Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16CoE-4-2013.pdf
PDF · 83.2 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/4/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Užhorodská 21, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát JUDr. Daniel Blyšťan, proti povinnému C. D., narodeného XX. XX. XXXX, bytom XXX XX O. L. 80, o vymoženie 41,03 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 6Er/506/2012- 56 zo dňa 25. júna 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Jurinovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 41,03 € s príslušenstvom; povinnosť povinného zaplatiť mu túto sumu preukazoval rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 8. marca 2010 sp. zn. 2 C/1459/2009. Súdny exekútor následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) požiadal Okresný súd Lučenec o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) uznesením z 25. 06. 2012 č. k. 6Er/506/2012-56 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil vyslovením záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky nachádzajúcej sa v poistnej zmluve z 18. 11. 2007 č. XXXXXXXXX (vo všeobecných poistných podmienkach časť XV bod 2). Poukázal na ustanovenie čl. 6 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, čl. 144 ods. 1 a čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, a na ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora (rozsudok Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98) s tým, že predmetnou rozhodcovskou doložkou došlo reálne k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa (povinného - dlžníka.) Uviedol, že oprávnený od počiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie oprávnený, a to na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv povinného (ďalej aj ako „spotrebiteľ“). Mal za to, že rozhodcovská doložka bola už v čase uzatvárania zmluvy neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie (je materiálne nevykonateľný).
Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie oprávnený. Uznesenie napáda ako nezákonné z dôvodov uvedených podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d) e) a f) O. s. p. Záver okresného súdu o tom, že rozhodcovská doložka, ako to vyplýva aj z ods. 2 Osobitných zmluvných dojednaní na strane 12 VPP, nebola dojednaná individuálne, vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia a z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Rozhodcovská doložka bola uzavretá v rámci poistnej zmluvy č. 4455100014 zo dňa 18. 11. 2007, ktorej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky oprávneného zo dňa 21. 05. 2007 osobne a vlastnoručne podpísané povinným. Na konci tlačiva Všeobecných poistných podmienok oddelene od ostatného textu VPP sa nachádzajú tzv. osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 k poistnej zmluve č. 44677900155, pričom text v ods. 2 týchto dojednaní je nasledovný: „2. Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku“. Pod týmto textom je opätovne miesto na osobitný podpis vyjadrujúci súhlas s osobitnými dojednaniami, t. j. s rozhodcovskou doložkou a na tomto mieste je opätovne uvedený vlastnoručný podpis povinného. O absencii individuálneho dojednania by bolo možné polemizovať len v prípade, ak by povinný Osobitné dojednania k poistnej zmluve vôbec nebol podpísal. Povinný mohol ovplyvniť svoj zmluvný vzťah v zmysle bodu 7. Dodatku č. 2 k VPP, ktorý nadobudol účinnosť dňa 15. 12. 2008, „právo XV. časť týchto VPP odmietnuť v lehote 30 dní od vydania Dodatku č. 2 k VPP“. Odôvodnenie rozhodnutia exekučného súdu neobjasňuje, v akých procesných právach či povinnostiach vychádzajúcich z rozhodcovskej doložky mal byť oprávnený na úkor povinného zvýhodnený tak, že zvýhodnenie malo byť dokonca hrubým nepomerom vo vzťahu ku právam povinného. Poukázal na to, že nie každá rozhodcovská doložka je automaticky neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Poistník bol navyše na osobitnom tlačive pred podpisom poistnej zmluvy osobitne poučený a upozornený, že „v prípade vzniku sporov ... je možné využiť na ich mimosúdne vyrovnanie inštitút rozhodcovského konania v zmysle zák. č. 244/2002 Z. z. ... a všeobecných poistných podmienok ... (XV. časť)“. Zmienené osobitné tlačivo nevyhotovuje poisťovňa svojvoľne v rámci vlastnej obchodnej praktiky, ide o listinu vyhotovenú v súčasnosti na základe zákona č. 186/2009 Z. z. (predtým zákon č. 340/2005 Z. z. ). Tretí subjekt nezávislý od zmluvných strán poistnej zmluvy, tzv. viazaný finančný agent je povinný (v súčasnosti § 28 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 1, § 33 zák. č. 186/2009 Z. z. ) pred uzavretím poistenia bez účasti poisťovne informovať poistníka (spotrebiteľa) o podstatných okolnostiach poistného vzťahu. Súhlas poistníka s rozhodcovskou doložkou mal povahu informovaného súhlasu. Zmienené skutkové okolnosti prípadu exekučný súd nezisťoval. Podľa oprávneného súdom proklamovaná nerovnováha v prístupe na súd neexistuje, miesto rozhodcovského konania neurčil oprávnený, ale Stály arbitrážny súd Košice. Povinný mal možnosť si vybrať miesto rozhodcovského konania podľa § 29b ods. 3 Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice. Arbitrážny rozsudok v súdenej veci spĺňa všetky podmienky jeho materiálnej vykonateľnosti. Namietal nemožnosť preskúmavania vecnej správnosti exekučného titulu v exekučnom konaní. Podľa jeho názoru v súdenej veci nebolo možné prihliadnuť pri rozhodovaní ani na rozhodnutia ESD, na ktoré okresný súd prihliadol. Exekučný súd sa pri skúmaní exekučného titulu neobmedzil na preskúmanie hľadísk stanovených zákonom, ale bez zákonného zmocnenia sa zaoberal skutočnosťami (prijateľnosťou rozhodcovskej doložky), ktoré nebol oprávnený preskúmavať vo vykonávacom konaní. Namietal tiež, že exekučný súd svojím postupom odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom, keďže rozhodol bez účasti oprávneného a bez nariadenia pojednávania. Poukázal na rozsudok ESD vo veci C - 138/08 VB Pénzügyi Lízing Zrt. proti Ferencovi Schneiderovi. Uznesenie okresného súdu žiadal v plnom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), odvolanie prejednal v medziach podaného odvolania viazaný jeho rozsahom a dôvodmi (§ 212 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 214 ods. 1, 2 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, na ktorý aplikoval správne príslušné ustanovenia právnych predpisov. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia krajský súd k veci dodáva : Odvolateľ tvrdil, že mu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom tým, že súdy vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania, a teda, bez jeho účasti. Rovnako vyčítal, že v súvislosti s tým mu súd znemožnil vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.
V preskúmavanej veci bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie vydané v štádiu exekučného konania, v ktorom exekučný súd posudzoval splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pri tom, medzi iným, skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule, a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 O. s. p.. V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie, alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ust. § 122 až § 124 O. s. p.. Dokazovanie v tejto časti exekučného konania neprichádza do úvahy aj z toho dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát dozvedieť až doručením upovedomenia o začatí exekúcie (ak nie je daná výnimka vyplývajúca zo zákona). Ak, teda, odvolateľ vyvodzoval existenciu procesnej vady konania spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom, tým, že súdy vykonali „dokazovanie“, prípadne nevykonali vôbec dokazovanie bez nariadenia pojednávania a v jeho neprítomnosti, ide v tejto časti jeho odvolania o námietku neopodstatnenú (viď aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 1/2012). Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky dohodnutej v spotrebiteľskej veci exekučný súd nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/ tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Listiny predložené oprávnenou takýto záver umožňovali. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávnenou a povinnou vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto
fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Odvolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi, ktorými súdy v exekučnom konaní odôvodnili nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky. Správnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto neodňali oprávnenej možnosť konať pred súdom.
Odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že ani dojednanie siedmeho bodu Dodatku č. 2 k VPP, ktorý nadobudol účinnosť dňa 15. 12. 2008 (teda po uzavretí predmetnej spotrebiteľskej zmluvy), nemá žiadny vplyv na posúdenie tej skutočnosti, že rozhodcovská doložka medzi účastníkmi konania nebola platne dojednaná. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na to, že tzv. viazaný finančný agent informoval poistníka (spotrebiteľa) o podstatných okolnostiach poistného vzťahu, túto skutočnosť v konaní nepreukázal, tobôž keď k takémuto informovaniu malo dôjsť podľa zák. č. 186/2009 Z. z., a teda vlastne tiež až po uzavretí spotrebiteľskej zmluvy.
V ďalšom odvolací súd len poukazuje na dôvody rozhodnutia prvostupňového súdu, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.