Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/213/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ RNDr. Ľ. T.,

bývajúceho v N, 2/ B. T., bývajúcej v N., zastúpených JUDr. Ľubomírom Schweighoferom,

advokátom v Bratislave, Šafárikovo námestie 2, proti ţalovanému Debt Collector, s.r.o., so

sídlom v Nitre, Mostná 72, IČO: 36 748 919, zastúpenému JUDr. Petrou Lukáčovou,

advokátkou advokátskej kancelárie JUDr. Lukáčová & partners, s.r.o, so sídlom v Nitre,

Mostná 72, o určenie, že záložné právo k nehnuteľnostiam nevzniklo, alternatívne, že

zaniklo, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Nitra

pod sp.zn. , o dovolaní ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31.

januára 2013,sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra uznesením z 9. októbra 2012, č.k. -277 zamietol návrh

ţalovaného na prerušenie konania podľa a podľa

písm. c) Konštatoval, ţe ţalobcovia 1/ a 2/ sa domáhajú určenia, ţe záloţné právo

k nehnuteľnostiam nevzniklo, resp. zaniklo, teda návrhom je napadnutá samotná platnosť

záloţnej zmluvy a nie určenie platnosti dobrovoľnej draţby, ktorá bola aţ následným

krokom, teda určenie platnosti a neplatnosti dobrovoľnej draţby nie je otázkou, od ktorej by

záviselo rozhodnutie a ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Poukázal na to, ţe

v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, sp.zn. je predmetom sporu

určenie neplatnosti dobrovoľnej draţby, kde k tomu, aby mohlo prísť k platnej dobrovoľnej

draţbe, museli byť splnené zákonné podmienky a predpoklady na výkon draţby. Jednou

z nich bolo aj to, ţe musela existovať platná záloţná zmluva, ktorá zakladala záloţné právo.

Ak by sa ukázalo, ţe záloţná zmluva nebola platná alebo zanikla ešte pred vykonaním

záloţného práva predajom na dobrovoľnej draţbe, musela by aj dobrovoľná draţba byť

neplatná. Mal za to, ţe nakoľko vznik a platnosť záloţného práva predchádzali dobrovoľnej

draţbe, výsledok konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej draţby nemôţe ovplyvniť

výsledok v konaní o určenie, či záloţné právo k nehnuteľnosti nevzniklo, resp. zaniklo.

Zdôraznil, ţe ustanovenie je fakultatívnym ustanovením, čo

znamená, ţe pripúšťa, aby súd podľa svojho uváţenia rozhodol, či povaţuje iné prebiehajúce

konanie za dôvod na prerušenie konania. Vzhľadom k tomu, ţe nepovaţoval konanie

o určenie neplatnosti dobrovoľnej draţby za dostatočný dôvod na prerušenie konania,

nevyuţil ani moţnosť na prerušenie konania a návrh na prerušenie konania zamietol.

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Nitre uznesením z 31. januára 2013, sp.zn.

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Dospel k záveru, ţe napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh ţalovaného na prerušenie konania z dôvodov

v napadnutom uznesení uvedených, je vecne správne a zákonu zodpovedajúce. V celom

rozsahu sa stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a dodal, ţe v § 109 ods. 1 písm.

b) je upravená povinnosť prerušenia konania z dôvodu, ţe rozhodnutie závisí

od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený vyriešiť sám. Dospel k záveru, ţe

v uvedenom prípade ţalovaný ţiadal prerušiť konania z dôvodu závislosti rozhodnutia

od otázky, ktorú môţe súd prvého stupňa posúdiť aj sám, a preto súd prvého stupňa správne

neprerušil konania podľa Na zdôraznenie správnosti dodal, ţe

v zmysle súd môţe konanie prerušiť aj v prípade, ak prebieha

konanie, v ktorom sa rieši predbeţná otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu,

alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií,

v ktorých súd môţe konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe

vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná moţnosť tohto súdu, nie však jeho

povinnosť. Súd má najskôr zváţiť moţnosť iných vhodných opatrení, pričom rozhodujúcim

hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje

vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa

potvrdil.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol ţalovaný dovolaním. Podľa jeho názoru

došlo procesným postupom odvolacieho súdu k porušeniu základných zásad spravodlivého

procesu, a to práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, teda k vade konania podľa

Namietal, ţe odvolací súd sa nedostatočne vysporiadal

s najpodstatnejším tvrdením ţalovaného rozhodujúcim pre rozhodnutie, ktorými boli účinky

vykonanej dobrovoľnej draţby a prechodu vlastníctva v zmysle udelenia príklepu. Dovolanie

odôvodnil aj tým, ţe odvolací súd nesprávne právne posúdil skutkový stav ako aj právny stav

v čase svojho rozhodnutia v zmysle V dovolaní poukazoval

na skutkový a právny stav tak, ako to uţ uvádzal v konaní pred súdmi niţšieho stupňa.

Navrhol, aby dovolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa ako aj uznesenie odvolacieho

súdu a vrátil im vec na ďalšie konanie, prípadne aby zrušil uznesenie odvolacieho súdu, resp.

aby zmenil uznesenie odvolacieho súdu, tak, ţe návrhu na prerušenie vyhovie.

Ţalobcovia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedli, ţe súhlasia s právnym

názorom súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, povaţujú ho za správny a vydaný

na základe správneho právneho posúdenia predmetnej procesnej otázky. Navrhli, aby

dovolací súd dovolanie ţalovaného odmietol s priznal ţalobcom trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, (len) pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Keďţe napadnutým je také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky

uznesení uvedených v a , nemoţno prípustnosť proti nemu smerujúceho

dovolania vyvodiť z týchto ustanovení.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z veta druhá

a tieţ so zreteľom na námietku dovolateľa sa dovolací súd zaoberal aj tým, či v konaní

nedošlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (aj

uzneseniu), pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska posúdenia existencie

niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významné tvrdenie účastníka o tom, ţe v konaní došlo

k vade v zmysle , ale len zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté takouto

vadou.

Ţalovaný netvrdil, ţe by konanie v danej veci bolo postihnuté vadou konania

uvedenou v ustanovení aţ e/ a ; existencia takej vady v dovolacom

konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno

vyvodiť.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe nie je opodstatnená námietka

ţalovaného týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového

a odvolacieho súdu, v dôsledku čoho malo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý

proces.

Podľa kaţdý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie

v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (). Právo

na spravodlivý proces je naplnené tým, ţe všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade

a pouţití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, ţe ich skutkové a právne závery nie sú

svojvoľné, neudrţateľné alebo ţe boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by

poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces

neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda

aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami a právnymi názormi ().

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu ale nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania

tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je

podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne

nestotoţní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia.

Môţe síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však

nemôţe byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle, ţe

ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd

prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôţe sa

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane

mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen , ale aj

čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie citovaných

zákonných ustanovení.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový

stav a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil svoje

právne závery. Prijatý záver o nesplnení podmienok pre prerušenie konania v zmysle § 109

ods. 1 písm. b) a c) zrozumiteľne a v značnom rozsahu vysvetlil.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia v súlade s ustanovením

skonštatoval správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa a na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu doplnil ďalšie dôvody, pre ktoré

toto rozhodnutie potvrdil. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď

na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany ţalovaného, keď v dostatočnom

rozsahu zodpovedalo, prečo nebolo potrebné prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm.

b) a c) Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp.

ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov

neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a , a ţe

odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok s poukazom

na ustanovenia spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (

). Za porušenie základného práva zaručeného v Slovenskej

republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje

rozhodnutie podľa predstáv ţalovaného.

Ţalovaný ďalej namieta aj skutočnosť, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalovaného boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalovaným vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného

v súlade s v spojení s , ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci

samej ( a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. septembra 2013

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová