Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/210/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľa: Obvodné stavebné bytové družstvo Žilina, so sídlom Tulská 33, 010 08 Žilina, IČO: 00 176 265, proti odporcom: 1/ G. V., nar. XX.X.XXXX, bytom U. E. XX/XX, XXX XX Q. - R., 2/ E. V., nar. X.XX.XXXX, bytom U. E. XX/XX, XXX XX Q. - R., v konaní o zaplatenie sumy 1.007,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -52 zo dňa 3.4.2012, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -52 zo dňa 3.4.2012 vo výroku, ktorým súd vo zvyšku návrh zamietol a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti z o s t á v a rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -52 zo dňa 3.4.2012 n e d o t k n u t ý .

Odporcom v rade 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti o zaplatenie sumy 700,00 eur zastavil (veta prvá výroku rozsudku), vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol (veta druhá výroku rozsudku) a zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (veta tretia výroku rozsudku).

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 4.10.2011 domáhal voči odporcom spoločne a nerozdielne zaplatenia 1.007,47 eur spolu s 8% úrokom z omeškania ročne od 1.2.2011 do 31.8.2011 vo výške 14,89 eur a úroku z omeškania vo výške 8% ročne z dlžnej istiny 1.007,74 eur od 1.9.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania vo výške 60,00 eur. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľovi ako správcovi bytov v obytnom dome U. E. XX/XX, R. prislúcha v zmysle v znení neskorších predpisov a Zmluvy o výkone správy aj povinnosť účtovať a vymáhať preddavky na prevádzku a správu domu včítane služieb poskytovaných vlastníkom bytom, ktoré sú určené mesačnými preddavkami vrátane nedoplatkov vzišlých z ročného vyúčtovania. Odporcovia dlhujú na mesačných platbách 286,16 eur a na nedoplatkoch z vyúčtovania 721,31 eur. V dôsledku omeškania odporcov im vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania od 1.2.2011 do 31.8.2011 vo výške 8% ročne, spolu 6,19 eur a z nezaplatených mesačných úhrad 286,16 eur od 1.9.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8% ročne od splatnosti ročného vyúčtovania zo sumy 721,31 eur od 7.7.2011 do 31.8.2011, spolu 8,70 eur a ďalší úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 721,31 eur od 1.9.2011 do zaplatenia. Pri špecifikácii úroku z omeškania odkázal navrhovateľ na priloženú špecifikáciu. Vo veci vydal okresný súd dňa 11.10.2011 platobný rozkaz č.k. -9, ktorým v plnom rozsahu vyhovel návrhu. Z dôvodu nedoručenia platobného rozkazu

do vlastných rúk odporcu v rade 1/ a nesplnenie podmienok pre jeho vydanie 173 ods. 1 súd podľa ust. platobný rozkaz uznesením č.k. -13 zo dňa 21.11.2011 zrušil a vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavili odporcovia v 1/ a 2/ rade, ktorí mali doručenie predvolania vykázané náhradným spôsobom, neúčasť neospravedlnili, súd nezistil dôvod pre odročenie pojednávania a preto vec prejednal v ich neprítomnosti. Navrhovateľ na pojednávaní zobral návrh v časti o zaplatenie istiny 700,00 eur späť v tejto časti navrhol konanie zataviť. Poukázal na to, že odporkyňa v rade 1/ dňa 7.12.2011 uhradila do pokladne navrhovateľa 500,00 eur na nedoplatok v roku 2010 a dňa 21.12.2011 uhradila 200,00 eur ako nedoplatok za rok 2010. Vo zvyšku navrhovateľ zotrval na pôvodných vyjadreniach, ktoré doplnil listinnými dôkazmi a vyúčtovaniami. Žiadal zaplatiť aj úrok z omeškania, a to od 1.2.2011 do 31.8.2011 vo výške 14,89 eur od 1.9.2011 do 20.12.2011 vo výške 22,98 eur, pričom spolu úrok z omeškania od 1.2.2011 do 20.12.2011 predstavuje vyčíslenú čiastku 37,87 eur. Zároveň žiadal, aby bol odporca zaviazaný na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 307,47 eur vo výške 8 % ročne od 21.12.2011 do zaplatenia. Navrhovateľ tiež uviedol, že nie je možné predložiť vyúčtovanie za rok 2011, nakoľko v zmysle ust. a ods. 2 ako aj zmluvy o výkone správy čl. II bod. 4 správca je povinný predložiť vyúčtovanie najneskôr do 31.5. nasledujúceho roku, teda vyúčtovanie doposiaľ nebolo urobené. Poukázal na skutočnosť, že zálohové úhrady si uplatňuje v zmysle v zmysle ust. s poukazom na ust. kde je uvedené, ako sú povinní vlastníci bytu sa podieľať na úhradách, pričom zhodné povinnosti boli dohodnuté aj v zmluve o výkone správy v čl. III. v právach a povinnostiach vlastníka bytu pri správe domu.

Okresný súd poukázal na ust. a prvej vety o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, pričom uviedol, že súd zo Zmluvy o výkone správy zo dňa 1.8.2008 zistil, že odporcovia v rade 1/ a 2/ rade ako vlastníci bytov v dome na Ul. Na E. XX, súp. č. XXX v R. uzavreli podľa zmluvu o výkone správy na základe ktorej navrhovateľ sa zaviazal vykonávať správu, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, dodávku studenej vody, odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu, dodávku elektrickej energie do spoločných častí a zariadení domu, zúčtovania a vyplácanie odmeny zástupcu vlastníkov domu a domovníkovi a spravovať fond opráv a údržby domu. Pri zabezpečovaní prevádzky bytov správca vypočíta výšku preddavku pripadajúcu na byt, pričom vychádza zo skutočných nákladov, zmien predpisov a očakávaného vývoja cien. Ročne do 31.5. v roku vykoná ročné zúčtovanie, pričom vlastník je povinný do 30 dní uhradiť zistené nedoplatky od doručenia zúčtovania, v rovnakej dobe sa správca zaviazal vrátiť zistené preplatky. Podľa čl. 3 ods. 2 sú vlastníci bytov povinný poukazovať preddavky mesačne vopred tak, aby platba bola pripísaná na účet správcu najneskôr posledný deň predchádzajúceho mesiaca. Podľa špecifikácie žalovanej pohľadávky priloženej k návrhu odporcovia neuhradili za rok 2011 preddavky za mesiac január vo výške 72,93 eur, apríl vo výške 69,19 eur, august vo výške 69,19 eur, september vo výške 74,85 eur, spolu 286,16 eur. Zároveň odporcovia neuhradili skutočné náklady z vyúčtovania za rok 2009 vo výške 79,19 eur a náklady z vyúčtovania za rok 2010 vo výške 642,12 eur, spolu 721,31 eur. Navrhovateľ vyčíslil úrok z omeškania zo zálohových úhrad od 1.2.2011 do 31.8.2011 vo výške 6,19 eur a z ročného vyúčtovania za rok 2010 od 7.7.2011 do 31.8.2011 vo výške 8,70 eur. Týmto rozsahom v spojení s návrhom je daný predmet konania a sú vymedzené nároky navrhovateľa uplatnené v tomto súdnom konaní. Podľa príjmového pokladničného dokladu vystaveného navrhovateľom č. PP1111375 dňa 7.12.2011 uhradila odporkyňa v rade 1/ sumu 500,00 eur a 0,20 eur spracovateľský poplatok za hotovostnú platbu do pokladne a podľa príjmového pokladničného dokladu vystaveného navrhovateľom č. PP1111880 dňa 21.12.2011 uhradila odporkyňa v rade 1/ sumu 200,00 eur a 0,20 eur spracovateľský poplatok za hotovostnú platbu do pokladne. Iné úhrady okresný súd preukázané ani tvrdené nemal. V konaní navrhovateľ uplatnil viacero nárokov a to úhradu nedoplatkov z vyúčtovania ako aj nárok na zaplatenie neuhradených preddavkov za správu.

Súd I. stupňa z predloženého vyúčtovania za rok 2009 zistil, že rozdiel v predpísaných zálohách a skutočne zistených nákladoch bol vyšší o 79,19 eur. Podľa údajov v sumárnej analýze platieb odporcom predpísané preddavky boli vo výške 851,11 eur, prijaté platby na preddavky boli za rok 2009 evidované vo výške 475,50 eur. Súd pritom nezistil reklamáciu správnosti vyúčtovania, táto nebola ani namietaná, a tiež nezistil dôvody pre spochybnenie výpočtu a preto z predloženého vyúčtovania, ktoré bolo odporcom v rade 1/ a 2/ doručené dňa 26.5.2010 vychádzal. Nakoľko navrhovateľ z vyúčtovania za rok 2009 uplatnil nárok vo výške 79,19 eur, okresný súd mal dôvodnosť nároku v tomto rozsahu v čase podania žaloby za preukázanú. Obdobne súd z predloženého vyúčtovania za rok 2010 okresný súd zistil, že rozdiel v predpísaných zálohách a skutočne zistených nákladoch bol

vyšší o 139,15 eur. Podľa údajov v sumárnej analýze platieb odporcom predpísané preddavky boli vo výške 937,18 eur, prijaté platby na preddavky v roku 2010 boli evidované vo výške 1.028,81 eur. Rovnako súd nezistil reklamáciu správnosti vyúčtovania, táto nebola ani namietaná, nezistil dôvody pre spochybnenie výpočtu a preto z predloženého vyúčtovania, ktoré bolo odporcom v rade 1/ a 2/ doručené dňa 7.6.2011 vychádzal. Navrhovateľ v sumárnej analýze platieb však viedol aj zostatok účtu odporcov, pričom pri uplatňovaní nárokov vychádzal zo stavu na účte. K mesiacu január 2009 evidoval debetný zostatok na účte vo výške - 341,61 eur, ktorý podľa názoru okresného súdu nemôže tvoriť nárok z vyúčtovania v roku 2009, pretože sa jedná o predchádzajúce dlhy odporcov, ktoré navrhovateľ prenášal do ďalšieho obdobia. K decembru 2009 evidoval debetný zostatok vo výške 746,72 eur, k januáru 2010 evidoval debetný zostatok 817,22 eur, k decembru 2010 evidoval debetný zostatok vo výške 655,09 eur a k januáru 2011 evidoval debetný zostatok vo výške - 724,28 eur. Prenos zostatkov, hoci môže byť správny z účtovného hľadiska neznamená, že sa jedná o nároky za dané obdobie, konkrétne nedoplatky z vyúčtovaní za rok 2009 a 2010. Povinnosťou navrhovateľa je účtovať platby a zaradiť ich podľa toho, na aký účel ich vlastník bytu poukázal, teda rozlíšiť, či platbami sú hradené splatné záväzky za predchádzajúce obdobia z vyúčtovaní, či sú nimi hradené zistené nedoplatky a pod.. Ak totiž súd vychádza z návrhu, v ktorom je navrhovateľ povinný opísať rozhodné skutočnosti pre uplatnenie nároku, nárok na nedoplatok za rok musí tvoriť rozdiel medzi skutočnými nákladmi zistenými vo vyúčtovaní za daný rok po odpočítaní zaplatených preddavkov na daný rok. Správca podľa je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Preto ak chce správca pri vyúčtovaní zohľadniť celkové dlhy vlastníka bytu pri vzniknutom preddavku, môže započítať splatné záväzky voči pohľadávke z preddavku, avšak nemôže bez relevantného právneho úkonu zohľadňovať „stav konta“, teda len zistený celkový aktuálny stav záväzkov. Podľa predložených sumárnych analýz, by záväzok z vyúčtovania v roku 2009 bol vo výške 925,19 eur (skutočné náklady) - 475,50 eur (úhrady v roku 2009) = 449,69 avšak pri vyúčtovaní v roku 2010 vznikol odporcom preplatok vo výške 34,10 eur, t.j. rozdiel medzi zistenými nákladmi 994,71 eur a platbami prijatými v roku 2010 vo výške 1.028,81 eur. Ak jednotlivé platby v danom roku boli odporcami poukazované na úhradu predchádzajúcich splatných dlhov, je povinnosťou správcu ich zaúčtovať voči danému dlhu podľa účelu plnenia na úhradu ktorého bol použitý, inak na najskôr splatný záväzok. Potrebné si je uvedomiť, že len evidovaním dlhu na účte bez jeho reálnej špecifikácie sa obchádza ustanovenie , podľa ktorého pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak ako aj skutočnosť, že nemožno jednostranným úkonom započítať premlčané pohľadávky. Preto ak dlžník plnil platbou povinnosť uhrádzať preddavky, môže byť takáto platba započítaná na úhradu nedoplatkov z vyúčtovania, ak platbou hradil nedoplatok za vyúčtovanie v rozhodnom období, nemôže správca pohľadávku započítať voči iným nárokom a pod.. Prvostupňový súd mal za to, že pri uplatňovaní nárokov má navrhovateľ povinnosť presne špecifikovať jednotlivé uplatnené nároky a nemožno sa domáhať len úhrady zostatku podľa sumárne evidovaných záväzkov, pretože tým nemôže byť súdu zrejmé, ktoré nároky a na základe akých plnení si veriteľ uplatňuje a popri nemožnosti súdom preskúmania uplatnených nárokov je dlžníkovi (odporcom) znemožnená obrana. Súd totiž zásadne posudzuje uplatnený nárok vymedzený petitom žaloby vo vzťahu k opisu rozhodných skutočností, v návrhovom konaní nemôže nachádzať práva niektorého z účastníkov v listinných dôkazoch a vykonávať „vyporiadanie nárokov“.

Nakoľko v konaní navrhovateľ zobral návrh na zaplatenie sumy 700,00 eur späť, okresný súd v tejto časti konanie zastavil a zaoberal sa len zostatkom nároku z vyúčtovania, t.j. sumou 21,34 eur. Keďže súd I. stupňa mal preukázané, že úhrada 700,00 eur smerovala na úhradu nedoplatku za rok 2010, ktorý však súd nezistil (z dôvodu, že súdu bol len predložený súhrn platieb za rok 2010 bez špecifikácie určenia), úhradu v zmysle ust. započítal na uplatnený nedoplatok zistený v roku 2009, súdom zistený vo výške 449,69 eur. Konštatoval pritom, že nemohol zistený rozdiel započítať na skôr evidované zostatky na účte odporcov vedenom navrhovateľom, pretože nemal preukázanú existenciu a dôvodnosť takéhoto nároku. Týmto postupom došlo aj k zániku záväzku z vyúčtovania nákladov za obdobie roku 2009, pričom zostatkom vo výške 350,31 eur (po odpočítaní pohľadávky z vyúčtovania za rok 2009 z úhrady 700,00 eur) mohol dôjsť aj k zániku skôr splatných nárokov, ktoré v konaní neboli uplatnené, uvedenú skutočnosť však súd nemôže prejudikovať a je len

vecou odporcov, ako si budú voči navrhovateľovi uplatňovať svoje práva, či ako navrhovateľ uplatní práva zo správy voči odporcom. Nakoľko okresný súd po úhrade nemal preukázaný vznik nedoplatku z vyúčtovaní za roky 2009 a 2010, návrh vo zvyšku zamietol.

Uviedol pritom, že súd je viazaný návrhom ( ). Súd je viazaný nie len výškou uplatneného nároku, ale aj skutkovým vymedzením návrhu. Podľa súčasťou návrhu musí byt aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Základnou zásadou občianskeho procesu je rovnosť účastníkov konania a prejednacia zásada na rozdiel od vyšetrovacej alebo inkvizičnej zásady. Súd v rámci zásady preto rozhoduje o uplatnenom nároku nárok nevyhľadáva (mimo konaní podľa , ktoré súd môže začať z úradnej povinnosti). Každý nárok je definovaný nie len sumou, ale aj dôvodom. Bez takéhoto vymedzenia nároku by nemal odporca možnosť brániť právo, pretože by nevedel prečo a z akého dôvodu požaduje navrhovateľ určitú sumu. Ak sa zmenia dôvody, znamená to aj zmenu návrhu bez toho, aby sa zmenila uplatnená suma.

Vo vzťahu k nároku navrhovateľa na nárok z neuhradených preddavkov za rok 2011 okresný súd poukázal na skutočnosť, že preddavky majú charakter zálohových platieb odmenu za správu, odmenu domovníka a zástupcu vlastníkov bytov, úhradu plnení dodávateľom energií pre spoločné časti a zariadenia domu, odplata za ohrev vody a TÚV a ich účelom je vytvoriť fond na úhradu plnení, prípadne udržanie chodu sezónnych služieb (dodávka kúrenia, ohrev) pomerným rozložením plnení ako aj rentabilizovať ekonomiku chodu náročnosťou vyúčtovaní spotreby. Preto hoci je daná povinnosť platiť preddavky na poskytované služby, výška nároku úhrady za služby môže byť rozdielna od výšky určených preddavkov, čoho výsledkom je aj navrhovateľom predložené vyúčtovanie. Výrok rozsudku je záväzný, podľa pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Podľa , rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Iné rozsudky nemožno zmeniť iba v konaní na základe riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, právoplatné rozsudky okrem dôvodov podľa zmeniť nemožno. Preto prvostupňový súd v rámci zachovania záväznosti rozsudkov a právnej istoty nemôže vo výroku rozsudku zaviazať odporcu na plnenie, ktoré je predbežné a môže sa uplynutím času meniť. Pri existencii právoplatného rozhodnutia odsudzujúceho na plnenie sa nemožno spoliehať na vôľu jedného účastníka či a ako vykoná vyúčtovanie, ak výsledok bude rozdielny od sumy uvedenej vo výroku súdu na úhradu ktorej bol odporca zaviazaný. Zaviazaním odporcov na zaplatenie preddavkov by mohol vzniknúť stav, že odporcovia by boli právoplatne zaviazaní na plnenie vyššie, ako by bol nárok zo skutočného vyúčtovania, pričom rozhodnutie súdu by už pri vyúčtovaní nebolo možné zmeniť. Podľa názoru okresného súdu, uložiť vlastníkovi bytu súdnym rozhodnutím plniť preddavky ak ich dobrovoľne neplní je možné len prípadne uložením povinnosti v predbežnom opatrení s tým, že v samotnom konaní sa bude domáhať navrhovateľ zaplatenia nedoplatku. Charakter spoločenstva (zoskupenia, súboru) vlastníkov bytov ako viacerých vlastníkov bytov v bytovom dome (aj vlastníkov nebytových priestorov), ktorí sú aj podielovými spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení domu je podobný podielovému spoluvlastníctvu. Preto ak sa vyskytujú jedinci, ktorí preddavky neplatia a neprispievajú do spoločných fondov, musia ostatní vlastníci znášať aj ich podiel pre zabezpečenie chodu a následne sa domáhať vrátenia poskytnutého plnenia. Fond fondu prevádzky údržby a opráv vlastne tvorí súhrn prostriedkov ktoré sú vytvárané na to, aby mohli byť z naakumulovaného objemu priebežne uhrádzané platby za plnenia, odmeny a vytvárali sa prostriedky na obnovu. Zároveň okresný súd uznal, že čím je viac neplatičov tak o to je ťažšie udržať možnosť zabezpečenia úhrad povinností voči dodávateľom energií, zabezpečiť opravy a pod.. Vlastníci alebo spoločenstvo však pri omeškaní s úhradou preddavku sa môžu domáhať náhrady škody vzniknutej nezaplatením preddavku, prípadne si môžu v zmluve o spoločenstve alebo o výkone správy dohodnúť, že povinnosť platiť preddavky bude zabezpečená zmluvnou pokutou a pod.. Analogicky poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. SR , podľa ktorého nájomca nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto platieb; pred vyúčtovaním táto úhrada totiž nie je ešte splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na poplatok z omeškania podľa . Preto hoci je zákonom aj v správe dohodnutá povinnosť platiť preddavky a je aj určená ich splatnosť, nejedná sa o dlh vlastníka bytu, preto že tento vznikne až po vyúčtovaní nárokov, ale

len o porušenie povinnosti, s porušením ktorej je možné spájať napríklad vznik škody (nevyhnutnosť financovať dlh, ktorý mal byť hradený preddavkami pôžičkou, úverom, poprípade škoda vzniknutím uplatnením sankcií zo strany dodávateľa tepla, elektriny, vody a pod). Ani u dodávateľov energií nie je možné uplatniť napríklad sankcie spojené s neuhradením preddavku, či už úrok z omeškania pre nezaplatenie preddavku, odpojenie od dodávky energií a pod. (napr. nárok podľa ), ale len v súvislosti s omeškaním úhrady. Dlh, resp. záväzok predstavuje nárok na odplatu a zodpovedá poskytnutému plneniu (napr. dodanie tovaru, dodanie energie, kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné upravené zmluvy) pri dohodnutej alebo určenej splatnosti, avšak samotný dlh nemôže vzniknúť len neposkytnutím preddavku, pretože nie je ešte známa výška poskytnutého protiplnenia. Okresný súd tiež poukázal aj na dikciu ustanovenia podľa ktorého je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Nedoplatok však môže vzniknúť až vyúčtovaním nie neuhradením preddavku.

Nakoľko navrhovateľ nepredložil vyúčtovanie plnení (správy) za rok 2011 (vyúčtovanie musí urobiť riadne a musí zohľadňovať skutočné výdavky bez ohľadu na možnosť reklamácie podľa prvá veta , pričom uplynutím prípadnej reklamačnej doby nevzniká prezumpcia správnosti), hoci zákon mu ukladá predložiť takéto vyúčtovanie najneskôr do 31. mája nasledujúceho roku, nezakazuje však vyúčtovanie vykonať skôr, prípadne aj vykonávať vyúčtovanie za kratšie obdobia, hoci takýto postup by bol nerentabilný, súd nemohol priznať navrhovateľom uplatnený nárok za zaplatenie preddavkov splatných v roku 2011. Okresný súd by mohol priznať navrhovateľovi len nárok po zmene návrhu za zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania. Opätovne zdôraznil, že súd nemôže zaviazať odporcov na úhradu preddavkového nároku, pretože môže zaviazať odporcov len na úhradu skutočných nárokov a preto návrh za zaplatenie sumy 286,16 eur pozostávajúcej zo splatných preddavkov za mesiac január vo výške 72,93 eur, apríl vo výške 69,19 eur, august vo výške 69,19 eur, september vo výške 74,85 eur zamietol.

Prvostupňový súd zároveň poukázal na ust. odľa , ako aj a uviedol, že si navrhovateľ si v konaní uplatnil úroky z omeškania z nedoplatku za vyúčtovanie v rokoch 2009 a 2010, ako aj za omeškania s úhradou preddavkov za rok 2011 vo výške sumy preddavkov 286,16 eur. Nakoľko súd nezistil nedoplatok za vyúčtovanie roku 2010, teda odporcovia v rade 1/ a 2/ sa nemohli dostať do omeškania so zaplatením sumy 642,12 eur, nemohol navrhovateľovi vzniknúť nárok na zaplatenie úroku z omeškania.

Pri vyúčtovaní za rok 2009 okresný súd zistil vznik nároku vo výške 449,69 eur, z ktorého si navrhovateľ uplatnil len nárok za zaplatenie 79,19 eur, tak odporca bol v omeškaní s úhradou od 26.6.2010 (26.5.2010 + 30 dní dohodnutá splatnosť v zmluve o správe). Odporcovia nárok uhradili najneskôr úhradou z 7.12.2011 vo výške 500,00 eur. Odporcovia boli v omeškaní len po uvedené obdobie od 26.6.2010. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania len ako príslušenstvo pohľadávky, nie ako samostatný nárok, teda súd mohol priznať len nárok za zaplatenie úrokov z omeškania z uplatnenej istiny t.j. 79,19 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že odporcovia sa dostali do omeškania dňa 26.6.2010, kedy bola základná úroková sadzba stanovená ECB vo výške 1%, navrhovateľovi by náležali úroky z omeškania až vo výške 9% ročne (8% + 1%), avšak súd je viazaný návrhom a tým aj hranicou stanoveného nároku. Zároveň bol súd viazaný tým, že navrhovateľ si úroky uplatnil až od doby od 1.2.2011. Preto rozsudkom stanovil, že navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 79,19 eur za obdobie od 1.2.2011 do 7.12.2011 vo výške 8% ročne, t.j. vo výške 5,36 eur. Nakoľko odporkyňa v rade 1/ po podaní návrhu uhradila sumu 700,00 eur, po odpočítaní zistených nárokov z vyúčtovania za roky 2010 a 2009 zostal zostatok vo výške 350,31 eur, súd mal preukázaný aj zánik nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré by inak navrhovateľovi náležali. Okresný súd zároveň zamietol aj návrh na zaplatenie úroku z omeškania z nezaplatených preddavkov, pretože aj keď odporcovia porušili zákonom stanovenú a zmluvou dohodnutú povinnosť, nemohli sa dostať do omeškania s úhradou dlhov, pretože dlh v prípade správy bytov a nebytových priestorov vzniká až vyúčtovaním plnení a správy (opäť súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR č.k. , podľa ktorého nájomca nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto platieb; pred vyúčtovaním táto úhrada totiž nie je ešte splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na poplatok z omeškania podľa a analógiu s hradením preddavkov úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv). Súd pritom opätovne poukázal aj na skutočnosť, že neuhradením preddavku nevzniká nedoplatok, ale je „len“ porušená povinnosť prispievať do fondu.

Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. , pretože úspech navrhovateľa a odporcov bol čiastočný, keď v čase podania žaloby existoval nárok vo výške nedoplatku z vyúčtovania za rok 2000 a nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v rozsahu zhodnom ako bol aj rozsah nedôvodne uplatnených nárokov. Ustálil pritom, že úspech účastníkov v konaní bol zhruba obdobný, a preto vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, a to proti tej časti výroku rozsudku, v ktorej bola jeho žaloba vo zvyšku zamietnutá a proti výroku o trovách konania a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zmeniť tak, že žalobe navrhovateľa, vo zvyšnej nezastavenej časti spolu s príslušenstvom, bude vyhovené v plnom rozsahu a odporcovia budú zaviazaní nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplatených súdnych poplatkov.

Uviedol, že ako správca bytov v bytovom dome U. E. XX/XX. v R. sa podanou žalobou navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 1.007,47 eur spolu s úrokmi z omeškania, ako aj náhrady trov konania voči odporcom, keďže títo ako vlastníci bytu v uvedenom bytovom dome dlhovali ku dňu podania návrhu na mesačných platbách sumu 286,16 eur a na nedoplatkoch z vyúčtovania sumu 721,31 eur. Svoj nárok navrhovateľ odvodzuje zo o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ako aj uzavretej zmluvy o výkone správy s odporcami z 1.8.2008. Keďže odporcovia zaplatili po začatí konania sumu 700,00 eur, v tejto časti navrhovateľ zobral späť a vo zvyšnej časti zotrval na svojom nároku. Podľa názoru odvolateľa, navrhovateľ svoj nárok v konaní dostatočným spôsobom preukázal. Naproti tomu odporcovia boli v konaní absolútne nečinní a nárok navrhovateľa žiadnym spôsobom nespochybnili ani nenamietali. K žalobnému návrhu sa vôbec nevyjadrili a na pojednávaní sa bez akéhokoľvek dôvodu nezúčastnili. Navrhovateľ ako dôkaz predložil súdu zmluvu o výkone správy z 1.8.2008, vyúčtovanie za roky 2009 a 2010, ako aj špecifikáciu predpísaných platieb a platieb skutočne zaplatených odporcami na ich účte vedený u navrhovateľa ako správcu bytu. Na uvedenom účte sú evidované všetky platby odporcov týkajúce sa zaplatených preddavkov, ako aj prípadných nedoplatkov po vyúčtovaní, ako aj výsledky vyúčtovania nákladov za jednotlivé roky. Tieto platby sú vedené chronologicky podľa dátumov, pričom z uvedeného vyplýva, že platby odporcov sa automaticky priraďujú na úhradu dlžnej istiny, ktorý dlh vznikol najskôr presne v súlade s ust. . Pokiaľ okresný súd poukazuje na to, že mu bol predložený za rok 2010 len súhrn platieb bez špecifikácie určenia, z ktorého dôvodu nezistil nedoplatok za rok 2010, presne taký istý súhrn platieb s vyúčtovaním mu bol predložený aj za rok 2009, avšak za uvedený rok nedospel k záveru, že by v ňom nezistil nedoplatok za rok 2009 a za tento rok započítal sumu 700,00 eur na zistený nedoplatok 449,69 eur. Z odôvodnenia rozsudku nie je teda zrejmé, na základe akých dôvodov súd pri rovnakých predložených a vykonaných dôkazoch dospel k rozdielnym záverom. Napokon súd dospel k úplne paradoxnému záveru, že vlastne odporcovia mali mať voči navrhovateľovi nejaký preplatok vo výške 350,31 eur. Odvolateľ poukázal na ust. a , , z ktorých vyplýva povinnosť odporcov platiť uvedené mesačné preddavky. Odporcovia túto svoju povinnosť porušili, a preto navrhovateľovi ako správcovi prináleží povinnosť vymáhať vzniknuté nedoplatky. Pokiaľ prvostupňový súd dospel k záveru, že samotné preddavky ešte nie sú dlžnou sumou, teda nedoplatkom, mohla by nastať absurdná situácia, že by vlastníci a užívatelia bytov prestali platiť tieto preddavky bez hrozby akejkoľvek sankcie, následne by správca nemal z čoho poukazovať tieto preddavky, napríklad elektrárňam alebo plynárňam a celá správa bytových domov by skolabovala, nakoľko títo dodávatelia by prestali dodávať energie. Ak by teda navrhovateľ nemal reálnu možnosť vymáhať od takýchto neplatičov, ktorých je veľké množstvo, tieto mesačné preddavky a musel by čakať až na vyúčtovanie týchto preddavkov, v niektorých prípadoch by mohla byť riadna správa bytových domov ohrozená. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , podľa ktorého od účinnosti novely o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vykonanej (od 1. júla 2004) je správca oprávnený pri výkone správy majetku vlastníkov a nebytových priestorov vo svojom mene, na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov vymáhať úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého správu vykonáva. Aj keď v danom prípade Najvyšší súd SR riešil aktívnu vecnú legitimáciu správcu pri vymáhaní úhrad, jednoznačne v právnej vete uviedol, že správca je oprávnený vymáhať taktiež úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv. Z rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že ochranu v tomto prípade poskytol tým, ktorí sú nezodpovední, nedodržiavajú a porušujú zákony, naproti tomu tí vlastníci, ktorí si riadne plnia svoje

povinnosti a dodržiavajú zákony, sú vlastne rozhodnutím súdu nútení doplácať na takých neplatičov, akými sú v tomto prípade odporcovia, ktorí boli v celej fáze konania doposiaľ nečinní.

Odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Navrhovateľ podaním zo dňa 23.5.2012 oznámil súdu, že odporcovia v rade 1/ a 2/ uznali pohľadávku v časti príslušenstva, a to tým, že dňa 21.3.2012 v pokladni družstva uhradili deň po pojednávaní pôvodne vyčíslený úrok z omeškania vo výške 14,89 eur (č. pokladničného dokladu PP12022207), ako i súdne trovy - súdny poplatok vo výške 60,00 eur (č. pokladničného dokladu PP12022208), ktoré pripojil v prílohe. Tieto skutočnosti žiadal zohľadniť navrhovateľ pri rozhodnutí súdu druhého stupňa.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( za použitia ust. ) ako vecne správny podľa potvrdil.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a žalobu žalobcu o zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku napadnutého odvolaním zodpovedá kritériám uvedeným v ust. , odvolací súd podľa konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Prioritne je potrebné poznamenať, že hoci bol navrhovateľ prítomný na pojednávaní dňa 3.4.2012, na ktorom bol vyhlásený rozsudok okresného súdu, (po odročení pojednávania dňa 20.3.2012), napriek tomu neoznámil okresnému súdu skutočnosť, že zo strany odporcov dňa 21.3.2012 došlo k zaplateniu pôvodne vyčísleného úroku z omeškania vo výške 14,89 eur, ako i trov konania (súdneho poplatku) vo výške 60,00 eur, a ani v tejto časti nezobral svoj návrh späť, hoci tak mohol učiniť ešte v štádiu pred vyhlásením rozsudku vo veci samej. Tieto skutočnosti a dôkazy (doklady o zaplatení) odvolateľ oznámil odvolaciemu súdu až po uplynutí lehoty na podanie odvolania dňa 23.5.2012 a napriek úhrade uvedených súm zo strany odporcov, navrhovateľ nezobral svoj návrh sčasti späť ( ) pred rozhodnutím krajského súdu, tak aby bol možný postup odvolacieho súdu podľa v predmetnej časti a naďalej trval na náhrade všetkých trov konania. Nakoľko sa nejedná ani o jeden z prípadov uvedených v ust. a navrhovateľ bol na pojednávaní dňa 20.3.2012 okresným súdom riadne poučený podľa , (t. j. v čase vyhlásenia rozsudku už mal predmetné sumy od 21.3.2012 uhradené odporcami vo svojej pokladni, o čom mal nepochybne vedomosť), odvolací súd už po uplynutí lehoty na podanie odvolania s poukazom na uvedené skutočnosti nemohol na tieto úhrady prihliadnuť.

Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedky a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

Odvolací súd nespochybňuje povinnosť odporcov ako nájomcov platiť mesačné preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníkov bytov. Podľa odvolacieho súdu skutočná výška cien a záloh za jednotlivé služby sa zúčtuje vždy za kalendárny rok, najneskôr s vyúčtovaním vykurovacieho obdobia. Názor okresného súdu, že preddavky sú plneniami predbežnými, ktoré podliehajú vyúčtovaniu, považoval aj odvolací súd za správny. Za jednotlivé druhy služieb sa totiž hradí preddavok. Prevádzkové náklady spojené s užívaním bytu zahrňujú jednak náklady súvisiace s poskytovaním týchto plnení (služieb) spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, ktoré podliehajú ročnému zúčtovaniu a náklady vynaložené na správu domu. V tomto smere odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR publikovanú pod R 78/2004, podľa ktorej

nájomca nie je v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním vyúčtovania týchto platieb, pred vyúčtovaním táto úhrada totiž ešte nie je splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na poplatok z omeškania podľa . Z uvedených dôvodov nemôže mať prenajímateľ tiež právo na úroky z omeškania z mesačných zálohových úhrad voči nájomcom pred vykonaním vyúčtovania predmetných platieb.

Podľa , ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do 5 dní od jeho splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že nájomca sa s platením nájomného alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu dostáva do omeškania vtedy, ak ich nezaplatí do 5 dní od splatnosti. Teda sankcia postihujúca nájomcu platiť poplatok z omeškania je viazaná na predpoklad, že nájomca si uvedené povinnosti nesplní do 5 dní, odkedy sa stali splatnými. Pokiaľ zo strany navrhovateľa nie je riadne vykonané zúčtovanie týchto nákladov ním vynaložených dodávateľom týchto produktov za sporné obdobie, nie je splnený zákonný predpoklad pre uplatnenie tejto sankcie, a to ich splatnosť. Nájomca nie je totiž v omeškaní s úhradou za plnenia spojené s užívaním bytu pred vykonaním zúčtovania týchto platieb; pred vyúčtovaním táto úhrada totiž ešte nie je splatná a prenajímateľovi nevzniká nárok na poplatok z omeškania podľa . Vyúčtovanie úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu (cien a záloh, za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody) môže privodiť splatnosť nedoplatku plynúceho z tohto vyúčtovania len vtedy, ak obsahuje všetky predpísané náležitosti a je v ňom uvedená cena vykonanej služby v správnej výške. V tomto smere krajský súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 26. marca 2003.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že okresný súd sa dôsledne v konaní zaoberal nárokom uplatneným navrhovateľom v tomto súdnom konaní (vymedzeným v návrhu na začatie konania a jeho skutkovým vymedzením) a na základe vykonaného dokazovania dospel aj ku správnym skutkovým zisteniam, vrátane výpočtov v ňom uvedeným, ktoré sú v súlade s ustanoveniami právnych predpisov v ňom uvedených.

S poukazom na ust. a , ktoré tvorili základ potvrdzujúceho rozhodnutia v danej odvolacej veci, odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutej časti rozsudku okresného súdu, po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na uvedené zákonné ustanovenia dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ako je to vyjadrené v jeho výrokovej časti jeho rozhodnutia o zamietnutí návrhu navrhovateľa v jeho časti. Aj odvolací súd je toho názoru, že hoci je zákonom aj v zmluve o správe dohodnutá povinnosť platiť preddavky a je aj určená ich splatnosť, nejedná sa o dlh vlastníka bytu, preto že tento vznikne až po vyúčtovaní nárokov, ale len o porušenie povinnosti, s porušením ktorej je možné spájať napríklad vznik škody. Okresný súd správne konštatoval, že dlh, resp. záväzok predstavuje nárok na odplatu a zodpovedá poskytnutému plneniu pri dohodnutej alebo určenej splatnosti, avšak samotný dlh nemôže vzniknúť len neposkytnutím preddavku, pretože nie je ešte známa výška poskytnutého protiplnenia. Nedoplatok na úhradách môže tak nájomcom vzniknúť až vyúčtovaním, no nie neuhradením preddavku na nich.

Okresný súd teda nemohol priznať navrhovateľovi uplatnený nárok na zaplatenie preddavkov za rok 2011, keďže by tak mohol učiniť len po zmene návrhu na zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania (čo však navrhovateľ v priebehu konania neučinil). Súd nemôže zaviazať odporcov na úhradu preddavkového nároku, pretože ich môže zaviazať len na úhradu skutočných nárokov, ktoré vzišli z riadneho vyúčtovania. Prvostupňový súd preto postupoval správne, keď návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 286,16 eur, pozostávajúcej zo splatných preddavkov za rok 2011 za mesiace január vo výške 72,93 eur, apríl vo výške 69,19 eur, august vo výške 69,19 eur a september vo výške 74,85 eur, zamietol. Rovnako okresný súd dospel k správnemu záveru, o tom že pokiaľ nezistil nedoplatok za vyúčtovanie roku 2010, odporcovia sa logicky nemohli dostať do omeškania so zaplatením sumy 642,12 eur, a preto

navrhovateľovi nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie úroku z omeškania ( s použitím Nariadenia vlády SR č. ). Taktiež k správnemu právnemu záveru dospel okresný súd aj v časti úrokov z omeškania s vyúčtovaním v rokoch 2009, a to z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku.

Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť rozsudku okresného súdu vo výroku o trovách konania, ktoré plne korešponduje ust. a pomeru úspechu a neúspechu jednotlivých procesných strán v tomto konaní.

Úvaha okresného súdu v tejto veci nebola ľubovoľná, ale vychádzala z dostatočne zisteného skutkového stavu a zodpovedala skutočnostiam, ktoré boli v dokazovaní zistené, vyhodnotenia a závery okresného súdu neboli v rozpore s tým, čo bolo v konaní preukázané a ani v rozpore s formálnou logikou. Naviac, okresný súd výsledky hodnotenia dôkazov zahrnul aj do odôvodnenia napadnutého rozsudku a v súlade s dostatočne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za rozhodné, preukázané a z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odvolací súd poukazuje na to, že právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy tak, aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna logika a aby rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie, vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav, čo v danom prípade bolo splnené. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva neunesenie dôkazného bremena navrhovateľa v tomto súdnom konaní v časti, v ktorej bol jeho návrh zamietnutý. Odvolací súd vo všeobecnej rovine k výsledkom dokazovania a jeho hodnoteniu zo strany prvostupňového súdu pre úplnosť udáva, že v sporovom konaní primárne nesie dôkazné bremeno navrhovateľ v súvislosti s tými tvrdeniami, ktoré umožňujú žalobe vyhovieť, ak budú tieto tvrdenia preukázané a na strane druhej i odporcovia nesú dôkazné bremeno tých tvrdení, ktorými odôvodňujú svoju obranu proti žalobe. Nie je možné zistiť určitú skutkovú okolnosť, ktorá je medzi účastníkmi sporná a pre rozhodnutie dôležitá, postihne nepriaznivý dôsledok toho účastníka, ktorý mal v súvislosti s ňou dôkaznú povinnosť. V danom prípade by išlo o navrhovateľa a jeho skutkové tvrdenia a dôkazy navrhnuté v tomto konaní. Ak po vykonanom dokazovaní nie je možné urobiť záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka o určitej skutkovej okolnosti, ale ani záver o nepravdivosti tohto tvrdenia, znamená to, že tvrdená skutočnosť nebola preukázaná. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena v danom prípade na strane navrhovateľa, sa premietol do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Okresný súd v prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania zistil správne skutkový stav a následne vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. a aj správne vo veci rozhodol. Na uvedenej okolnosti nič nemení ani skutočnosť, že druhá procesná strana zostala v tomto konaní nečinná.

Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej ako vecne správny p o t v r d i l .

Vo zvyšnej časti (nenapadnutej odvolaním) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý rozhodnutím odvolacieho súdu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že odporcom v rade 1/ a 2/ ich náhradu nepriznal. Odvolateľ - navrhovateľ nemal v tomto štádiu konania úspech, a preto podľa v spojení s nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu úspešní odporcovia v rade 1/ a / si náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania neuplatnili (procesným návrhom v súlade s ust. ), a preto im odvolací súd ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.