Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Co-9-2013.pdf
PDF · 83.14 KB
Case nature
Subarea
9Co/9/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľov: 1. H.. S. S., bytom A., F. X. XX, 2. W. S., bytom A., F. X. XX, obaja zastúpení JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, advokátom so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 2, proti odporcovi: Debt Collector, s. r. o. so sídlom Nitra, Mostná 72, IČO: 36 748 919, zastúpený JUDr. Petrou Lukáčovou, advokátkou so sídlom Nitra, Mostná 72, o určenie, že záložné právo k nehnuteľnostiam nevzniklo, alternatívne, že zaniklo, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 9. októbra 2012, č. k. 9C/133/2011-277, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh odporcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP a podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, pretože po preskúmaní dôvodov, pre ktoré odporca žiadal konanie prerušiť, dospel k záveru, že konanie nie je potrebné prerušiť z dôvodu, že rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je súd v tomto konaní oprávnený riešiť. Mal za to, že návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade smeruje k určeniu, že záložné právo k nehnuteľnostiam nevzniklo, resp. zaniklo, teda návrhom je napadnutá samotná platnosť záložnej zmluvy, ktorá podľa navrhovateľov trpí podstatnými vadami, nebola vkladuschopnou listinou a ťarcha bola vykonaná v rozpore so zákonom. Z uvedeného ustálil, že predmetom tohto konania je určenie vzniku a platnosti záložnej zmluvy, a nie určenie platnosti dobrovoľnej dražby, ktorá bola až následným krokom, a teda určenie platnosti a neplatnosti dobrovoľnej dražby nie je otázkou, od ktorej by záviselo rozhodnutie a ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Okrem toho sa nestotožnil ani s návrhom odporcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Poukázal pritom na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn. 19C/155/2011 je predmetom sporu určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, kde k tomu, aby mohlo prísť k platnej dobrovoľnej dražbe, museli byť splnené zákonné podmienky a predpoklady na výkon dražby. Jednou z nich podľa súdu bolo aj to, že musela existovať platná záložná zmluva, ktorá zakladala záložné právo. Ak by sa ukázalo, že záložná zmluva nebola platná alebo zanikla ešte pred vykonaním záložného práva predajom na dobrovoľnej dražbe, musela by aj dobrovoľná dražba byť neplatná. Keďže vznik a platnosť záložného práva predchádzali dobrovoľnej dražbe, výsledok konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže ovplyvniť výsledok v konaní o určenie, či záložné právo k nehnuteľnosti nevzniklo, resp. zaniklo. Navyše zdôraznil, že ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP je fakultatívnym ustanovením, čo znamená, že pripúšťa, aby súd podľa svojho uváženia rozhodol, či považuje iné prebiehajúce konanie za dôvod na prerušenie konania. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa nepovažoval konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby za dostatočný dôvod na prerušenie konania, nevyužil ani možnosť na prerušenie konania a návrh na prerušenie konania zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, poukazujúc v ňom na skutkový stav, na základe ktorého konštatoval, že v zmysle ustanovenia § 151md ods. 1 písm. i) Občianskeho zákonníka záložné právo zaniklo de iure z dôvodu jeho vykonania odporcom ako záložným veriteľom. V
zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo 111/2008 zo dňa 30. júna 2009 považoval za preukázané, že záložné právo zaniklo zo zákona dňa 19. 07. 2011 a podľa judikátov Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo 32/98 a 2Cdo 131/06 môže byť existencia práva alebo povinnosti, resp. právneho vzťahu určená len ku dňu vyhlásenia rozsudku, a nie za dobu minulú, resp. budúcu. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 5Co/172/2012 zo dňa 31. 07. 2012, ktorým zrušil uznesenie Okresného súdu Nitra, sp. zn. 19C/155/2011 zo dňa 26. 04. 2012. S poukazom na § 109 ods. 1 písm. b) OSP uviedol, že keďže Okresný súd Nitra nie je oprávnený posúdiť otázku platnosti alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, na základe ktorej došlo k zániku záložného práva, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu, je dôvodné, aby bolo konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 9C/133/2011 o určenie, že záložné právo zaniklo, alternatívne nevzniklo, prerušené, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19C/155/2011 o vylovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov, ako i na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 186/2010 zo dňa 16. 12. 2010. Bolo podľa neho taktiež v rozpore so zásadou hospodárnosti, aby Okresný súd Nitra viedol konanie pod sp. zn. 9C/133/2011 o určenie, že záložné právo zaniklo, alternatívne nevzniklo a samotným výsledkom tohto konania sa určite nevyrieši s konečnou platnosťou tá skutočnosť, či je v súčasnej dobe právoplatným vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXX k. ú. I. vydražiteľka v zmysle vykonanej dobrovoľnej dražby, alebo pôvodní vlastníci ako záložní dlžníci. Zdôraznil pritom, že táto otázka sa určite vyrieši v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19C/155/2011 o vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, kde má prvostupňový súd povinnosť preskúmať, okrem iných podmienok vykonania dobrovoľnej dražby, platnosť záložnej zmluvy, ako i tú skutočnosť, či záložné právo, do dňa jeho zániku z dôvodu vykonania dobrovoľnej dražby, existovalo a bolo platne zriadené na LV č. XXX, k. ú. I.. V zmysle uvedených skutočností žiadal o vyhovenie návrhu na prerušenie konania a o zmenu napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa tak, že konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 9C/133/2011 preruší a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19C/155/2011.
K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrili navrhovatelia a uviedli, že nesúhlasia s tvrdením odporcu, že posúdenie platnosti dobrovoľnej dražby je otázkou zásadného významu pre konanie sp. zn. 9C/133/2011. Poukazujúc na predmet konania mali za to, že v tomto konaní bude priestor na vykonanie dokazovania ohľadom platného vzniku a trvania záložného práva, príp. jeho existencie a následného zániku, teda bude vyriešená podstatná časť skutkovo významných skutočností aj pre konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Dodali, že konanie o určenie, že záložné právo vzniklo, alternatívne, že zaniklo, má, resp. môže mať význam pre konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, a nie naopak, ako to tvrdí odporca. Zastali názor, že odporca žiadnym spôsobom neuviedol, aká otázka, ktorá má zásadný význam v konaní sp. zn. 9C/133/2011, sa bude riešiť v konaní sp. zn. 9C/155/2011. Poukázali pritom na to, že vyslovením neplatnosti dobrovoľnej dražby v konaní sp. zn. 19C/155/2011 sa meritórne rozhodne o platnosti, či neplatnosti dobrovoľnej dražby, a nie aj o existencii, či neexistencii záložného práva a práve táto otázka má pre navrhovateľov nesmierny význam. Snaha odporcu o akési uprednostnenie konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby pred konaním o určenie, že záložné právo nevzniklo, alternatívne, že zaniklo, nemala podľa nich oporu v zákone a to vzhľadom k tomu, že toto konanie sa vykonáva v rámci ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a je akýmsi samostatným druhom konania s vlastnými pravidlami, pri ktorom sú zákonom presne vymedzené lehoty, a najmä dôvody podania žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom dôvodom na podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách nie je samo o sebe neexistencia, resp. zánik záložného práva. Keďže v tomto konaní sa rieši hlavne to, či bola dražba vykonaná v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách, nebolo podľa nich možné, aby takéto konanie prebehlo skôr ako konanie, v ktorom sa určí meritórne, či záložné právo vzniklo, resp. či zaniklo. Naviac, odvolanie odporcu považovali za špekulatívne a podané v snahe urýchliť a uprednostniť rozhodovanie súdu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby pred inými konaniami, pravdepodobne v snahe vyhnúť sa rozsiahlemu dokazovaniu, najmä ohľadom pravosti dokumentov v týchto iných konaniach. Ohľadom otázky naliehavého právneho záujmu a vysporiadania sa s tým, či ide o určenie práva do minulosti alebo nie, uviedli, že otvorenie týchto otázok nie je možné v rámci konania a rozhodovania o procesnej otázke, akou je návrh účastníka konania na prerušenie konania a samé o sebe nemôžu byť ani dôvodom pre rozhodnutie súdu o prerušení konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) OSP. S poukazom na uvedené zastali názor, že nie je v tomto konaní daný dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP, nakoľko rozhodnutie súdu o tom, či záložné právo vzniklo, alternatívne, že zaniklo, nezávisí od žiadnej otázky, ktorú by nebol súd oprávnený v tomto konaní riešiť. Rovnako nevideli dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, nakoľko v konaní sp. zn. 19C 155/2011 sa nerieši otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie o platnom vzniku, resp. zániku záložného práva, a preto navrhli napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdiť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) a po prejedaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecný záväzný právny predpis, ktorý sa týka vecí, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh odporcu na prerušenie konania z dôvodov v napadnutom uznesení uvedených, je vecne správne a zákonu zodpovedajúce. Odvolací súd sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje a len dodáva, že v § 109 ods. 1 písm. b) OSP je upravená povinnosť prerušenia konania z dôvodu, že rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený vyriešiť sám. Ustanovenie § 135 OSP ukladá súdu povinnosť rešpektovať určité skutočnosti ako prejudiciálne, predbežné, bez možnosti alternatívneho posúdenia predmetnej otázky zo strany procesného súdu. Inak povedané, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd, rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal a rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania. Iné otázky, o ktorých má rozhodnúť iný orgán, môže súd posúdiť sám, za predpokladu, že o nich nebolo vydané rozhodnutie príslušným orgánom. Keďže odporca žiadal prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP z dôvodu závislosti rozhodnutia od otázky, ktorú môže súd prvého stupňa aj sám posúdiť, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne neprerušil konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP, ako aj správne neprerušil konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP.
Ohľadom neprerušenia konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP odvolací súd na zdôraznenie správnosti dodáva, že podľa tohto ustanovenia súd môže konanie prerušiť aj v prípade, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši predbežná otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Toto ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.