Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-15-2012.pdf
PDF · 164.63 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/15/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobcu: PALADIUM GROUP, s.r.o. Košice, so sídlom Gemerská 3, Košice, zastúpený AK H.I.F. spol. s r.o., so sídlom Na vŕšku 2, Bratislava advokátom JUDr. Petrom Filipom, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ul. Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/223/16748-116806/2011/999608-r zo dňa 14.11.2011, (správne číslo preskúmavaného rozhodnutia podľa uvedenia na preskúmavanom rozhodnutí je: I/223/16748-116806/2011/999608-r zo dňa 14.11.2011), takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Včas podanou žalobou žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného - správne číslo preskúmavaného rozhodnutia podľa uvedenia na preskúmavanom rozhodnutí je: I/223/16748-116806/2011/999608-r zo dňa 14.11.2011, ktorým podľa § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice IV č. 698/230/38645/11/Tak z 26.05.2011. Daňový úrad Košice IV ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 26.05.2011 č. 698/230/38645/11/Tak podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubil platiteľovi dane PALADIUM GROUP s.r.o. daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2009 v sume 85.170,02 Eur ako rozdiel medzi daňou zistenou správcom dane po daňovej kontrole a daňou uvedenou v daňovom priznaní. Dodatočný platobný výmer bol vydaný na základe vykonanej daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2009, ktoré boli uvedené v Protokole o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. j. : 698/320/29529/2011/Cih zo dňa 28.04.2011.
Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období si uplatnil odpočítanie dane z 15. faktúr, t. j. faktúry interného č. 290088, 290091 až 290104, ktoré sú špecifikované v dodatočnom platobnom výmere správcu dane od dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., Učňovská 1, Košice za dodané služby špecifikované v uvedených faktúrach. Dodávky predmetných služieb mali byť realizované na základe zmluvy o vykonaní reklamy zo dňa 29.01.2009. Predmetom uvedenej zmluvy je stanovenie podmienok spolupráce pri nákupe komerčných elementov vo vysielaní elektronických médií, printových a rozhlasových médií, indoor a outdoor reklamných plôch v mesiaci marec 2009 pre projekty objednávateľa a pre reklamné kampane. Správca dane neuznal právo žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z uvedených faktúr. Za účelom preverenia uskutočnenia deklarovaných plnení zaslal správca dane dožiadanie Daňovému úradu Košice II, ktorý mu oznámil, že spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o.
na adrese sídla nesídli, zásielka sa vrátila správcovi späť nedoručená z dôvodu „adresát neznámy“. Výzva na predloženie dokladov zaslaná na adresu trvalého pobytu súčasnej konateľky (je konateľkou od 10.03.2010) Q. R., Z. XX, N., ktorá sa tiež vrátila neprevzatá z dôvodu „adresát neznámy“. Podľa údajov registra obyvateľstva SR Q. R. je prihlásená od 10.02.2010 k trvalému pobytu na adrese N. - M. N.. Do zápisnice o ústnom pojednávaní 25.02.2011 bývalý konateľ spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. F. Y. uviedol, že v roku 2009 táto obchodná spoločnosť vystavila pre žalobcu ako odberateľa spolu 184 faktúr. Faktúry vystavila externá účtovníčka spoločnosti W.. V. a podpísal ich konateľ spoločnosti. Tvrdil, že obchody boli uskutočnené subdodávateľským spôsobom, pretože spoločnosť nezamestnávala žiadnych zamestnancov. Reklamné a iné služby si spoločnosť objednávala u viacerých dodávateľov, ale ich mená si nepamätal, osobne ich nepoznal a nakontaktoval sa na nich cez internet. Účtovné ani daňové doklady spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nemá k dispozícii, pretože ich osobne odovzdal novej konateľke spoločnosti Q. R.. Konateľ žalobcu Ing. W. M. do zápisnice o pojednávaní 22.03.2011 uviedol, že na základe zmluvy o vykonanie reklamy uzatvorenej so spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA s.r.o. boli služby dodané v objednanom rozsahu a v požadovanej kvalite. Nesúhlasil s tvrdením F. Y., že žalobca si len objednal a následne prevzal predmet zdaniteľných plnení, pretože aj aktívne spolupracoval pri tvorbe reklamnej kampane.
Správca dane uviedol, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce kto zrealizoval nimi objednané služby. V priebehu daňovej kontroly predložil ako dôkazy monitoringy mediálnej kampane a mediálnych a časových plánov v televíziách a rozhlase za obdobie január až december 2009, umiestnenie billboardov, rozhlasové spoty, štatistiky sledovanosti jednotlivých televízií na CD nosičoch. Tieto materiály nedokazujú, že boli dodané jeho subdodávateľmi a že títo subdodávatelia ich skutočne spracovali, vyrobili a dodali fakturované služby. V rámci daňovej kontroly správca dane zistil, že daňový subjekt RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nezamestnával žiadnych zamestnancov, ktorí by tieto služby vykonávali. Svedok, bývalý konateľ spoločnosti F. Y. pri ústnom pojednávaní uviedol, že ani on reklamné služby nevykonával, ale v plnom rozsahu boli nadobudnuté od iných spoločnosti. Mená týchto spoločnosti si už nepamätá. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca, ani jeho dodávateľ RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nepreukázali, že k uskutočneniu fakturovaných služieb medzi nimi skutočne aj došlo. Ďalej uviedol, že okrem toho z predložených CD nosičov - časť billboardy zistil, že dátum vykonania snímkov dokumentujúcich umiestnenie billboardov k reklamným kampaniam je v mnohých prípadoch skorší než je kontrolované zdaňovacie obdobie, t. j. január až december 2009. Toto konštatovanie konkretizoval údajmi z CD nosičov, podľa ktorých snímky k reklamným kampaniam v zdaňovacom období január až december 2009 boli vyhotovené v rokoch 2004 až 2008.
Správca dane k štatistikám sledovanosti, počúvanosti a čítanosti uviedol, že jednotlivé média si vykonávajú vlastné štatistiky, resp. ich pre nich vykonávajú iné subjekty, napr. štatistiky sledovanosti jednotlivých televízií sú vykonávané na základe peoplemetrov umiestnených v domácnostiach. Na základe takéhoto prieskumu sú potom vypracované štatistiky sledovanosti, ktoré majú televízie k dispozícii. Rovnako si prieskum počúvanosti a čítanosti vykonávajú rozhlas a printové média. Takéto prieskumy realizujú subjekty ako MEDIA SK, s.r.o., ktoré zverejňujú výsledky prieskumov na svojej internetovej stránke. Údaje takéhoto druhu sú zverejňované aj na internetovej stránke www.medialne.sk <http://www.medialne.sk>, takte žalobca mohol získavať dáta z týchto webových stránok a neobjednávať si služby od iných subjektov. Žalobca síce predložil štatistiky sledovanosti, počúvanosti a čítanosti, čo je len konečný produkt, ale nepredložil žiaden dôkaz na základe čoho k týmto výsledkom sledovanosti, počúvanosti a čítanosti dospel, ani ktorý subjekt tieto štatistiky vykonal.
Na základe uvedených zistení správcom dane ten neuznal žalobcovi odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, interné číslo 290088, 290091 až 290104 od spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. z dôvodu, že kontrolovanému daňovému subjektu v zdaňovacom období marec 2009 nevzniklo právo odpočítať daň v zmysle § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z. z..
Proti dodatočnému platobnému výmeru podal odvolanie žalobca a Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 14.11.2011 č. I/223/16748-116806/2011/999608-r podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. potvrdilo dodatočný platobný výmer správcu dane - Daňového úradu Košice IV č. 698/230/38645/11/ Tak zo dňa 26.05.2011. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že daňová kontrola bola vykonaná na
základe žiadosti Prezídia Policajného zboru, úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Východ, oddelenie finančnej polície Košice. Správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom predložených dokladov, preto nevychádzal len z faktúr predložených samotným žalobcom, ale na tento účel vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť, či fakturované tovary a služby žalobca skutočne prijal od spoločnosti uvedenej na dokladoch. Počas výkonu daňovej kontroly, ani v odvolacom konaní žalobca nepredložil relevantné dôkazy, ktorými by odstránil dôvodné pochybnosti o vykonaní tzv. prípravných prác, štatistík a ich rozsah dodávateľskou spoločnosťou. Táto dôkazná povinnosť žalobcovi vyplýva z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. Platiteľ dane pri uplatňovaní svojho nároku na odčítanie dane v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. musí jednoznačne správcovi dane deklarovať, že tovar, ale aj služba mu bola skutočne dodaná od konkrétne označeného platiteľa dane z pridanej hodnoty, to znamená, že je preukázaná existencia obojsmerného účtovného daňového a právneho vzťahu medzi dodávateľom a nadobúdateľom tovaru tak, ako to predpokladá tento zákon. Pri dodávke služby ako charakteristicky sprievodný znak prevažujú dôveryhodné záznamy osvedčujúce prevzatie konkrétnych služieb na obidvoch stranách, napr. formou rôznych zápisníc, protokolov, formulárov a pod.. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov nie je možné preukázať iba predložením faktúry a preukázaním existencie vykonanej služby u daňového subjektu. Je povinnosťou daňového subjektu v prípade existencie pochybnosti predložiť doklady od svojho zmluvného partnera preukazujúce prospech kontrolovaného daňového subjektu skutočnosť, že zdaniteľný obchod bol skutočne uskutočnený. Žalobca túto povinnosť si nesplnil. Predložené monitoringy mediálnej kampane nepreukazujú, že uvedené monitoringy vykonala spoločnosť uvedená na sporných faktúrach, jednotlivé štatistiky sledovanosti televíznych staníc nemajú žiadnu vypovedaciu schopnosť o ich zhotoviteľovi a ani žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom kto ich spracoval.
K námietke daňového subjektu, ktorý sa odvoláva na vyjadrenie bývalého konateľa spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. uviedol, že svoje tvrdenia o spolupráci a uskutočnení zdaniteľných obchodov žiadnymi inými relevantnými dôkazmi okrem faktúr, ktoré kopírujú objednávky nepredložil. Daňové a účtovné doklady samy o sebe nepreukazujú, že predmetné služby boli dodané práve uvedenou spoločnosťou t. j. RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., ktorá ako dodávateľ nepredložila požadované účtovné a daňové doklady a ani iné hodnoverné dôkazy o uskutočnení fakturovaných služieb pre daňový subjekt PALADIUM GROUP, s.r.o.. Dodávateľská spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA pre odberateľa práce svojimi zamestnancami nevykonávala, ale celý objem prác zabezpečoval cestou subdodávateľov, ktorých bývalý konateľ nevedel bližšie označiť. Preto odvolávanie sa svedka na nedostatok pamäti nie je na mieste, lebo tieto tvrdenia svedka vzniknuté pochybnosti nielenže neodstránili, ale znemožnili správcovi dane vykonať ďalšie dokazovanie.
K námietke daňového subjektu týkajúcej sa podania daňového priznania dodávateľským subjektom žalovaný uviedol, že takéto podanie daňového priznania ešte nepreukazuje, že daňový subjekt do daňového priznania zahrnul všetky skutočnosti a už vôbec nie ktorých odberateľov a dodávateľov sa týkajú, napr. či zahrnul aj prijaté tržby za poskytnuté služby od odberateľa PALADIUM GROUP, s.r.o.. Daňovým priznaním daňovník iba deklaruje výšku svojej daňovej povinnosti, ale nepreukazuje že výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu bol v daňovom priznaní uvedený správe. Vzhľadom k tomu, že správcovi dane nebolo umožnené preveriť skutočnosti uvedené v daňových priznaniach z dôvodu, že konateľ dodávateľskej spoločnosti zo správcom dane nespolupracoval, správca dane na tieto dôkazy neprihliadal.
K námietke daňového subjektu týkajúcej sa predložených dôkazov (monitoringy mediálnej kampane a mediálnych plánov v jednotlivých televíziách a na rozhlasových staniciach, billboardoch) uviedol, že súhlasí s daňovým subjektom, že hodnota reklamy je merateľná podľa počtu ľudí, ktorí ju videli, počuli a čítali a že tieto informácie sú najdrahšou a najkomplikovanejšou zložkou pri rozhodovaní kam a kedy reklamu umiestniť alebo odvysielať, ale predložené množstvo týchto materiálov (monitoringov) daňovým subjektom nepreukazuje, že boli dodané práve sporným dodávateľom a nepreukazuje ani skutočnosti, že tieto nadobudli od iných spoločnosti.
Predložené monitoringy mediálnej kampane nepreukazujú, že monitoring mediálnej kampane pre žalobcu vykonala spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o.. Názov spoločnosti RATIMES SLOVAKIA,
s.r.o. je umiestnený iba na obale, na jednotlivých stránkach je umiestnené iba logo spoločnosti PALADIUM GROUP, s.r.o.. Jednotlivé štatistiky sledovanosti televíznych staníc nemajú žiadnu vypovedaciu schopnosť o tom, kto ich spracoval. Sú to údaje bežne dostupné na internetových stránkach. Tieto dokumenty obsahujú dátum, počet a čas vysielania jednotlivých spotov v jednotlivých médiách, grafické návrhy a fotodokumentáciu umiestnenia billboardov. Zdôraznil, že odvysielanie jednotlivých spotov v médiách správca dane nespochybnil, spochybnil iba vykonanie tzv. prípravných prác, štatistík, ktoré mali pre žalobcu vykonať dodávateľské spoločnosti.
K vyjadreniu konateľa žalobcu, že spracoval nejaké vstupné dáta do výstupnej podoby, žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, o aké spracovanie dát išlo, čo všetko musel dodávateľ RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. na vstupných údajoch urobiť a čo urobil on sám. Napriek požiadavke správcu dane sa nevyjadril, prečo si vybral za dodávateľa spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., ktorá všetky jeho požiadavky v zmysle uzatvorenej zmluvy vykonávala iba cez subdodávateľov nájdených cez internet.
Žalobca nevyvrátil ničím tvrdenie správcu dane, že médiá si vykonávajú vlastné štatistiky sledovanosti, počúvanosti a čítanosti, alebo ich pre nich vykonávajú iné subjekty, pričom žalobca nepoprel, že niektoré z nich využíval aj on, alebo jeho dodávatelia.
Žalobca ako objednávateľ uzatvoril 29.01.2009 s dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. zmluvu o vykonaní reklamy. Podľa výpisu z obchodného registra obchodná spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. vznikla dňa 07.02.2009 a bola založená jediným spoločníkom, ktorý je súčasne konateľom spoločnosti iba odo dňa vzniku, t. j. 07.02.2009 mohla vstupovať do uzatvárania obchodných prípadov. Následne však obchodná spoločnosť svoj podiel na základe zmluvy o prevode obchodného podielu previedla na nového spoločníka (konateľa) dňa 16.03.2010. Kontrola u žalovaného, pre ktorého táto spoločnosť vykonávala služby na základe uzatvorenej zmluvy, bola začatá zamestnancami správcu dane dňa 25.05.2010. Všetky zistené skutočnosti poskytujú dôkaz o nehodnovernosti tvrdení o poskytnutí reklamných služieb.
Zmluvy o vykonaní reklamy s dodávateľmi sú spísané všeobecne. Predmet zmluvy nemal vypovedaciu schopnosť, ostatné časti zmluvy majú všeobecný charakter, neobsahujú konkrétne skutočnosti o činnostiach, ktoré mal dodávateľ vykonať pre odberateľa, v akom rozsahu a v lehote a neobsahujú ani ceny. Z predložených faktúr a objednávok je evidentné, že jednotlivé položky uvedené vo faktúre sú totožné s objednávkou, sú jej kópie. Jednotlivé položky nie sú zrozumiteľné zadefinované a bez ďalšej konkretizácie bez toho, aby dodávateľ preukázal objednávateľovi čo dodal, nemajú ani vypovedaciu hodnotu.
K námietke daňového subjektu, že správca dane nezisťoval, či sa akcie uvedené na fotografiách uskutočnili, či boli prenajaté plochy na tento účel, ktoré médiá zabezpečovali reklamu, žalovaný uviedol, že tieto námietky sú v rozpore so skutočnosťou. Správca dane na základe dožiadania u príslušných správcov dane (Daňový úrad Stará Ľubovňa - dodávateľ PARTNER BARTER NET, s.r.o. a Daňový úrad Košice II - dodávateľ Servis Creativ, s.r.o.) overil uskutočnenie služieb deklarovaných na faktúrach a konštatoval, že tieto boli vykonané a odvysielané. Správca dane preverovaním zistil, že daňový subjekt PARTNER BARTER NET, s.r.o. dodal reklamné služby podľa zmluvy o spolupráci z 28.12.2008, teda boli odvysielané a vyrobené TV spoty a rádio spoty, vykonaná printová reklama a printová inzercia a billboardová reklama. Vykonanou daňovou kontrolou správca dane nespochybnil reklamu samotnú, ale spochybnil, že prípravné služby súvisiace so samotnou reklamou boli dodané daňovému subjektu práve spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o.. Stotožnil sa so zistením správcu dane, že kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal, že plnenie zo strany spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. bolo uskutočnené. Žalovaný prijal záver, že k dodaniu služieb nedošlo, daňová povinnosť nevznikla a následne nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr. Žalobca nepredložil správcovi dane žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázal splnenie podmienok vyplývajúcich z § 49 ods. 1, 2 písm. a) a z § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z..
Žalobca podanou žalobou žiadal, aby krajský súd podľa § 221 ods. 2 O.s.p. v spojitosti s § 250j ods. 2 písm. a), b), e) Občianskeho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo 14.11.2011 sp. zn. I/223/16748-116806/2011/999608 a súčasne aj dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice IV z 26.05.2011 sp. zn. 698/230/38645/11/Tak a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
V žalobe tvrdí, že v postupe správcu dane, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil aj žalovaný, došlo k porušeniu ustanovení § 2 ods. 1, 2, § 29 ods. 4 a ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. týkajúcich sa dokazovania. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného o porušení § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) a § 71 ods. 1, 2 žalobcom. Tvrdí, že na predložených faktúrach sú správne uvedené všetky zákonom požadované položky a faktúry jednoznačne deklarujú, že k jednotlivým zdaniteľným plneniam aj skutočne došlo. Okrem samotných faktúr existuje celý rad dôkazov dokumentujúcich reálnosť predmetných faktúr.
Poukázal na skutkové okolnosti a dôkazy, ktoré podľa neho hodnoverne preukazujú dodávku reklamných služieb dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., a to dodávateľské faktúry, zmluva o vykonaní reklamy z 29.01.2009, vyjadrenie bývalého konateľa spoločnosti TRANSDIRECT, s.r.o. X. N. (žalobca zrejme chcel poukázať na vyjadrenie bývalého konateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. F. Y.), vyjadrenie konateľa žalobcu R.. W. M., monitoringy mediálnej kampane, mediálne plány v jednotlivých televíziách a na rozhlasových staniciach a billboardoch a zmluvu o spolupráci z 28.12.2008 medzi ním a obchodnou spoločnosťou PARTNER BARTER NET, s.r.o. , na základe ktorej boli dodané reklamné služby, odvysielané a vyrobené TV spoty, printová reklama, printová inzercia a billboardová reklama. Žalovaný odôvodnil svoje pochybnosti o dodaní služieb len tým, že údajne ide o informácie dostupné na internetových stránkach iných subjektov. Podľa neho je rozhodujúce, že v zásade jeho ako objednávateľa ani nezaujímal postup jeho dodávateľov, pretože dostal presne také plnenie, t. j. spracované dáta, ktoré boli potrebné pre jeho podnikanie. Ako svojvoľné hodnotenie dôkazov žalovaným hodnotí jeho konštatovanie, že podľa správcu dane nebolo spochybnené odvysielanie jednotlivých spotov v médiách a bolo spochybnené iba vykonanie tzv. prípravných prác, štatistík, ktoré mali pre neho vykonať dodávateľské spoločnosti, a to hlavne ich rozsah. Podľa neho z jednotlivých vecí jednoznačne vyplýva, že na to, aby mohli byť odvysielané jednotlivé spoty, ktoré žalovaný nespochybňuje, bolo nevyhnutné zabezpečiť realizáciu prípravných prác, ktoré determinovali výrobu a správne zameranie predmetných spotov. Len na základe štatistík dodaných obchodnou spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. vedel svojmu odberateľovi obchodnej spoločnosti SERVIS CREATIV, s.r.o. doložiť efektívne využitie financií určených na jednotlivé segmenty, ale súčasne tieto štatistiky mu umožnili najefektívnejšie nakupovať na reklamnom trhu jednotlivé zložky reklamy.
Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého jednotlivé štatistiky obsahujú množstvo údajov a dát, ale nepreukazujú, kedy a kto ich spracoval, hodnotí ako účelovú konštrukciu, pretože správca dane si nemôže svojvoľne určovať, ako má vyzerať plnenie, na ktorom sa dohodli dva podnikateľské subjekty.
Je vecou obchodnej politiky a súčasne slobodnou voľbou každej obchodnej spoločnosti výber obchodného partnera a realizácia tohto práva nemôže byť daňovému subjektu na ujmu. Nevie sa vyjadriť k subdodávateľom svojich dodávateľov, ale je to pochopiteľné, pretože tento fakt ho ani nezaujíma. Mal záujem len o plnenie vyplývajúce zo zmluvy, ktoré mu bolo v zodpovedajúcom rozsahu a kvalite poskytnuté. Svojmu dodávateľovi za poskytnuté služby riadne zaplatil a tento si riadne plní svoje odvodové povinnosti do štátneho rozpočtu. Uviedol, že nemôže zodpovedať za činnosť svojich dodávateľov, nemôže zodpovedať za účtovnú a inú evidenciu odlišných daňových subjektov. Preto považuje rozhodnutie žalovaného za arbitrárne a vedené jedinou snahou, a to rozhodnúť v prospech negatívneho záveru o plnení jeho daňových povinností.
Poukázal na ustanovenie § 29 ods. 4 a 8 zákona č. 511/1992 Zb. z ktorých vyplýva, že ako daňový subjekt nemôže preukazovať skutočnosti, ktoré sa týkajú správneho určenia dane, resp. plnenia daňových povinností iného podnikateľského subjektu. Takými dôkazmi on nedisponuje, a preto ich ani nemôže predložiť. Žalovaný, ani správca dane skutočnosti tvrdené a zároveň preukázané daňovým subjektom a jeho dodávateľmi prostredníctvom svedeckých výpovedí nemôžu bez ďalšieho ignorovať.
Má za to, že hodnotenie dôkazov žalovaným i správcom dane bolo v rozpore s ustanovením § 2 ods. 1, 3 zákona č. 511/1992 Zb., nerešpektovali zásadu voľného hodnotenia dôkazov, pretože všetky predložené a súčasne zistené dôkazy spolu navzájom korešpondujú a skutkové okolnosti z nich vyplývajúce vo vzájomnej súvislosti vytvárajú materiálny podklad, ktorý verifikuje fakty. Dôkazná povinnosť daňového subjektu nezahŕňa preukázanie skutočnosti, ktoré súvisia s obchodnou činnosťou iných podnikateľských subjektov.
V časti žaloby žalobca rozsiahlo odcitoval časti rozsudku Najvyššieho súdu SR z 18.10.2010 sp. zn. 4Sžf/16/2010. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Sžf/1/2010 v ktorom je uvedené, že nie je možné od platiteľa dane žiadať preukázanie skutočností týkajúcich sa vzťahu dodávateľa a jeho subdodávateľov. Za situácie, keď platiteľ dane preukáže existenciu dodania prostredníctvom faktúr obsahujúcich podrobný zoznam dodaných tovarov a služieb, znáša dôkazné bremeno správca dane, ak chce preukázať opak.
V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 poukázal na to, že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy tovarov u iných dodávateľov. Je na správcovi dane, aby uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu.
Žalovanému vytýka nerešpektovanie zásady zákonnosti v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.. Uviedol, že priorizovanie záujmov oprávnených príjemcov daní nemôžu ísť na úkor rešpektovania práv a právom chránených tých osôb, ktoré tieto dane platia. Ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadriadený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom. V žalobe odcitoval aj časti bližšie nešpecifikovaných rozsudkov Vrchného súdu v Prahe a Najvyššieho správneho súdu ČR.
Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobcu zamietnuť a vysloviť, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
Reagoval na námietky uplatnené žalobcom v žalobe takto: správca dane nespochybnil predloženie dôkazov vymenovaných žalobcom v žalobe, ale na základe ich hodnotenia spochybnil ich hodnovernosť. Samotná existencia dodávateľských faktúr vyhotovených spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. so všetkými zákonom požadovanými náležitosťami nemôže byť relevantným dôkazom pokiaľ ich obsah nemá reálny a pravdivý podklad. Daňovou kontrolou správca dane zistil, že deklarovaný obchod sa uskutočnil nasledovne: Dodávatelia žalobcu PARTNER BARTER NET, s.r.o., TRANSDIRECT, s.r.o. (január 2009), RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. (február až december 2009), žalobca - odberatelia SERVIS CREATIV, s.r.o., INFINITY MEDIA, s.r.o.. Správca dane uznal uplatnené odpočítanie dane za reklamné služby vykonané spoločnosťou PARTNER BARTER NET, s.r.o., ktorých vykonanie bolo hodnoverným spôsobom preukázané zmluvou o spolupráci zo dňa 28.12.2008.
Za účelom utvorenia si celkového obrazu o predmetnom obchode poukazuje na to, že v prípade spoločnosti PARTNER BARTER NET, s.r.o. ide o spoločnosť, ktorá je v oblasti reklamy všeobecne známa, reálne vykonáva reklamné služby, zamestnáva zamestnancov a k jej dodávateľom patrili rozhlasové, televízne, tlačové médiá a iné médiá, ktorú skutočnosť potvrdil aj žalobca v prílohe odvolania. Náklady súvisiace s nadobudnutím služieb od žalobcu predstavujú u tejto spoločnosti sumu 104.571,25 Eur (s DPH), t. j. 16,3 % z celkových nákladov za služby v zdaňovacom období marec 2009, ktoré činí 638.590,30 Eur. Ostatná suma nákladov 533.433.970,28 Eur (s DPH), t.j. 83,5 % tvorí od spoločnosti RATIMEX, s.r.o.. Tento subjekt pritom nezamestnával žiadnych pracovníkov a dodané služby boli uskutočňované prevažne subdodávateľským spôsobom. Bývalý konateľ tejto spoločnosti F. Y. nevedel subdodávateľov oznámiť a do zápisnice o ústnom pojednávaní uviedol, že reklamné služby si spoločnosť objednávala u viacerých dodávateľov, mená konateľov si nepamätá, osobne ich nepoznal a kontakty na nich získal cez internet).
Správca dane v súvislosti s objednaním dodávky reklamných služieb žalobcom u spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. aj vzhľadom k vynaloženiu vysokého objemu finančných prostriedkov, chcel poukázať na možnosť získavania informácií týkajúcich sa reklamy tiež iným spôsobom, a to napr. priamo od renomovaných spoločností, akými sú spoločnosť MEDIAN SK, s.r.o., ktorá výsledky svojich prieskumov zverejňuje na webovej stránke, ako aj spoločnosť PARTNER BARTER NET, s.r.o.. Kvalitná a účelná reklama je podmienená vysokou odbornosťou a znalosťou požiadaviek mediálneho trhu pracovníkov spoločnosti, ktoré majú reklamnú činnosť vo svojom predmete podnikania, vybavenosťou, technickými a personálnymi kapacitami a v neposlednej miere aj spoluprácou týchto spoločností s televíznymi, rozhlasovými a tlačovými médiami. Tieto média majú totiž k dispozícii štatistiky svojej sledovanosti, počúvanosti a čítanosti, ktoré poskytujú záujemcom o odvysielanie reklamy, pretože od týchto skutočnosti sa odvíja cena reklamy. Žalobca v žalobe vyzdvihuje význam štatistiky o sledovanosti, počúvanosti a čítanosti reklamy z hľadiska rozhodovania, kde reklamu umiestniť, kedy ju odvysielať, prípadne kde a v ktorej časti mediálnej kampane. Napriek týmto skutočnostiam si objednal reklamné služby u spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., ktorá reálne reklamné služby nevykonávala a subdodávateľov týchto služieb nevedela označiť. Bývalý konateľ spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. F. Y. síce potvrdil dodanie služieb, ktoré boli predmetom sporných faktúr, ale správcovi dane túto skutočnosť nepreukázal žiadnymi účtovnými dokladmi. Totiž v spoločnosti došlo k zmene konateľa spoločnosti a personálna a účtovná agenda bola na základe odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu odovzdaná novej konateľke spoločnosti Q. R.. Pre nespoluprácu spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA. s.r.o. sa nebolo možné skontaktovať s touto konateľkou, preto správca dane nemohol preveriť, či sporné faktúry boli zaúčtované v účtovníctve a príslušné daňové povinnosti boli splnené, ako to tvrdí v žalobe žalobca.
Predmet zmluvy o vykonaní reklamy z 29.01.2009 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nie je bližšie špecifikovaný. Ide o stanovenie podmienok spolupráce pri nákupe komerčných elementov vo vysielaní elektronických médií indoor a outdoor reklamných plôch v období február až december 2009 pre projekty objednávateľa a reklamné kampane. Popis jednotlivých činností súvisiacich s predmetom zmlúv je obsahom vystavených faktúr a objednávok, ktoré navzájom korešpondujú. V prípade spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. bola zmluva uzatvorená 29.01.2009, ale táto spoločnosť vznikla zápisom do obchodného registra až 07.02.2009.
Správca dane nespochybnil realizáciu reklamy (konečného produktu), podľa obsahu monitoringov mediálnej kampane, ale dodanie prípravných služieb súvisiacich so samotnou reklamou, ktoré boli predmetom sporných faktúr vyhotovených dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o.. Z predložených dokladov nevyplýva, akým spôsobom, na základe akých podkladov a ktorým subjektom boli spracované štatistiky sledovanosti, počúvanosti a čítanosti jednotlivých médií, mediálne plány, grafické návrhy, prípadne fotodokumentácia umiestnenia billboardov, ktoré sú obsahom monitoringov mediálnej kampane. Správca dane svojvoľne neurčoval ako má vyzerať plnenie, na ktorom sa dohodli dva podnikateľské subjekty pri slobodnom výkone svojej podnikateľskej činnosti, ale spochybnil uskutočnenie tohto plnenia jedným z týchto podnikateľských subjektov.
Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, čo vyplýva z ustanovenia § 29 ods. l zákona č. 511/1092 Zb.. To znamená, že je v kompetencii správcu dane a to v súlade s ustanoveniami ods. 2 a 4 uvedeného ustanovenia pri aplikovaní základných zásad daňového konania upravených v § 2 zákona č. 511/1992 Zb., určiť spôsob dokazovania, t. j. zabezpečiť a použiť v daňovom konaní dôkazné prostriedky takého druhu, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. V tomto prípade správca dane spochybnil relevantnosť dôkazných prostriedkov predložených žalobcom za účelom získania informácií od dodávateľov a využil inštitúty dožiadania v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 511/ 1992 Zb. a svedeckej výpovede v zmysle § 7 citovaného zákona. Správca dane upovedomil žalobcu o skutočnosti, že bude vypočúvať ako svedka konateľa spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. F. Y.. Správa dane sa teda snažil o súčinnosť so žalobcom. Bolo však v záujme žalobcu skontaktovať sa v priebehu kontroly so správcom dane, oboznámiť sa s výsledkami kontroly, zisteniami správcu dane ako aj jednotlivými dôkazmi, z ktorých správca dane pri vydaní dodatočného platobného výmeru vychádzal.
Dodatočný platobný výmer správcu dane má všetky náležitosti rozhodnutia v zmysle § 30 zákona č. 511/1992 Zb.. V odôvodnení rozhodnutia uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodlo.
Súhlasí so žalobcom, že je vecou obchodnej politiky a súčasne slobodnou voľbou každej obchodnej spoločnosti výber jej obchodného partnera. Každý si musí byť vedomý toho, že v zmysle § 29 a § 15 zákona č. 511/1992 Zb. je povinnosťou každého preukázať oprávnenosť uplatňovaných nárokov upravených v daňových hmotno-právnych predpisov, v tomto prípade v zákone č. 222/2004 Z. z.. Malo by byť teda aj v záujme samotného žalobcu preverovanie svojich obchodných partnerov, aby mal zabezpečené podklady pre preukázanie týchto nárokov. Subdodávateľská forma obchodu predpokladá ako dôkazný prostriedok aj doklady a vyjadrenia dodávateľa, prípadne subdodávateľov odberateľa. Použitie týchto prostriedkov ako dôkaz umožňuje ustanovenie § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb..
K časti žaloby, kde je poukazované na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podotkol, že rozhodnutie predstavuje výsledok aplikácie práva na konkrétne vzťahy, preto má povahu individuálneho právneho aktu, ktorý nie je všeobecne právne záväzný a vždy sa vzťahuje len na určitý konkrétny prípad. Skutočnosti, ktoré sú obsahom stanovísk Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal žalobca v žalobe nie je možné zovšeobecniť, lebo aj keď sa zdá, že ide o skutkovo obdobnú problematiku (dokazovanie), vždy je potrebné pri rozhodovaní vychádzať z aplikácie o ustanovení hmotnoprávnych predpisov, ako aj procesnoprávnych predpisov správcom dane v danej konkrétnej veci.
Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok v zmysle § 250f ods. 2 O.s.p.) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa so žalobou, písomným vyjadrením žalovaného, administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Z obsahu administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že žalobca ako platiteľ dane si v daňovom priznaní za mesiac marec 2009 uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 až 54 zákona o dani z pridanej hodnoty v sume 101.959,79 Eur a to za reklamné služby podľa zmluvy o spolupráci zo dňa 28.12.2008 od dodávateľa PARTNER BARTER NET, s.r.o. Stará Ľubovňa, za reklamné služby podľa zmluvy o vykonaní reklamy zo dňa 30.12.2008 od dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Košice a telefónne služby. Odpočítanie dane si žalobca uplatnil od dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. na základe predložených dodávateľských faktúr int. č. 290088, 290091, až 290104 na sumu 85.170,02 Eur.
Súčasťou administratívnych spisov sú zápisnice o ústnych pojednávaniach z 25.02.2011 - výsluch bývalého konateľa daňového subjektu RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. F. Y., zápisnica o ústnom pojednávaní z 22.03.2011 - výsluch konateľa žalobcu R.. W. M.U.L., faktúry dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., ktoré sú špecifikované na strane 18 - 20 protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly z 28.04.2011 č. 698/320/29529/2011/Cih, ako aj s odôvodnením rozhodnutia správcu dane o dodatočnom platobnom výmere, spolu s objednávkami služieb, ktoré doslovne kopírujú predmet služby, jednotkovú cenu služby, množstvo a cenu za objednané služby. Podľa zmluvy o vykonaní reklamy z 29.01.2009 uzavretej medzi žalobcom a objednávateľom RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. ako dodávateľom je predmetom zmluvy „Stanovenie podmienok spolupráce pri nákupe komerčných elementov vo vysielaní elektronických médií, printových a rozhlasových médií, indoor a outdoor reklamných plôch v období február až december 2009 pre projekty objednávateľa a pre reklamné kampane“.
Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.) právo odpočítať daň z tovaru, alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odseku 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.).
Súd je toho názoru, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období marec 2009 v sume 85.170,02 Eur od dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Košice.
Uskutočnený nákup služieb od uvedeného dodávateľa žalobca preukazoval iba predmetnými faktúrami, ku ktorým boli pripojené objednávky služieb (objednávky doslovne kopírovali obsah fakturovaných služieb pokiaľ ide o druh služby, jednotkovú cenu za poskytnutú službu, množstvo, množstvo poskytnutých služieb a cena za poskytnutú službu), zmluvou o vykonaní reklamy uzavretou žalobcom s obchodnou spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. z 29.01.2009 a monitoringami mediálnej kampane a mediálnymi plánmi v jednotlivých televíziách a rozhlasových staniciach. Súd sa stotožňuje so závermi správcu dane, ako aj žalovaného, že žalobca nepreukázal dodanie služieb fakturovaných dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o.. Na jednotlivých faktúrach fakturované služby nie sú konkretizované, sú nezrozumiteľné, nie je z nich možné zistiť čo bolo predmetom fakturovania. Napr. faktúra č. 2009310301
- dodávateľ RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. fakturoval žalobcovi dodanie služby za celkovú sumu 86.275,00 Eur (z toho DPH 13.775,00 Eur), ktoré fakturovanie doslovne súhlasí s objednávkou č. 2009-03-01. K faktúre je pripojená objednávka žalobcu s doslovnou formuláciou predmetu služby. Faktúra č. 2009310302 - dodávateľ RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. boli objednané služby odberateľom v celkovej sume 44.625,00 Eur (z čoho DPH je 7.125,00 Eur) a táto faktúra doslova súhlasí s objednávkou č. 209-03-02. Z takto formulovaného predmetu dodávky nie je zrejmé, aká služba bola žalobcovi dodaná, či išlo o monitoring printových médií a ktorých, alebo predmetom boli iba mediálne plány rozhlasových, resp. televíznych staníc. Je potrebné k tomu dodať, že spornosť, nekonkrétnosť a nezrozumiteľnosť označenia fakturovaných služieb pri štandardnej podnikateľskej činnosti by mala u každého odberateľa takej služby vyvolať pochybnosti o predmete fakturácie.
Výsledným produktom služieb dodaných obchodnou spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. žalobcovi mali byť monitoringy, štatistiky sledovanosti, čítanosti a počúvanosti jednotlivých médií. So žalobcom predložených monitoringov mediálnych kampaní, mediálnych plánov v jednotlivých televíziách a rozhlasových staniciach, billboardov a iných materiálov nevyplýva, kto ich spracoval. Dodávateľ RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. zamestnancov nemal, preto ich spracovať mohli iba jeho subdodávatelia, akým spôsobom a na základe akých podkladov sa zistiť nedá.
Správca dane dostatočne a dôvodne spochybnil dodanie predmetných služieb žalobcovi dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o.. V súlade s § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane vykonal ďalšie dokazovanie, a to výsluchom konateľa obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. v rozhodnom období F. Y., ako aj samotným konateľom žalobcu. Konateľ dodávateľa uviedol, že v roku 2009 vystavil pre žalobcu spolu 184 faktúr a v roku 2010 14 faktúr, pričom zdaniteľné obchody uvedené v týchto faktúrach boli zrealizované a to subdodávateľským spôsobom. RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nezamestnával žiadnych zamestnancov, fakturované služby si objednával u viacerých subdodávateľov, ktorých mená si nepamätá, osobne ich nepoznal a nakontaktoval sa na nich cez internet. Účtovné daňové doklady spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. za predmetné zdaňovacie obdobie a za ďalšie zdaňovacie obdobia nemal k dispozícii, pretože ich odovzdal novej konateľke spoločnosti Q. R. na základe zmluvy odovzdávacieho a preberacieho protokolu z 10.03.2010. R.. W. M.L., konateľ žalobcu do zápisnice o ústnom pojednávaní 22.03.2011 uviedol, že služby poskytnuté na základe zmluvy o vykonaní reklamy uzatvorenej so spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. boli dodané v objednanom rozsahu a v požadovanej kvalite, nesúhlasil s tvrdením F. Y., podľa ktorého žalobca služby iba objednal a následne prevzal predmet zdaniteľných plnení, pretože žalobca mal aktívne spolupracovať pri tvorbe reklamnej kampane. Novú konateľku obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. správca dane vypočuť nemohol, pretože od 10.02.2010 nebýva na konkrétnej adrese, je prihlásená iba na trvalý pobyt v obci: N. - M. N.. Prostredníctvom dožiadaného miestne príslušného správcu dane správca dane zistil, že obchodná spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. na adrese sídla nesídli, zásielky nepreberá. Z
objektívnych dôvodov správca dane nemohol vykonať ďalšie dokazovanie v záujme preverenia, či sporné služby boli žalobcovi dodané týmto dodávateľom.
Z ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., ako aj z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. pre žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty vyplýva pri uplatňovaní práva na odpočítanie dane povinnosť preukázať, že služba mu bola skutočne dodaná od konkrétne označeného platiteľa dane z pridanej hodnoty, t. j. od dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o.. Žalobca vznik práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov nepreukázal. Súd súhlasí s tvrdením žalobcu, podľa ktorých každá obchodná spoločnosť si slobodne vyberá svojich obchodných partnerov, nezodpovedá za činnosť svojho obchodného partnera, za vedenie jeho účtovnej a inej evidencie. Na druhej strane však žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty pri uplatňovaní práva na odpočet dane z pridanej hodnoty zodpovedá za preukázanie existencie svojho nároku. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo sporných faktúr od dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o..
Žalobca v žalobe odcitoval rozsiahlu časť rozsudku Najvyššieho súdu SR z 18.10.2010 sp. zn. 4Sžf/16/2010 bez toho, aby na základe tejto citácie konkretizoval právne dôvody, ktorými by napadal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Nie je úlohou súdu v správnom súdnictve, aby z citácie rozsudku súdu v inej veci vyvodzoval právne závery za žalobcu v záujme úspešnosti jeho žaloby. Súdny prieskum správnych rozhodnutí je založený na dispozičnej zásade (§ 249 ods. 2 O.s.p.), a preto súd rozhodujúci v správnom súdnictve nemôže a nesmie za žalobcu domýšľať dôvody žaloby. Krajský súd iba poznamenáva, že síce Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenom rozsudku konštatoval, že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru, ale na druhej strane skutkové okolnosti v tejto veci oproti rozhodovanej veci sú iné. Z citovaného rozsudku vyplýva, že žalobca disponoval odovzdávacím a preberacím protokolom týkajúcim sa predmetu dodávky, svedeckými výpoveďami, bol presne konkretizovaný predmet dodávky a jednotlivé komponenty a pod.. Súd poukazuje predovšetkým na prevažujúcu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá sa neprikláňa k absolutizácii materiálnej existencii tovaru v súvislosti s uplatňovaním práva na odpočet dane z pridanej hodnoty. Napríklad v rozsudku zo dňa 23.02.2012 sp. zn. 5Sžf/17/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol: “Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre“. Obdobné právne závery vyplývajú aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.04.2012 sp. zn. 8Sžf/27/2011. V uvedenom smere krajský súd posudzuje právnu argumentáciu žalobcu, ktorej základom sú právne závery vyplývajúce z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 3Sžf/1/2011 a 3Sžf/1/2010.
V tejto súvislosti zároveň krajský súd poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vydaný v spojených veciach vedených pod č. C-80/11 a C/142/11 zo dňa 21.06.2012. Súdny dvor EÚ v uvedenom rozsudku konštatoval, že článok 167, článok 168 písm. a), článok 178 písm. a), článok 220 ods. 1 a článok 226 Smernice Rady 2006/112 z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty nemožno vykladať tak, aby umožnili daňovému orgánu zamietnuť zdaniteľnej osobe právo na odpočet dane z pridanej hodnoty za poskytnuté služby z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúry vzťahujúce sa na tieto služby sa dopustila nezákonnosti a bez toho, aby daňový orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenia zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby, ktorá vystavila faktúru. Podľa výroku č. 2 citovaného rozsudku článok 167, článok 168 písm. a), článok 178 písm. a) a článok 273 Smernice 2006/112 sa majú vykladať tak, že neumožňujú daňovému orgánu zamietnuť právo na odpočet dane z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba vystavujúca faktúru splnila podmienky zdaniteľnej osoby, že disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a bola schopná uhradiť daň z pridanej hodnoty, alebo z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty,
ktoré by preukazovali, že uvedené podmienky boli splnené napriek tomu, že vecné (poznámka: česká mutácia prekladu slova „the substantive“ znie: hmotnoprávne) a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet dane upravené v Smernici 2006/2011 boli splnené a zdaniteľná osoba nedisponovala informáciou, ktorá by ju oprávňovala predpokladať vznik nezákonnosti alebo daňového podvodu na strane vystaviteľa faktúry.
Podľa článku 168 ods. 1 Smernice Rady 2006/112 pokiaľ ide o tovar a služby, ktoré sú použité na účely zdaniteľných transakcií zdaniteľnej osoby, táto má právo v členskom štáte, v ktorom uskutočňuje tieto transakcie, odpočítať z výšky DPH, ktorú je povinná zaplatiť sumu DPH splatnú alebo zaplatenú v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté inou zdaniteľnou osobou.
Podľa názoru súdu nemožno interpretovať výrok 2 citovaného rozsudku súdneho dvora EÚ v tom smere, že na preukázanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty postačuje iba samotná existencia faktúry za dodané služby. Z uvedeného textu v rozsudku vyplýva, že okrem formálnych podmienok musia byť splnené aj vecné (hmotnoprávne) podmienky vzniku práva na odpočet dane z pridanej hodnoty uvedené v Smernici 2006/112). Článok 168 písm. a) Smernice podmieňuje vznik práva na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej za dodanie tovaru alebo služby tým, aby bolo preukázané dodanie tovaru alebo služby inou zdaniteľnou osobou - touto inou zdaniteľnou osobou je osoba, ktorá vystavila faktúru za dodané tovary alebo služby. Článok 167 písm. a) bol prevzatý do ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z..
Súd má za to, že právny názor žalovaného v tejto veci korešponduje aj s aktuálnou judikatúrou Európskeho súdneho dvora.
Súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu nebolo vydané v súlade s ustanovením § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.. Žalovaný, resp. jeho predchodca Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, ako aj správca dane, ktorý vydal dodatočný platobný výmer svoje rozhodnutia náležite zdôvodnili a ich rozhodnutia majú všetky náležitosti, ktoré vyžaduje § 30 zákona č. 511/1992 Zb.. Správca dane v odôvodnení dodatočného platobného výmeru uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia konštatoval, na základe akých podkladov dospel k záveru o nepreukázaní zákonných podmienok pre vznik nároku žalobcu na odpočet dane z pridanej hodnoty, jeho hodnotenie dôkazov predložených žalobcom, ako aj dôkazov zabezpečených správcom dane zodpovedalo ustanoveniu § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., pričom na zistený skutkový stav správne aplikovali aj relevantnú právnu úpravu.
Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správnych orgánov v medziach žaloby bol v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný nepriznal právo na ich náhradu.
Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 333/2011 Z. z. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky podľa predpisov účinných do 31. decembra 2011 je Finančným riaditeľstvom podľa tohto zákona. Tento zákon nadobudol účinnosť 01.01.2012. Na základe citovaného ustanovenia súd v konaní žalovaného už označil ako Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.
Žalobca žiadosťou z 13.02.2012 žiadal podľa § 250c O.s.p. o odloženie vykonateľnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo 14.11.2011 sp. zn. I/223/16748-116806/2011/999608 v spojitosti s rozhodnutím Daňového úradu Košice IV z 26.05.2011 sp. zn. 698/230/38645/11/Tak. Krajský súd upovedomením z 01.08.2012 upovedomil účastníkov konania, že žiadosti o odklad vykonateľnosti žiadaných rozhodnutí nevyhovuje.
Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.