ďalšieho nevyvracia správnosť záveru súdu prvej inštancie o osvedčení nároku pre potreby rozhodovania o zabezpečovacom opatrení, pričom otázky súvisiace s platnosťou alebo neplatnosťou predmetnej kúpnej zmluvy, ako aj otázky súvisiace s platnosťou alebo neplatnosťou odstúpenia žalovaného od predmetnej kúpnej zmluvy budú jednoznačne predmetom posudzovania v spore vo veci samej, kde nevyhnutne budú na základe riadne
vykonaného dokazovania posudzované ako prejudiciálne otázky za dôsledného dodržania zásady kontradiktórnosti civilného sporového konania. Zároveň je potrebné uviesť, že ani prípadná neplatnosť kúpnej zmluvy, resp. platnosť odstúpenia žalovaného od nej by bez ďalšieho nezakladali dôvodnosť záveru o neosvedčení nároku, nakoľko aj v takom prípade by strany boli povinné si navzájom vrátiť poskytnuté plnenia, pričom žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by umožňovali vytvorenie aspoň predbežného názoru vo vzťahu k týmto otázkam. V nadväznosti na vyššie uvedené je irelevantná aj argumentácia žalovaného, ktorou namietal, že žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuviedol skutočnosti týkajúce sa listu žalovaného zo dňa 30.11.2022. Vo vzťahu k žalovaným v odvolaní tvrdenej neprimeranosti kúpnej ceny v sume 390.000,- eur s DPH, čo má preukazovať rozpočet zo dňa 8.10.2020, ktorý si v tejto súvislosti dal žalovaný vypracovať renomovanému zhotoviteľovi obdobných stavieb, odvolací súd uvádza, že opätovne ide len o tvrdenie a dôkaz, ktoré svedčia o následnom spochybňovaní zmluvne dohodnutej kúpnej ceny, pričom ale niet pochýb o tom, že žalovaný dňa 3.5.2022 riadne kúpnu zmluvu podpísal a akceptoval v tom čase dohodnutú kúpnu cenu napriek tomu, že v tom čase už musel disponovať s v odvolaní uvádzaným rozpočtom zo dňa 8.10.2020. K tvrdeniu žalovaného o tom, že nikdy nemal záujem za odplatu 390.000,- eur nadobudnúť vlastnícke právo ku komunikáciám a nemal vôľu predmetnú kúpu zmluvu uzavrieť s tým, že dôvodom jej uzavretia mali byť podľa tvrdenia žalovaného bezprávne vyhrážky žalobcu o iniciovaní súdnych konaní a o vstupovaní do kolaudačných konaní, je nutné zo strany odvolacieho súdu uviesť, že žalovaný realizáciu bezprávnych vyhrážok zo strany žalobcu v čase pred samotným uzavretím kúpnej zmluvy, resp. v rámci rokovaní strán o jej uzavretí žiadnym spôsobom nepreukázal ani k tomu neuviedol v odvolaní žiadne skutočnosti a tvrdenia, ale toto svoje tvrdenie o existencii bezprávnych vyhrážok v podstate preukazuje len odkazom na podania, ktorými žalobca následne bral svoje návrhy, námietky a iné podania späť, čo však samo osebe nepreukazuje, že žalobca smerom k žalovanému realizoval v období pred uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy bezprávne vyhrážky spôsobilé u žalovaného vyvolať ním tvrdenú absenciu slobody a vážnosti vôle. Samotné využívanie dostupných právnych prostriedkov protistranou nemožno kvalifikovať ako bezprávne vyhrážky, v prípade ktorých jednoznačne musí ísť nie iba o subjektívne vnímanie situácie z pohľadu dotknutej osoby, ale musí ísť vyhrážky takej intenzity a charakteru, ktoré objektívne môžu u dotknutej osoby vyvolať obavu a súčasne by muselo ísť o vyhrážky, ktorými by bolo vynucované niečo, čo nesmie byť vynucované. Žalovaný svoju obranu realizoval viacerými protichodnými smermi, keď na jednej strane ju staval na neplatnosti kúpnej zmluvy a na strane druhej realizoval listom zo dňa 30.11.2022 aj odstúpenie od kúpnej zmluvy a následne tvrdil, že aj v prípade platnosti zmluvy by táto zanikla odstúpením, pričom dôvodnosť odstúpenia viazal na porušenie povinnosti žalobcu vo vzťahu k vystaveniu faktúry. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že aj podľa tvrdenia samotného žalovaného faktúra zo strany žalobcu vystavená bola, avšak podľa žalovaného nesprávne, čo zase vo vzťahu k žalovanému rozporoval žalobca, ako to vyplýva z odvolania žalovaného, kde je uvedené, že žalobca po obdržaní výzvy na opravu faktúry odmietol faktúru opraviť a vyjadril sa, že faktúru skontroloval, táto je v poriadku, má všetky náležitosti a žalobca ju nebude nijako meniť (opravovať). Žalovaný teda síce spochybňuje správnosť faktúry, avšak opätovne nie spôsobom, ktorý by postačoval na ustálenie záveru o nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o osvedčení danosti nároku, ktorému má byť zabezpečovacím opatrením poskytnutá dočasná ochrana, pričom všetky otázky týkajúce sa jednak samotnej vystavenej faktúry a jej správnosti, ako aj posúdenia, či v prípade jej nesprávneho vystavenia išlo o také porušenie povinnosti žalobcu, ktoré zakladalo právo žalovaného na odstúpenie od kúpnej zmluvy, budú na základe dokazovania vykonaného v súlade so zásadou kontradiktórnosti posudzované v konaní vo veci samej a ich posudzovanie presahuje rámec konania o zabezpečovacom opatrení, v prípade ktorého jednoznačne ide o opatrenie dočasného charakteru, ktoré v zásade neobmedzuje právo žalovaného disponovať a nakladať s predmetom zálohu, ale len zabezpečuje prípadný neskorší výkon rozhodnutia v prípade judikovania zabezpečovanej pohľadávky. Vo vzťahu k žalovaným tvrdenému obsahu rokovaní, ktoré mali medzi stranami prebehnúť po liste žalovaného zo dňa 30.11.2022, odvolací súd uvádza, že aj zo samotného odvolania žalovaného je zrejmé, že výsledkom týchto rokovaní v konečnom dôsledku nebola žiadna zmena obsahu dohôd zmluvných strán obsiahnutých v kúpnej zmluve zo dňa 3.5.2022 a preto opätovne ide o argumentáciu žalovaného bez spôsobilosti spochybniť správnosť záveru súdu prvej inštancie o osvedčení nároku a zabezpečovanej pohľadávky. Žalovaný z rovnakých dôvodov ako pri kúpnej zmluve zo dňa 3.5.2022 namietal tiež neplatnosť záložnej zmluvy zo dňa 3.5.2022, pričom vyššie uvedené závery odvolacieho súdu platia aj pre túto časť argumentácie žalovaného.
29. Žalovaný v odvolaní namietal tiež neosvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie, pričom nosnou časťou jeho argumentácie v tomto smere boli tvrdenia o predaji bytov vo vlastníctve žalovaného tretím
osobám za trhové ceny a následné použitie získaných peňažných prostriedkov na splnenie záväzkov žalovaného, ktorým žalovaný dosiahol zánik záložného práva zriadeného v prospech banky a jeho následný výmaz z katastra nehnuteľností. Ďalej žalovaný argumentoval existenciou ručenia fyzickou osobou (J. J. K.), ktorá je jediným konateľom a jedinou ovládajúcou osobou žalovaného a ďalších obchodných spoločností, pričom ale neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom dokumentovali reálnosť uspokojenia zabezpečovanej pohľadávky osobou ručiteľa. V súvislosti s vyššie uvedenou argumentáciou žalovaného v odvolaní však odvolací súd považuje za nutné poukázať na skutočnosť, že táto argumentácia v zásade nereflektuje na dôvody napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, z ktorého je zrejmé, že súd prvej inštancie svoj záver o tom, že žalobca dostatočne osvedčil, že žalovaný sa správa spôsobom, ktorý vyvoláva obavu, že exekúcia pohľadávky žalobcu bude ohrozená, odvodil predovšetkým z toho, že žalovaný napriek uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 3.5.2022 na zabezpečenie predmetnej pohľadávky žalobcu predal predmet zálohu predstavujúci štyri nehnuteľnosti, a to byt č. 605-D na LV č. XXXX, k nemu podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstva a podiel na pozemkoch, zapísaný na LV č. XXXX; nebytový priestor – garáž D2/136, parkovacie státie č. 44, k nemu podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstva a podiel na pozemkoch, zapísaný na LV č. XXXX; byt č. 604-E na LV č. XXXX, k nemu podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstva a podiel na pozemkoch, zapísaný na LV č. XXXX; nebytový priestor – garáž E3/116, parkovacie státie č. 2, k nemu podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstva a podiel na pozemkoch, zapísaný na LV č. XXXX, a to tretím osobám dňa 28.11.2022 (garáž E3 dokonca ešte 18.1.2022). Takto identifikované konanie žalovaného súd prvej inštancie vyhodnotil ako nepochybný dôkaz o tom, že zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 3.5.2022 žalovaný od počiatku nemienil dodržať a v konečnom dôsledku ju porušil, v dôsledku čoho došlo k zmareniu výkonu záložného práva. K týmto podstatným skutočnostiam, ktorými súd prvej inštancie odôvodnil svoj záver o osvedčení obavy z ohrozenia exekúcie, sa však žalovaný v odvolaní vôbec nevyjadril a žiadnym spôsobom ich nespochybnil, ale miesto toho sa v odvolaní zaoberal skutočnosťami, ktoré však vôbec neboli pre rozhodnutie súdu prvej inštancie smerodajné. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že konanie žalovaného preukazované zo strany žalobcu zápisnicou o úschove listín spísanou dňa 3.5.2022 notárom H. A. A. pod sp. zn. N 102/2022, U 32/2022; úradným záznamom notára H. A. A. zo dňa 29.11.2022 pod sp. zn. N 10/2022, U 32/2022; zmluvou o zriadení záložného práva uzavretou medzi žalobcom ako záložným veriteľom a žalovaným ako záložcom dňa 3.5.2022; návrhom na vklad záložného práva zo dňa 30.11.2022 a rozhodnutím D. E. A., katastrálny odbor zo dňa 30.12.2022 pod č. V-37454/22 o prerušení konania o návrhu na vklad z dôvodu, že záložca nemá predmetné nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve, dostatočným spôsobom osvedčuje záver o nenaplnení zamýšľaných účinkov zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi stranami dňa 3.5.2022 výlučne z dôvodov na strane žalovaného, čím žalovaný jednoznačne v období pred podaním predmetného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na súd konal spôsobom, ktorý osvedčuje jeho správanie smerujúce k ohrozeniu prípadnej budúcej exekúcie, keď vlastnícke právo k trom nehnuteľnostiam predstavujúcim predmet zálohu žalovaný previedol po uzavretí predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva, ale ešte pred jeho zápisom do katastra nehnuteľností a k jednej nehnuteľnosti dokonca ešte pred uzavretím predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva. Na druhej strane však z listinných dôkazov predložených tak žalobcom, ako aj žalovaným možno odvodiť, že uzavretím predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva a jej uložením do notárskej úschovy bez zápisu záložného práva do katastra nehnuteľností (listina mala byť z notárskej úschovy vydaná záložcovi v prípade úhrady kúpnej ceny v lehote splatnosti a v prípade neuhradenia kúpnej ceny záložnému veriteľovi) v spojení s následným späťvzatím návrhov a námietok žalobcom žalovaný dosiahol vydanie právoplatných kolaudačných rozhodnutí, z ktorých posledné nadobudlo právoplatnosť dňa 23.9.2022, t.j. splatnosť kúpnej ceny nastala dňom 22.11.2022 a keďže k jej úhrade nedošlo, podľa úradného záznamu na č.l. 44 súdneho spisu bola listina – zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 3.5.2022 v štyroch vyhotoveniach spolu s prílohou predstavujúcou fotokópiu kúpnej zmluvy zo dňa 3.5.2022 – vydaná dňa 29.11.2022 žalobcovi ako záložnému veriteľovi a až následne po právoplatnosti kolaudačných rozhodnutí a po vydaní uloženej listiny z notárskej úschovy žalovaný listom zo dňa 30.11.2022 adresovanom žalobcovi namietal neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 3.5.2022 a od tejto aj odstúpil. Ako absolútne irelevantnú odvolací súd vyhodnotil argumentáciu žalovaného, ktorou poukazoval na to, že práve žalobca je subjektom, ktorý je nemajetný, má dlhoročne záporné vlastné imanie (cca mínus 718 tisíc eur), žalovanému spôsobil a spôsobuje škodu, ktorej náhrada je tak nevymožiteľná, nakoľko tieto tvrdenia žalovaného sú pre rozhodovanie o predmetnom návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bez akéhokoľvek právneho významu a vo vzťahu k tvrdenej škode žalovaný túto žiadnym spôsobom nekonkretizoval. V kontexte vyššie opísaného správania
žalovaného a z neho odvodených dôvodov opodstatňujúcich záver o osvedčení obavy z ohrozenia exekúcie je bez relevantného významu aj argumentácia žalovaného o jeho bonite a solventnosti. Vo vzťahu k žalovaným namietanej neproporcionalite nariadeného zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd uvádza, že zo žalovaným predložených dôkazov opodstatnenosť tejto námietky dostatočným spôsobom nevyplýva, keďže tento záver nemožno kvalifikovaným a objektívnym spôsobom ustáliť len na základe jednej predloženej kúpnej zmluvy, v ktorej bola kúpna cena ustálená na základe dohody zmluvných strán.
30. Odvolací súd ako dôvodnú vyhodnotil tú časť odvolania žalovaného, ktorou s odkazom na § 331 ods. 1 CSP v spojení s § 344 CSP vytýkal súdu prvej inštancie nedoručenie návrhu a jeho príloh žalovanému, keď súd prvej inštancie dňa 9.3.2023 doručil žalovanému len samotné uznesenie, pričom návrh a jeho prílohy doručil právnemu zástupcovi žalovaného až dňa 23.3.2023, t.j. len jeden deň pred uplynutím lehoty na podanie odvolania, čím vážnym spôsobom sťažil žalovanému prípravu a podanie odvolania proti predmetnému uzneseniu. Z obsahu spisu je zrejmé, že v čase, kedy sa spis ešte nachádzal na Okresnom súde Bratislava I, bolo zo strany žalovaného predložené súdu písomné plnomocenstvo zo dňa 10.9.2021 (č.l. 120-121 súdneho spisu), ktoré je podľa svojho obsahu splnomocnením na celé konanie a ktoré bolo žalovaným udelené subjektu BUČKO & PARTNERS s.r.o., Karpatská 13/ A Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 05, IČO: 53 968 191, avšak napriek tomu predmetné uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia spolu s návrhom a prílohami nebolo právnemu zástupcovi doručované, ale súd prvej inštancie spôsobom nesúladným s ustanoveniami § 110 ods. 1, § 331 ods. 1 CSP doručil dňa 9.3.2023 predmetné uznesenie len žalovanému, a to dokonca bez návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a jeho príloh, ktoré boli zo strany súdu prvej inštancie doručené až v poradí druhému právnemu zástupcovi žalovaného (ŠTEPANOVSKÝ & Partners, s.r.o., Žellova 6 Bratislava 821 08, IČO: 36 865 117), ktorý predložil Okresnému súdu Bratislava II písomné plnomocenstvo zo dňa 15.3.2023 udelené žalovaným pre celé konanie (č.l. 146 súdneho spisu). K doručeniu napadnutého uznesenia spolu s doložkou vykonateľnosti a k doručeniu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spolu s prílohami došlo zo strany súdu prvej inštancie v poradí druhému právnemu zástupcovi žalovaného až dňa 23.3.2023. Zo strany žalovaného bolo súdu prvej inštancie dňa 24.3.2023 doručené odvolanie v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu (č.l. 165 súdneho spisu), ktoré bolo následne dňa 25.3.2023 doručené súdu prvej inštancie v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu (č.l. 183 súdneho spisu) a dňa 31.3.2023 bolo žalovaným doručené súdu prvej inštancie podanie predstavujúce doplnenie príloh k podanému odvolaniu predstavujúce listinné dôkazy na podporu odvolacej argumentácie žalovaného. Vyššie opísaný procesný postup súdu prvej inštancie súvisiaci s doručovaním napadnutého uznesenia, návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a jeho príloh žalovanej strane je jednoznačne nutné kvalifikovať ako chybný procesný postup, ktorý by za istých okolností mohol znamenať porušenie procesných práv žalovaného s vážnymi následkami. V danom konkrétnom prípade však toto procesné pochybenie žiadne vážne následky na strane žalovaného nevyvolalo, keďže žalovaný v zákonnej lehote podal rozsahom i obsahom rozsiahle odvolanie a v zákonnej lehote na podanie odvolania počítanej od dátumu účinného doručenia napadnutého uznesenia žalovanej strane, t.j. od dátumu 23.3.2023, kedy bolo napadnuté uznesenie v súlade s § 110 ods. 1 CSP doručené právnemu zástupcovi žalovaného, aj predložil svoje dôkazy, ktorých včasné predloženie bolo odvolacím súdom v plnej miere akceptované. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti a na skutočnosť, že identifikované procesné pochybenie súdu prvej inštancie nemalo žiadny vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, dospel odvolací súd k záveru, že dôvodnosť tejto časti odvolania žalovaného nezakladá dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
31. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozsahu odvolaním dotknutých výrokov I., III. a IV. vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/20/2023-133 zo dňa 21.2.2023 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-22Cb/20/2023-528 zo dňa 10.7.2023 v napadnutom výroku I. o nariadení zabezpečovacieho opatrenia a v napadnutých závislých výrokoch III. a IV. v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.
32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, nakoľko žalobca zastúpený advokátom bol v odvolacom konaní plne úspešný
33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).