Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/124/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX E., proti žalovanej: F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/X, XXX XX G., o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. júna 2022, č.k. -176, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania od žalobkyne v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 31.05.2021 podanou Okresnému súdu Prievidza domáhala určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu zo dňa 24.02.2021 dôvodiac tým, že 12.09.2021 uzavrela so žalovanou zmluvu o nájme bytu číslo XXX/XX, E. H. X I. J. G. E. J. (K. E. XX/X, G.). Byt sa nachádza vo vlastníctve žalovanej, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie G.. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Výška nájomného predstavovala 50,- eur mesačne vrátane energií. K týmto tvrdeniam žalobkyňa predložila ako dôkaz nájomnú zmluvu. Dňa 24.02.2021 jej bola doručená výpoveď nájomnej zmluvy datovaná 16.02.2021, ktorú k žalobe pripojila. Potvrdila prevzatie tejto výpovede. Podľa žalobkyne výpoveď nebola prejavom slobodnej vôle žalovanej. Táto mala byť manipulovaná pani L. a ďalšími spriaznenými osobami, ich konanie podľa žalobkyne nieslo znaky vydierania. Tvrdila, že vo výpovedi sú nepravdivé tvrdenia, nezhoduje sa predmet nájmu podľa zmluvy o nájme a podľa výpovede, konkrétne v definícii „časti bytu“. Podľa nej vo výpovedi bola uvedená len časť predmetu nájomnej zmluvy a neboli tam uvedené priestory ako v nájomnej zmluve. Podľa žalobkyne teda nájom zvyšnej časti bytu trvá. Ďalej dôvodila tým, že nebola vyzvaná na vypratanie celého predmetu nájomnej zmluvy. Podľa výpovede mala vypratať len spálňu. Do nájomnej zmluvy uviedla žalobkyňa text: „iba prevzala“. Okrem toho uviedla okolnosti spolubývania ďalších nájomníkov v predmetnom vchode, ktoré s meritom veci nesúviseli. Opisovali len konfliktné spolunažívanie. Namietala snahu žalovanej a pani L., aby žalobkyňa opustila byt. Uviedla, že je v hmotnej núdzi kvôli obmedzeniam súvisiacim s Covid-19 . Pritom poukázala na ust. a (ďalej len „“). Okrem iného tvrdila, že bytový dom je zanedbaný. V žalobe žalobkyňa potvrdila, že výpoveď z nájmu prevzala 24.02.2021. Na žiadosť žalobkyne súd prvej inštancie uznesením priznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov. K žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla skúmať duševný stav žalobkyne. Podľa žalovanej žaloba obsahuje nepravdivé osočujúce tvrdenia. Potvrdila, že je vlastníčkou vyššie uvedeného bytu č. X. a taktiež, že dňa 12.09.2019 so žalobkyňou uzavrela nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, ktorej predmetom bola spálňa bytu. Pripravila ju žalobkyňa, ona s tým súhlasila, chcela si zvýšiť príjem. Po čase sa spolužitie so žalobkyňou stalo neznesiteľné. Žalobkyňa sa správala v byte dominantne, nerešpektovala základné pravidlá spolužitia. Bola agresívna, verbálne ju napádala. Preto ju požiadala, aby z bytu odišla, to však odmietla. Ďalej tvrdila, že žalobkyňa jej už rok neplatí nájomné. Z tohto dôvodu žalobkyni doručila výpoveď z nájomnej zmluvy zo dňa 24.02.2021. Výpovedná doba uplynula 31.05.2021. Žalobkyňa bola vyzvaná, aby byt do 01.06.2021 vypratala. Ku dňu 14.11.2021 (dátum vyjadrenia) dlhuje žalobkyňa na nájomnom 600,- eur. Žalobkyňa v následnej reakcii na vyjadrenie žalovanej navrhla vypočuť na pojednávaní žalovanú, uvádzajúc, že má podozrenia z rozsiahlej trestnej činnosti. Popierala skutočnosti uvedené vo vyjadrení žalovanej. Poukázala na neznesiteľné správanie práve žalovanej (spotreba vody, varenie). Ďalej tvrdila, že v byte žijú so žalovanou harmonicky. Uviedla obavu, že bude musieť vrátiť sociálne dávky.

3. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ust. , , , , , (ďalej len „“), (ďalej len „ “) a vyhodnotením zistených skutočností vo svetle vyššie uvedenej právnej úpravy dospel k záveru, že žalobu ako neprípustnú v zmysle je potrebné zamietnuť. Súd prvej inštancie z listiny označenej ako zmluva o podnájme bytu podpísanej dňa 12.09.2019 prenajímateľom žalovanou a nájomcom žalobkyňou, zistil , že prenajímateľ a nájomník sa dohodli na podnájme bytu E. XXX/XX, G. v rozsahu: spálňa - priestor pre bývanie, spanie, zloženie vecí, prácu nájomníka, príslušenstvo - kuchyňa, kúpeľňa, WC, chodba, schránka, priechod cez obývačku, ako spoločný priestor. V dokumente bolo uvedené, že obe strany budú časti bytu užívať spoločne a s prihliadnutím na to, že v priestoroch, kde sa bude nájomník zdržiavať väčšinu času, je spálňa. Obe strany sa zaviazali dodržiavať právo na súkromie, pokoj, poriadok. Zmluvné strany sa zmluvne dohodli na výške nájomného 50,- euro mesačne, čo zahŕňa aj nájom a energiu. Nájom sa dohodol na dobu neurčitú. K zmluve žalobkyňa pripojila protokol o odovzdaní kľúčov, stav plynomeru, vodomeru a elektromeru. Nebolo sporné, že dňa 24.02.2021 prevzala žalobkyňa od žalovanej výpoveď z nájomnej zmluvy zo dňa 16.02.2021. Podľa tejto nájomnej zmluvy vypovedala žalovaná podľa nájomnú zmluvu zo dňa 12.09.2019, ktorej predmetom bola spálňa s tým, že podľa plynie 3 mesačná výpovedná lehota od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola doručená druhej zmluvnej strane. Výpovedná lehota tak začala plynúť dňom 01.03.2021 a končila dňom 31.05.2021. Súčasne žalovaná vyzvala žalobkyňu, aby vypratala prenajatú miestnosť v byte. Na tejto výpovedi bol záznam žalobkyne: „iba prevzala list“ k čomu žalobkyňa uviedla, že výzvu zo dňa 24.02.2021 prevzala. Na pojednávaní žalobkyňa zotrvala na svojich tvrdeniach, okrem toho uviedla, že nájomné plnila vo forme stravy a iných benefitov, ktoré pre žalovanú zabezpečovala. Toto žalovaná na pojednávaní poprela, uviedla, že mala účet v banke, s ktorým spolu disponovala žalobkyňa, z týchto výpisov nevyplýva plnenie nájomného tak, ako to tvrdí žalobkyňa. Tiež fotky stravy, ktoré predložila žalobkyňa neboli dôkazom o plnení nájomného. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Potvrdila preberanie stravy a iných plnení v písanke a hárku. Nespornými tvrdeniami bolo ustálené, že išlo o písanku a hárok z rokov 2019, 2020. Súd prvej inštancie skúmal, či žaloba je prípustná v zmysle , konkrétne písm. d), podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Určenie neplatnosti výpovede z nájmu v tomto prípade bytu je určenie právnej skutočnosti a zároveň skúmal existenciu právneho vzťahu, uplatnenie práva z ktorého je možné kvalifikovať podľa , podľa ktorého „neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. V danom prípade však z dojednaní strán vyplynulo, že v podstate celý byt budú strany užívať spoločne s prihliadnutím na to, že priestor, kde sa bude nájomník zdržiavať väčšinu času, bola spálňa. Takéto dojednanie podľa názoru súdu prvej inštancie naviac odporovalo zákonu ( i ). Súd prvej inštancie poukázal pri svojej argumentácii na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. , podľa ktorého, ak užíva byt k bývaniu samotná jeho vlastníčka, nejde o byt právne voľný, ohľadom ktorého by bolo možné uzavrieť nájomnú zmluvu. Vlastníčka bytu v tomto prípade užívala byt pre uspokojenie svojej potreby bývania, v dôsledku čoho nemohla byť súčasne jeho prenajímateľkou. Tiež bolo podľa názoru súdu prvej inštancie vylúčené, aby takto došlo k uzavretiu podnájomnej zmluvy, teda k nájmu nájomného práva, pretože prenajímateľka je vlastníčkou bytu. Zákon obsah tzv. užívacieho práva, vyplývajúceho z nájomnej zmluvy nedefinuje. Pod užívaním veci sa rozumie realizácia, resp. využívanie úžitkových vlastností veci bez jej podstatnej zmeny. Podstata užívania teda spočíva v nadobudnutí detencie nad vecou, ktorá náležitosť podľa názoru súdu prvej inštancie v zmluve absentovala, s poukazom na vyššie uvedené užívanie bytu obidvomi stranami. Súd prvej inštancie odkázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. , tiež sp. zn.

955/2007 v zmysle ktorých z povahy vyplynulo, že podstatnou náležitosťou nájomnej zmluvy je aj určenie veci, ktorá má byť predmetom nájmu, a to súhlasnou vôľou oboch účastníkov nájomnej zmluvy v čase jej uzavretia. Súd prvej inštancie uzavrel, že predmet nájmu bol určený nepresne a nejasne, v rozpore s , podľa ktorého predmet nájmu musí byť vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť. Predmetom nájmu nepochybne nebol ani byt ako celok. Nájomný vzťah vzniknutý na základe nájomnej zmluvy by mal predstavovať právny titul k užívaniu cudzej veci a v rozsahu prevedeného užívacieho práva by mal predstavovať záväzkové obmedzenie užívacieho práva vlastníka, pričom z danej zmluvy takéto obmedzenie vlastníka nevyplynulo ani len vo vzťahu k spálni, pretože bolo určené len to, že časti bytu budú strany užívať spoločne s prihliadnutím na to, že priestor, kde sa bude nájomník zdržiavať väčšinu času je spálňa. Teda ani z užívania spálne nebola vlastníčka bytu ako prenajímateľ vylúčená. Súd prvej inštancie poukázal analogicky na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. , podľa ktorého zmluva o nájme bytu, ktorá nájomcovi nezabezpečuje odovzdanie predmetu nájmu v stave spôsobilom na okamžité užívanie, a ktorá neumožňuje ani dostatočne jasné určenie časového okamihu v budúcnosti, keď tento stav nastane, je v dôsledku rozporu s absolútne neplatná. Z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti ako aj z dôvodu rozporu so zákonom zmluvu posúdil za absolútne neplatný právny úkon, ktorý nemohol založiť vznik nájomnej zmluvy. Zákonodarca v súvislosti s mal podľa názoru súdu záujem vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Takáto žaloba je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis. Keďže v danom prípade nešlo u určenie neplatnosti výpovede z nájmu v zmysle , pretože predmetom nájmu nebol byt, súd žalobu o neplatnosť výpovede z nájmu, ako žalobu neprípustnú v zmysle , zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle . V konaní bola úspešná žalovaná v celom rozsahu, preto jej vznikol aj nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalobkyňa, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, zároveň žiadala priznať jej nárok na náhradu trov konania . Ťažiskovo poukazuje na to, že uzatvorila riadnu nájomnú zmluvu o nájme časti bytu podľa na dobu neurčitú, pričom o dôvodoch výpovede pojednáva . Podľa žalobkyne je obvyklá prax, že sa prenajíma aj dva m2 na určitý účel. Uviedla, že tak sa prenajímajú priestory vo vlastnej firme ako časť bytu a pod.. Preto tvrdila, že prenajatý priestor bol riadne špecifikovaný v nájomnej zmluve ako spálňa, ktorú mala užívať a spoločné priestory slúžili na spoločné užívanie. Vlastníčka bytu bola vylúčená z užívania priestoru spálne z podstaty veci. Vytýka pravdivosť tvrdenia súdu v tom, že žalovaná nebola vylúčená z užívania priestoru. Žalobkyňa tvrdila, že nebola z priestoru úplne vylúčená, lebo mala v spálni svoje veci (v skrini, v nočných stolíkoch). Musela tak mať zabezpečený prístup k svojím veciam. Podľa žalobkyne nebolo jasné, prečo by zmluvnými stranami podpísaná nájomná zmluva nezabezpečovala nájomcovi odovzdanie predmetu nájmu v stave spôsobilom na okamžité užívanie. Nebolo ani jasné, prečo podľa súdu prvej inštancie neumožňuje ani dostatočne jasné určovanie časového okamihu v budúcnosti. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že predmet nájmu musí byť vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť, žalobkyňa uviedla, že si prenajala konkrétnu spálňu v konkrétnom byte. Tvrdila, že nájom nebol nepretržitý. Poukazuje na to, že keď sa v byte nezdržiavala, žalovaná vstupovala zakaždým do spálne a hrabala sa jej vo veciach. Najčastejšie vychádzala z izby v prípadoch, keď žalovaná nebola v byte. Tvrdila, že okrem nájmu sa jej od prvého dňa nakopili povinnosti, ktoré by nájomník mať nemal. Vytýka súdu prvej inštancie, že nebol doručený do pojednávania 100 MB dôkaz, i keď ho posielala deň vopred. Namietala nevypočutie žalovanej pani E. ako svedkyne. Poukazuje na zaujatosť súdu, ktorú vidí v tom, že sudkyňa napomáha žalovanej, robila jej advokátku a ich chovanie vyznelo, ako keby boli staré známe v organizovanej zločineckej skupine. Namietala písomné vyhotovenia znenia rozsudku v plnom rozsahu, v ktorom súd uviedol iné dôvody, o ktorých sa na pojednávaní vôbec nezmienil. Na záver uviedla, že z bytu sa odsťahovala 17.09.2022.

5. Žalovaná nevyužila svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore (žalobkyňa), v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa , vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

8. Súd prvej inštancie v záhlaví identifikovaným rozhodnutím zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu danou jej žalovanou ako prenajímateľom zo dňa 24.02.2021, podľa (ďalej len „“) . O trovách konania medzi stranami sporu rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania od žalobkyne v rozsahu 100%.

9. Žalobkyňa posúdiac odvolanie podľa jeho obsahu ťažiskovo namieta nesprávnosť tohto rozhodnutia pre ňou tvrdenú zaujatosť zákonnej sudkyne, uplatňujúc tak dôvod na odvolanie uvedený v ust. (rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd), tiež namieta nesprávnosť skutkových a právnych záverov na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie a tiež nevykonanie navrhovaných dôkazov (dôvody na odvolanie uvedené v ust. , a ).

10. Odvolací súd za aplikácie ust. z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.

11. Procesné podmienky (podmienky konania) predstavujú základné procesné predpoklady na to, aby súd mohol autoritatívne vo veci rozhodnúť. Ich existencia a splnenie je predpokladom poskytnutia súdnej ochrany ohrozeným, alebo poškodeným subjektívnym právam v rozsahu Základných princípov , čo je cieľom civilného konania. Procesný kódex ich definuje ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania. Vadou predpokladanou v ust. trpí konanie v prípade, ak súd vec prejednal a rozhodol, napriek existujúcim nedostatkom týkajúcim sa procesných podmienok.

12. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a existenciu takejto vady odvolateľka ani netvrdila.

13. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal námietkou žalobkyne spochybňujúcou objektivitu súdu (zákonnej sudkyne) prostredníctvom tvrdenia o jej zaujatosti odvodzujúc ju od toho, že sudkyňa mala podľa jej názoru napomáhať žalovanej, robiť jej advokátku a ich chovanie vyznelo, ako keby boli staré známe v organizovanej zločineckej skupine, čo indikuje (i keď to odvolateľka takto priamo neformuluje) k uplatňovaniu odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. .

14. V ustanovení sú uvedené dva na rovnakú úroveň postavené dôvody, ktoré tiež samostatne zakladajú procesnú vadu významnú podľa tohto ustanovenia, ktorými sú: a/rozhodovanie vylúčeným (zaujatým) sudcom, b/ rozhodovanie súdom nesprávne obsadeným.

15. V posudzovanej veci odvolateľka (žalobkyňa) v odvolaní v konkrétnostiach síce netvrdí, že by zákonná sudkyňa (C. E. L.) mala mať určitý konkrétny vzťah k veci, účastníkom konania, alebo k ich zástupcom (§ 49 ods. 1CSP), len prostredníctvom produkovaných tvrdení týkajúcich sa procesného postupu a v princípe tiež spôsobu rozhodnutia vo veci samej podsúva, že ňou vydané rozhodnutie je účelovo vydané na prospech žalovanej, čo indikuje k tvrdeniu o existencii vady v podobe vydania rozhodnutia zaujatým sudcom, čo podlieha preskúmaniu odvolacím súdom z hľadiska jej existencie bez ohľadu na to, či o tejto otázke bolo v priebehu konania rozhodované tiež samostatným rozhodnutím (z podnetu účastníka), o ktorý prípad však v danej veci nejde (odvolateľka v priebehu konania pred súdom prvej inštancie zaujatosť vec prejednávajúcej sudkyne kvalifikovane nenamietala).

16. Podľa , sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

17. Podľa okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, alebo v jeho rozhodovacej činnosti, nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu.

18. Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania veci pre zaujatosť, sa v občianskom súdnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa . Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti(nadŕžania určitej procesnej strane). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť ().

19. Obsahom základného práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je však povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom tohto práva je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodnutia veci a rozhodnúť o tomto návrhu (, , ).

20. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že existenciu zaujatosti sudcu možno vyvodiť len z jeho konkrétneho pomeru k veci, k účastníkom, alebo ich zástupcom, alebo k iným osobám zúčastneným na konaní. Sudca je totiž pri výkone svojej funkcie nezávislý a je povinný zákony a iné všeobecné právne predpisy vykladať podľa svojho najlepšie vedomia a svedomia, rozhodovať nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov, len na základe skutočností a v súlade so zákonom. Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, v ktorom je zákonným sudcom, je teda možné len v mimoriadnych prípadoch, za podmienok upravených citovaným ustanovením (príp. ods. 2) , ktoré predpokladajú existenciu takých závažných skutočností, v dôsledku ktorých aj pri uplatňovaní zásady nezávislosti rozhodovania, by mohli vzniknúť pochybnosti o nezaujatosti sudcu. K takejto situácii môže dôjsť len vtedy, ak je evidentné, že vzťah sudcu k danej veci, ich účastníkom, alebo ich zástupcom, dosahuje takú intenzitu, že i napriek zákonom stanovej povinnosti sudca nebude môcť, alebo nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodnúť. Zákon teda zakladá vylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny pohľad na vylúčenie sudcu; na to, aby bol sudca vylúčený, nemôžu postačovať pochybnosti o možnej zaujatosti. Sudcov pomer k účastníkom, ich zástupcom, alebo osobám zúčastneným na konaní, môže byť založený predovšetkým na príbuzenskom, alebo jemu obdobnom vzťahu, ktorému na roveň môže v konkrétnom prípade stáť vzťah priateľský, či naopak zjavne nepriateľský. Do úvahy prichádza i vzťah ekonomickej závislosti. Uplatnená námietka zaujatosti pre pomer sudcu k veci musí byť v príčinnej súvislosti s predmetom daného konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 20. júla 1999).

21. U veci prejednávajúcej sudkyne súdu prvej inštancie však v konkrétnostiach z tvrdení odvolateľky nevyplýva a odvolací súd tiež z obsahu spisu nezistil žiadnu z okolností, ktorá by ju vo svetle diskvalifikovala z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci z hľadiska pochybnosti o jej nezaujatosti, či už zo subjektívneho, alebo objektívneho hľadiska. Námietka žalobkyne je výlučne subjektívneho charakteru, formulovaná spôsobom, ktorý nie je spôsobilý objektivitu sudkyne spochybniť. Meradlom hodnotenia objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania (jeho ničím konkrétnym nepodložené domnienky). Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ žalobkyňa spochybňuje objektivitu sudkyne spôsobom, ktorý ako sa javí má pôvod v jej nespokojnosti s vydaným rozhodnutím (či procesným postupom, ktorý mu predchádzal), tak okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, alebo v jeho rozhodovacej činnosti, nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu ( ). Významným vo vzťahu k námietke žalobkyne v tomto smere teda jednoznačne je, že správnosť či už procesného postupu sudcu, ako i samotného rozhodnutia, môže byť preskúmaná len na základe opravných prostriedkov, či už riadnych alebo mimoriadnych, pri ich využití účastníkmi konania po rozhodnutí vo veci samej, pokiaľ by samozrejme v konkrétnosti aj voči tomuto postupu ako nesprávnemu s uvedením skutočností od ktorého nesprávnosť tohto postupu odvodzuje aj námietky odvolateľka produkovala, o ktorý prípad však v posudzovanej veci nejde. Odvolateľka tieto skutočnosti uvádza len ako dôvody od ktorých odvodzuje svoj subjektívny názor o zaujatosti zákonnej sudkyne, avšak na nenamieta v konkrétnosti ich nesprávnosť, čím zostávajú len v rovine posudzovania o tvrdenej možnej zaujatosti sudkyne.

22. K spochybneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia nie sú spôsobilé ani odvolacie námietky žalobkyne uvedené v ust. a (nesprávne skutkové a právne závery). Odvolací súd ich vyhodnotil ako neopodstatnené, bez opory v existujúcom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Odvolací súd záver súdu prvej inštancie o neprípustnosti žalobkyňou zvolenej určovacej žaloby ( ) a to pre neexistenciu právneho vzťahu, ktorý by bolo možné vypovedať podľa , považuje za správny, čo nemohlo viesť k inému ako v neprospech žalobkyne vyznievajúcemu rozhodnutiu. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. . Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na tieto poukazuje, aby nadbytočne neopakoval pre strany známe fakty posudzovanej veci spolu so správnou citáciou aplikovaných právnych predpisov, ktoré vytvárajú dostatočný podklad pre uskutočnenie vecného prieskumu v odvolacom konaní a následné vydanie potvrdzujúceho rozhodnutia (, ).

23. Ako už bolo uvedené v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia, žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy danou jej žalovanou ako prenajímateľkou zo dňa 24.02.2021, z dôvodu uvedeného v ust. , ťažiskovo namietajúc absenciu prejavu slobodnej vôle žalovanej k takémuto úkonu, ktorá mala byť podľa jej tvrdenia zmanipulovaná pani L. a ďalšími spriaznenými osobami (spoločné konanie malo niesť znaky vydierania). Tiež dôvodila, že výpoveď sa má vzťahovať len na časť predmetu nájomnej zmluvy, keďže nie sú tam uvedené všetky priestory uvedené v obsahu nájomnej zmluvy, majúc za to, že nájom zvyšnej časti bytu trvá.

24. Súd prvej inštancie ako vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia, žalobu žalobkyne ako procesne neprípustnú z hľadiska ust. zamietol, keď dospel k záveru, že medzi stranami neexistoval právny vzťah, v ktorom by mohlo mať pôvod právo žalobkyne postupovať podľa (právo uplatniť na súde neplatnosť výpovede z nájmu bytu).

25. Odvolateľ (žalobkyňa) ťažiskovo v princípe namieta správnosť záveru súdu prvej inštancie v tom, že vyššie identifikovanou nájomnou zmluvou nedošlo medzi stranami k vzniku nájmu časti bytu podľa , keď podľa žalobkyne je obvyklá prax, že sa prenajímajú aj dva m2 na určitý účel, tak sa prenajímajú priestory vo vlastnej firme ako časť bytu a pod., tvrdila, že prenajatý priestor bol riadne špecifikovaný v nájomnej zmluve ako spálňa, ktorú mala užívať a spoločné priestory slúžili na spoločné užívanie.

26. Podľa nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

27. Podľa , ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľnosti v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.

28. Podľa neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

29. Keďže žalobkyňa na ochranu svojich práv (neplatnosť výpovede z nájmu bytu podľa ) zvolila určovaciu žalobu a to pre výpoveď jej danú žalovanou podľa , rozhodujúcou v danej veci bolo vysporiadanie sa s otázkou procesnej prípustnosti zvolenej žaloby vo svetle .

30. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

31. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami ( : Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája).

31. Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti.

32. Zároveň určenie existencie právnej skutočnosti je riešením čiastkovej otázky, ktorá sa posudzuje len ako predbežná otázka. Preto aj rozhodnutie, ktorým súd deklaruje, že určitá právna skutočnosť nastala alebo nenastala, nevedie k vyriešeniu sporu, ale môže medzi tými istými stranami vyvolať ďalší spor o to, aký právny význam má okolnosť, že tu je platná alebo neplatná zmluva, teda či z existencie alebo neexistencie právnej skutočnosti vyplýva, že je niekto povinný na určité plnenie, či tu vznikol či nevznikol nájomný vzťah a tento trvá atď. Riešenie týchto otázok je samozrejme závislé od zhodnotenia existencie určitej právnej skutočnosti, rozhodnutie o existencii určitej právnej skutočnosti však spravidla nepredstavuje konečné vyriešenie sporu.

33. Z opísaných dôvodov, ktoré rezonovali v súdnej praxi už za účinnosti predchádzajúceho procesného kódexu (účinného do 31.06.2016), aktuálna právna úprava ( ) pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva).

34. Keďže vypovedať možno len existujúci právny vzťah, predpokladom záveru o tom, že výpoveď, neplatnosti ktorej sa žalobkyňa v spore domáha má pôvod v je, že táto bola daná v existujúcom právnom vzťahu nájmu bytu (vypovedať možno len existujúci nájomný vzťah), čo samozrejme podmieňuje aj záver o procesnej prípustnosti žaloby z hľadiska ust. . Súd prvej inštancie sa teda správne primárne zaoberal tým, či vôbec v čase dania výpovede existoval vypovedávaný právny vzťah (nájomný) a s jeho záverom, že takýto platný nájomný vzťah, predmetom ktorého by bol nájom bytu medzi stranami v čase výpovede neexistoval, z dôvodov podrobne uvedených v bode 9/ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd stotožňuje a na tieto v podrobnostiach poukazuje, aby ich nadbytočne neopakoval. Preto správne súd prvej inštancie žalobu ako procesne neprípustnú zamietol, keďže podaná určovacia žaloba tak nespĺňa zákonné predpoklady pre záver, že možnosť jej podania vyplýva z osobitného predpisu.

35. V prípade, že súd zamieta žalobu o určenie právnej skutočnosti pre jej procesnú neprípustnosť, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmaval po stránke vecnej. Preto odvolací súd ostatné – vecné námietky žalobkyne týkajúce sa okolností za ktorých bola daná výpoveď, vrátane polemiky o vade vôle žalovanej v súvislosti s týmto úkonom nepreskúmaval. Nakoniec z pohľadu praktického života za zmienku stojí, že žalobkyňa ako uvádza v odvolaní, v byte už ani nebýva, z tohto sa odsťahovala.

36. V konečnom dôsledku žalobkyňa namieta nevykonanie ňou navrhnutých dôkazov (dôvod na odvolanie uvedený v ust. ), ktorý je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. O takýto prípad však v okolnostiach danej veci nešlo a to práve z dôvodu, pre ktorý bola žaloba zamietnutá, ktorý znemožňoval súdu preskúmavať žalobu vecne a preto vykonávanie dôkazov na vecnú stránku nároku do úvahy neprichádzalo.

37. Žalobkyňou uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené.

38. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

39. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

40. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

41. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že žalovanej napriek jej plnému úspechu v odvolacom konaní náhradu trov konania nepriznal, keďže tejto vznik trov z obsahu spisu nevyplýva.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).